Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215205222
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215205222.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o medzičasom
plnoletú E. S., nar. X. O. XXXX, bytom u otca, do plnoletosti zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Dunajskej Strede, dieťaťa rodičov: K. S., nar. XX. O. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX B.
S. a E. K., nar. X. O. XXXX, bytom E. K. XXXX/XX, XXX XX B. S., o úprave práv a povinností rodičov

k dieťaťu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14P 17/2015-92 zo
dňa 8. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácií § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. vecne odôvodil tým, že
navrhovateľ (otec dieťaťa) sa s návrhom zo dňa 26.3.2015 domáhal úpravy práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu. Navrhovateľ (otec dieťaťa) po pojednávaní dňa 08.04.2016 súdu prehlásil, že návrh
berie v celom rozsahu späť, súčasne požiadal súd o zastavenie konania. Súd prvej inštancie uzavrel, že

navrhovateľ (otec dieťaťa) voči odporkyni (matke dieťaťa) vzal návrh späť v celom rozsahu, a vzhľadom
na právo navrhovateľa (otca dieťaťa) na dispozíciu s návrhom konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 O.s.p. keďže súd konanie na návrh navrhovateľa
(otca dieťaťa) zastavil, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec dieťaťa. Uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí, nesúhlasí

so vzatím návrhu späť v celom rozsahu, čo prehlásil v konaní. Žiada o zrušenie zastavenia konania a o
konečné vyriešenie úpravy práv a povinností rodičov v celom rozsahu.

4.Kdoručenémuodvolaniumatkadieťaťauviedla,žesúhlasísurčenímvýživnéhonaE.atooddobyako
sa nasťahovala k otcovi a výživné žiada určiť podľa zárobkových možností a schopností od 26.3.2015
do X.X.XXXX, do plnoletosti E..

5. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol určiť výšku výživného
od 26.3.2015 podľa zárobkových možností a schopností rodičov ako aj majetkových pomerov s
prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa.

6. Plnoletá E. sa k odvolaniu otca nevyjadrila.7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 CMP subsidiárne podľa
ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od

01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste uznesenie súdu prvej inštancie s použitím

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

9. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť splnenie podmienok pre zastavenie konania o úpravu
práv a povinností k medzičasom plnoletému dieťaťu.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 26.03.2015 otec, v tom čase maloletej E., sa domáhal zmeny
rozhodnutia osobnej starostlivosti dieťaťa, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
Nc 530/97-10 zo dňa 31.5.2012 zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné 80
eur mesačne. Otec žiadal, aby maloletá bola zverená do starostlivosti otca a matke bolo určené výživné

150 eur spätne od 01.02.2015. V predmetnej veci súd prvej inštancie po prvýkrát rozhodol rozsudkom
č.k. 14P/17/2015-24 zo dňa 15.05.2015, ktorým zveril maloletú E. S. do osobnej starostlivosti a výchovy
otca, ktorý je bude zastupovať a starať sa o jej majetok v bežných veciach, počnúc od podania návrhu,
t.j. 26.03.2015, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej E. sumou 83 eur mesačne od
podania návrhu, 26.03.2015, dlh na zročnom výživnom za obdobie od 26.03.2015 do 15.05.2015 vo

výške 139,22 eur povolil splácať po 12 eur spolu s bežným výživným, zmenil rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. Nc 530/1997-10 z 11.08.1997 čo do zverenia maloletej a rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 6P/7/2011- 85 čo do určenia výživného, stretávanie sa matky s maloletou
neupravil a ponechal na dohodu rodičov. Uvedený rozsudok napadla odvolaním matka a odvolací súd
uznesením č.k. 24CoP/67/2015- 50 zo dňa 18.11.2015 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých

častiach zastupovania a správy majetku, určenia výživného a dlhu na zročnom výživnom zrušil a vec
mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie. Maloletá E. nadobudla plnoletosť dňa XX.XX.XXXX. V
ďalšomkonanípredsúdomprvejinštancieotecplnoletejE.prehlásil,žeberienávrhnaurčenievýživného
späť. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie o zastavení konania.

11. Podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navrhovateľ môže
vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu
so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie,
alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je.

12.Citovanéustanovenieupravujejedenzdispozičnýchúkonovúčastníkakonania.Napriekskutočnosti,
že ide o typický prejav dispozičného princípu, ktorý je charakterizovaný pre konania sporové, nebude
späťvzatie vylúčené ani v osobitných nesporových konaniach. Ak sa návrh na začatie konania podal,

hoci súd mohol začať i bez návrhu, navrhovateľ rovnako disponuje konaním podľa § 96. V nesporových
veciach síce neplatí prvá definícia účastníctva podľa § 90, to znamená, že účastníkom konania nie je
navrhovateľ a odporca, no za odporcu v takýchto prípadoch bude treba považovať ostatných účastníkov
konania definovaných podľa druhej, resp. tretej definície účastníctva (§ 90, resp. § 94)

13. Podľa § 29 ods. 1 - 3 CMP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu navrhovateľ môže vziať
za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví,ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý
z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

14. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v
zmysle § 176 až § 180 O.s.p. (aktuálne § 111 a nasl. CMP). Okruh účastníkov takéhoto konania treba
posúdiť podľa ustanovenia § 94 ods. 1 O.s.p. ( aktuálne § 7 CMP), podľa ktorého v konaní, ktoré možno
začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Z hľadiska
tohto ustanovenia je účastníkom konania predovšetkým maloleté dieťa, o právach ktorého na výživné

súd koná. E. bola teda účastníčkou predmetného konania aj pred tým, než dovŕšením osemnásteho roku
svojho veku nadobudla plnoletosť. Do nadobudnutia plnoletosti bola E. zastúpená v konaní kolíznym
opatrovníkom, príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Kolízny opatrovník, ustanovený
súdom podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.), v rozsahu, v akom bol oprávnený za
maloletú konať, sa stal zástupcom maloletej.

15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť),
nie až z rozhodnutia súdu, ktorým sa splnenie tejto povinnosti ukladá povinnej osobe. Povinná osoba
musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na výživu vzniká dieťaťu
narodením, je právom osobnej povahy, nie je ho možné preniesť na iného, a to ani na strane povinnej
osoby.Ustanovenie§62ods.1Zákonaorodinezabezpečujedeťomvýživnéodichrodičovdotohočasu,

pokiaľ nie sú samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí
tieto nároky nediferencuje. Podľa predmetného zákona sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého
dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú
samy schopné zarábať (sa živiť). Rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom určené výživné pre maloleté
dieťa za jeho maloletosti, nestráca účinky po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa; v takom prípade netreba

podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti naďalej
trvajú. Súd svojím výrokom neobmedzuje určené výživné na čas maloletosti dieťaťa. Ak bol návrh na
určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti
o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní
samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho opatrovníka zanikla. Veková hranica 18

rokov je podľa právnej úpravy v Zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho (do plnoletosti
dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti len na
návrh oprávneného). Ak v konaní o výživnom pre maloleté dieťa rozhoduje súd až po nadobudnutí
plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či nárok na výživné uplatňuje aj za
dobu po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Súd v takom prípade rozhodne o výživnom až do času

rozhodovania. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako
ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči
dieťaťu; to sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou (porovnaj napr. R 67/1967, R
2/1985, Zborník III, str. 308 a pod., rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 78/2009).

16. Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa plnoletá E. vyjadrila k otázke či nárok na výživné uplatňuje aj za
dobu po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Na pojednávaní dňa 16.03.2016 sa plnoletá E. vyjadrila
k svojim výdavkom.

17. Súd prvej inštancie zastavil konanie (ktorého predmetom zostalo po dosiahnutí plnoletosti E. určenie

výživného) vychádzajúc z dispozitívneho úkonu otca plnoletej, ktorý podaný návrh na začatie konanie
zobral späť. V zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. však povinnosťou súdu prvej inštancie bolo zistiť či ostatní
účastníci súhlasia so späťvzatím návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa však stanovisko
účastníkov konania k predmetnému späťvzatiu nezisťoval. Zároveň doposiaľ nebolo ani ustálené či
plnoletá E. si uplatňuje nárok na výživné aj za dobu plnoletosti a v akej výške, pretože súd v takom

prípade rozhoduje o výživnom až do času svojho rozhodovania.

18. S poukazom na uvedené napadnuté uznesenie bolo vydané predčasne, bez dodržania zákonného
procesného postupu, a preto nemôže byť považované za vecne správne.

19. Z popísaného potom vyplýva, že nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z vyššieuvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP).

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP), bude predovšetkým ustáliť či plnoletá Niloleta si uplatňuje nárok na výživné aj za dobu
plnoletosti a v akej výške, zistiť stanovisko účastníkov konania k dispozitívnemu úkonu otca a následne
vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov
konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).