Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Csr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815897958
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5815897958.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobkyne: T. I.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. XXX/X, zastúpenej: JUDr. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 26.06.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného stálym rozhodcovským súdom - Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice pod

spisovouznačkou3C/1276/2012dňa19.01.2012atiežsadomáhalodkladuexekúcieč.EX1496/2015-8
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie v zmysle § 56 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. v
znení neskorších predpisov.

Svoju žalobu podanú na predpísanom tlačive MS SR dňa 26.06.2015 odôvodnila poukázaním
na to, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského

konania. Ďalej tým, že stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s
ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať
vplyv na výsledok sporu, v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský
súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré mu predložila, nevykonal ňou navrhované dôkazy alebo
jej neumožnil predložil dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodol v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a

toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie,
ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým
mravom. Samotný vznik pohľadávky žalovaného podľa názoru žalobkyne nemá oporu v zákone, pretože
všeobecné poistné podmienky boli napísané na vopred predtlačenom formulári a je vylúčené, aby ich
text bol výsledkom dohody zmluvných strán. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu, pričom
žalobkyňa v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, teda ako spotrebiteľ a žalovaný vystupuje
v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je

spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú nemôže druhá zmluvná strana
ovplyvniť. Nemožnosť ovplyvniť text zmluvy považuje žalobkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je namierená proti spotrebiteľovi. Dojednanie rozhodcovskej doložky považuje žalobkyňa za
protiprávne, pretože sa žalobca nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu.Dojednanie rozhodcovskej doložky je teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nebola teda spotrebiteľom individuálne
dojednaná. Žalobca si nemohol vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, čo nasvedčuje

tomu, že žalobca je v nevýhodnom postavení voči žalovanému. Keďže v danej veci nemal rozhodovať
rozhodcovský súd, pretože rozhodcovská doložka sa v danom prípade aplikovať nemôže, žalobca
vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia premlčacej doby.

Žalobkyňa vo výpovedi zotrvala na podanej žalobe poukazujúc na to, že rozhodcovská doložka nebola

individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Žalovaný vnútil dojednanie o tom, že spory z poistnej zmluvy
sa budú riešiť v rámci rozhodcovského konania, a preto nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní.
Poukázal na rozsudok NS SR 6ECdo/285/2013. Exekúcia na podklade rozhodcovského rozsudku bola
už vykonaná a uhradila 500 €. Exekúcia sa vykonávala zrážkami zo mzdy.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty.

Žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom sp. zn. 3C/1276/2012
najneskôr dňa 05.07.2013, kedy nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Rozsudok bol vydaný
podľa rozhodcovského zákona č. 244/2002 Z. z., pričom podľa § 41 ods. 1 tohto zákona bolo možné
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania. Stanovená 30-dňová lehota je lehotou prekluzívnou, jej márnym

uplynutím dochádza k zániku subjektívneho práva. Prekluzívna lehota žalobkyni uplynula 05.08.2013.
Poukázal na to, že na rozhodcovské rozsudky vydané pred 01.01.2015 sa nový zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z. nevzťahuje a obdobne exekučné konanie na jeho podklade
vykonané sa spravuje predpismi účinnými do 31.12.2014 (§ 243d ods. 2 EP).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacimi súčasť spisu, osobitne s
exekučným spisom EX 1496/2015 Exekútorského úradu JUDr. Peter Matejovie, so sídlom Moyzesova,
Liptovský Mikuláš, s kópiou rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o., Alžbetina 412,
Košice a z neho najmä doručenkou o doručení rozsudku žalobkyni dňa 29.06.2013 a rozhodcovským
rozsudkom sp. zn. 3C/1276/2012 vydaným dňa 19.01.2012 a ostanými listinami tvoriacimi súčasť spisu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyni bol rozhodcovský
rozsudok vydaný 19.01.2012 Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 3C/1276/2012 doručený dňa
29.06.2013. Od tohto momentu začala žalobkyni ako účastníkovi rozhodcovského konania s poukazom
na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - ďalej len „ZoRK“

plynúť 60 dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Lehota uplynula
29.08.2013. Žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala až dňa 26.06.2015, teda po
uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Na jej trvanie a plynutie bolo potrebné s poukazom
na ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom a o zmene a
doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2015 - ďalej len zákon č. 335/2014 Z. z., použiť ZoRK, t.j.

predpis účinný do 31.12.2014. Súd preto musel žalobu zamietnuť.

Ak by aj súd pre trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku použil
ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. stanovujúce 3 mesačnú lehotu počítanú odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku (čomu však bráni ustanovenie § 73 ods. 2 zákona 335/2014 Z. z.),

išlo by opäť o žalobu podanú oneskorene. Trojmesačná lehota počítaná odo dňa doručenia 29.06.2013
by uplynula dňa 29.09.2013. Žaloba bola podaná oneskorene a to až dňa 26.06.2015.

Len pre úplnosť súd uvádza, že súdny exekútor vykonávajúci exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1276/2012 z 19.01.2012 vydaného pred

01.01.2015 a začatého do 31.03.2015, mal s poukazom na prechodné ustanovenie § 243d ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), postupovať
podľa Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014. Ustanovenie § 48 Exekučného poriadku účinného
do 31.12.2014 neobsahovalo povinnosť súdneho exekútora poučiť povinného o možnosti podať v lehote
na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku s uvedením vzoru

žaloby. Postup súdneho exekútora pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie obsahujúceho poučenie
o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal oporu v zákone, a preto bol
nesprávny.Právne posúdenie veci súd založil na ustanoveniach § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z., § 243d
Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov neuplatňoval a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by
mu v súvislosti s týmto konaním mali vzniknúť nejaké trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).