Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116222059
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116222059.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek
senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: Ing. V. U., narodená
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, N. G., právne zastúpená: Mgr. Juraj Trokan, advokát, Vajanského 10,
Trnava, proti žalovanému: PhDr. L. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. Z. X, H., o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k.

21C/274/2016-21 zo dňa 15. decembra 2016 o neodkladnom opatrení takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa sa návrhom domáha, aby súd uložil žalovanému
dočasne nevstupovať do bytu č. X nachádzajúceho sa na treťom podlaží v bytovom dome „bytový dom
- XX N., G. XX, XX“, ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ č. 568/24 v k.ú. H. a evidovaný na
LV č. XXXX a to až do vykonania dôkazov ohľadom výšky škody v trestnom konaní alebo v konaní o
priestupkoch. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný je jej bratom a tvoria podielové spoluvlastníctvo,
jej podiel v 5/6 a podiel žalovaného 1/6. Dňa 04.10.2016 žalobkyňa pri návšteve bytu zistila, keďže v

ňom nebýva, že žalovaný ho nedávno (piatok až sobotu 31.9. až 1.10.2016) zdemoloval, keďže ako
jediný okrem nej má kľúče. Zničil vybavenie aj v spoločnom rodičovskom dome v U.. Rozhodujúcou
skutočnosťou v tomto prípade je správanie žalovaného vo vzťahu k majetku, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa má dôvodné podozrenie, ohlásené aj na polícii,
že žalovaný svojim správaním ničí majetok, spoločný byt a došlo k poškodeniu hnuteľných vecí
nachádzajúcich sa v byte a k poškodeniu základného vybavenia bytu, ktorú škodu žalobkyňa odhaduje

sumou 9.000,- eur. Navrhla dočasnú úpravu pomerov neodkladným opatrením v dôsledku potreby
vykonania dôkazu ohľadom výšky škody znalcami a poisťovňou v trestnom konaní, resp. v konaní o
priestupku. Účelom tohto opatrenia je zachovanie existujúceho stavu do vykonania úkonov potrebných
na zistenie rozsahu spôsobenej škody. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa síce osvedčila, že
spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu aj to, že byt je poškodený, avšak
neosvedčila, prečo je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov práve navrhovaným spôsobom.

Účelom tohto návrhu má byť podľa žalobkyne zachovanie existujúceho stavu, preukázala, že vykonala
oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, avšak nepreukázala, že na základe tohto
oznámenia bolo začaté priestupkové alebo trestné konanie a že toto stále prebieha. Účelom žalobkyňou
navrhovaného neodkladného opatrenia teda nie je ochrana vlastníctva, ale len zachovanie existujúceho
stavu do vykonania úkonov potrebných na zistenie rozsahu spôsobenej škody. Žalobkyňa neuviedla,
prečoaakýmiďalšímizásahmižalovanéhobyexistujúcistavmoholbyťzmarenýazabezpečeniedôkazu

o výške škody konaním žalovaného nezvrátiteľne znemožnené. Podľa súdu existujúci stav by mohol
nastať len v prípade, ak by žalovaný nahradil spôsobenú škodu uvedením bytu do pôvodného stavu, čoje zároveň jeho základná povinnosť, ktorej splnenie súd neodkladným opatrením nemôže brániť. Sama
žalobkyňa v konaní predložila fotografie preukazujúce poškodenie bytu, preto súdu nie je zrejmé, kto,
kedy a akým spôsobom má ešte vykonať dôkaz ohľadom výšky. Žalobkyňou navrhované neodkladné

opatrenie by znamenalo obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného bez časového obmedzenia, čo súd
považuje za neprimeraný zásad do vlastníckeho práva žalovaného, keď účel neodkladného opatrenia
bol dosiahnutý vyhotovením fotografií z predmetného bytu. Preto súd uzavrel, že žalobkyňa neosvedčila
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie
jejnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietolzdôvodu,ženeosvedčilapotrebubezodkladnej
úpravy pomerov a že nepreukázala začatie priestupkového alebo trestného konania vo veci. Pritom v
konaní preukázala, že vykonala oznámenie o spáchaní skutku, ktorý v závislosti od výšky spôsobenej
škody môže byť posúdený ako priestupok, alebo ako trestný čin. Už samotné oznámenie žalobkyne

v zmysle § 67 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je podkladom na začatie konania o
priestupku. Toto konanie začína správny orgán do tridsiatich dní od takéhoto oznámenia v prípade,
ak nerozhodne inak, podľa § 67 ods. 3 Zákona o priestupkoch. V tejto veci na základe oznámenia
žalobkyne bolo oznámenie postúpené orgánom činným v trestnom konaní na Okresné riaditeľstvo PZ
v Trnave (ČVS: ORP-3013/02-TT-TT-2016). Preto nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie

obsiahnutým v tomto rozhodnutí. Pritom v byte sa nachádzajú poškodené hnuteľné veci, ktoré môžu byť
z bytu vynesené, resp. môže dôjsť k ďalšiemu poškodzovaniu týchto vecí, ako i ďalších vecí. Nesúhlasíla
preto so záverom, že účel neodkladného opatrenia bol dosiahnutý zhotovením fotografií predmetného
bytu, pretože dôsledne určiť výšku spôsobenej škody nie je možné na základe fotografií, ale len osobnou
ohliadkou poškodených vecí. Na základe týchto skutočností navrhla, aby súd prvej inštancie návrhu

vyhovel, alternatívne aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil a vyhovel návrhu on sám.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril. Uviedol, že žalobkyňa sa snaží jeho osobu ako
ďalšieho dediča po nebohom otcovi Ing. M. X. zdiskreditovať. Obdobným spôsobom postupovala proti
nemu aj na Okresnom súde v Banskej Bystrici, kde bol jej návrh na základe jeho odvolania krajským

súdom zamietnutý. Poukázal na obsah uznesenia tohto odvolacieho súdu, s ktorým sa stotožnil a preto
analogicky nepovažuje za splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ani v rámci tohto
konania. Návrh zo strany sestry nie je opodstatnený, rovnako ako on, kľúče od bytu má aj sestra a celé
to naaranžovala tak, aby ho mohla obviniť a vyťažiť z toho maximum. Sestra ho chce takýmto spôsobom
donútiť, aby získala aj jeho zákonný dedičský podiel. Nie je predsa logické, aby demoloval vlastný

majetok, ako to žalobkyňa tvrdí. Aký dôvod by k tomu mohol mať ? Do daného bytu od smrti otca nemal
dôvod chodiť. Žiadal preto vec prešetriť príslušnou políciou, nakoľko po takýchto postupoch podal na
sestru trestné oznámenie za krivé obvinenie jeho osoby a to na Obvodnom oddelení PZ v Slovenskej
Ľupči, pričom o problémoch s bytom v Trnave sa dozvedel až 01.02.2017 a urobí všetko pre to, aby boli
jeho práva v zmysle zákona chránené.

4. Žalobkyňa zaslala odvolaciemu súdu k vyjadreniu žalovaného písomné stanovisko. Uviedla, že po
zistení stavu nehnuteľnosti, keď došlo k poškodeniu hnuteľných vecí, bezodkladne konala. Jej nárok
nie je vykonštruovaný a motívom žalovaného bola živelná pomsta za to, že len pár dní pred vykonaním
skutku sa dozvedel, že nebude po otcovi dediť žiadne podiely v predmetných nehnuteľnostiach, teda

zostane výrazne menšinovým vlastníkom. To dal žalovaný najavo aj vyrytím rovnakých obscénnych
symbolov na vnútorných stenách oboch nehnuteľností. Nie je to ona, kto sa zmenil, ale zmenil sa práve
žalovaný a to preto, že rodičia ako invalidní dôchodcovia prestali žalovaného finančne podporovať,
pretože sa o nich odmietal starať alebo aspoň sa podieľať na ich opatere, ako sa na sklonku života
sťažovali celej rodine. Uviedla, že v dedičskom konaní po nebohej matke sa ona zriekla časti dedičstva

v prospech otca a v prospech žalovaného (o čom priložila i dôkaz o dedičstve) a žalovaný následne
ďalej vydieral otca, aby mu bezdôvodne podpísal, že mu vrátil pôžičku (cca 25.000,- eur) a za to mu
daruje svoj podiel na osobnom aute (v hodnote 1.000,- eur) po mame. Poukázala na to, že rodičia
nežili samostatne v trnavskom byte, pretože obaja boli imobilní a žalobkyňa a jej manžel im poskytovali
v tomto stave opateru. Poukázala na to, že do nehnuteľností investovala, platí všetky poplatky do

fondu opráv, poistenia, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie platby súvisiace s vlastníctvom bytu, na ktorých sa
žalovaný nijako nepodieľa a ani nemá záujem na tomto sa podieľať. Ďalší dôvod, ktorý mal žalovaný
na to, aby chodil do bytu v H. je aj to, že tam vyraboval papiere po rodičoch, aby ich mohol použiť
v prebiehajúcom dedičskom konaní - koľko mal otec peňazí a iných aktív. Žalovaný bol a je prchkejpovahy a za konanie v takomto stave bol ambulantne liečený na psychiatrii v Trnave. Preto má obavy
do predmetných nehnuteľností ísť a tiež sa bojí, že by ich mohol žalovaný v záchvate napríklad podpáliť
a spôsobiť ďaleko väčšie škody. Celé vyjadrenie žalovaného považuje za nedôvodné, postavené len

na iracionálnych pocitoch krivdy a klamstve. Preto žiadala svojmu odvolaniu vyhovieť. Poukázala na
pripojené listinné dôkazy.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“)), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale
nezistil, pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

6. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/274/2016 je návrh

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vstupovať do
predmetného bytu č. X, H. poschodie, G. XXXX/XX, H. a to z dôvodu zabezpečenia dôkazov na výšku
ním spôsobenej škody znalcami a poisťovňou, potrebné v následnom trestnom konaní.

7. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol preto, že

navrhované neodkladné opatrenie by znamenalo obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného bez
časového obmedzenia, čo súd považoval za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného.
Žalobkyňa sa odvolaním domáha vyhovenia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre
potrebu zabezpečenia terajšieho stavu bytu a zabránenie hrozbe vzniku škody či inej ujmy v budúcnosti.
Vo veci podala oznámenie o spáchaní skutku, toto oznámenie je vedené na Okresnom riaditeľstve PZ

v Trnave pod ČVS: ORP-3013/02-TT-TT-2016.

8. Právna úprava neodkladných opatrení je obsiahnutá v ustanoveniach § 324 až 342 Civilného
sporového poriadku.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

12. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút neodkladného

opatrenia. Pritom neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe
bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné
zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej

a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre
krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak strana osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z dôvodov
na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným

opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v
dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie
byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusiabyťnepochybnepreukázané)základnéskutočnostipotrebnéprezáver opravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Súd poskytne zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah
jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom
súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými

zákonmi). Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na nariadení neodkladného
opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho
záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti takéhoto
rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu
procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom
sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem,

ktorého danosť sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho
rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa
dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Už v podanom návrhu musí žalobca predložiť také dôkazy a osvedčiť také

skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie
podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť.

14. V prejednávanom prípade mal nadriadený súd preukázanú správnosť postupu súdu prvej inštancie,
ktorý nepovažoval nárok žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za daný. Žalovaný poprel,

že by spôsobil v predmetnom byte škodu, na ktorú žalobkyňa poukazuje, žalobkyňa túto skutočnosť
nijak neosvedčila, možno teda skonštatovať, že skutočnosť, že by bol žalovaný ten, kto škodu
spôsobil, v konaní osvedčená nie je (je sporná, nie je ničím podložená). Žalobkyňa navrhuje nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré má široký rozsah a výrazným spôsobom zasahuje do vlastníckych práv
žalovaného, pričom protiváhou nie sú žiadne vážne dôvody či skutočnosti, ktoré by vyvážili tento

zásah do ústavného práva užívať a vlastniť majetok, ktorý žalovanému ako spoluvlastníkovi predmetnej
nehnuteľnosti patrí. Na druhej strane ani navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa v samotnej podstate
dôvod k vydaniu neodkladného opatrenia, pretože vykonanie neodkladných úkonov (od uvedeného
zistenia žalobkyne o škode v byte) už mohlo byť kvalifikovane uskutočnené (vykonané) a žalobkyňa
vlastne navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia v neobmedzenom rozsahu do budúcna, čo nedáva

ani reálnu predstavu o tom, o aký zásah do práv žalovaného vlastne ide. Vykonanie zabezpečovacích
úkonov si pritom neobmedzený čas rozhodne nevyžaduje. Pritom pri nariadení neodkladného opatrenia
je vždy nevyhnutné zohľadniť to, že prípadné obmedzenie dispozície s majetkom účastníka môže súd
nariadiť len v takom rozsahu, aby to bolo primerané právu, ktorému sa poskytuje ochrana, alebo ktorého
budúci výkon by bol ohrozený (porovnaj R 49/1995).

15. Podľa názoru nadriadeného súdu v danom prípade neboli žalobkyňou ani len osvedčené
dôvody vedúce k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Nebolo vôbec osvedčené, že je
dané nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi) ani
ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, tým ani jedna z dvoch základných kumulatívnych podmienok

pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia splnená nebola. Preto bolo dôvodným, aby bol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a v
celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2
CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.19. Z uvedených dôvodov nadriadený súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne, preto toto rozhodnutie podľa §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Pretože v odvolacom konaní bol úspešným účastníkom žalovaný, odvolací súd podľa §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému náhradu trov jeho konania voči konaní
neúspešnej žalobkyni a to v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o trovách
konaniaúčastníkovnerozhodoval,i keďideo konečnérozhodnutievoveci.Odvolacísúdalekonštatuje,
že v prejednávanom spore úspešný žalovaný bol aktívny až pred odvolacím súdom, ktoré trovy mu

boli priznané. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).