Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200680
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316200680.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému Š. F., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/XX, M., o zaplatenie 797,89 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovi257,34eursročnýmúrokomzomeškania8,75%zosumy
139,68 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 57,98 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, 8,75%
zo sumy 59,68 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 25. 1. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 797,89 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 160,83 eur od 26. 1. 2013 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 62,97 eur od 26. 2. 2013 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 76,18 eur od 26. 3. 2013 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 497,91 eur od 26. 12. 2013 do zaplatenia a na náhradu

trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava,
IČO: 35 763 469 vyfakturoval žalovanému faktúrami spolu sumu 797,89 eur, ktorú žalovaný neuhradil.
Zmluvou o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 8. 3. 2016 žalobca trval na podanej žalobe v časti zmluvnej pokuty.

Poukázal na to, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto má platiť zmluvnú pokutu, ktorá bola
písomné dohodnutá v tabuľke dodatku k zmluve vo výške 497,91 eur. Túto zmluvnú pokutu si žalobca
uplatňuje ako kompenzáciu škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, spočívajúcej v
nedodržaní doby viazanosti. Výška škody predstavuje skutočnú cenu zariadenia Samsung Galaxy S
III White vo výške 609 eur. Výšku poplatkov za upomienky a obmedzenie a prerušenie poskytovania
služieb pre neplatenie vyplýva z Cenníka.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, dodatkom k tejto zmluve, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie
verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s., cenníkom pre
poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., dokladom žalobcu o cene dátového zariadenia,faktúrami + prehľadmi poplatkov a prevádzky, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohami k tejto
zmluve, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.

4. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný dňa 18. 9.
2012 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalovanému bola zapožičaná
jedna mikroprocesorová SIM karta. Predmetom uvedenej zmluvy boli v zmluve špecifikované programy
a služby.

5. Toho istého dňa právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili aj Dodatok k uvedenej zmluve,
na základe ktorého žalovaný si prevzal mobilný telefón, resp. dátové zariadenie zn. Samsung Galxy
S III White za dohodnutú cenu 0,02 eur a zároveň sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť poplatky za poskytnuté služby.

Podľa bodu 4 Dodatku k Zmluve, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka

(hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 dodatku) a následného
vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1 tohto dodatku (497,91 eur).

6. Podľa listinného dôkazu, predloženého žalobcom, skutočná cena zariadenia zn. Samsung Galaxy S

III White bola vo výške 609 eur.

7. Podmienky zmluvného vzťahu mali byť bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach pre
poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s. a
Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. - cenník pre poskytovanie služieb

prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové služby.

Podľa žalobcom predloženého Cenníka, poplatok za upomienku oneskorenej platby je vo výške 4,99 eur
a poplatok za obmedzenie, resp. prerušenie poskytovania služby pre neplatenie je vo výške 19,80 eur.

8. Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469, boli žalovanému vyfakturované poplatky spolu vo výške 797,89 eur. Jedná sa o
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2013 splatnou dňa 25. 1. 2013 na sumu 161,17 eur, pričom z
uvedenej sumy 160,83 eur však 4,99 eur je vyfakturovaných titulom poplatku za upomienku, 16,50 eur
titulom poplatku za obmedzenie služby - neplatenie a zvyšok vo výške 139,68 eur za využívanie služieb

verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby;
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2013 splatnou dňa 25. 2. 2013 na sumu 62,97 eur, pričom z
tejto sumy je 4,99 eur vyfakturovaných titulom poplatku za upomienku a zvyšok vo výške 57,98 eur za
využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové
služby;

- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2013 splatnou dňa 25. 3. 2013 na sumu 76,18 eur, pričom z tejto
sumy 16,50 eur je vyfakturovaných za prerušenie služby - neplatenie a zvyšok vo výške 59,68 eur je
vyfakturovaných za využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné,
hlasové a nehlasové služby.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 8. 12. 2013 splatnou dňa 25. 12. 2013 na sumu 497,91 eur.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej, na

žalobcu. V jednotlivých prílohách sú špecifikované konkrétne faktúry, ktoré boli postúpené na žalobcu.
Jedná sa o faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX.

10. Pokusom o zmier zo dňa 1. 12. 2015 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

11. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len
čiastočne.Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola
uzatvorená dňa 18. 9. 2012 zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu dodal žalovaného služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo výške 257,34 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel
v prospech žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou. Z jednotlivých faktúr súd priznal

žalobcovi poplatky za služby takto:
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2013 splatnej dňa 25. 1. 2013 sumu 139,68 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2013 splatnej dňa 25. 2. 2013 sumu 57,98 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2013 splatnej dňa 25. 3. 2013 sumu 59,68 eur.

13. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 257,34 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to podľa splatnosti jednotlivých faktúr.

14. Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur, pričom táto zmluvná pokuta mala

byť dohodnutá v zmluve o pripojení, resp. v jej dodatku. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená
dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí

presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej

pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

15. Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí
zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na
zmluvnú pokutu musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú
pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým
musí preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu
nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní
tohto základného predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti sumy uplatnenej ako
zmluvná pokuta, za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

16. Žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody). V

tomto smere však nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok, právny
predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávky, špecifikované v prílohách, t.j. mimo iného jedná sa
len o pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyfakturovanej konkrétne faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 8. 12. 2013 splatnou dňa 25. 12. 2013 na sumu 497,91 eur. S poukazom na Zmluvu o postúpení
pohľadávok preto žalobca nie je aktívne legitimovaný uplatňovať si pohľadávku ani titulom náhrady

škody.

17. Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve
o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na

spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na

strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú

sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje
za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty

dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia
povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte
neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,

resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom
mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná
cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.

18. Z obdobných dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za prerušenie
služby - neplatenie 16,50 eur, za obmedzenie služby - neplatenie 16,50 eur a za upomienku oneskorenej
platby 2x 4,99 eur a to aj vrátane úrokov z omeškania z uvedených súm. Žalobca nepreukázal účelnosť
týchto vzniknutých nákladov a ani individuálnu dohodu so žalovanou o týchto poplatkoch a ani za aké
služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaná mal by dostať za úhradu uvedených poplatkov.

Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp.
Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného

Krajinského súdu v O. z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod
sp. zn. XX J. XXX/XX. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne
protiplnenie a takýto poplatok slúži len žalobcovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Tento
názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd S. v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. XXCo/XX/

XXXX, XXCo/XXX/XXXX.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V danej veci žalobca žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 797,89 eur. Súd tejto žalobe vyhovel v
časti o zaplatenie 257,34 eur (32,25% žalovanej sumy), čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu
a na druhej strane neúspech žalovaného. V časti o zaplatenie 540,55 eur (67,75% žalovanej sumy)
súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Aby sa predišlovzájomného plateniu náhrady trov konania, z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní
úspešnejší žalovaný. Teda žalovanému by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu
v konaní od úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 35,5% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalovaný

nárok pri plnom úspechu. Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli. Preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.