Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Doricová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219642
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114219642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814 9
Bratislava, IČO: 00 603 481 proti odporcovi: BKS-Leasing s.r.o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 31
644 333 v zastúpení JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, Advokátska kancelária Grösslingova 45, 811 09
Bratislava o zaplatenie 4.355,18 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.352,26 eur spolu s 5,15% úrokom z
omeškania od 01.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 261,- eur a to všetko spolu
do troch dní odo právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.07.2014 domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy vo výške 7.835,09 eur s 5,15% úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho
po podaní návrhu na súd do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva
č. XXX, k.ú. Dúbravka a to pozemku parc. registra "C" KN č. XXXX/X o výmere 146 m2. Odporca je
výlučným vlastníkom stavby súpisné číslo XXXX vedenej na liste vlastníctva č. XXXX F..Ú.. G.. Odporca

stavbu užíva spolu s pozemkom, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa a to bez akéhokoľvek právneho
titulu a bez toho, aby navrhovateľovi za to platil náhradu. Odporca užíval bezdôvodne pozemky na
úkor navrhovateľa a za obdobie od 12.10.2010 do 30.06.2014 sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne
obohatil o sumu vo výške 7.835,09 eur. Výška bezdôvodného obohatenia je určená ako výška obvyklého
nájomného v zmysle Rozhodnutia primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 4/2010
a č. 28/2011.

K návrhu navrhovateľa sa odporca vyjadril písomne a uviedol, že nárok uplatnený navrhovateľom na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 12.10.2010 do 03.07.2012 považuje za premlčaný
a preto vzniesol námietku premlčania. K zvyšku nároku navrhovateľa uviedol, sa pokúsi o mimosúdne
riešenie.

Pred otvorením pojednávania vo veci samej navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 18.02.2015
vzal návrh v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 12.10.2010 do 03.07.2012

späť a oznámil, že na návrhu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 04.07.2012
do 30.06.2013 vo výške 4.355,18 eur trvá. Späťvzatie časti návrhu navrhovateľ odôvodnil odporcom
vznesenou námietkou premlčania.Navrhovateľ zároveň so späťvzatím časti návrhu zmenil petit návrhu v časti príslušenstva keď sa
domáhalvočiodporcovizaplateniasumy4.355,18eurspolus5,15%úrokomzomeškaniaod05.07.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 16C 128/2014-72 zo dňa 4. marca 2015 konanie v časti návrhu
o zaplatenie istiny vo výške 3.479,91 eur (7.835,09 eur - 4.355,18 eur) podľa § 96 ods. 1 veta
tretia Občianskeho súdneho poriadku zastavil a podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil
navrhovateľom požadovanú zmenu petitu návrhu.

Po účinnom späťvzatí časti návrhu navrhovateľom a pripustenej zmene petitu návrhu sa odporca k
návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol vo veci na pojednávaní
konanom dňa 06.07.2015 v neprítomnosti odporcu, keď odporca sa na nariadené pojednávanie vo

veci neustanovil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, predvolanie na nariadený termín
pojednávania mu bolo doručené dňa 28.05.2015. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil
a o odročenie pojednávania nepožiadal.
Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože
odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil

účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo
zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len
vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia
súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo

ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa
Občianskeho súdneho poriadku, nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi
konať pred súdom (3Cdo 72/2004, 5Cdo 88/2004, 2Cdo 110/2004, 3Cdo 181/2008, 6Cdo 70/2010).

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi poverenej zástupkyne navrhovateľa a oboznámil sa s

listinnými dokladmi - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX C. Č.. XXXX pre okres Bratislava IV,
katastrálneúzemiaDúbravkazodňa26.06.2014,geometrickýplánúradneoverenýdňa02.02.2009číslo
XX/XXXX A.. H. Š., výzva navrhovateľa na usporiadanie právnych vzťahov k pozemkom užívaným bez
právneho dôvodu pod stavbou zo dňa 27.02.201, fotodokumentácia, Rozhodnutie č. 4/2010 primátora
hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú pravidlá evidencie, realizácie a sledovania

zmluvných vzťahov zo dňa 22.03.2010, tabuľka cien prenájmov nehnuteľného majetku, Rozhodnutie
č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny
predbežnej odplaty za vecné bremeno účinné od 01.11.2011, príloha č. 1 k rozhodnutiu - tabuľka cien
prenájmov nehnuteľného majetku a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parcela registra "C" evidovaná na
katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 146
m2 nachádzajúcom sa v okrese Bratislava IV, obec: Bratislava - m.č. Dúbravka, katastrálne územie
Dúbravka ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXX.

Odporca je výlučným vlastníkom stavby súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X
nachádzajúcej sa v okrese Bratislava IV, obec: Bratislava - m.č. Dúbravka, katastrálne územie Dúbravka
ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že odporca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť kúpnou
zmluvou V-26742/10 zo dňa 12.10.2010.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu, ktorá je postavená
na pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa odporca užíva s tým, že jej priestory sa využívajú
ako obchodné prevádzky - herňa, Bio potraviny, Kozmetika.
Odporca v konaní nerozporoval skutočnosť, že užíva predmetný pozemok - parcela č. XXXX/X vo
vlastníctve navrhovateľa bez právneho titulu a bez toho, aby navrhovateľovi za jeho užívanie platil

náhradu.

Primátor hlavného mesta SR Bratislava rozhodnutím č. 28/2011 stanovil minimálne ceny prenájmov a
ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno s účinnosťou od 01.11.2011.Podľa Prílohy č. 1 k predmetnému rozhodnutiu - tabuľka cien prenájmov nehnuteľného majetku bola
cena prenájmu nehnuteľného majetku za pozemky s účelom nájmu objekty na služby, administratíva a
predajne a objekty na herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky a zmenárne v lokalite

Dúbravka stanovená od 01.11.2011 t.j. i v rozhodnom období v sume 15 eur/ročne/m2.

Odporca v priebehu konania navrhovateľom stanovenú cenu za prenájom pozemku t.j. sumu 15 eur/
ročne/m2 nijako nerozporoval, k požadovanej výške náhrady sa nevyjadril a teda súd si podľa § 120
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku osvojil uvedené skutkové zistenia.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i v ich

vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa voči odporcovi na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 4.352,26 eur je dôvodný.

Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa citovaného zákonného
ustanovenia je, aby k obohateniu vôbec došlo a aby obohatenie bolo bezdôvodné.

Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje štyri dielčie skutkové podstaty vzniku
záväzku z bezdôvodného obohatenia. Môže ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Navrhovateľ sa v konaní voči odporcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal

odporca plnením bez právneho dôvodu, keď užíva nehnuteľnosť, ktorej výlučným vlastníkom je
navrhovateľ, bez právneho dôvodu.
Navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4.355,18 eur a to za obdobie od
04.07.2012 do 30.06.2013.
Na pozemku parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parcela číslo 2824/4 o výmere

146 m2, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, je postavená stavba súpisné číslo 3457, ktorej
vlastníkom je jednoznačne odporca.
Zo žiadnych listinných dokladov nevyplýva, že došlo k vysporiadaniu vzťahu účastníkov konania k
predmetným pozemkom teda, že odporca by mal vlastnícky či iný vecno právny titul k predmetným
pozemkom.

Skutočnosť, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcela č. 2824/4 vo
výmere 146 m2 a skutočnosť, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na
predmetnompozemku,keďjenaňompostavenástavba-inábudovaaskutočnosť,žeodporcapozemok
využíva v súvislosti s postavenou nehnuteľnosťou nebola medzi účastníkmi sporná resp. odporca túto

skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval.

Na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia keď odporca užíval predmetný pozemok
vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu a za jeho užívanie navrhovateľovi žiadnu odplatu
nehradil.

V prejednávanej veci odporca využíval nehnuteľnosť - pozemok, ktorého výlučným vlastníkom je
navrhovateľ bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, že by odporca navrhovateľovi za užívanie
pozemku poskytoval plnenie resp. platil náhradu. Na strane odporcu ide o prípad plnenia bez právneho
dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzizúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom
takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty odporcom.
Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili

pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia -
jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo
iného titulu oprávňujúceho tieto pozemky užívať.
Odporcaako príjemcatakéhotoplnenianieje-vzhľadomnapovahuplnenia-schopnývrátiťhoateda je

povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Výšku tohto prospechu vyjadruje
peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie (prenajatie) veci.
Výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase bola stanovená na základe tabuľky cien prenájmov
nehnuteľného majetku navrhovateľom , ktorá je súčasťou - prílohou k rozhodnutiu primátora hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 28/2011 zohľadňujúca účel nájmu a lokalitu, v ktorej sa

predmetnýpozemoknachádza.Výška bezdôvodnéhoobohateniabolaurčenásprihliadnutímna rozsah
užívania predmetných pozemkov odporcom.

Súd určil výšku bezdôvodného obohatenia odporcu v rozsahu predpokladaného nájomného vo výške
15,00 eur za m2 za rok t.j. vo výške, ktorú si uplatnil navrhovateľ a to za obdobie uplatnené

navrhovateľom t.j. za obdobie od 04.07.2012 do 30.06.2013.
Obdobie od 04.07.2012 do 30.06.2013 predstavuje spolu 727 dní a náhrada za deň za m2 predstavuje
sumu 0,041 eur za m2 (15,00 eur : 365 dní).
Pri rozsahu pozemku užívaného odporcom t.j. 146 m2 bezdôvodné obohatenie na strane odporcu
predstavuje sumu 4.352,26 eur (727 dní x 0,041 eur/deň/m2 = 29,81 eur x 146 m2).

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním -oboznámením
sa s listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§
120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a osvojil si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov (§ 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Súd s poukazom na vyššie uvedené návrhu navrhovateľa v časti nároku vo výške 4.352,26 eur vyhovel,
keď dôvodnosť nároku navrhovateľ na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcom mal v konaní
dostatočnýmspôsobompreukázanéa uložilodporcovi povinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumuvovýške
4.352,26 eur a návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Navrhovateľ sa v konaní voči odporcovi domáhal i zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne

z dlžnej sumy odo dňa 05.07.2014 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu na súd.
Návrh bol podaný na súd dňa 04.07.2014.

Súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 5,15% p. a. teda vo
výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Zz. a to odo dňa 01.10.2014, teda odo dňa nasledujúceho

po dni kedy bol odporcovi doručený návrh na začatia konania, teda deň po tom, ako sa odporca
dozvedel, že má povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Návrh na začatie konania spolu s
predloženými listinnými dokladmi zo strany navrhovateľa bol odporcovi doručený dňa 30.09.2014.Navrhovateľ síce listom zo dňa 27.02.213 vyzval odporcu na usporiadanie právnych vzťahov k
pozemkom užívaným bez právneho dôvodu pod stavbou/v rámci areálu a vyzval odporcu na zaplatenie
sumy 4380 eur avšak vo výzve navrhovateľ neuviedol za ktoré obdobie odplatu požaduje. Súd z

dôvodu, že výzvu navrhovateľa zo dňa 27.02.20113 nepovažoval za kvalifikovanú výzvu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania odo
dňa 01.10.2014, teda odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu vo veci samej odporcovi a návrh v
časti uplatnených úrokov z omeškania vo zvyšku zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd o trovách konania v súvislosti so späťvzatím časti návrhu o zaplatenie 3.482,83 eur rozhodol podľa
§ 146 ods.2 veta prvá v spojení s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď navrhovateľ vzal
návrh v časti o zaplatenie 3.479,91 eur späť z dôvodu vznesenej námietky premlčania odporcom.
Dôvodom späťvzatia návrhu nebolo správanie odporcu a preto keďže nejde o prípad podľa

§ 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku z procesného hľadiska zásadne platí, že
zastavenie konania zavinil navrhovateľ a teda je povinný nahradiť v tejto časti návrhu trovy konania
odporcovi.
V súvislosti so späťvzatím časti návrhu o zaplatenie 3.479,91 eur bol navrhovateľ celkovo úspešný v
rozsahu 11,18% a preto odporca v tejto časti návrhu nemá nárok na náhradu trov konania a navrhovateľ

si v súvislosti so zastavením časti konania náhradu trov konania neuplatnil.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa

základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Navrhovateľ sa voči odporcovi po čiastočnom zastavení konania domáhal zaplatenia sumy vo výške
4.355,18 eur, súd navrhovateľovi priznal sumu vo výške 4.352,26 eur a vo zvyšku súd návrh zamietol a
teda celková úspešnosť navrhovateľa v konaní bola 99,86%.

Súd návrh navrhovateľa zamietol i v časti uplatnených úrokov z omeškania, keď navrhovateľovi priznal
uplatnené úroky z omeškania odo dňa 01.10.2014 a nie od uplatneného dňa 05.07.2014.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a priznal
navrhovateľovi plnú náhradu trov konania nakoľko navrhovateľ bol v konaní neúspešný v nepatrnej časti
návrhu.

Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 261,- eur.
Trovy konania pozostávajú z trov na zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 261,- eur (6% z
uplatnenej sumy 4.355,18 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.