Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808204639
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5808204639.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Bytový podnik Námestovo, s.r.o.,
so sídlom ul. Bernolákova 390/14, 029 01 Námestovo, IČO: 36 007 439, právne zastúpeného JUDr.
Veronikou Leppovou, advokátkou, so sídlom D. XX/XX, XXX XX X., proti odporcom: 1/ D. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. U. XXX/XX-XX, XXX XX P., prechodne t. č. bytom H. A. XXXX, XXX XX P., 2/ J.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. U. XXX/XX-XX, XXX XX P., prechodne t. č. bytom H. A. XXXX, XXX XX

P., odporca v rade 2/ spolu s odporkyňou v rade 1/ ako právni nástupcovia po pôvodnom odporcovi v
rade 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom ul. U. XXX/XX-XX, XXX XX P., zomr. XX.XX.XXXX, v
konaní o zaplatenie sumy 1.298,61 Eur, o odvolaní odporkyne v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 6C/7/2009-192 zo dňa 13. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 6C/7/2009-192 zo dňa 13. februára 2013 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ (rozumej odporkyňu v rade 1/ a
pôvodného odporcu v rade 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX.) zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne sumu 1.298,61 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
(veta I. výroku). Súčasne uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť nahradiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne trovy konania vo výške 155,37 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 877,04 Eur, ich

zaplatením k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Veroniky Leppovej, advokátky, so sídlom
D. XX/XX, X., v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (veta II. výroku).
Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žepodanýmnávrhomsanavrhovateľdomáhal,abysúdzaviazal
odporcov v rade 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 1.298,61 Eur spoločne a nerozdielne, tvrdiac, že odporcovia
bývali v byte č. 62, bytovom dome č. XXX/X na H. ulici v P., ktorý spravuje pre Mesto Námestovo ako
jeho prenajímateľa a vlastníka. Za byt odporcovia riadne neplatili nájomné a úhrady za služby spojené s

jeho užívaním, a ku dňu 31.08.2008 dlhovali sumu 57.891,00 Sk. Z tejto sumy bola navrhovateľovi
platobným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 11.07.2008 sp. zn. 5Ro/495/2005 priznaná
suma 18.769,00 Sk a zvyšok v žalovanej sumy 39.122,00 Sk (1.298,61 Eur) si uplatnil navrhovateľ v
tomto konaní.
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že počas celého žalovaného
obdobia od 01.03.2005 až 22.03.2006 bolo vlastníkom predmetného trojizbového bytu č. 62 bytovom

dome č. XXX/X . na H. ulici, Mesto P., a to až do 26.06.2006, kedy došlo k zavkladovaniu zmluvy,
ktorouMestoNámestovoodpredalobytkupujúcemuX.J..Počasceléhožalovanéhoobdobiauvedeného
vyššie vykonával správu tohto bytu navrhovateľ ako mandatár na základe mandátnej zmluvy č. 18/2000
zo dňa 30.06.2000 a jej dodatkov, ktorú uzavrel s Mestom Námestovo ako mandantom. V článku II.
mandátnej zmluvy sa uvádza, že jej predmetom je zabezpečenie správy bytov, nebytových priestorov,
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vo vlastníctve mandanta mandatárov v mene

mandanta na jeho účet, na základe plnej moci obsiahnutej v tejto zmluve. V článku IV. v bode 7
mandátnej zmluvy je uvedené, že mandatár zabezpečuje evidenciu nájomného, sledovanie platieb avymáhanie pohľadávok, dlžných úhrad za nájom bytov, nebytových priestorov a poskytované služby a
ročné vyúčtovanie poskytovaných služieb. V článku VII. mandátnej zmluvy je uvedené, že mandant vo
vzťahu k tretej osobe udeľuje týmto mandatárovi písomnú plnú moc, aby podľa § 13 v nadväznosti na §

566 Obchodného zákonníka konal pri zabezpečovaní činnosti v rozsahu tejto zmluvy ako jeho zástupca,
aby ho zastupoval vo všetkých právnych úkonoch s ním spojených, v sporoch pred príslušnými súdmi a
v konaní s inými orgánmi. Mandatár bude voči tretím osobám vystupovať ako splnomocnený zástupca
mandanta a konať v mene a na účet mandanta. Zmluva bola podľa článku VIII. uzatvorená na dobu
neurčitú.

Okresný súd citoval ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že na
základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporcovia (rozumej D. Y. - odporkyňa v rade
1/ a G. Y. -- pôvodný odporca v rade 2/ a právny predchodca terajších odporcov, uvedených v záhlaví
tohto rozhodnutia) v období od 01.03.2005 až 22.03.2006 bez právneho dôvodu obývali predmetný byt,
ktorého vlastníkom bolo v tom čase Mesto Námestovo. Užívanie bytu odporcami počas tohto obdobia
zakladá ich bezdôvodné obohatenie sa podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože

odporcovia si bez právneho dôvodu prisvojovali užívaním bytu jeho úžitkovú hodnotu. V zmysle ust. §
458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú odporcovia v rade 1/ a 2/ povinní poskytnúť za užívanie bytu
bez právneho dôvodu peňažnú náhradu vo výške, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
platiť podľa nájomnej zmluvy za porovnateľný byt. Vychádzajúc z právneho
názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sú odporcovia povinní zaplatiť takúto peňažnú náhradu

navrhovateľovi, ktorý na základe mandátnej zmluvy zo dňa 30.06.2000 ako mandatár vykonával
počas žalovaného obdobia správu predmetného bytu pre Mesto Námestovo ako jeho vlastníka.
Podľa predložených počítačových výstupov dlh odporcov na byte za obdobie do konca februára
roku 2005 predstavoval čiastku 18.769,00 Sk, pričom táto, ako už bolo uvedené, bola navrhovateľovi
právoplatne priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 11.07.2005. Z

tohto počítačového výstupu, evidenčných listov pre výpočet úhrady za byt a vyúčtovaní za rok
2005 a za obdobie 01.01.2006 až 22.03.2006 súčasne vyplýva, že navrhovateľ aj po zániku nájomného
vzťahu predpisoval k úhrade odporcom nájomné a služby spojené s užívaním bytu akoby nájomný vzťah
stále trval. Konkrétne, za obdobie mesiacov marec 2005 až august 2005 predstavoval tzv. zálohový
predpis čiastku 6.378,00 Sk mesačne (z toho nájomné predstavovalo čiastku 2.446,00 Sk), za obdobie

september2005ažnovember2005čiastku6.765,00Skmesačne(ztohonájomnépredstavovaločiastku
2.446,00 Sk) a za obdobie od decembra 2005 až do apríla 2006 čiastku 7.248,00 Sk mesačne (z toho
nájomné predstavovalo čiastku 2.446,00 Sk). Spolu teda za uvedené obdobie predpísal odporcom k
úhrade čiastku 94.803,00 Sk, od ktorej však odpočítal čiastku 9.351,00 Sk predstavujúcu vrátenú zálohu
za apríl 2006 a časť marca 2006 (vzhľadom na odovzdanie bytu odporcami dňa 22.03.2006) a pripočítal

nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2004 v sume 5.770,00 Sk, ďalej pripočítal nedoplatok
z ročného vyúčtovania za rok 2005 v sume 2.069,00 Sk a napokon pripočítal nedoplatok z
vyúčtovania za obdobie 01.01.2006 až 22.03.2006 v sume 651,00 Sk. Za obdobie od 01.03.2005 do
22.03.2006 tak podľa navrhovateľa mali odporcovia uhradiť v súvislosti s užívaním bytu celkovo čiastku
93.942,00 Sk.

Odporcovia počas konania predkladali dôkazy o tom, že nemajú žiaden záväzok voči navrhovateľovi.
Predložené doklady o platbách (č. l. 42 až č. l. 45) sa však netýkajú žalovaného obdobia, keďže ide o
potvrdenia o platbách z rokov 2001 až 2003 a navyše poukazovaných odporcami iným subjektom než
navrhovateľovi. Rovnako tak i z dokladov o exekúciách (č. l. 101 až 105 spisu) je zrejmé, že
vykonávané exekúcie sa týkajú iných pohľadávok navrhovateľa voči odporcom, či dokonca pohľadávok

úplne iných veriteľov než navrhovateľa. V zásade potom z pomerne roztržitých prejavov odporkyne v
rade 1/ pred súdom I. stupňa vyplynula jediná relevantná obrana odporcov spočívajúca v tom, že nie
všetky platby, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s užívaním predmetného bytu počas žalovaného obdobia
poukázali, tento aj skutočne zaúčtoval. Okresný súd preto podrobne vypočul odporkyňu v rade 1/ k týmto
platbám a z jej výpovede, ku ktorej sa priklonil aj jej manžel - pôvodný odporca v rade 2/ vyplynulo, že

navrhovateľovi počas daného obdobia poukázala iba nasledovné platby: v apríli 2005 čiastku 6.400,00
Ska6.378,00Sk,vmáji2005čiastku6.378,00Sk,vjúli2005čiastku6.378,00Sk,vauguste2005čiastku
6.378,00 Sk, v septembri 2005 čiastku 6.378,00 Sk, v októbri 2005 čiastku 6.765,00 Sk, v novembri 2005
čiastku 3.000,00 Sk a v decembri 2005 čiastku 6.765,00 Sk. Iné čiastky už navrhovateľovi nepoukázali.
Prvostupňový súd považoval za preukázané počítačovými výstupmi z informačného systému

navrhovateľa(č.l.158a159spisu),ževšetkyodporkyňouvrade1/uvedenéplatbynavrhovateľskutočne
zaúčtoval na nedoplatky odporcov za obdobie marca 2005 až 22.03.2006, pretože z tohto prehľadu je
zrejmé, že navrhovateľ eviduje za marec 2005 úhradu 6.378,00 Sk, za apríl 2005 úhrady 6.400,00 Sk
a 6.378,00 Sk, za júl 2005 dve úhrady po 6.378,00 Sk, za august 2005 úhradu 6.378,00 Sk,za september 2005 úhradu 6.765,00 Sk, za november 2005 úhrady 6.765,00 Sk a 3.000,00 Sk, čo iba
s istým časovým posunom presne zodpovedá platbám uvádzaným odporkyňou v rade 1/. Tieto platby
celkovo predstavujú čiastku 54.820,00 Sk.

Po poučení o dôkaznej povinnosti podľa ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účastníci
konania nenavrhovali vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Súd preto výšku bezdôvodného obohatenia sa
pôvodných odporcov v rade 1/ a 2/, ktorí bez právneho dôvodu užívali predmetný byt, určil vychádzajúc
z výšky nájomného určeného navrhovateľom v zálohových predpisoch t.j. sumy
2.446,00 Sk, predstavujúcej v zmysle predložených cenových výnosov tzv. regulované nájomné, keď

súčasne súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že táto zďaleka nedosahuje výšku tzv. trhového
nájomného za porovnateľný predmet nájmu v danom mieste a čase a súčasne vychádzajúc z odporcami
skutočne spotrebovaného množstva navrhovateľom poskytnutých plnení spojených s užívaním bytu,
ktoré množstvo vyplýva z predložených ročných vyúčtovaní. Pokiaľ pôvodní odporcovia za obdobie
od 01.03.2005 do 22.03.2006 mali uhradiť na „nájomnom“ a na úhradách za plnenia spojených s
užívaním bytu celkovo čiastku 93.942,00 Sk zahŕňajúcu zálohové predpisy za uvedené obdobie

v sume 85.452,00 Sk plus nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2004 v čiastke 5.770,00 Sk plus
nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2005 v sume 2.069,00 Sk a plus nedoplatok z vyúčtovania za
obdobie 01.01.2006 až 22.03.2006 v sume 651,00 Sk, avšak zaplatili iba sumu 54.820,00 Sk, ušetrili
na úkor navrhovateľa, teda sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili o sumu 39.122,00 Sk (1.298,61
Eur) predstavujúcu rozdiel medzi 93.942,00 Sk a 54.820,00 Sk. Okresný súd preto

návrhu navrhovateľa vyhovel a uložil pôvodným odporcom zaplatiť čiastku 1.298,61 Eur navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne pri analogickej aplikácii ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi,

ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný náhradu trov proti odporcom, ktorí vo veci úspech nemali.
Tieto trovy pozostávajú z trov na zaplatenie súdneho poplatku za žalobný návrh v sume 77,87 Eur
(pôvodne zaplatený vo výške 2.346,00 Sk) a za zaplatený súdny poplatok za odvolanie proti
rozsudku v sume 77,50 Eur, ako aj trov právneho zastúpenia advokátky, ktorá zastupovala navrhovateľa
v tomto konaní v celkovej sume 877,04 Eur v zmysle vyčíslenia a presnej špecifikácie v ňom uvedených.

Zároveň priznané trovy konania prvostupňový súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil pôvodným odporcom
v rade 1/ a 2/ zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa v rade 1/, ktorá sa
domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Uviedla, že v tejto veci už rozhodol Krajský súd v Žiline dňa 30.10.2012, pričom citovala ust. § 451 ods.
1 a 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle toho bytový podnik musí vydať bezdôvodné
obohatenie odporcom, keďže nehorázne zvyšoval nájomné, ktoré odvolateľka s t.č. už nebohým
manželom platila. Odvolateľka tiež namietala, že v napadnutom rozhodnutí neboli zahrnuté platby
pôvodných odporcov za obdobie rokov od 2001 až 2006 a obdobie rokov 2003 a 2004, keby

najviac uhradili v prospech navrhovateľa na nájomnom.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči odporcom v rade 1/ a 2/, ktoré presne vyšpecifikoval a vyčíslil.
Zdôraznil, že odporkyňa v rade 1/ sa neodvolala proti samotnému rozsudku a jeho obsahu, v dôsledku

čoho sa navrhovateľ len domnieva, čo týmto svojím opravným prostriedkom sleduje. Predpokladá,
že namieta neprimerane vysoké nájomné v bytovom dome, keďže za byt, ktorý je tiež situovaný v
Námestove o rovnakej výmere platia nájomcovia nižšie nájomné, a pravdepodobne rozdiel medzi
stanoveným nájomným požaduje vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ poukázal na
skutočnosť, že v obdivoch bytových domoch sa nachádzajú byty, ktoré sú označené ako byty sociálne,

postavené mestom za úvery poskytované podľa osobitných predpisov. Pretože bytový dom, ktorý si
odporkyňa zvolila na porovnanie výšky nájomného bol postavený skôr, úver na jeho postavenie bol nižší
a stanovenie výšky nájomného sa riadilo iným predpisom. Keďže bytový dom č. XXX bol skolaudovaný v
čase, keď maximálne ceny ročného nájmu bytov obstaraných z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych
fondov, rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov po februári 2001 a bytov obstaraných

výstavbou, prestavbou alebo dostavbou bytov a skolaudovaných po 01.01.2001 sa určuje vo výške 5% z
obstarávacej ceny bytu. Vlastník bytu Mesto Námestovo muselo pri stanovení výšky nájmu postupovať v
súladesopatrenímMinisterstvafinanciíSR,ktorýmsamenilasmernicač.R1/96.Nazákladeuvedeného
navrhovateľ sa domnieva, že dôvody, ktoré uvádza odporkyňa v rade 1/, že počas užívania bytu č. 42v bytovom dome č. XXX/XX P. platila podstatne nižšie nájomné ako mala platiť, neobstojí a jej dôvody
uvedené v odvolaní nemajú oporu v právnych predpisoch.

Odvolací súd poznamenáva, že pôvodný odporca v rade 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/
XXX., naposledy bytom U. XXX/XX-XX, XXX XX P., zomrel po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa
dňa 08.08.2013. V dôsledku toho, právna zástupkyňa navrhovateľa podaním zo dňa 11.03.2014 podala
„návrh na zámenu účastníkov na strane odporcu v rade 2/“, a to J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/XX-XX, XXX XX. P., štátny príslušník SR.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, §
201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 vety prvej
O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., preskúmal rozsudok
okresného súdu v spojení v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní odporkyne v rade 1/ (§ 212
ods. 1, 2 písm. b) O.s.p.) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), podľa 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Prvostupňový súd pri riešení aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu v súdenej veci
vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení Krajského súdu v Žiline č. k.

8Co/148/2012-144 zo dňa 30.10.2012, podľa ktorého navrhovateľ má vo veci aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby z titulu nájomného za odporcom prenajatý byt, a to s poukazom na článok
VII. mandátnej zmluvy označený ako PLNÁ MOC, podľa ktorého mandant vo vzťahu k tretej osobe
udeľuje týmto mandatárovi písomnú plnú moc, aby podľa § 13 v nadväznosti na § 566 Obchodného
zákonníka konal pri zabezpečovaní činnosti v rozsahu tejto zmluvy ako jeho zástupca, aby ho

zastupoval vo všetkých právnych úkonoch s ním spojených, v sporoch pred príslušnými súdmi
a v konaní s inými orgánmi. Mandatár bude voči tretím osobám vystupovať ako splnomocnený zástupca
mandanta a konať v mene a na účet mandanta. Odvolací súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí dospel
k záveru, že navrhovateľ na základe mandátnej zmluvy mal oprávnenie podať žalobu voči odporcom,
ktorí boli nájomcami predmetného bytu vo vlastníctve Mesta Námestovo. Navrhovateľ svoju aktívnu

vecnú legitimáciu na podanie žaloby v tomto konaní vyvodzoval z ustanovení mandátnej zmluvy č.
18/2000 uzavretej medzi Mestom Námestovo ako mandantom a Bytovým podnikom Námestovo s.r.o.
(navrhovateľom) ako mandatárom zo dňa 30.06.2000, v znení jej dodatkov (dodatok č. 1 zo dňa
24.10.2001 a dodatok č. 2 zo dňa 02.01.2009).

Odvolací súd (aktuálne v inom zložení senátu) však poznamenáva, že pozornosti prvostupňového súdu
uniklo, že do 01.07.2004, (kedy nadobudol účinnosť zákon č. 367/2004 Z. z., ktorý novelizoval zákon
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), správca mohol v zastúpení vlastníkov
bytov a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo
vyplynulo zo zmluvy o výkone správy. Jednoznačnosť uvedeného záveru vyplýva aj z možnosti nechať

sa pri právnych úkonoch (hmotnoprávnych) zastúpiť (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tomuto
záveru zodpovedá aj znenie článku VII. mandátnej zmluvy č. 18/2000 uzavretej dňa 30.06.2000 medzi
mandantom Mesto Námestovo a mandatárom Bytový podnik Námestovo, s.r.o. v znení jej neskorších
dodatkov,keďžepravdepodobnenapredmetnýdom,vktorombolbytužívanýpôvodnýmiodporcamibez
právneho dôvodu, nebola medzi uvedenými subjektmi uzavretá zmluva o výkone správy. Navrhovateľ

takúto zmluvu o výkone správy doposiaľ v konaní súdu nepredložil.
Nepriamy zákaz zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní na
súde (realizovať procesné práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) obsahujú ustanovenia § 24
a nasl. O.s.p.. V tejto súvislosti však treba uviesť, že podanie žaloby na súde ma nielen procesné,
ale aj hmotnoprávne dôsledky, a preto podanie žaloby správcom na základe plnej

moci (ktorá môže byť aj obsahom zmluvy o výkone správy), treba priznať účinky. Spornou zostáva
otázka, či správca (avšak len vtedy, ak je právnickou osobou) môže v súdnom konaní vystupovať
ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa ust. § 24 O.s.p. s výnimkou prípadov
uvedených v ust. § 25 a § 26 O.s.p. sa účastník môže v zásade dať v súdnom konaní zastúpiť len
fyzickou osobou. Dôsledná aplikácia uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku znamená,

že v konaní o právach účinne uplatnených podaním na súde správcom, konajúci súd má povinnosť vydať
rozhodnutie o nepripustení zastúpenia a súčasne poučiť účastníka konania (vlastníka, resp. vlastníkov
bytov a nebytových priestorov), že na zastupovanie v konaní si môže zvoliť len fyzickú osobu (okrem
prípadov uvedených v § 25 a § 26 O.s.p.). Iná je však situácia, ak správca uplatňoval práva prislúchajúcevlastníkom bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, teda ak v prípadnej žalobe označil ako
žalobcu (navrhovateľa) seba ako správcu. V takom prípade správca nebol aktívne legitimovaný na
podanie takej žaloby, a súd musel takú žalobu bez ďalšieho zamietnuť, a to aj vtedy ak by

toto právo správca odvodzoval z ustanovení zmluvy o výkone správy. Zmluvou o výkone správy nebolo
totiž možné, bez hmotnoprávneho prejavu, napr. postúpenia pohľadávky preniesť iba procesné právo (t.
j. výnimočne možné len v zákone stanovených prípadoch). Uvedený postup súdu bol však možný len
do účinnosti zákona č. 367/2004 Z. z..
S účinnosťou od 01.07.2004 takému postupu bráni ust. § 8b ods. 1, podľa ktorého správca je povinný

vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ako aj ustanovenie § 8b ods. 1 písm. c), podľa ktorého pri správe majetku
vlastníkovjesprávcapovinnýsledovaťúhrady zaplneniaaúhradypreddavkovdofonduprevádzky,
údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, a to
v spojení s prechodným ustanovením § 31 ods. 2 vety druhej uvedenej novely, ktoré ukladalo správcovi,
ktorý vykonával činnosť podľa doterajších predpisov, povinnosť zosúladiť svoju činnosť s týmto zákonom

(t. j. s ustanoveniami novely) najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti zákona. Bez
zreteľa na znenie zmluvy o výkone správy, správca mal teda povinnosť postupovať podľa ustanovení
zákona (v znení novely vykonanej zákonom č. 367/2004 Z. z.), teda postupovať podľa
citovaných ustanovení § 8b ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 367/2004 Z. z.. Z uvedeného je potom možné
vyvodiť záver, že počnúc dňom 01.07.2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov

bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Pretože právna úprava účinná od 01.07.2004 oprávnenie (a povinnosť) správcu neviazala iba na
práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv nadobudnutých vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 367/2004 Z. z.. Ak teda

začalo súdne konanie pred 01.07.2004, v ktorom ako navrhovateľ bol označený správca a súd návrh
(žalobu) z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zatiaľ nezamietol, od 01.07.2004 už tak nemohol
urobiť v dôsledku zmeny právnej úpravy. Na týchto záveroch nič nemení ani právna úprava zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonáva zákonom č. 268/2007 Z. z. účinná
od 01.07.2007.

Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje spôsob a podmienky
nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov
týchto bytov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva
k pozemku. Z jeho ust. § 8 vety prvej však vyplýva, že správcom môže byť právnická osoba alebo
fyzická osoba - podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu

bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. Z výpisu z obchodného
registra na navrhovateľa (Bytový podnik Námestovo s.r.o., so sídlom Bernolákova 390/14,
029 01 Námestovo, IČO: 36 007 439) vyplýva, že navrhovateľ takýto predmet činnosti (správu a údržbu
bytového fondu) nemá zapísaný v obchodnom registri. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa
zákona č. 182/1993 Z. z. (§ 8 ods. 1 veta druhá). Za takýchto okolností navrhovateľ nemôže mať v

súdenej veci postavenie správcu, predpokladané zákonom č. 182/1993 Z. z. Mandátna
zmluva č. 18/2000 uzavretá dňa 30.06.2000 medzi mandantom Mesto Námestovo a mandatárom Bytový
podnik Námestovo, s.r.o., v jej článku VII. bod 2. výslovne uvádza, že mandatár bude voči tretím osobám
vystupovať ako splnomocnený zástupca mandanta a konať bude v mene a na účet mandanta, vo
väzbe na článok VII. bod 1., v ktorom je výslovne uvedené, že sa jedná o písomnú plnú moc podľa§

13 v nadväznosti na § 566 Obchodného zákonníka, aby mandatár konal pri zabezpečovaní
činnosti v rozsahu tejto zmluvy ako jeho zástupca, aby ho zastupoval vo všetkých právnych úkonoch
s ním spojených, v sporoch pred príslušnými súdmi a v konaní inými orgánmi. Tomu zodpovedá aj
samotné vymedzenie predmetu zmluvy v jej článku II., ktorým je zabezpečenie správy bytov, nebytových
priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vo vlastníctve mandanta mandatárom

v mene mandanta, na jeho účet tam uvedený na základe plnej moci obsiahnutej v tejto zmluve). Z
uvedeného je zrejmé, že za tejto situácie aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na začatie
konania na súd v tejto veci je Mesto Námestovo ako vlastník bytu užívaného pôvodnými odporcami. Na
uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani dojednanie účastníkov v čl. IV. bod 7. mandátnej
zmluvy, keďže (ako už bolo uvedené vyššie) mandatár je povinný v ňom vymedzené činnosti vykonávať

v súlade s čl. II zmluvy citovaným vyššie.
Súd prvého stupňa opomenul pri svojom rozhodovaní zohľadniť aktuálne znenie ust. § 8, § 8b ods.
1 a 2 písm. c) a § 31 ods. 2 vety druhej zákona č. 367/2004 Z. z. a skutočnosť, že navrhovateľ ani vsúčasnosti nemá v obchodnom registri v predmete svojej činnosti zapísanú správu a údržbu bytového
fondu, keďže činnosť správcu môže byť vykonávaná len v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z..

Ako už bolo uvedené vyššie, pôvodný odporca v rade 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
U. XXX/XX-XX, P. zomrel dňa XX.XX.XXXX.. Z osvedčenia o dedičstve po uvedenom poručiteľovi
vydaného JUDr. Boženou Lonekovou, notárkou ako súdnym komisárom (v konaní vedenom na
Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1D/172/2013, Dnot 103/2013 zo dňa 22.07.2014) vyplýva, že
ako dedičia zo zákona v I. v dedičskej skupine, po poručiteľovi prichádzajú do úvahy manželka D. Y.,

rod. D., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX . (t. j. odporkyňa v rade 1/) a syn J. Y., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom U. XXX/XX, P., t. č. bytom P., H. A. XXXX, ktorí obidvaja
vyhlásili, že dedičstvo neodmietajú, sú spôsobilí dediť a že započítanie na dedičský podiel neprichádza
do úvahy, a preto na základe vyššie uvedeného rozhodnutia každý z nich zdedil na základe uzavretej
dohodynehnuteľnostivňomuvedené.ZároveňzčastiIV.uvedenéhorozhodnutiavyplýva,ževšeobecná
hodnota majetku poručiteľa predstavovala sumu 2.178,00 Eur, výška dlhov poručiteľa je 1.022,98 Eur a

čistá hodnota dedičstva je 1.155,02 Eur. Súd v súlade s ust. § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval v konaní s
dedičmi po pôvodnom odporcovi v rade 2/, ktorými sú pôvodná odporkyňa v rade 1/ a aktuálne označený
odporca v rade 2/ - J. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom

poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).Takýmtodlhomjeajžalovanáistina,ktorávzniklaeštezaživotaporučiteľaG.Y.,akonáklady
vzniknuté z titulu užívania bytu bez právneho dôvodu (spoločne s odporkyňou v rade 1/), vlastníkom
ktorého bolo v tom čase Mesto Námestovo. Ak poručiteľ zanechal viac dedičov nezodpovedajú títo
spoločne a nerozdielne (solidárne) za poručiteľovi dlhy. Záväzok viacerých dedičov za dlhy poručiteľa

podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je totiž solidárnym záväzkom podľa § 511 Občianskeho
zákonníka; nevzťahuje sa naň preto ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť dedičov
je podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka zásadne delená, pričom každý z nich zodpovedá
za uvedené náklady a dlhy len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva.
Pohľadávka prípadných veriteľov sa takto rozkladá na jednotlivých dedičov podľa

počtu dedičov a ceny každého jednotlivého dedičského podielu. Preto, ak je žalovaných viac osôb
na tom základe, že ako dedičia sú povinní plniť záväzky poručiteľa, nejde na strane žalovaných o
prípad nerozlučného spoločenstva (judikatúra R 23/1955). Zo solidárneho záväzku poručiteľa treba
zaradiť do pasív dedičstva len alikvótnu časť zodpovedajúcu podielu poručiteľa na spoločnom dlhu.
Povinnosť dlžníka zo solidárneho záväzku nezakladá solidaritu medzi spoludedičmi v tom ohľade, že

by niektorý z nich zodpovedal inak, ako podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol, k celému
dedičstvu. V dôsledku úmrtia spoludlžníka nezaniká pasívna solidarita, avšak dochádza k jej modifikácií
v tom zmysle, že dedič zodpovedá síce za záväzok rovnako solidárne s ostatnými spoludlžníkmi,
avšak len do výšky nadobudnutého dedičstva. Keďže záväzok odporkyne v rade 1/ a jej zomrelého
manžela (pôvodného odporcu v rade 2/) bol súdom v napadnutom rozhodnutí judikovaný ako spoločný

a nerozdielny (solidárny) súd prvého stupňa na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve po
odporcovi v rade 2/ zistí, ktorý z dedičov a v akej miere sa podieľa na dlhoch poručiteľa a následne (v
prípade, že sa preukáže, že navrhovateľ má vecnú legitimáciu na podanie žaloby v tejto veci) vo veci
opätovne meritórne rozhodne.

Odvolací súd len na okraj poznamenáva, že pokiaľ sa týka výšky priznanej žalovanej istiny, tá v prípade
preukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie tejto žaloby, bola okresným súdom
vyšpecifikovaná a vyčíslená správne. Vychádzajúc z ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka výšku
bezdôvodného obohatenia pôvodných odporcov je potrebné vyčísliť, peňažnou sumou, ktorá zodpovedá
sumám vynakladaným v danom čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou

nájmu a s tým spojených úhrad za služby s ním spojené, ktorú by nájomcovia za
obvyklých okolností boli povinní plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu). V danom
prípade sa navrhovateľ nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty nájomného za
užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho z mesačných
zálohových platieb a ročných vyúčtovaní za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou,

že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi
vlastníkov alebo správcov bytových domov, (vrátane ročných vyúčtovaní).V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere a prioritne sa bude zaoberať
aktívnou vecnou legitimáciou navrhovateľa na podanie žaloby v tejto veci, s prihliadnutím na znenie
mandátnej zmluvy. Vyhodnotí obsah mandátnej zmluvy č. 18/2000 uzavretej medzi Mestom Námestovo
ako mandantom a navrhovateľom ako mandatárom dňa 30.06.2000 v znení jej dodatkov, ako aj právnu
argumentáciu uvedenú odvolacím súdom vyššie. V prípade, že v konaní bude preukázaný nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie žaloby, súd prvého stupňa bez ďalšieho žalobu
zamietne. V opačnom prípade, doplní dokazovanie, a to s poukazom na ust. § 470 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve po pôvodnom odporcovi v rade 2/
G. Y., zomrelom XX.XX.XXXX . zo solidárneho záväzku poručiteľa určí povinnosť každého z dedičov
(aktuálnych odporcov v rade 1/ a 2/) ako každý z nich zodpovedá za dlh poručiteľa, a to podľa pomeru
toho, čo každý z nich z dedičstva nadobudol k celému dedičstvu. Samozrejme, že pri rozhodovaní

je potrebné zohľadniť aj fakt, že za dlh, ktorý predstavuje žalovanú istinu zodpovedá svojou mierou
aj odporkyňa v rade 1/, ktorá predmetný byt užívala spolu so svojím t. č. už nebohým manželom -
pôvodným odporcom v rade 2/. Po ustálení výšky žalovanej istiny a doplnení dokazovania výsluchom
účastníkov, listinnými dôkazmi, prípadne dôkazmi navrhnutými účastníkmi konania a náležitom zistení
skutkového stavu, okresný súd opätovne rozhodne vo veci samej, pričom je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu vysloveným vyššie (§ 226 O.s.p.).
V novom rozhodnutí súd I. stupňa opätovne rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového i
druhostupňového konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.