Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/272/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208986
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714208986.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miroslavy

Púchovskej, členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu B.
O. - STENKO s miestom podnikania Jána Kostru 11, 080 06 Ľubotice, IČO:41 546 911 proti žalovanému
KM Stav SK, s. r. o., 962 12 Stožok 173, IČO:46 489 967, zastúpenému Mgr. Vladimírom Flíderom,
advokátom AK Zvolen so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 799,08 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/13/2014-145 zo dňa 14. apríla
2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/13/2014-145 zo dňa 14. apríla 2016 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 799,08 eur,
zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy 799,08 eur od 15.1.2014 do zaplatenia, v lehote 15 dní
odprávoplatnostirozsudkustým,žeotrováchkonaniarozhodnedo30dníodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

799,08 eur na tom skutkovom základe, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o dielo P.
zo dňa 6.8.2013, v ktorej si v čl. II. účastníci dojednali predmet zmluvy, miesto realizácie, v čl. IV. cenu
diela, v čl. V. platobné podmienky a v čl. IX. zmluvné pokuty, kedy podľa čl. IX. bod 2 sa účastníci dohodli
na tom, že v prípade omeškania objednávateľa so splnením povinnosti uhradiť splatnú faktúru podľa
tejto zmluvy objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi penále (rozumej zmluvnú pokutu) vo výške
0,3 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd mal preukázané, že účastníci sporu si Dodatkom č.
1 dohodli platobné podmienky za montáž sadrokartónu vo výške 9,97 eur/hod. Žalobca súdu preukázal

listinným dôkazom súpis vykonanej práce v položkách 1 - 13, ktorých pravdivosť či už vo výkone, počte
odpracovaných hodín, či realizovaných m2 spolu s popisom cien podpísal pán G. M., pracujúci ako
oprávnená osoba pre investora spoločnosť KAEFER GmbH. Podľa názoru súdu je nepochybné, čo v
konečnom dôsledku potvrdil aj svedok F. W., že žalobca vykonal na základe vzájomnej dohody pre
žalovaného dielo, na ktorom sa dohodli. Ak žalovaný tvrdil, že v zmysle vzájomnej dohody si mal žalobca
odpočítaťzfakturovanejsumyčiastku,ktorážalovanémuvzniklavsúvislostisubytovanímžalobcuvoO.,
prípadneZ.,konateľspoločnostižalovanéhoajnapriekprísľubusúdunepredložillistinnýdôkazsvedčiaci

o výške nákladov spojených s ubytovaním žalobcu počas 10 dňového turnusu, kedy vykonával práce pre
žalovaného, nepredložil súdu doklad o tom, že by zaplatil/odviedol za žalobcu rakúskym úradom tzv.
Z., takže súd nemohol prihliadať na tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, ktorým požadoval odpočítať
od vyfakturovanej sumy čiastku 330,--eur + 200,--eur. Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne F. W., ktorásama uviedla, že rakúska spoločnosť slovenskej zaplatila údajne všetko, no slovenská spoločnosť dlží
okrem žalovaného aj ďalším iným firmám, ktoré pre galantskú spoločnosť vykonali v rámci subdodávky
nejaké práce. Uvedené však nič nemení na tom, že záväzok medzi žalobcom a žalovaným v zmysle

uzavretej zmluvy o dielo trvá a pokiaľ žalobca vykonal pre žalovaného to, na čom sa v zmluve o dielo
dohodli, je žalovaný povinný za vykonanú prácu/dielo žalobcovi zaplatiť tú sumu, ktorá bola v zmluve,
pripadne v dodatku dohodnutá. S poukazom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že žalobca
dôvodne požadoval od žalovaného zaplatenie za dielo, ktoré pre neho v zahraničí vykonal a žalobe ako
opodstatnenej vyhovel. Zároveň priznal žalobcovi aj dohodnutú zmluvnú pokutu, aj keď táto bola v čl.

IX. bod 2 Zmluvy o dielo označená ako „penále za omeškanie“, pretože zo samotného kontextového
označenia čl. IX. je nepochybné, že účastníci zmluvného vzťahu mali na mysli práve inštitút realizácie a
výkonu zmluvnej pokuty v prípade, ak budú splnené podmienky na ich uplatnenie. Súd priznal žalobcovi
zmluvnú pokutu od 15.1.2014 od zaplatenia, teda odo dňa, kedy návrh na vydanie platobného rozkazu
bol žalobcom doručený na súd z dôvodu, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry, (druhej opravenej)
do fyzickej dispozície žalovaného.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., s tým, že o nich rozhodne do 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby Krajský súd v

Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh zamietne, prípadne zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si uplatňuje trovy právneho zastúpenia. Uviedol,
žejenesporné,žemedziúčastníkmidošlokuzavretiuzmluvyodielo.Vzmluvebolidojednanépodstatné
náležitosti, predmet zmluvy, miesto plnenia, čas plnenia ako aj ďalšie náležitosti. Tiež bola dohodnutá
v prípade omeškania objednávateľa so splnením povinnosti uhradiť splatnú faktúru zmluvná pokuta vo

výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalobca vykonával činnosť podľa zmluvy o dielo
odo dňa 19.8.2013 do 29.8.2013, pričom išlo o práce so sadrokartónom. Namieta tú skutočnosť, že
zástupca investora spoločnosti KAEFER GmbH pán G. M. ako osoba poverená investorom prebrala od
žalobcu vykonané práce a odsúhlasil ich. Má za to, že potvrdil žalobcovi len rozsah vykonaných prác,
nie ich kvalitu a toto potvrdenie v žiadnom prípade nenahradzuje preberací protokol. Žalobca nevykonal

práce v požadovanej kvalite a tieto museli byť po ňom opravované. Žalobca zaslal žalovanému faktúru
č. 201300003 zo dňa 30.8.2013, splatnú dňa 13.9.2013 na sumu 8.33,08 eur, ktorú žalobcovi vrátil,
nakoľko ju neuznával. Žiadna prepracovaná faktúra na sumu 799,08 eur mu nebola doručená, ani mu
zo strany žalobcu nebol zaslaný žiadny pokus o zmier. O výške žalovanej sumy sa dozvedel až z
platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, proti ktorému podal v zákonnej lehote

odpor. Poukázal na čl. V. zmluvy o dielo konkrétne bod 6, podľa ktorého „ z predmetnej faktúry, ktorú
vystaví zhotoviteľ za svoju činnosť, bude objednávateľ strhávať zhotoviteľovi poplatky za ubytovanie a
Z. v zmysle platných rakúskych predpisov“. Za ubytovanie zhotoviteľa bolo zaplatených 330,-eur a Z.
predstavoval sumu 200,--eur. Uviedol tiež, že zmluva podľa čl. III. mala trvať do 1.6.2014, kedy malo
byť dielo dokončené a odovzdané. Zhotoviteľ porušil zmluvné povinnosti, nakoľko stavbu opustil po 10

dňoch, teda neodôvodnene prestal vykonávať činnosť podľa zmluvy a žalovaný ako objednávateľ má
právo na krátenie faktúry o 50 % ( zmluva o dielo čl. XI. zmluvné podmienky). Neuznáva žalovanú
listinu ani s príslušenstvom, ktorým má byť zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom vzhľadom na okolnosti
právnejvecimoholsúdpoužiťzmierňujúceust.§301Obchod.zákonníka.Vytýkaprvostupňovémusúdu,
že tento nevykonal konfrontáciu medzi žalobcom a svedkyňou F. W., ktorá mala preukázať tvrdenia

žalovaného, nakoľko výpoveď svedkyne bola od tvrdenia žalobcu diametrálne odlišná. Súd osobne
nevypočul ani svedka F. W. a uspokojil sa s jeho výpoveďou v elektronickej podobe.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že čo sa týka prepracovania faktúry, bolo
vysvetlené na súde, pričom prepracovanú faktúr súd uznal až od 15.1.2014. Pri podpise zmluvy bolo

ústne dojednané s pani W., že turnusy práce vo O. budú 10 dňové, čo dodržal. Po ukončení 10-dňového
turnusu si mal prísť zástupca KM Stav s. r. o. prevziať prácu, čo nedodržal. Počas 10 dní sa neukázal
ani jedenkrát na stavbe, takže ani nevedel kto a čo robí. Po čase mu prácu na stavbe zadával majster
spoločnosti KAEFER GmbH, ak by bola nekvalitná, poslal by ho zo stavby dávno preč. Tvrdenie o
nekvalite jeho práce mal predložiť na pojednávaní vo Zvolene, čo neučinil, lebo žiadne nemal. Uviedol,

že čo sa týka platby za ubytovanie a Z., doteraz mu nedošla žiadna faktúra, vo výške na ktorej sa dohodli
s poskytovateľom ani netušil. Čo sa týka konfrontácie medzi pani W. a ním, prebehla by, keby pani W.
chcela prísť na pojednávanie. Na poslednú chvíľu zaslala ospravedlnenie. Uviedol, že on stále pracuje
v I., na pojednávania dochádzal z W. do G. 1.170,--km a z G. do Zvolena ďalších 220 km a späť.5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc

viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval
za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

8. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 799,08 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy
799,08 eur od 15.1.2014 do zaplatenia. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že
zástupca investora potvrdil žalobcovi len rozsah vykonaných prác a nie ich kvalitu a toto potvrdenie
nenahradzuje preberací protokol. Namietal, že žalobca nevykonal práce v požadovanej kvalite s tým, že
toto muselo byť po ňom opravované a tvrdil, že za ubytovanie zhotoviteľa bolo zaplatených 330,--eur a

Z. predstavoval sumu 200,--eur, ktoré sumy mal objednávateľ zhotoviteľovi strhávať. Ďalšia námietka
smerovala k tomu, že ako objednávateľ mal právo na krátenie faktúry o 50 %, keďže zhotoviteľ porušil
zmluvné povinnosti, nakoľko stavbu opustil po 10 dňoch a čo sa týka zmluvnej pokuty namietol, že
súd mohol použiť zmierňujúce ust. § 301 Obchod. zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími
námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom

rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

11. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi účastníkmi

konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo P.,ktorá bola podpísaná v Banskej Bystrici dňa 6.8.2013.
Predmetom zmluvy boli stavebné a montáže práce. Zhotoviteľ (žalobca) sa zaviazal, že zhotoví dielo
podľa objednávky a objednávateľ (žalovaný) preberie a zaplatí všetky práce spojené s vyhotovením
diela, v rozsahu podľa výkazu výmeru projektovej dokumentácie, obhliadky staveniska a následne
predloženej cenovej ponuky. Všetky stavby patria spoločnosti KAEFER GmbH Wien a všetky následné

diela budú riešené formou jednotlivých následných objednávok a vykonávané na území Rakúskej
republiky. V čl. V. bod 1 si účastníci zmluvy dohodli platobné podmienky, keď cenu za zhotovenie
diela stavebnej časti uhradí objednávateľ nasledovne: po ukončení prác zhotoviteľ vystaví faktúru.
Objednávateľ je povinný zhotovené práce prevziať a zaplatiť do 30 dní od prevzatia faktúry. Podľa
čl. V. lehota splatnosti faktúry je 30 dní od doručenia objednávateľovi. Podľa čl. VI. z predmetnej

faktúry, ktorú vystaví zhotoviteľ za svoju činnosť bude objednávateľ strhávať zhotoviteľovi poplatky za
ubytovanie a Z. v zmysle platných rakúskych predpisov. V čl. IX. bod 2 si účastníci zmluvy dohodli, že
v prípade omeškania objednávateľa so splnením povinnosti uhradiť splatnú faktúru podľa tento zmluvy
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi penále za omeškanie vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania. Podľa čl. V. ak zhotoviteľ neodôvodnene prestane vykonáva činnosť podľa tejto

zmluvy, má objednávateľ právo na krátenie faktúry o 50 % a zhotoviteľ je to povinný akceptovať. Právo
na náhradu škody nie je týmto dotknuté.12. Účastníci zmluvy o dielo uzatvorili aj Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 12/2013, v ktorom si upravili
platobné podmienky za montáž sadrokartónu v sume 9,97 eur/hod. Žalobca vystavil žalovanému faktúru
č. 20130003 na sumu 833,08 eur, ktorú mu žalovaný neuznal, následne faktúru prepracoval a vystavil

faktúru na sumu 799,08 eur, ktorej doručenie žalovaný popieral a túto neuznával.

13. Žalovaný v odvolaní okrem iného namietol tú skutočnosť, že zmluva podľa čl. III. mala trvať do
1.6.2014, kedy malo byť dielo dokončené a odovzdané a žalovaný porušil zmluvné povinnosti, nakoľko
stavbu opustil po 10 dňoch. K námietke odvolací súd uvádza, že v čl. III. v bode 1 termín začatia a

zhotovenia diela bol uvedený dátum 24.6.2013, v bode 2 termín ukončenia a odovzdania diela 1.6.2014.
Zmluva o dielo bola podpísaná zmluvnými stranami v Z. Z. dňa 6.8.2013, teda žalobca nemohol začať
zhotovovať dielo podľa termínu uvedeného v čl. III., a to 24.6.2013, keďže zmluvu podpísal až dňa
6.8.2013 samotná svedkyňa W. vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu o dielo vypracovala nejaká iná
firma, ona mala len vzor a túto zmluvu dávala podpisovať. V tejto súvislosti potom neobstojí ani tvrdenie
žalovaného, že žalobca ako zhotoviteľ porušil zmluvné povinnosti, nakoľko stavbu opustil po 10 dňoch,

keď sám uviedol v odvolaní, že žalobca vykonával činnosť podľa Zmluvy o dielo odo dňa 19.8.2013
do 29.8.2013, ktoré tvrdenie sa zhoduje aj s tvrdením žalobcu uvedeným v žalobe, ktorý uviedol, že
po vybavení potrebných dokladov sa dohodol termín 19.8.2013 ako nástup do práce. Žalobca súdu
predložil aj súpis vykonaných prác podpísaný G. M. dňa 29.8.2013, ktorý tieto práce ako zástupca
investora odsúhlasil a prevzal. Žalovaný v konaní aj v odvolaní tvrdil, že žalobca nevykonal práce v

požadovanej kvalite a tieto museli byť po ňom opravované. O týchto svojich tvrdeniach nepredložil súdu
prvej inštancie žiadne dôkazy, nepreukázal, že by práce vykonávané žalobcom u žalobcu reklamoval,
prípadne, že by tieto práce museli byť po ňom opravované. Z uvedených dôvodov na tieto tvrdenia
žalovaného odvolací súd neprihliadol. Čo sa týka námietky žalovaného, že podľa zmluvy si mal
objednávateľ strhávať poplatky za ubytovanie a Z. s zmysle platných rakúskych predpisov, odvolací

súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že vyzval konateľa
spoločnosti W. N., aby mu vysvetlil spôsob výpočtu, čiastky za ubytovanie 330,--eur a čiastky 200,--eur
vo vzťahu k žalobcovi a vyzval ho, aby predložil právne relevantné dôkazy svedčiace o spôsobe výpočtu
uvedených čiastok vo vzťahu k nákladom, ktoré mu vznikli v súvislosti s pracovnou činnosťou žalobcu v
Rakúsku, keď konateľ spoločnosti uviedol, že tieto dôkazy na ďalšom pojednávaní predloží, no nestalo

sa tak. Z uvedeného je potom zrejmé, že správne súd prvej inštancie uviedol, že nemohol prihliadať na
tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, ktorými požadoval odpočítať od vyfakturovanej sumy čiastky
330,-- a 200,--eur, keď žalovaný nepreukázal, že by tieto poplatky za žalobcu musel uhradiť. Na základe
uvedeného je potom aj táto námietka žalovaného bezdôvodná. Čo sa týka námietky žalovaného, že mal
právo na krátenie faktúry o 50 % v prípade, že zhotoviteľ porušil zmluvné povinnosti, opätovne uvádza

odvolací súd, že žalovaný žiadne dôkazy na svoje tvrdenia o týchto skutočnostiach nepredložil, ani
nepreukázal, že by žalobca svoje povinnosti porušil. Čo sa týka ďalšej námietky, že súd mohol použiť
ohľadne zmluvnej pokuty zmierňujúce ust. § 301 Obchod. zák., odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 301
Obchod. zák. môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti s tým, že moderačné právo prislúcha súdu, ide teda o sudcovské právo.

Spočíva v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške, t. j. vo výške,
v akej bola stranami dohodnutá, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol nárok. Zákon
teda umožňuje súdu zasiahnuť do zmluvných vzťahov a tieto vzťahy medzi účastníkmi modifikovať.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie návrh
na moderovanie zmluvnej pokuty nepredložil. Aj napriek tomu mal odvolací súd za to, že dohodnutá

zmluvná pokuta je primeraná, táto bola dohodnutá medzi účastníkmi zmluvy. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na čl. IX. bod 1, z ktorého vyplývala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu aj pre žalobcu ako
zhotoviteľa, a to v prípade omeškania s odovzdaním diela ako celku tiež vo výške 0,3 % z celkového
objemu práce za každý deň omeškania s odovzdaním diela. Z uvedeného je zrejmé, že obidve zmluvné
strany mali v prípade porušenia svojich povinností dohodnutú zmluvnú pokutu v rovnakej výške.

14. Námietka žalovaného, že nevykonal prvostupňový súd konfrontáciu medzi žalobcom a svedkyňou
F. W., je bezdôvodná, svedkyňa W. bola v konaní vypočutá, jej konfrontácia so žalobcom by význam
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nemala, nakoľko samotná svedkyňa vo svojej výpovedi tvrdila tie
isté skutočnosti, čo žalovaný, napr., že dielo nevykonal žalobca v takej kvalite ako bola požadovaná, že

poplatok za ubytovanie bol 300,--eur a za Z. 200,--eur, s tým, že na otázku súdu, či vie svedkyňa alebo
žalovaný doklad o svojich tvrdeniach predložiť uviedla, že sa ho bude snažiť hľadať a k tvrdeniu, že
práce boli vykonané žalobcom nekvalitne uviedla, že spoločnosť SN group s. r.o. žalovaného telefonicky
vyzvala na to, aby prišli vady odstrániť s tým, že nemá žiadnu písomnú výtku. Uviedla, že im bolizaslané fotky, kde malo byť zdokumentované, že práca bola vykonaná nekvalitne s vytknutím týchto
prác elektronickou formou, ale niekto sa nabúral do ich emailu a všetko, čo mali v emailovej schránke
sa „stratilo“, preto dnes nedisponuje takouto listinou a žalovaný ju logicky nevie súdu predložiť.

15. Už aj vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia svedkyne je zrejmé, že by jej konfrontácia so žalobcom
bola bezpredmetná, nakoľko žiadne dôkazy na svoje tvrdenia svedkyňa neprodukovala.

16. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v

odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú
v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je

dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne
otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami
formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.

1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

20. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

21. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).