Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609202293
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4609202293.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci
oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10,
IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti
povinnému: GREENPUNKT, s. r. o., so sídlom Topoľčany, Štummerova 1625/100, IČO: 36 557 544, o

vymoženie sumy 577,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 3. októbra 2016 č. k. 7Er/40/2009-26 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu, priznal trovy exekúcie súdnej
exekútorkeJUDr.SoniStodolovejsosídlomExekútorskéhoúraduKmeťkova25,94901Nitraarozhodol,
žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonania.Rozhodnutieodôvodnilustanoveniami§57ods.
1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a
uviedol, že poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 024784* zo dňa 30. 04. 2009 bola súdna

exekútorka JUDr. Soňa Stodolová poverená vykonaním exekúcie v prospech oprávnenej na základe
vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 700-1511171908-GC04/08 zo
dňa 24. 10. 2008. Podaním doručeným súdu dňa 28. 04. 2016 súdna exekútorka podala podnet na
zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonala
všetky šetrenia o stave majetku povinného a zistila, že ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo
možné uspokojiť ani trovy exekúcie, teda ďalší priebeh exekúcie je neefektívny a nehospodárny. Neboli

zistené žiadne finančné prostriedky povinného, ani žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok povinného, z
predaja ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Pri osobnom preverovaní majetkových
pomerov povinného bolo zistené, že povinný v sídle spoločnosti zapísanom v obchodnom registri nesídli
a iné sídlo spoločnosti, prípadne jeho prevádzkové jednotky, neboli zistené. Zároveň súdna exekútorka
predložila vyčíslenie trov exekúcie vo výške 74,78 eura a na ich náhradu navrhla zaviazať v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. Súdna exekútorka predložila na preukázanie nemajetnosti

povinného exekučný spis č. Ex 529/2009. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu sp. zn. 7Er/40/2009, ako aj z vyjadrenia a spisu súdnej exekútorky mal za preukázané, že
povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na
úhradu trov exekúcie. Z exekútorského spisu súd prvej inštancie zistil, že majetkové pomery
povinného boli zisťované osobným preverovaním v sídle povinného zapísaného v obchodnom registri,
kde bolo zistené, že spoločnosť tu nesídli a iné sídlo spoločnosti, prípadne jeho prevádzkové jednotky,

neboli zistené, ďalej elektronickou lustráciou bánk, kde bolo zistené, že povinný nemá evidované účty
v peňažných ústavoch, lustráciou údajov z katastra nehnuteľností, kde bolo zistené, že povinný nie jeevidovaný ako vlastník nehnuteľností na území SR a ďalšou lustráciou v evidencii motorových vozidiel
bolo zistené, že povinný nie je evidovaný ako vlastník, ani ako držiteľ motorového vozidla. Keďže neboli
zistené žiadne finančné prostriedky povinného, ani žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok povinného, z

predaja ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, súd prvej inštancie exekúciu v zmysle
citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie.
Záverom dodal, že vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie v
zmysle § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). O

trovách exekučného konania súd prvej inštancie rozhodol analogicky podľa § 256 CSP tak, že žiadna
strana nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že súd prvej inštancie pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného
nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu

preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Mal za to, že súd pri
preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania.
Poukázal na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého
je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10-ročnej lehoty stanovenej
zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto mal za to, že je v budúcnosti ešte predpoklad, že

by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie.
Ďalej uviedol, že povinný ako právnická osoba figuruje v Obchodnom registri a do dnešného dňa
nebol zrušený, ani vymazaný a až do dňa výmazu z Obchodného registra trvá obchodná spoločnosť
ako právnická osoba a môže teda vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Podľa názoru
oprávneného, povinný ako spoločnosť s ručením obmedzeným by mal mať v zmysle § 114 Obchodného

zákonníka obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii. Súdny exekútor počas doterajšieho výkonu
exekúcie nepristúpil k predaju obchodného podielu povinného, ani podniku ako takého, nakoľko podnik
tvorísúborhmotných,akoajnehmotnýchzložiekpodnikania,kpodnikupatriaveci,právaainémajetkové
hodnoty. Oprávnený mal za to, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie uvedené skutočnosti nevzal
do úvahy, t. j. dĺžka trvania exekučného konania, lehota na výkon exekučného titulu v zmysle § 148

ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, možný predpoklad zmeny majetkových pomerov
u povinného, na základe ktorého by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo
spôsobovvykonávaniaexekúcie,apretoneboldostatočnezistenýskutkovýstavprizisťovanídôvodnosti
zastavenia exekúcie. Oprávnený pre tieto dôvody žiadal pokračovať v exekučnom konaní.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka, ktorá uviedla, že exekučné konanie
začalo dňa 23. 04. 2009 predložením návrhu na vykonanie exekúcie. Po udelení poverenia na vykonanie
exekúcie zo strany exekučného súdu, súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a zároveň
začal preverovať majetkové pomery povinného tak, ako mu to ukladá Exekučný poriadok. V priebehu
exekúcie (t. j. od roku 2009) neboli zistené žiadne finančné prostriedky, ani žiaden hnuteľný a nehnuteľný

majetok vo vlastníctve povinného, z predaja ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku.
Pri osobnom preverovaní majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný v sídle spoločnosti
zapísanom v obchodnom registri nesídli. Iné sídlo spoločnosti, prípadne jeho prevádzkové jednotky,
neboli zistené. Majetkové pomery povinného boli zisťované osobným preverovaním v sídle spoločnosti,
lustráciou nehnuteľného majetku povinného v evidencii nehnuteľností, lustráciou hnuteľného majetku -

motorových vozidiel v evidencii vozidiel, lustráciou účtov povinného v peňažných ústavoch, zisťovaním
údajov o povinnej osobe v registri Sociálnej poisťovne. Ďalej uviedla, že elektronickou lustráciou
bánk bolo zistené, že povinný nemá evidované účty v peňažných ústavoch (stav k 10. 08. 2016).
Lustráciou údajov v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný nie je vedený v ich evidencii ako
zamestnávateľod31.12.2011.Lustráciouúdajovzkatastranehnuteľnostíbolozistené,žepovinnýnieje

evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Lustráciou v evidencii motorových
vozidiel bolo zistené, že povinný nie je evidovaný ako vlastník, ani ako držiteľ motorového vozidla. Súdna
exekútorkatiežkonštatovala,želustráciouvcentrálnomregistriexekúciibolozistené,ževočipovinnému
je vedených spolu 27 exekučných konaní, z toho 8 skôr začatých. Z vyššie uvedeného je zjavné,
že povinný dlhodobo nevykonáva žiadnu činnosť a dlhodobo si neplní svoje záväzky voči veriteľom.

Na základe dostupných informácií o majetkových pomeroch povinného bolo ďalej zistené, že ďalším
konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie. K argumentu oprávneného,
že súdny exekútor nepristúpil k predaju obchodného podielu povinného, súdna exekútorka uviedla, že
Exekučný poriadok síce upravuje tento spôsob vykonania exekúcie, avšak tento sa javí ako neefektívnyv prípade, ak povinný nepreberá zásielky v exekučnom konaní a reálne nevykonáva podnikateľskú
činnosť. Dodala, že oprávnený v doterajšom priebehu exekučného konania napriek vedomosti o stave
exekučného konania a majetkových pomeroch povinného, nenavrhol súdnej exekútorke tento spôsob

vykonania exekúcie a neoznačil podiel, ktorý by mala súdna exekútorka predať a jeho predajom tak
uspokojiť pohľadávku oprávneného. Záverom poukázala na to, že exekučné konanie voči povinnému
vedené od roku 2009, t. j. 8 rokov, v priebehu ktorých súdny exekútor šetrením nezistil
žiaden majetok, predajom ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Zdôraznila tiež,
že v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Dospela k záveru, že ďalší priebeh exekúcie sa javí vzhľadom na
majetkové pomery povinného a veľký počet neúspešne vedených exekučných konaní voči povinnému
ako neefektívny a nehospodárny. S poukazom na vyššie uvedené žiadala, aby súd po oboznámení sa
s predloženým spisovým materiálom zamietol odvolanie oprávneného ako neopodstatnené.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednal
odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnej exekútorke dňa 23.
04. 2009, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 577,24 eura. Za exekučný titul označil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany, č. 700-1511171908-GC04/08 zo dňa
24. 10. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01. 12. 2008. Súd prvej inštancie

poveril dňa 30. 04. 2009 súdnu exekútorku JUDr. Soňu Stodolovú vykonaním exekúcie. Dňa 23.
04. 2015 došiel súdu prvej inštancie podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Oprávnený podaním zo dňa 03. 12. 2015 vyjadril nesúhlas s návrhom na
zastavenie exekúcie. Na základe oznámenia súdu prvej inštancie zo dňa 08. 02. 2016 súdna exekútorka
opätovne podala podnet na zastavenie exekúcie, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 28. 04.

2016. Následne súd prvej inštancie o podnete súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie

zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom
zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom existencia
nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto
dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže,
že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

9. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej
inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením poverenej

súdnej exekútorky bolo nepochybne zistené, že povinný dlhodobo nevykonáva žiadnu činnosť, v
evidencii sociálnej poisťovne sa od 31. 12. 2011 nenachádza, t. z. že nemá zamestnancov, nedisponuje
žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nakoľko nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť, žiadne motorové vozidlá a v bankách, prípadne v iných finančných inštitúciách,
nemá vedené žiadne účty. Okrem toho zistila, že povinný na adrese sídla nesídli. Proti povinnému

je vedených ešte ďalších 27 exekučných konaní, a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu
zastavilprenemajetnosťpovinného.Záveromodvolacísúd,reagujúcnanámietkyoprávnenéhoohľadne
predpokladu povinného v budúcnosti nadobudnúť hnuteľný alebo nehnuteľný majetok uvádza, žeprávoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku
res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni,

aby oprávnený podal v budúcnosti pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného nový návrh
na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného. Naviac, ak oprávnený chcel predísť zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť
povinného, mohol zložiť preddavok na trovy exekúcie a požiadať súdnu exekútorku o pokračovanie v
exekučnom konaní.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému a sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).