Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011613
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116011613.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.

decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1./ K.. K.Š. K. X. W. Z. O., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom I., H. XXX/XX,
okr. N., t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS N.,

2./ ml. A. T. Ú. W., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom H. XXX, okr. N.,

s ú v i n n í, ž e

dňa 20.06.2016 v čase asi o 21.30 hod. v N. na ul. C. č. XX na chodníku pri zadnom vchode do obytného
bloku fyzicky napadli N. A., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že obž. K. ho udrel päsťou do tváre a obž. T.
ho potkol, načo poškodený spadol na zem, kde mu prehľadali vestu, ktorú mal na sebe a oblečenú a z
jej vreciek obž. K. ukradol mobilný telefón zn. Samsung čiernej farby nezisteného typu a čísla so SIM
kartou a telefónnym číslom XXXX XXX XXX a obž. T. čiernu pánsku koženú peňaženku s hotovosťou

20,- €, jeho OP, kartičkou poistenca VšZP, voľným lístkom MHD, preukazom ZŤP, čím takto svojím
konaním poškodenému N. A. spôsobili drobnú odreninu na čele nad pravým okom a koreňom nosa s
miernou bolestivosťou ľavej spodnej čeľuste, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a odcudzením vecí
mu spôsobili škodu vo výške 170,- €,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l i

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Z a t o i m s ú d u k l a d á:
1/ obžalovanému ml. K. K.
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri existencii

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.
zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výrok o treste, uložený mu rozsudkom Okresného súdu N. sp.
zn. X T. XX/XX zo dňa 30.8.2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2/ Obžalovanému ml. A.C. T.Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností, § 117 ods. 1 Tr. zákona trest
odňatia slobody v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18
(osemnástich) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 22.08.2016 obžalobu na obžalovaných ml. K.

K. a ml. A. T. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku urobili vyhlásenie, že
sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu. Na to súd postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,

d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku, kde obaja obžalovaní uviedli, že rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý
sa im kladie za vinu, ako obvinení boli poučení o svojich právach, o práve na obhajobu, bola im daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohli radiť o spôsobe obhajoby, rozumejú právnej
kvalifikácii skutku ako trestného činu, boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
za trestný čin kladený im za vinu a dobrovoľne sa priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý je

kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, obhajcu a zástupcu ÚPSVaR N.,
ktorí súhlasili s tým, aby súd vyhlásenie obžalovaných prijal.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste na náhrade škody.

Zvykonanéhodokazovaniavprípravnomkonanímalsúdjednoznačnepreukázané,žeskutoksastaltak,
ako je uvedený v obžalobe a dopustili sa ho obaja obžalovaní, a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a

to odpisov z registra trestov, správ o povesti a charakteristík na obžalovaných a pripojených spisov
Okresného súdu N. sp. zn. X T. a X T. XX/XX.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný A. T. skončil povinnú školskú dochádzku v 6.
ročníku základnej školy, žije s rodičmi a súrodencami v chatrči v obci H., kde sa však zdržiavajú iba

počas vyplácania dávok v hmotnej núdzi, inak sa zdržiavajú na sídlisku I. za OC K.. Rodinné prostredie
je kriminogénne, nakoľko rodičia a súrodenci boli trestne stíhaní. Je nezamestnaný, bez príjmu, žije
zo sociálnych dávok rodičov, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Správanie maloletého
nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Počas pobytu v obci je často videný pod vplyvom
omamných látok, po použití ktorých je agresívny a vyvoláva konflikty. Z odpisu registra trestov vyplýva,

že doposiaľ nebol súdne trestaný, z evidencie priestupkov vyplýva, že sa dopustil dvoch priestupkov
týkajúcich sa znečisťovania verejného priestranstva, za čo mu bola uložená bloková pokuta.

Obžalovaný K. K. býval so svojimi rodičmi a ďalšími súrodencami v drevenom obydlí uprostred rómskej
osady v H., otec maloletého sa však vyjadril, že toho času býva v rodine maloletej C. T.. Na oddelení

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR N. je vedený z dôvodu záškoláctva od roku
2012 a napriek trestnému stíhaniu rodičov pre trestný čin ohrozenia mravnej výchovy mládeže nedošlo k
jeho náprave. V mieste bydliska má dobrú povesť, síce požíval návykovú látku toluén, ale nevyhľadával
konflikty medzi spoluobčanmi. Jeho rodina nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, a
správanie maloletého nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Z odpisu registra trestov je

zrejmé, že bol 2 x súdne trestaný, v prvom prípade pre zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 k §199 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so
skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov a v druhom prípade bol uznaný vinným z trestného činu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 5 mesiacov. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že sa
doposiaľ dopustil 18 priestupkov, pričom v ôsmich prípadoch sa dopustil priestupkov proti verejnému
poriadku, v šiestich prípadoch porušil pravidlá cestnej premávky, v dvoch prípadoch sa dopustil krádeže.

Pokiaľ ide o uloženie trestu K. K., súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, a to

že sa k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval a taktiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Tr. zákona a to, že bol súdne trestaný. Súd preto konštatoval rovnosť priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného
bude potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Súd je toho názoru,
že vzhľadom na prostredie z ktorého obžalovaný pochádza, jeho doterajšie správanie a s poukazom
na skutočnosť, že vyššie uvedeného skutku sa dopustil len dva mesiace pred tým, čo bol právoplatne

odsúdený v inej trestnej veci, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch
mesiacov a v minulosti bol už dvakrát súdne trestaný, nemožno obžalovanému uložiť podmienečný trest
odňatia slobody a preto mu uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov, pre výkon
ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. poriadku zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, lebo aj keď sa skutku dopustil ako mladistvý, už dovŕšil osemnásť rokov.

Nakoľko obžalovaný spáchal uvedený skutok skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin, je uložený trest, trestom súhrnným. Súd zároveň zrušil výrok o treste
uložený mu rozsudkom Okresného súdu N. zo dňa 30.08.2016, sp. zn. X T. XX/XX, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,

stratili podklad.

U obžalovaného A. T. súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že na
prevýchovuobžalovanéhonebudepotrebnéuložiťtrest,ktorýbybolspojenýsobmedzenímjehoosobnej
slobody. Súd je toho názoru, že vzhľadom na vek obžalovaného, jeho priznanie, oľutovanie svojho

konania a doterajšiu beztrestnosť postačí uložiť podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
zo zákona zníženej trestnej sadzby v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov, s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov. Počas tejto skúšobnej doby je
obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí nato, aby sa
do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu. V opačnom prípade, súd i počas plynutia

skúšobnej doby nariadi výkon takto odloženého trestu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.