Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/286/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710214695
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5710214695.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: M. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ul. R. M. XXXX/XX, XXX XX U.V. U., proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom ul. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená WERNER & CO, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Stromová 54/A, IČO. 36 869 643, v konaní o neplatnosť úverovej zmluvy a o
finančné zadosťučinenie v sume 772 €, takto

r o z h o d o l :

I.Určujesa,žezmluvaoúvereč.600700008zodňa25.08.2010,ktorúuzatvorilnavrhovateľsodporcom,
je neplatná.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 220,- €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Konanie o návrhu navrhovateľa na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 552,- € sa
zastavuje.

IV. O trovách konania súd rozhodne osobitne.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 06.12.2010, navrhovateľ žiadal, aby súd

určil, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2010, ktorú uzatvoril s odporcom sa považuje
za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že zmluvné podmienky vo
všeobecných obchodných podmienkach tejto úverovej zmluvy a to uvedené v článku 4,6,13 a 15,
sú neprijateľné. Návrhom na začatie konania navrhovateľ uplatnil aj právo na primerané finančné
zadosťučinenie voči odporcovi a to vo výške 772 €. Navrhovateľ uviedol, že od odporcu si požičal sumu
800 € a túto sumu sa zaviazal zaplatiť v dvanástich mesačných splátkach po 131 €, teda spolu 1 572
€. V zmluve o úvere bola dohodnutá odplata za poskytnutie úveru predstavuje 96 % z požičanej sumy

ročne. Navrhovateľ považoval takto dojednanú odplatu za úžeru a poukázal na rozpor s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o dobrých mravov, ako aj s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého nesmie odplata za úver podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Navrhovateľ svoj nárok opieral aj o ustanovenie §
3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 27.12.2010, v ktorom uviedol, že výšku

dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 96 % ročne, nie je možné porovnávať s výškou úrokov
za poskytovanie úverov poskytovaných bankami. Podľa odporcu sú úroky požadované nebankovými
inštitúciami, vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko, vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre
zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovanáobdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke v danom období. Podľa
odporcu by mal navrhovateľ preukázať, že v danom prípade bola dohodnutá odplata za poskytnutie
úveruvýraznevyššiaakojetrhovýpriemerposkytovanýinýmisubjektmi.Podľaodporcuniejeuvádzanie

údaju o ročnej priemernej miere nákladov v danom prípade na mieste, pretože navrhovateľ nie je
spotrebiteľom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolával sa pritom na ustanovenie § 2
písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný, alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Podľa odporcu navrhovateľ uzatvoril spornú úverovú zmluvu za účelom získania

peňažných prostriedkov na výkon svojho zamestnania, pretože v tejto zmluve navrhovateľ výslovene
prehlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky potrebuje na výkon svojho zamestnania. Odporca si
skutočnosť, že navrhovateľ je zamestnaný u Železníc Slovenskej republiky, pred poskytnutím úveru aj
overil. Pretože navrhovateľ nepoužil požičané peňažné prostriedky na svoju súkromnú spotrebu, nie je
možné ho považovať za spotrebiteľa. Z týchto dôvodov nepovažoval odporca spornú zmluvu uzatvorenú
medzi účastníkmi za spotrebiteľskú. Vo svojom vyjadrení odporca podrobne vysvetlil, prečo dohodnuté

zmluvné podmienky obsiahnuté v článku 4,6,13 a 15 všeobecných obchodných podmienok, považuje za
zákonnéaprijateľné.Nazáverodporcažiadal,abysúdnávrhnazačatiekonaniazamietolanavrhovateľa
zaviazal nahradiť trovy konania.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 21C/286/2010-122 zo dňa 31.05.2011 a to takto:

Určuje sa, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2010, ktorú uzatvoril navrhovateľ s
odporcom, je neplatná.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 250 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca je povinný zaplatiť štátu náhradu za súdny poplatok 116 €, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Dopĺňacím rozsudkom č.k. 21C/286/2010 zo dňa 31.05.2011 súd v časti o zaplatenie 552,- € nárok
navrhovateľa na finančné zadosťučinenie zamietol.

Odvolací súd uznesením č.k. 7Co/292/2011-276 zo dňa 09.01.2013 rozhodol, že časti výroku
napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorou rozhodol o zamietnutí nároku navrhovateľa na
uplatnenie finančného zadosťučinenia vo výške 552,- €, sa odvolanie nedotýka. Táto časť rozsudku
nadobudla právoplatnosť. V zostávajúcej časti súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že okresný súd vyjadrenie navrhovateľa na
pojednávaní konanom dňa 31.05.2011 nesprávne posúdil ako upresnenie návrhu, pretože podľa § 41
ods. 2 O.s.p. tento prednes navrhovateľa je potrebné posúdiť ako návrh na zmenu petitu žalobného
návrhu.

Následne prvostupňový súd uznesením č.k. 21C/286/2010-302 zo dňa 06.06.2013 pripustil zmenu
návrhu, ktorou navrhovateľ žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým rozhodne o neplatnosti úverovej
zmluvyč.XXXXXXXXXzodňa25.08.2010,uzavretejmedzinavrhovateľomaodporkyňou,aopovinnosti
odporkyne zaplatiť navrhovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 772,- €.

Na poslednom pojednávaní v tejto veci, ktoré sa konalo dňa 25.03.2014, navrhovateľ skutočnosť, že
návrhom sa domáha, aby súd rozhodol o jeho návrhu v zmysle uznesenia o pripustení zmeny návrhu
zo dňa 06.06.2013, potvrdil.

V konaní vystupoval na strane navrhovateľa aj vedľajší účastník, a to Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5. Vedľajší účastník
podaním zo dňa 24.03.2014 z tohto konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vystúpil.

Dňa 15.05.2013 odporca, a to Pohotovosť, s.r.o. podal voči navrhovateľovi vzájomný návrh, ktorým
žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi istinu zo sporného úveru vo

výške 560,- € spolu so zákonným úrokom z omeškania. Konanie o tomto návrhu súd uznesením
č.k. 21C/286/2010-303 zo dňa 06.06.2013 vylúčil na samostatné konanie. Toto konanie sa vedie na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 21C/54/2013, a dňa 25.03.2004 bol vo veci vyhlásený rozsudok,
ktorým súd nárok navrhovateľa - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. o zaplatenie istiny úveru vo výške 560,-€ zastavil a priznal mu nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Bolo preukázané, že po
podaní vzájomného návrhu M. R. istinu úveru zaplatil. Právo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania z istiny úveru M. R. uznal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vypočutím právneho zástupcu odporcu, listinami
založenými v spise a zistil:

Dňa 25.08.2010 účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi

sumu 800 € a navrhovateľ sa zaviazal tento úver zaplatiť sumu o 772 € vyššiu, než ako mu bola
poskytnutá, to znamená spolu 1 572 € a to v dvanástich mesačných splátkach po 131 € s účinnosťou
od 14.09.2010. Súčasťou tejto úverovej zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Jedná
sa o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasledovných Občianskeho zákonníka a podľa § 1 ods. 2
Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.

Súd predmet sporu posudzoval na základe týchto právnych predpisov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
( neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podľa § 53 b) ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie splnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesmú byť vyššie, ako ustanovení vykonávací predpis.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ
si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky

dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté
spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne
o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy
za nevyžiadané.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru, alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru odložnej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný, alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a
veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svoje podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), o), t), u), w), x) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitosti podľa občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti:

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru; podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie; index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladovo) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením
splátok a spôsob jej úpravy a prípadne poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri
takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za
splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a lehotu, počas ktorej
možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácii
o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu, ktorým je Slovenská obchodná
inšpekcia ( § 23 ods. 1 citovaného zákona).

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/ a písm. j/, t.j. úrokovú sadzbu za spotrebiteľský

úver a údaj o ročnej percentuálne miere nákladov, považuje sa takýto spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov.

Odporca tvrdil, že sporný úver nie je spotrebiteľským úverom, pretože bol poskytnutý za účelom výkonu
zamestnania navrhovateľa. Sporná úverová zmluva údaje o účele úveru neobsahuje. V žiadosti o úver,

ktorú vyplnil zástupca odporcu mandatár pán G., účel úveru takisto uvedený nie je. V žiadosti o úver,
ktorú podpísal dňa 25.08.2010 navrhovateľ´, je uvedené, že navrhovateľ je zamestnaný u Železníc
Slovenskej republiky. V dodatku k zmluve o úvere, je uvedený ako účel úveru nákup výpočtovej techniky.
Navrhovateľ vypovedal, že z časti požičanej sumy zaplatil svoje dlhy a za zostávajúcu časť zakúpil
výpočtovú techniku do svojej domácnosti. Tvrdenie odporcu, že výpočtovú techniku kúpil pre účely

svojho zamestnania je absurdné. Navrhovateľ pracuje u Železníc Slovenskej republiky od roku 1995 ako
signalista ( výhybkár). Túto skutočnosť aj preukázal pracovnou náplňou. Je možné s istotou tvrdiť, že
jeho zamestnávateľ Železnice Slovenskej republiky nepožiadali navrhovateľa, aby so svojich vlastných
finančných prostriedkov zakúpil výpočtovú techniku a potom ju na základe darovacej, alebo nájomnej
zmluvy dal k dispozícii svojmu zamestnávateľovi, za účelom výkonu funkcie výhybkára. Tvrdenia

odporcu o tom, že úver navrhovateľovi poskytol za účelom zamestnania, alebo podnikania sú účelové,
aby sa pri posudzovaní platnosti spornej úverovej zmluvy neaplikovali predpisy na ochranu spotrebiteľa.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/84/2011 zo dňa
26.05.2011, ktorým súd potvrdil uzneseniu Okresného súdu v Prešove, č.k. 17C/45/2011-35 zo dňa

11.03.2011,ktorýmtentosúdvyhovelnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniaanariadilspoločnosti
odporcu ( Pohotovosť, s.r.o.) zdržať sa takého konania, ktorým presviedča, navádza, alebo inak pôsobí
na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Ako je známe z viacerých zverejnených rozhodnutí súdov v obdobných veciach, odporca citované
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove nerešpektoval. Aj naďalej usmerňoval svojim mandatárov, aby
pri uzatváraní úverových zmlúv manipuláciou spotrebiteľov vylúčili uplatnenie predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Napríklad zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.01.2013 vo veci vedenej na Okresnom
súde Martin sp. zn. 10C/273/2012 vyplýva, že sprostredkovatelia ( mandatári ) boli ohľadne uzatvárania

zmlúv usmerňovaní tak, aby vopred určené tlačivá potrebné pre uzatváranie obdobných spotrebiteľných
úverov vypĺňali tak, aby sa zmluva o úvere nepovažovala za spotrebiteľskú zmluvu. Táto nezákonná
praktika svedčí o agresívnom vzťahu odporcu k spotrebiteľovi (navrhovateľovi), a súd túto skutočnosť
zohľadnil pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sporná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo
forme úveru, a to veriteľom spotrebiteľovi ( navrhovateľovi ). Navrhovateľovi nebol úver poskytnutý zaúčelom podnikania a navrhovateľ ho použil na nákup spotrebných tovarov a služieb. Originálna verzia
spornej úverovej zmluvy neobsahuje údaj o tom, že sa úver poskytuje navrhovateľovi za účelom jeho
podnikania, alebo za účelom výkonu jeho zamestnania. Aj keby takýto údaj na vopred pripravenom

tlačive spornej úverovej zmluvy sprostredkovateľ odporcu vyplnil, nebolo by možné na takúto skutočnosť
prihliadnuť, pretože nie je pravdivá. Ako už súd poznamenal, navrhovateľ je dlhodobo v pracovnom
pomere a vykonáva u Železníc Slovenskej republiky, funkciu výhybkára.

Sporná zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 2
písm. i), a neobsahuje ani ročnú percentuálnu mieru nákladov ( § 9 ods. 2 písm. j). Z týchto dôvodov sa
považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Analýzou ustanovení všeobecných podmienok poskytnutia úveru je možné dospieť k záveru, že sporný
úver bol poskytnutý za úrok ( odplatu) vo výške 96 % ročne z dlžnej sumy. Podľa bodu 11 všeobecných

podmienok poskytnutia úveru tretina poplatku ( odplaty za úver ) predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné
dve tretiny náklady za vypracovanie úverovej zmluvy. Podľa matematického výpočtu úrok za poskytnutie
úveru predstavuje sumu 257,33 € a poplatok za vypracovanie úverovej zmluvy sumu 514,66 €.
Vykonanie takejto analýzy nie je možné od bežného priemerného spotrebiteľa očakávať.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky, možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa citovaného ustanovenia má odporca nárok na náhradu nákladov spojených s uzatvorením spornej
zmluvy. Vzhľadom na to, že sporná zmluva bola uzavretá na vopred určenom tlačive, náklady na

uzatvorenie tejto zmluvy je možné odhadnúť na sumu 15 až 20 €. V roku 2010 mnohé banky a
nebankové inštitúcie za spracovanie úverovej zmluvy neúčtovali žiadne poplatky. Oproti obvyklej cene
za spracovanie úverovej zmluvy, odporca dohodol s navrhovateľom odplatu tridsať až tridsaťpäťkrát
vyššiu než je cena obvyklá. Takýto záväzok sa prieči dobrým mravom a je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný. Dohodou uvedenou v Čl. 11 Všeobecných podmienok poskytovania úveru, sa snaží

odporca zakryť, zamaskovať a zneprehľadniť skutočnú cenu za poskytnutie úveru. Dohodnutý poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 772 € je možné považovať za úrok za poskytnutie úveru, ktorý podľa
matematickéhoprepočtupredstavuje96%zdlžnejsumyročne.Podľaštatistickýchúdajovzverejnených
T. H. G., priemerné úrokové miery spotrebiteľských úverov poskytnutých na obdobie do jedného roka,
predstavovali v treťom štvrťroku roku 2010, 8,73 % ročne. Priemerné úrokové miery boli vykázané na

základe údajov domácich úverových inštitúcií vypočítaných podľa harmonizovanej metodiky, ktorá je v
súlade s nariadením (EC No 63/2002, ECB). Spotrebiteľské úvery sú v týchto výkazoch definované ako
úvery poskytnuté za účelom osobnej spotreby tovarov a služieb. Súd by mohol vzhľadom na zvýšené
riziko poskytovania úverov osobám, ktorým by inak banky úver neposkytli, považovať za opodstatnený
nárok na zaplatenie ceny úveru vo vyššej sume než 8,73 % ročne. Rizikovosť cieľových klientov odporcu

je však viac než vykompenzovaná, nemorálne stanovenými všeobecnými podmienkami poskytovania
úverov, ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť nemôže a sú mu vopred dané. Súdy v Nemecku, Rakúsku
a v Švajčiarku považujú úverovú zmluvu, v ktorej bola dohodnutá cena za poskytnutie úveru (úrok za
poskytnutie úveru) o viac ako 12 %, než je priemerná cena na trhu, za záväzok ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi, a z toho dôvodu je neplatný. Vzhľadom na pomery na Slovensku, kde sú morálne

zásady menej prísne, a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti odporcu, keď cielene poskytuje
úvery rizikovejším skupinám obyvateľstva, súd považuje úver, ktorý by v tomto prípade prevyšoval 25 %
ročne z dlžnej sumy za nemorálny, a teda neplatný. Účastníci však dohodli cenu za poskytnutie úveru vo
výške 96 % poskytnutej sumy, čo predstavuje takmer štvornásobok ceny úveru, ktorú by súd v danom
prípade považoval za obvyklú.

Z týchto dôvodov súd vyhlásil celú spornú úverovú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi za neplatnú,
pretože základné ustanovenia úverovej zmluvy o výške odplaty sú formulované úmyselne nejasne tak,
aby spotrebiteľ nevedel čo v skutočnosti za poskytnutý úver zaplatí a sú extrémne nemorálne. Tieto
skutočnosti sami o sebe vylučujú, aby ostatné ustanovenia z úverovej zmluvy, najmä ustanovenia, ktoré

v prospech odporcu zabezpečujú vrátenie úveru spolu s dohodnutými poplatkami, ostali v platnosti.
Jedná sa o tie ustanovenia zmluvy, ktoré upravujú peňažné záväzky medzi účastníkmi, najmä záväzok
navrhovateľa zaplatiť zmluvnú pokutu, poplatok za omeškanie a podobne.Pretože súd určil, že sporná úverová zmluva je neplatná, odporcovi vznikol len nárok na vrátenie istiny
úveru vo výške 800,- €, a to podľa § 451 a nasledovných Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením neplatného právneho úkonu, alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania, možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tú
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrh na začatie konania o určenie neplatnosti právneho úkonu je jeden z právnych prostriedkov
ochrany spotrebiteľa. V danej veci bol daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pretože navrhovateľ (spotrebiteľ), ktorý je výrazne slabšou stranou v tomto spore,
potrebujemaťvyriešenúotázku,akýjejehoskutočnýdlhzospornejúverovejzmluvy,čijenaozajpovinný

zaplatiť úrok za poskytnutie úveru vo výške 96 % ročne z požičanej sumy, a či sa na neho vzťahujú
viaceré sankčné dojednania uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach. Na tom nič nemení
skutočnosť, že vzájomným návrhom, ktorý bol vylúčený na osobitné konanie, odporca Pohotovosť, s.r.o.
uplatnil voči M. R. len svoj nárok na zaplatenie istiny zo sporného úveru. Týmto vzájomným návrhom si
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. neuplatnila žiadne poplatky, ani iné plnenia, na ktoré by im formálne podľa

spornej úverovej zmluvy nárok vznikol. Zostatok nezaplatenej časti istiny sporného úveru M. R. v období
od 19.12.2010 do 17.10.2013 zaplatil, a súd konanie o zaplatenie istiny zastavil ( 21C/54/2013 ).

Pokiaľ nie je právoplatne vyjasnená otázka platnosti spornej úverovej zmluvy, môže spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. osobitne dodatočne uplatniť voči spotrebiteľovi M. R. aj ostatné nároky zo spornej

úverovej zmluvy, ktoré jej formálne patria, napríklad nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru
vo výške 96% ročne z požičanej sumy. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. by si voči spotrebiteľovi mohla
uplatniť aj nároky uvedené v bode 04. Všeobecných obchodných podmienok, a to nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 15,- € za každý jeden prípad omeškania so splnením dlhu, alebo zmluvnú
pokutu podľa článku 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, vo výške 312,- € za porušenie

zmluvných povinností.

Dohoda o výške úrokov za poskytnutie úveru musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne
neplatný. V danom prípade bola úverová zmluva uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, pretože

dohodnuté úroky za poskytnutie úveru vo výške 96 % ročne, presahujú obvyklú cenu obdobných úverov
v čase uzatvorenia zmluvy veľmi výrazne. Dohoda o výške úrokov za poskytnutie úveru v samotnej
zmluve o úvere uvedená nie je, a zo Všeobecných obchodných podmienok je možné výšku úroku
za poskytnutie úveru vypočítať len veľmi zložitým matematickým výpočtom, ktorý však vzhľadom na
nejasnosť a neurčitosť Všeobecných obchodných podmienok, môže byť nespoľahlivý.

Z týchto dôvodov súd určil, že sporná úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 25.08.2010,
na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 800 €, je bezúročná, bez poplatkov,
pretože neobsahuje zrozumiteľný údaj o výške úrokov za poskytnutie úveru a ročnú percentuálnu mieru
nákladov ( 9 ods. 2 písm. i/, písm. j/ a § 11 Zákona o spotrebiteľských úverov č. 129/2010 Z.z., ktorý

v rozhodujúcom čase platil ). Sporná úverová zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, a
preto je neplatná aj podľa § 3 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.05.2011, navrhovateľ vzhľadom na veľké množstvo
neprijateľných podmienok uvedených v spornej zmluve o úvere, žiadal, aby súd určil, že celá zmluva o

úverejeneplatná.Nežiadal,abysúdrozhodovalneprijateľnostianeplatnostikaždejzmluvnejpodmienky
zvlášť.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že existujú aj ďalšie dôvody neplatnosti spornej zmluvy
o úvere. Dohoda o všeobecných podmienkach poskytovania úveru obsahuje veľké množstvo
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka

a § 39 Občianskeho zákonníka) a v rozpore so spotrebiteľským právom. Takmer všetky ustanovenia
týchto podmienok, na ktorých sa účastníci dohodli (okrem organizačno-technických ustanovení
uvedených v Čl. 1, 2, 3, 7, 8, 9, 10, 12, 14, 17 až 20), obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Viaceré
ustanovenia sú formulované veľmi zložito a vo vzťahu k spotrebiteľovi sú mimoriadne nevyvážené.
Pokiaľ spotrebiteľ neurobí matematickú analýzu obsahu zmluvy, bude jej obsah pre neho nejasný. Čo

je obsahom spornej úverovej zmluvy, by bez matematických prepočtov a odborných právnych analýz
nevedel ani skúsený právnik, alebo ekonóm. Bežný priemerný spotrebiteľ o tom, aký záväzok podpisom
spornej zmluvy prijal, vie veľmi málo. Článok 04 a článok 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
komplikovaným a nejasným spôsobom upravujú sankcie za omeškanie s neplnením splátok úveru,
predčasnú splatnosť úveru a zmluvnú pokutu, ktorá nahradzuje sankciu za omeškanie s platením úveru.

V čl. 04 obchodných podmienok bolo dohodnuté, že ak bude dlžník v omeškaní s niektorou zo splátok
sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti, spolu so
zmluvnou pokutou 15 € za každý jeden prípad omeškania. Na základe tohto ustanovenia spotrebiteľ
nevie, či sa jedná o sankciu vyššiu, ako je zákonný úrok z omeškania a nevie ani to, aký ročný
úrok z omeškania predstavuje dohodnutá zmluvná pokuta. Podľa § 53b Občianskeho zákonníka, ak

je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľov za odplatu,
sankcie za omeškanie splnením záväzku spotrebiteľa celkovo nesmú byť vyššie ako ustanovuje
vykonávací predpis, teda § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., t.j. približne 9% ročne. Uvedené
ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy je v rozpore s citovaným ustanovením zákonníka, ale je aj v rozpore
s dobrými mravmi a preto je neplatné ( § 3 Občianskeho zákonníka, § 37 Občianskeho zákonníka, §

39 Občianskeho zákonníka ). Medzi dobré mravy patrí aj to, že pokiaľ sa medzi účastníkmi dohodne
sankcia za omeškanie z nesplneného záväzku, musí spotrebiteľ vedieť o akú sankciu sa jedná. Z
uvedeného vyplýva, že aj článok 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi, s požiadavkou na jasnosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, ako aj s ostatnými
zásadami na ochranu spotrebiteľa (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ), ktorý vyslovuje požiadavku na

určitosť a zrozumiteľnosť právnych úkonov, § 4 a § 5 Zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré upravujú povinnosť
poskytovateľa služby riadnym spôsobom spotrebiteľa o spotrebiteľskom úvere informovať ). Aký ročný
úrok má dlžník v prípade omeškania so splnením dlhu zaplatiť, je bez matematického výpočtu nemožné.
Okrem toho je veriteľ povinný zaplatiť aj ďalší úrok z omeškania a to podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka ( č.l. 06 Obchodných podmienok). Podľa tohto článku je dlžník povinný v prípade porušenia

svojich zmluvných povinností, uhradiť veriteľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 312 €, ktorá je určená
na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k
zabezpečeniu dlhu dlžníka. Toto ustanovenie je nezrozumiteľné, pretože v ňom nie je konkretizovaný
záväzok, v dôsledku ktorého nesplnenia vzniká odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nie je
jasné, či sa právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty 312 €, týka aj porušenia povinnosti riadne a včas

zaplatiť dohodnuté splátky úveru.

Podľa dohody uvedenej v Článku 04 obchodných podmienok, v prípade, že dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Toto ustanovenie je v rozpore s § 53 ods. 8

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu naraz, najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie dlhšej
ako pätnásť dní na uplatnenie tohto práva.

Dohoda uvedená v Článku 05 obchodných podmienok je o tom, že dlžník dáva veriteľovi k dispozícii
podpísanú alebo nevyplnenú dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov s tým, že veriteľ, teda
odporca si do formulára tejto dohody dopíše aktuálny zostatok dlhu, údaje o zamestnávateľovi dlžníka
a takto vyplnenú dohodu môže predložiť zamestnávateľovi dlžníka. Sám odporca rozhodne čo do
bianco vyplnenej dohody o zrážkach zo mzdy vyplní, a aký dlh sa bude spotrebiteľovi z jeho mzdy

zrážať. Aj keď je zjavné, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov, môže si odporca uplatniť aj voči
navrhovateľovi vyplnením prázdnej zmluvy o zrážkach zo mzdy aj tie pohľadávky, na ktoré mu nárok
nevznikol. Dohoda účastníkov spornej úverovej zmluvy vo Všeobecných obchodných podmienkach
o kumulácii zabezpečovacích prostriedkov, a to o formou dopredu podpísanej nevyplnenej dohody ozrážkach zo mzdy, dopredu podpísanej a nevyplnenej zmenke, ako aj dohoda o neprimerane vysokej
zmluvnej pokute za to isté porušenie záväzku je nielen nemorálna, ale vytvára aj nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( navrhovateľa ). Takéto podmienky je možné považovať za

neprimerané, a preto sú neplatné.

Súčasne s uzatvorením spornej zmluvy o úvere, odporca podpísal navrhovateľovi aj nevyplnenú bianko
zmenku. Článok 13 Obchodných podmienok veľmi podrobne upravuje spôsob ako bude odporca túto
zmenku vypĺňať a ako bude s touto zmenkou nakladať. Toto ustanovenie sa odvoláva na neplatné

ustanovenieojednorázovejsplatnosticeléhoúveru(čl.06Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru).
Ak je ustanovenie článku 06 Všeobecných podmienok poskytovania úveru o predčasnej splatnosti
úveru pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka neplatné, nemôže byť platný ani
článok 13 Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktorý obsahuje dohodu o spôsobe vyplnenia
zmenky. Podľa uvedeného ustanovenia je možné zmenku vyplniť aj keď v skutočnosti úver splatný nie
je, a predložiť ju na zaplatenie povinnej osobe. V súdenej veci odporca túto bianco zmenku vyplnil

a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
rozhodcovskej, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8. Odporca návrh rozhodcovskému
súdu doručil dňa 15.07.2011. V návrhu si odporca uplatnil okrem dlžnej istiny 1.372,- € ( nárok
mu vznikol len na zaplatenie istiny 800,- € ) aj úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy istiny,
a to od 18.05.2011 do zaplatenia. Okrem toho si uplatnil aj zákonný zmenkový úrok vo výške 6%

ročne. Vyplnením bianco zmenky podľa dohody obsiahnutej v spornej úverovej zmluve si odporca na
rozhodcovskom súde uplatnil aj extrémne vysoké úroky z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej
sumy istiny, t.j. vo výške 91,25% ročne. Takto uplatnený úrok z omeškania nevyplýva zo žiadnych
ustanovení Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktoré sú súčasťou spornej úverovej zmluvy.
Tieto skutočnosti preukazujú, že článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá obsahuje

dohodu účastníkov o vyplnení bianco zmenky, je nejasný a nezrozumiteľný a umožňuje, aby si odporca
neuveriteľne nemorálnym spôsobom uplatnil okrem zákonného zmenkového úroku 6% ročne aj ďalší
úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške zmenkovej sumy, a to 91,25% ročne. Tento úrok si odporca
vyplnením bianco zmenky uplatňuje nie z istiny 800,- €, ktorá mu patrí, ale zo sumy 1.372,- €. Uvedené
ustanovenie bodu 13 je pre rozpor s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravov, ako

aj pre rozpor s požiadavkou na určitosť a zrozumiteľnosť právnych úkonov neplatný ( § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka ). Ustanovenia spornej úverovej zmluvy umožňujú odporcovi uplatniť si jednak
úrok za poskytnutie úveru vo výške 96% ročne z poskytnutého úveru (nárok mu nepatrí ), a navyše
aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo zmenkovej sumy, ktorá sa rovná dlžnej istine úveru vo
výške 91,25% ročne ( nárok je vymyslený a neexistuje ). Okrem toho si odporca na základe Článku

13 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru uplatnil aj 6%-ný zákonný zmenkový úrok.
Navyše si odporca v civilnom konaní uplatnil, a to v spore spisová značka 21C/54/2013 aj zákonný
úrok z omeškania z dlžnej istiny. Z uvedeného vyplýva, že formálne odporcovi vzniklo okrem práva na
vrátenie istiny, ešte právo na zaplatenie sumy, ktorá sa rovná približne 200% z istiny úveru. Treba však
poznamenať, že zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške 9% ročne je oprávnený.

Nekalými praktikami odporcu sa zaoberala Európska komisia Európskej únie, ktorá listom zo dňa
21.05.2010 adresovala svoje stanovisko predsedovi a členom súdneho dvora Európskej únie. Kópia
tohto listu je založená v tomto spise na číslo listu 24.

Nekalé podnikateľské praktiky pri poskytovaní spotrebných úverov odporcom, analyzovala Európska
komisia a jej podrobné stanovisko je uvedené v liste zo dňa 14.09.2010, ktorého kópia je v spise
založená na čísle listu 15. Z tohto stanoviska Európskej komisie je možné citovať: „Formulár
zmluvy spoločnosti POHOTOVSŤ, s.r.o. ( odporca) obsahuje časť s názvom všeobecné podmienky
poskytovania úveru, ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a pomerne

flagrantne znevýhodňujú spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektov. Celkové náklady úverov
poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov sa
javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch predstavujú náklady takmer
100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V spornom prípade sa jednalo o
96 % z poskytnutej sumy úveru“. V stanovisku Európskej komisie, ktoré je možné použiť aj na spornú

vec, sa ďalej udáva.

V článku 06 Obchodných podmienok, sú spotrebitelia povinní uhradiť paušálnu náhradu nákladov
vynaložených pri zabezpečení pohľadávky vo výške 312 €. Vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteliasi zvyčajne berú pomerne malé sumy úverov, napr. úvery vo výške od 663 do 1 372 €, predstavuje
táto paušálna náhrada často veľký percentuálny podiel z poskytnutého úveru. V súdenom prípade je to
približne 40%. Žiadne z úrokov, poplatkov a nákladov nie sú vo vzťahu k spotrebiteľom spriehľadnené

vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov, ako si to vyžadujú príslušne právne predpisy Európskej
únie a Slovenska. Aj článok 06 Obchodných podmienok súdenej spornej zmluvy obsahuje ustanovenie
o zmluvnej pokute vo výške 312,- €, a teda citované stanovisko Európskej komisie sa vzťahuje aj na
toto ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré je klamlivé, nejasné a neurčité, a preto je podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatné. Neplatné je aj preto, že je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 16 Obchodných podmienok, ( rovnako aj v spornom prípade ) sa všetky vzťahy medzi
zmluvnýmistranamispravujúobchodnýmzákonníkom.Zuvedenéhovyplýva,žeuplatňovaniepredpisov
na ochranu spotrebiteľa, by tým bolo vylúčené. Článok 16 obchodných podmienok spornej zmluvy
prezentuje snahu odporcu vyhnúť sa uplatneniu pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Týmto ustanovením
sa odporca snažil obísť možnosť aplikácie ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa, a preto aj toto

ustanovenie je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Neplatné je toto ustanovenie pre rozpor s dobrými mravmi,
pretože odporcovi pri poskytovaní úveru muselo byť jasné, že navrhovateľ ako zamestnanec Železníc
SR, ktorý pracuje ako výhybkár, nepoužije poskytnutý úver na svoje podnikateľské účely, ale na svoju
spotrebu, a preto by sa ne neho mali vzťahovať predpisy na ochranu spotrebiteľa. Tieto predpisy však

spotrebiteľa chránia, a preto sa odporca nemorálne snažil vylúčiť možnosť aplikácie týchto predpisov.

Ako už súd konštatoval, sporná úverová zmluva je neplatná, najmä čo sa týka predmetu zmluvy, keď
sa navrhovateľ zaviazal za poskytnutie úveru vo výške 800,- € zaplatiť sumu 1.572,- € v priebehu
jedného roka, čo po prepočte predstavuje extrémne vysoký a nemorálny úrok za poskytnutie úveru vo

výške 96,5% ročne. Na tom nič nemení ani to, že v článku 11 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, úrok za poskytnutie úveru ( odplatu) za úver prezentuje odporca tak, že z 96,5% ročne tretina
predstavuje dohodnutý úrok za poskytnutie úveru, a ďalšie dve tretiny sú cenou za spracovanie úverovej
zmluvy. Uvedené ustanovenie má predstierať to, že úrok za poskytnutie úveru je prijateľný a predstavuje
len 32,1% z poskytnutej sumy. Naproti tomu poplatok za spracovanie úveru si odporca vyúčtoval vo

výške 64,33% z istiny úveru, čo je asi 30 až 35-násobok obvyklej ceny. Tieto špekulácie odporcu, ktoré
obsahuje aj článok 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nemôžu zakryť pravú podstatu, že
za poskytnutie úveru poskytovateľ úveru požaduje neprimerane vysokú úžernícku cenu.

Súd konštatuje, že podstatné časti spornej úverovej zmluvy, ktoré sa týkajú finančných záväzkov medzi

účastníkmi, sú neplatné pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre rozpor s
požiadavkou na určitosť a zrozumiteľnosť právnych úkonov, zákon popísaným spôsobom obchádzajú
( § 39 Občianskeho zákonníka ), a nerešpektuje ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Organizačno-
technické ustanovenia spornej úverovej zmluvy, a to článok 1, 2, 3, 7, 8, 9, 10, 12, 14, 17 až 20 nemôžu
samostatne existovať pokiaľ sú ustanovenia spornej úverovej zmluvy upravujúce finančné záväzky
medzi účastníkmi neplatné. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že celá sporná úverová zmluva je neplatná. Súd

akceptuje skutočnosť, že vyslovenie neplatnosti celej zmluvy by mala byť len posledná možnosť riešenia
vadnosti právneho úkonu. V konečnom dôsledku nie je ani v záujme spotrebiteľa zneplatniť zmluvu ako
celok. Sporná úverová zmluva však vykazuje závažné vady a nedostatky čo sa týka jej podstatných
náležitostí. Pre spotrebiteľov je obsah takejto zmluvy nebezpečný a zmluva s takýmto obsahom je
neudržateľná. Plošné používanie formulára takejto zmluvy ako bola uzatvorená medzi účastníkmi, ako

štandardnej, typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná ( § 7 ods. 1 Zákona
číslo 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ). Aj napriek teórii v prospech zachovania platnosti časti zmlúv,
iný záver ako vysloviť, že celá sporná zmluva je neplatná, nepripadá z týchto dôvodov do úvahy. Je
možné konštatovať, že niet takého článku zo spornej zmluvy, ktorý by nemal vadu. Analýzou jednotlivých
ustanovení spornej zmluvy, ktoré sa týkajú finančných záväzkov medzi účastníkmi, bolo preukázané,

že zmluva zakladá medzi účastníkmi hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho
spotrebiteľa.Vzhľadomnaokolnosti,zaktorýchbolauzatvorená,zakladájednoznačnúnadvláduveriteľa
nad dlžníkom, teda odporcu nad navrhovateľom. Slabšia pozícia navrhovateľa vyplýva najmä z jeho
vyjednávacej pozície, nedostatku jeho informovanosti podľa § 4 a § 5 Zákona o spotrebiteľskýchúveroch, ale aj z nejasného a nezrozumiteľného textu zmluvy. Priemernému spotrebiteľovi nemôže byť
jasné k čomu sa vlastne podpisom zmluvy zaviazal.

V súvislosti s dohodou o cene sporného úveru, súd poukazuje na závery listu Európskej komisie zo
dňa 21.05.2010, podľa ktorého článok 4 ods. 2 smernice rady číslo 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, je potrebné vykladať v tom zmysle, že ak je
cena spotrebiteľského úveru vyjadrená nezrozumiteľne, vnútroštátny súd je povinný preskúmať nekalú
povahu ceny úveru. V spornom prípade nebola cena úveru vyjadrená obvyklým spôsobom, to znamená

percentom z poskytnutej sumy úveru, ale len uvedením sumy, ktorú musí odporca ako dlžník zaplatiť
navyše. V konkrétnom prípade sa jednalo o sumu 772 €. Matematickým výpočtom je možné dospieť k
záveru, že sa jedná o 96 % ročne z poskytnutej sumy úveru. Z týchto dôvodov súd určil, že zmluva o
úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 25.08.2010, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi
úver vo výške 800 €, je neplatná.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhaťochranysvojhopráva.Osoba,ktoránasúdeúspešneuplatníporušeniepráva,alebopovinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je

spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Nekalými praktikami spoločnosti POHOTOVSŤ, s.r.o. sa viackrát zaoberala Európska komisia Európskej
únie ako aj súdny dvor Európskej únie. Spory medzi touto spoločnosťou a spotrebiteľmi boli predmetom
viacerých súdnych sporov aj na Slovensku a súdy v mnohých prípadoch rozhodli o neprijateľnosti

zmluvných podmienok a o neplatnosti úverových zmlúv.

Podľa § 53 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznikla odporcovi povinnosť zdržať sa používania
takýchto podmienok, o ktorých už súdy rozhodli, že sú neprijateľné vo vzťahu k spotrebiteľom. Táto
spoločnosť stanoviská Európskej komisie Európskej únie, súdneho dvora a rozhodnutia slovenských

súdov nerešpektuje.

Pretože podnikateľská činnosť spoločnosti POHOTOVSŤ, s.r.o. bola dlhšiu dobu predmetom kritiky, a
to aj členov Asociácie splátkového predaja a spotrebiteľov, hlavné zhromaždenie Asociácie organizácie
splátkového predaja Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.03.2011 jedno myseľne túto spoločnosť

vylúčilo zo svojich radov.

Z európskeho pohľadu je prekvapujúce, že štát aj napriek opakovaným výhradám Európskej komisie
umožnil spoločnosti Pohotovosť aj naďalej nekalým spôsobom podnikať, a obmedzil sa len na zlepšenie
legislatívnej ochrany spotrebiteľa.

Odporca prejavil arogantný prístup vo vzťahu k navrhovateľovi, keď aj napriek tomu, že prebiehal medzi
účastníkmi spor o neplatnosť úverovej zmluvy, naďalej na navrhovateľa naliehal a sms správami ho
opakovane žiadal, aby dlh z úverovej zmluvy, tak ako ho odporca vyčíslil, zaplatil. V sms správe zo
dňa 05.05.2011 odporca uviedol : „Nakoľko ste dodnes neuhradili Váš dlh zo zmluvy, využili sme právo

a podali sme návrh na vydanie rozhodnutia pre potreby exekúcie v prípade, ak svoj dlh neuhradíte.
Zároveň Vás upozorňujeme, že Váš dlh denne narastá o úroky z omeškania“. Zároveň odporca
navrhovateľovi oznámil, že podľa zmluvnej dohody vyplnil aj bianko zmenku, a že táto vyplnená zmenka
je k dispozícii v sídle spoločnosti a to do dňa 10.05.2011, za účelom jej preplatenia.

Dňa 15.07.2011 podal odporca voči navrhovateľovi návrh na začatie rozhodcovského konania, a to na
Stály rozhodcovský súd Slovenská rozhodcovská, a.s., teda už počas vedenia tohto sporu. Odporca na
základe dohody o vyplnení zmenky uvedenej v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
( ktorú súd vyhlásil za neplatnú ), bianco zmenku dopredu podpísanú navrhovateľom vyplnil a návrhom
na začatie konania žiadal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť sumu 1.372,- €, t.j. nielen poskytnutý úver

vo výške 800,- €, ale aj rôzne poplatky a príspevky, ktorých výška zo zmluvy nie je jasná. Zo zmluvy
vyplýva len povinnosť zaplatiť celkovú sumu úveru v termíne do 14.09.2010. Odporca v zmenkovom
spore žiadal, aby rozhodcovský súd zaviazal M. R. zaplatiť okrem zákonného zmenkového úroku 6%
ročne, aj ďalší úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy istiny 1.372,- €, t.j. ročný úrok 91,25%. Vzmenkovom konaní uplatnená istina 1.372,- € fakticky zahŕňa aj úrok za poskytnutie úveru 96,5% ročne.
Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. v zmenkovom konaní voči M. R. uplatnila ( aj bez formálneho právneho
dôvodu ) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z istiny 1.372,- €. V zmluve o úvere žiadny úrok z

omeškania v uvedenej výške 96,5% ročne ( 0,25% denne ) nie je dohodnutý. Pravdepodobne odporca
uplatnil zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej istiny, pretože úrok z omeškania v uvedenej
výške, t.j. 0,25% denne z dlžnej sumy bol dohodnutý v predchádzajúcom vzore zmluvy o úvere. Takéto
správanie sa odporcu voči navrhovateľovi nie je možné označiť ináč ako arogantné a bezohľadné. Za
bezohľadné možno považovať aj uplatnenie zmenkovej sumy 1.372,- €, v ktorej okrem istiny úveru sú

zahrnuté aj rôzne poplatky a platby, nárok na zaplatenie ktorých je závislý od rozhodnutia súdu v tomto
spore, o tom, či sporná úverová zmluva je neplatná. Odporca navyše ako navrhovateľ v spore vedenom
na Okresnom súde Martin č.k. 21C/54/2013 uplatnil okrem dlžnej istiny zo spornej zmluvy vo výške 560,-
€, aj zákonný úrok z omeškania.

Odporca navrhovateľa upozornil, že podal návrh na začatie konania a bude začaté exekučné konanie.

Návrh na začatie konania a ani návrh na začatie exekučného konania, však navrhovateľovi nedoručil.
Návrh na začatie exekúcie ani doručiť nemohol, pretože spor o určenie neplatnosti spornej úverovej
zmluvy, ani spor o zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy nie je právoplatne skončený. Takéto agresívne
správanie sa odporcu voči navrhovateľovi, pri uplatňovaní jeho spornej pohľadávky pôsobí na psychiku
navrhovateľa veľmi nepriaznivo Z týchto dôvodov súd priznal odporcovi podľa § 3 ods. 5 Zákona č.

250/2007 o ochrane spotrebiteľa právo na finančné zadosťučinenie vo výške 220 €. Pri určovaní výšky
finančného zadosťučinenia súd musel vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ z poskytnutej
istiny úveru vo výške 800,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť do 14.09.2010, bol ešte začiatkom roku 2013 dlžný
sumu 560,- €. Bolo nepochybné, že na vrátenie istiny úveru má odporca nárok. Bolo preukázané, že
odporca opakovane a masívnym spôsobom porušil predpisy ustanovenia Zákona č. 250/2007 o ochrane

spotrebiteľa,akoajustanoveniaZákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,ažetietoporušenia
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa spôsobili M. R. ujmu na psychike a odporca navrhovateľa
ako slabšiu zmluvnú stranu ponižoval, zneužíval a manipuloval s ním tak, ako to súd v odôvodnení
rozsudku podrobne popísal.

Ešte pred skončením tohto konania a pred rozhodnutím, či sporná úverová zmluva je platná alebo nie,
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. si uplatňovala voči navrhovateľovi aj právo na zaplatenie zmenkovej sumy,
ktorá zahŕňala aj rôzne protiprávne príspevky a poplatky. Za zvlášť hrubé konanie voči navrhovateľovi
súd považuje, že odporca si v konaní pred rozhodcovským súdom uplatnil aj vymyslenú zmenkovú
pohľadávku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.372,- € od 18.05.2011 až do zaplatenia, t.j vo výške

91,25% ročne. Len táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom pre priznanie finančného zadosťučinenia
navrhovateľovi vo výške 220,- €.

Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia súd prihliadol aj na skutočnosť, že odporca nerešpektoval
právoplatne rozhodnutia súdov, ktorými sa mu zakázalo používať voči spotrebiteľom nekalé praktiky.

Priznanie práva na finančné zadosťučinenie odôvodňuje intenzita závadného konania odporcu, ktorý si
voči navrhovateľovi uplatnil na základe bianco zmenky nielen pohľadávku, na ktorú mu právo nevzniklo,
ale aj pohľadávku vymyslenú a neexistujúcu ( úrok 0,25% denne z dlžnej istiny ).

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2010, ktorú

uzatvoril navrhovateľ s odporcom, je neplatná. Súd zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľovi
finančné zadosťučinenie vo výške 220,- €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznané finančné
zadosťučinenie vo výške 220,- € predstavuje aj určitú satisfakciu za stav, ktorý musel navrhovateľ
konaním žalovaného strpieť.

Uznesením č.k. 21C/286/2010-302 zo dňa 06.06.2013 súd pripustil zmenu návrhu, podľa ktorej
navrhovateľ žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým rozhodne o neplatnosti spornej úverovej zmluvy,
uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou, a o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi
finančné zadosťučinenie vo výške 772,- €.

V tomto spore bolo už o časti nárok navrhovateľa na finančné zadosťučinenie v rozsahu 552,- €
právoplatne rozhodnuté. Preto súd formálne návrh navrhovateľa na finančné zadosťučinenie vo výške
552,- € podľa § 159 ods. 3 O.s.p., pre prekážku čiastočne rozhodnutej veci, zastavil ( 772,- € mínus
552,- € = 220,- € ).Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania,
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že predmetom súdneho
sporu sú dva samostatné právne nároky, a to nárok na určenie neplatnosti úverovej zmluvy a nárok
na finančné zadosťučinenie, a vzhľadom na komplikovanosť a zložitosť sporu, súd rozhodol tak, že o
trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.