Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215818
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6612215818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zast. AK Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, menom
ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát proti žalovanému Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č.k. 6C/131/2012-121 zo dňa 23. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/131/2012-121 zo dňa 23. septembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov
konania nepriznáva. Súd uznesením zo dňa 30.04.2014 spojil na spoločné konanie 10 žalobcom
uplatnených nárokov s rovnakým skutkovým a právnym základom.

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému vyčíslenej náhrady majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom,
a to zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí
zákonnej lehoty a preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) bez splnenia zákonných predpokladov na takýto postup. Žalobca tvrdil, že súd prvého stupňa
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15
dní, ďalej že bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup vykonal komplexné preskúmanie
exekučného titulu a tak porušil zásadu legality.

3. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie exekučným spisom, pričom vychádzal z toho, že na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Dĺžka
exekučného konania v tomto prípade od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia až
do vydania rozhodnutia, ktorým bola táto žiadosť zamietnutá, nebola podľa súdu prvého stupňa taká,
aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie z

hľadiska zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, čo si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že vo veci nedošlo k prieťahom a exekučný súd bol oprávnený skúmať,
či predložený exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) nie je v rozpore so zákonom. Nakoľko súd prvého
stupňa nemal preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden zpredpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, návrh žalobcu zamietol a o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

4. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že v
konaní došlo k vadám, keď žalobcovi ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav,

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. V pomerne rozsiahlom odvolaní žalobca namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, ďalej že súd
prvého stupňa rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu
na pojednávaní. Tvrdil tiež, že súd prvého stupňa nemohol rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že v čase

jehorozhodnutianeboloešteprávoplatnéuznesenieozamietnutínávrhužalobcunaprerušeniekonania.
Súd prvého stupňa podľa žalobcu mu odňal možnosť konať pred súdom, keď žalobca nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórne konanie. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa je podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd ignoroval všetky tvrdenia

žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla. Podľa žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na
rozhodnutie vo veci v jeho neprítomnosti, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, obsah a rozsah
ktorého si bez uvedenia dôvodov sám určil. Žalobca tvrdil, že jeho práva na rozhodnutie v exekučnom
konaní boli porušené.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods.1CSPvsenátebeznariadeniapojednávania,pričompodľa§378ods.1a§219ods.1a3CSPbolo
miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Žalovaný podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený a plne nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP, odvolací súd rozhodoval o odvolaní
žalovaného už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.

10. Po zhodnotení skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci
dostatočne zistil skutkový stav, zistené skutočnosti správne právne posúdil, svojim postupom neodňal

žalobcovi právo konať pred súdom a zo strany súdu prvého stupňa nedošlo v konaní k procesným
vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného zistil nasledovné skutočnosti.

12. Návrhom na začatie konania v tejto veci sa žalobca domáhal voči žalovanému vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom
v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, a to zamietnutím žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne aj
preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku súdom

prvého stupňa, ktoré bolo podľa žalobcu v rozpore so zákonom. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie
len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Žalobca v návrhu na začatie konania vzniesol aj
námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej bolo rozhodnuté nadriadeným súdom
tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Súd prvéhostupňa doručil návrh žalobcu žalovanému na vyjadrenie, obidvom účastníkom konania doručil písomné
poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vyjadrenie žalovaného k návrhu
doručil žalobcovi. Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a

včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného. Žalobca pred pojednávaním doručil
okresnému súdu žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie tohto konania
až do rozhodnutia Ústavného súdu o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení
zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Okresný súd uznesením vyhláseným
do zápisnice o pojednávaní žiadosti žalobcu o zrušenie pojednávania nevyhovel a návrh žalobcu na

prerušenie konania zamietol, následne vykonal dokazovanie pripojeným exekučným spisom, vyhlásil
dokazovanie za skončené a vyhlásil napadnutý rozsudok.

13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,
súhlasí s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom
rozsahu poukazuje. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v predmetnej veci

nie sú splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, žalobca nepreukázal ním tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom exekučnom konaní. Námietku žalobcu, že v
prejednávanej veci rozhodol len vylúčený sudca, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. O námietke
zaujatosti zákonného sudcu vznesenej žalobcom rozhodol v tejto veci riadne nadriadený súd, a to
tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil, pričom sa vysporiadal s

námietkami žalobcu, ktorý tvrdil, že o jeho návrhu nemôže rozhodovať sudca rovnakého súdu, ktorý mu
ako exekučný súd svojim nesprávnym úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Uznesenie
nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené, iné dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca
v odvolaní neuviedol.

14. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu, že mu postupom súdu prvého stupňa bola
odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa pojednával v jeho neprítomnosti a vykonal
dokazovanie exekučným spisom. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca žiadal o zrušenie
pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol, pričom o námietke zaujatosti sudcov okresného súdu

vznesenej žalobcom nadriadený súd riadne rozhodol. Podľa názoru odvolacieho súdu boli v tejto veci
splnené všetky podmienky na pojednávanie v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., okresný
súd postupoval v súlade so zákonom, a preto jeho postupom nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať
pred súdom. Žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovaného k návrhu, dokazovanie vykonané
v neprítomnosti účastníkov konania pozostávalo z oboznámenia sa s exekučným spisom, ktorý ako

dôkaz navrhol vykonať žalobca priamo v návrhu na začatie konania, iné dokazovanie súd prvého stupňa
nevykonal. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani postupom súdu prvého stupňa,
ktorý rozhodol vo veci pred nadobudnutím právoplatnosti jeho uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania. Takýmto postupom okresného súdu žalobca nebol vylúčený z uplatnenia žiadneho
svojho procesného oprávnenia, tento postup je plne odôvodnený hospodárnosťou konania, s poukazom

na § 170 ods. 1 O.s.p. bol súd prvého stupňa vyhláseným uznesením viazaný, a preto mohol pokračovať
v konaní.

15. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca nepreukázal nesprávny
úradný postup exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Žalobca tvrdil, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdna prax sa
ustálila na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 605/2012 zo dňa
14.12.2012, sp.zn. II.ÚS 520/2012 zo dňa 10.07.2013). Podľa názoru odvolacieho súdu bol postup súdu
prvého stupňa v tejto veci plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
predloženého exekučného titulu, pričom odvolací súd uvádza, že aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne

potrebná na vykonanie tejto činnosti je ústavne akceptovateľná vzhľadom na množstvo exekučných
konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom.16. Odvolací súd nepovažuje za nesprávny úradný postup exekučného súdu ani to, že exekučný súd
riešil otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na

vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený,
ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského
súdubolazaloženáplatneuzavretourozhodcovskouzmluvouakopodmienkumateriálnejvykonateľnosti
exekučného titulu, pričom týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého
exekučného titulu, ako to namieta žalobca, ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade

so zákonom . Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná
strana(spotrebiteľ)nebolneplatnourozhodcovskouzmluvouviazanýajepretopovinnýžiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uverejnené v
Zbierkach, s ktorými je žalobca oboznámený, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011, 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, 5Cdo 230/2011 zo dňa 18.09.2012).

17. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 387 ods. 1 CSP
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, §262 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa §262 ods. 2 a §251 CSP okresný súd.

19. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).