Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/43/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406203232
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6406203232.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej Lucii Šalvajdovej, narodenej 17. 12. 1983,
bytom Štiavnické Bane 90, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský
úrad Žiar nad Hronom, Jesenského 61, pod sp. zn. EX 286/06, pre vymoženie pohľadávky vo výške
615,18 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom, č. k. 14Er/891/2006-41 zo dňa 04. 04. 2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a zároveň rozhodol
o trovách exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť tieto trovy súdnemu exekútorovi vo
výške 43,46 EUR do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení okresný súd vychádzal z tej
skutočnosti, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 29. 03. 2005 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo
aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Dňa 26. 12. 2005 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná
notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír. Splnomocnenec
v mene povinného uznal dlh v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky. Zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý
je opísaný v notárskej zápisnici, povinný splatí v lehote do 25. 01. 2006, v opačnom prípade vyjadril
súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Po preskúmaní obsahu splnomocnenia
zahrnutého do úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že tento právny úkon je absolútne neplatný z
dôvodu existencie rozporu záujmov medzi splnomocnencom a splnomocniteľom podľa § 39 v spojení
s § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Vzhľadom na neplatnosť
plnomocenstva notárska zápisnica nemôže spĺňať podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože
bola spísaná neoprávnenou osobou, ergo neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase
s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.

Súčasťou rozhodnutia je aj uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v súlade s ust. § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok).

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku; ďalej „O. s. p.“) odvolanie oprávnený v celom rozsahu.
Odôvodnil ho tým, že :
a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.),

b) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.),
c) súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie,
d) rozhodnutie prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O. s. p.).
K otázke prekročenia právomoci súdom oprávnený poukázal na to, že v súdenej veci došlo k porušeniu
zásady legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), pretože exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti
(ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku). Uviedol, že bol to notár, ktorý pri výkone verejnej moci povinne
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi (ust. § 36 ods. l Notárskeho poriadku). Zákon ukladá notárovi konať na základe žiadosti
účastníka a presne vymedzuje, kedy je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.
Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť
vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. Je potrebné
vždy vychádzať z predpokladu, že notár je právne vzdelanou osobou, u ktorej je zákonný predpoklad,
že v každom okamihu výkonu notárskeho úradu je spôsobilá posúdiť, či požadovaný úkon
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Základnou vlastnosťou notárskej
listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne
meniť. Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad
(jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný), vykladať právny predpis spôsobom
ústavne konformným. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica
bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého
uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie, a to preto, že v
čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému
(dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo
sa domáhať náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu
zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Exekučný súd musí s takýmto
titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Postupom exekučného súdu došlo k
porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie
podľa relevantnej právnej normy, t. j. ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne
normy - ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd interpretoval
ústavne nesúladným spôsobom. Došlo tým k porušeniu práva oprávneného na súdnu ochranu. Namietal,
že okresný súd vo vecí aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je
adresovaná iba členským štátom Európskej únie, a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Pri
označenej smernici neprichádza do úvahy ani jej priamy účinok. Exekučný súd svoje rozhodnutie založil
aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné a úplne
nemožné. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne
rozhoduje o jeho právach, a to v súvislosti s úplnou revíziou notárskej činnosti, nebol oboznámený s
obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam
vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Exekučný
súd podľa oprávneného neposúdil správne ani právnu otázku týkajúcu sa tej skutočnosti, že povinný
predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho
práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať záväzok v
čase jeho vzniku, teda, napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/ záväzok vzniká.
Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo o budúce
právo, t. j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne
vzdať. Exekučný súd ďalej dospel k záveru, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože
spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Súd aj v tomto prípade dospel k
nesprávnemu záveru, pričom tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide
len o domnienku a subjektívny názor súdu. Povinný udelil plnomocenstvo na zastupovanie nie bežnej
civilnej osobe, ale advokátovi, ktorý je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý. Napadnuté uznesenie
žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Rovnako navrhol,
aby odvolací súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 (prvá a druhá veta) Exekučného

poriadku s čl. 1 ods. 1 (prvá veta) Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti pre exekučný
súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to bez akejkoľvek časovej limitácie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Uznesením č. k. 16CoE/179/2012-60 zo dňa 28. 6. 2012 odvolací súd uznesenie okresného súdu
potvrdil. Na dovolanie oprávneného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 16CoE/179/2012-60 zo dňa 28. 6. 2012 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie s odôvodnením, že odvolací súd nerozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p..
Odvolací súd následne skúmal dôvody tohto návrhu na prerušenie konania a dospel k záveru, že nie
je nutné prebiehajúce exekučné konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. prerušiť a
podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 (prvá
a druhá veta) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (prvá veta) Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery uznesenia pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 16/02 zo dňa 20. mája 2002, v ktorom Ústavný súd SR uviedol nasledovné: „Podľa § 109 ods.
1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší (musí prerušiť), ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s
ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade
postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Podľa § 254 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
častí Občianskeho súdneho poriadku (vrátane III. časti, v ktorej je § 109 ods. 1 písm. b/), ak tento
osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým ustanovením, ktoré ustanovuje inak, je
§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku, pretože má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo. Podľa § 36 ods.
5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon (v poznámke pod čiarou je uvedený napríklad zákon č.
328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť.“
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemohol exekučné konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1
písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a preto návrh na prerušenie konania zamietol.
Po vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd opätovne odvolanie prejednal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Okresný súd
pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval príslušné
ustanovenia právnych predpisov vzťahujúce sa k veci, pričom vec správne právne posúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Okresný súd správne skúmal, či v súdenej veci notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom dňa 26. 12. 2005 pod č. N 7093/2005, Nz 6028/2005, je vykonateľný exekučný titul, a to
v súlade s ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a posudzoval tú skutočnosť, či splnomocnenie,
ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, a aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom, je platným právnym úkonom. Okresný súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti predmetného

splnomocnenia z dôvodu existencie rozporu záujmov medzi splnomocnencom a splnomocniteľom podľa
§ 39 OZ v spojení s § 22 ods. 2 OZ.

Z obsahu spisu je zrejmé, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s
vykonateľnosťou urobil v jeho mene advokát Mgr. Tomáš Kušnír. Je preto právne významné, či advokát
konajúci na základe plnej moci bol na úkon, aký vykonal, riadne splnomocnený. Notárska zápisnica ako
vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu
súdu. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 z 13. 07. 2000, okrem iného, pripustil, že
„ posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu
nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska
hmotného práva tak, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Súd rozhodujúci v exekučnom
konaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa musí zaoberať predovšetkým tým, či sú dané
podmienky konania ( § 103 O. s. p. v spojení s § 251 ods. 4 O. s. p.), okrem iného, či sú tu spôsobilí
účastníci konania, a či sú v konaní riadne zastúpení.

V exekučnom konaní bolo treba najprv posúdiť, či povinnú pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku a
súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku do notárskej zápisnice zastupoval
na to splnomocnený zástupca. Súd bez toho, aby konal nad rámec ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, musel preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť, či Mgr. Tomáš Kušnír
bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinnej.

Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Z notárskej zápisnice vyplýva, že bola spísaná dňa 26. 12. 2005 po tom, čo sa na notársky úrad dostavil
advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenie o vyhlásení
účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O. s. p. a
súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.. Povinná pri spísaní notárskej zápisnice,
ktorá má byť exekučným titulom, prítomná nebola. Za správny považuje odvolací súd názor okresného
súdu v otázke, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v Zmluve o úvere zo
dňa 29. 3. 2005 neoprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice v znení ako bola
spísaná. Takéto osobitné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je
platné, pretože je koncipované široko a všeobecne. Práve s ohľadom na to, že exekučnému titulu vo
forme notárskej zápisnice nepredchádza základné konanie súdu, treba pri udelení splnomocnenia na
takýto úkon obzvlášť starostlivo a prísne posudzovať rozsah splnomocnenia tak, aby tento bol určitý,
jednoznačný a nesporný. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z
neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či
konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva
a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému
(§§ 32 a 33 Občianskeho zákonníka). Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jeho mene uznala
záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa vzdala svojho práva uznať alebo
neuznať prípadný záväzok (dlh), ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti, pričom v zmysle § 574 ods.
2 Občianskeho zákonníka platí, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v
budúcnosti, je neplatná. Povinnej bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho
dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok
v budúcnosti nie je dostatočne určitý a ani určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité
právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú. Zástupca
povinnej navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinnej, čím
povinnú zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohla mať vedomosť, pričom na základe uplynutia
tejto lehoty sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Pretože splnomocnenie
koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony
splnomocnenca, je ho nutné považovať za neplatné. Exekučný súd poukázal na skutočnosť, že zmluvná

voľnosť pri „výbere“ splnomocneného zástupcu bola obmedzená, s čím sa odvolací súd takisto v plnom
rozsahu stotožňuje. Pri jedinej možnej variante konkrétneho zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej
priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno podľa názoru súdu odvolacieho o
slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Navyše v rámci predmetnej zmluvy o úvere
dlžník zjavne splnomocnil osobu, ktorá už len z dôvodu, že jej meno je súčasťou predtlačeného formulára
vyhotoveného oprávneným, bola v kontakte s oprávneným. Tým je spochybnený ďalší predpoklad
zmluvného zastúpenia, a to, že splnomocnená osoba bude skutočne hájiť záujmy splnomocnenca, t.
j. dlžníka (k uvedenému pozri § 22 ods. 2 OZ). Všetky tieto skutočnosti, konštatované v napadnutom
uznesení, či doplnené odvolacím súdom, každá sama osebe by mala za následok vyslovenie absolútnej
neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli
z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa
vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva
nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska
zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Pokiaľ ide o námietky oprávneného, ktorý tvrdil, že exekučný súd vyslovil neplatnosť notárskej zápisnice
s poukazom na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na znenie Smernice Rady 93/13/EHS, čo
je v danej veci neprípustné a nemožné, že plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra považoval za
neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, a že poukázal na chýbajúcu účasť povinnej pri
spisovaní notárskej zápisnice, pričom podľa námietok oprávneného sú závery exekučného súdu mylné,
odvolací súd sa týmito námietkami nezaoberal. Preskúmaním napadnutého uznesenia totiž dospel k
záveru, že exekučný súd v tomto rozhodnutí nekonštatoval neplatnosť notárskej zápisnice ani z dôvodu,
že pri jej spisovaní chýbala účasť povinnej, ani z dôvodu, že by plnomocenstvo považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ale z dôvodov, ktorými sa odvolací súd zaoberal v prechádzajúcich odsekoch.
Navyše okresný súd v napadnutom rozhodnutí nepoukázal na žiadne z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ
a pri rozhodovaní zo Smernice Rady 93/13/EHS taktiež nevychádzal. Na základe vyššieuvedeného
považoval odvolací súd tieto námietky oprávneného za absolútne neopodstatnené.

Pokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd nemohol „revidovať“ notársku zápisnicu, ktorá v súdenej
veci mala byť exekučným titulom, odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd ani pri tomto
exekučnom titule nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, pričom rozsah
prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho
vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný. Ako uvádza aj ústavný súd v náleze
sp. zn. I. ÚS/5/2000 zo dňa 13. 07. 2000, hoci je „notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda,
na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku“. Preto, ak exekučný
súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery
dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ako sú uznanie dlhu podľa § 558 OZ a uznanie záväzku podľa
§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného
práva a notárskou zápisnicou, obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku,
teda, podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach, a síce, že pri notárskej zápisnici ide o písomný
právny úkon v kvalifikovanej forme, a okrem toho, notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel
procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne
účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Oprávnený v danom prípade požaduje vykonanie
exekúcie na základe notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože
bola napísaná na základe vyhlásenia povinnej v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak
splnomocnenie, na základe ktorého advokát Mgr. Tomáš Kušnír konal pri spísaní notárskej zápisnice,
nie je platné, nespĺňa potom s ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného
titulu, pretože vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba.

Odvolací súd sa stotožňuje i s právnym záverom okresného súdu o povinnosti oprávneného zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, a to vo výške ustálenej
v súlade s vyhl. MS SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30. 4. 2008.

Na základe vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, ktoré nebolo
nutné opätovne uvádzať, odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.