Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by Mgr. Michaela Pacherová, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217201991
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217201991.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloletú L. P., nar. XX.XX.XXXX
dieťa rodičov: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. a I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. I. XXX o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je povinný platiť na maloletú L. P., nar. XX.XX.XXXX výživné 100 eur mesačne vždy k 10. dňu

v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto uznesenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sanávrhompodanýmnatunajšísúddňa06.02.2017 domáhalaúpravyvýkonurodičovskýchpráv
a povinností k mal. L. neodkladným opatrením tak, že dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a
otec bude zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 100 € mesačne. V návrhu uviedla, že otec sa

o svoju dcéru nestará, je nezamestnaný, voči matke sa správa neadekvátne, čo vyústilo až do fyzického
útoku, z ktorého dôvodu bola matka nútená aj s dieťaťom opustiť spoločnú domácnosť. V súčasnosti
býva aj s maloletou L. v krízovom centre, otec jej na výživu dieťaťa žiadnou sumou neprispieva.
Podľa §1 Civilného mimosporového poriadku, podľa tohto zákona súdy prejedávanú a rozhodujú veci
ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
2
27P/29/2017
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a
jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)

charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku). Prenariadenie neodkladného opatreniajepostačujúce,pokiaľsú

okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.
Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca
tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie

situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku

uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmú vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá

povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.
Súd v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté detí je povinný dbať, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
3

27P/29/2017
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa , záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.
Podľaustanovenia§62ods.4Zákonač.36/2005Z.z.orodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba vzal.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený v časti o platenie výživného otcom
v nevyhnutnej miere. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletej L. nie sú manželmi, nežijú

ani v spoločnej domácnosti. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že dieťa je v jej osobnej
starostlivosti, otec dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, podľa údajov matky je dlhodobo
nezamestnaný, príležitostne si privyrába brigádami. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
podľa 366 CSP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí.Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb
oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V
posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby

dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére a
považoval za primeranú výšku výživného 100 eur, ktorú bude otec povinný predbežne platiť a táto suma
aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletej.
V časti o zverenie dieťaťa do starostlivosti matke súd návrh zamietol, nepovažoval za nevyhnutné
zverovať dieťa do starostlivosti matke, pretože dieťa v jej starostlivosti de facto nachádza. Neboli

preukázané ani tvrdené nedostatky v starostlivosti zo strany matky, z
4
27P/29/2017
ktorého dôvodu nevyplýva žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému dieťaťu,
ohrozenie jeho života, zdravia, či potreba dočasnej úpravy pomerov.
Súd dáva obom rodičom do pozornosti, že podľa § 337 ods. 1 CSP môžu podať návrh vo veci úpravy

výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej L. P., ak sa rodičia v starostlivosti o dieťa nevedia
dohodnúť. Rodičia svojim správaním vplývajú na dieťa, sú vzorom pre svoje dieťa a láskou k dieťaťu,
pokojným prostredím a komunikáciou mu vytvárajú priestor pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin
a rast.
Uznesenie nadobúda vykonateľnosť dňom doručenia /§ 332 ods. 1 CSP).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5
27P/29/2017
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.