Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 16, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/294/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208207
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815208207.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného T., zastúpeného R., proti povinnému U., o
vymoženie 1484,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza, č.k. 9Er/1726/2015-14 zo dňa 15. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104
ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci oprávnený sa návrhom zo dňa 30.03.2015 domáhal vykonania
exekúcie voči povinnému, a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDB 0310102 zo dňa 27.08.2010. Z úradnej
činnosti mal súd preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 16Er/2486/2011 (EX 2226/2011)
v prospech oprávneného: T., proti povinnému: U., bolo zastavené uznesením Okresného
súdu Prievidza č.k. 16Er/2486/2011-90 zo dňa 22.07.2013 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
po tom, ako Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 16Er/2486/2011-52 zo dňa 19.09.2011, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených zamietol a
toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/143/2011-75
zo dňa 11.01.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2012. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie
uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn.
IDB0310102 zo dňa 27.08.2010. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia, č.k.
16Er/2486/2011-52 zo dňa 19.09.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v
spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávnený a povinným, na podklade ktorej oprávnený inicioval
voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a považoval ju za
neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa
ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné
konanie zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné
konanie vedené pod sp.zn. 16Er/2486/2011, sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako
toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok
oprávneného voči povinnému. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je existencia právoplatného
rozhodnutia o veci prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka
res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. - začne sa
opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. - začne sa opätovne konať medzi tými
istými účastníkmi a 3. - o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými

účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného
skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha
voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky, na základe totožného exekučného titulu, pričom
v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekučné konanie v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil
za nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov
aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny).
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí
medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec,
o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho
istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť
osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem,
teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 9Er/1726/2015 je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 16Er/2486/2011-52 zo dňa 19.09.2011 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa
§ 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie
alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.
Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne
rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom
poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu
postupu. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného
titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu. Predmetným rozsudkom
je exekučný súd viazaný ako rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z § 159 ods. 2 O.s.p. V
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery)
rozsudku všeobecného súdu, ani rozhodcovského súdu. Exekučný súd ani nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku považoval oprávnený
za naformulovanú a dojednanú na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže
predstavovať neprijateľnú podmienku. Oprávnený zdôraznil, že jeho právny predchodca postupoval pri
uzatváraní rozhodcovskej doložky v súlade s § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere a mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím
porušil zákaz retroaktivity. Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako
aj nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06 a na niekoľké rozhodnutia slovenských krajských
súdov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v
prvom rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ale predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že
súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že pohľadávku, ktorú oprávnený
vymáha, spláca v pravidelných mesačných splátkach zrážkami zo mzdy.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora R. dňa
30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1484,05 eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa
27.08.2010, sp. zn. IDB 0310102, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 16.09.2010 a vykonateľnosť dňa 20.09.2010. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil
exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 9Er/1726/2015 je podkladom pre
vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 16Er/2486/2011-52 zo dňa 19.09.2011 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto
podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť
podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 16Er/2486/2011 vyplýva, že oprávnený sa
na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 27.08.2010, sp. zn. IDB
0310102, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1484,05 eur s príslušenstvom, a
to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 06.07.2011. V uvedenej exekučnej veci súd prvého
stupňa uznesením, č.k. 16Er/2486/2011-52 zo dňa 19.09.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.01.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa č. k.
3CoE/143/2011-75 zo dňa 11.01.2012. Následne súd prvého stupňa uznesením č.k. 16Er/2486/2011-90
zo dňa 22.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami

sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými
účastníkmi v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu.
Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa č. k.
16Er/2486/2011-52 zo dňa 19.09.2011, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 3CoE/143/2011-75 zo dňa 11.01.2012, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru,
že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Exekučné konanie založené
na takejto zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto súd prvého stupňa v danej
exekučnej veci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 16Er/2486/2011-90 zo dňa
22.07.2013, právoplatným dňa 31.07.2013, exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia
exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16Er/2486/2011, nemôže byť nijako
konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo
medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného
titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal
oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno
pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .