Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/546/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220866
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814220866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu M., zastúpeného W. proti žalovanej
C., o zaplatenie 432,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 23. februára 2015, č.k. 15C/33/2015-31, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 250 Eur s
úrokom z omeškania 5,25 % od 13.11.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, a to za
zaplatený súdny poplatok 4,01 Eur a trovy právneho zastúpenia 14,93 Eur, a to k rukám
právneho zástupcu žalobcu W. X., s.r.o., so sídlom U. XX, H., IČO XX XXX XXX, všetko v mesačných
splátkach po 10 Eur, ktoré splátky je žalovaná povinná platiť počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do

konca toho-ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok pri vynechaní dvoch po sebe idúcich
splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že
dňa 28.10.2013 uzavreli strany sporu zmluvu o pôžičke ako zmluvu uzatvorenú na diaľku,
pričom súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné podmienky spoločnosti M. J., s.r.o. pre krátkodobé peňažné
pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS zo dňa 17.01.2013. Žalobca podľa
zmluvy poskytol žalovanej pôžičku 250 Eur a žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť do 15 dní od jej

poskytnutia spolu s odplatou vo výške 30,30 Eur. Výška RPMN je 1517,91 %. Priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je 72,15 %. Dlžník v zmluve v bode 5. vyhlasuje, že pred
uzavretím zmluvy sa riadne oboznámil s návrhom zmluvy, so Zmluvnými podmienkami, ktoré tvoria
súčasť zmluvy a informáciami podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku, ktoré boli dlžníkovi zaslané do vlastných rúk spolu s kartou klienta. Dlžník vyhlasuje, že im
porozumel a je informovaný o práve veriteľa požadovať v prípade omeškania s vrátením celkovej dlžnej
čiastky úroky z omeškania a zmluvnú pokutu v bode 7. Zmluvných podmienok. V

bode 7. Zmluvných podmienok dlžník vyhlasuje, že pôžičku uzatvára s veriteľom na vlastnú žiadosť
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, táto zmluva o pôžičke vyjadruje jeho slobodnú
vôľu a nebola uzatvorená pod nátlakom, v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok.
Zmluvný vzťah strán sporu posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzavretú
podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, podľa § 24
a nasl. ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a následne podporne i podľa

Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca
reálne poskytol žalovanej peňažnú pôžičku 250 Eur, pričom išlo o finančnú službu v
zmysle § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.Zároveň však išlo i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorý cez § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch dopadá i ustanovenie § 9 ods. 1,2 a § 11 citovaného zákona. Z
peňažnej pôžičky vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnutú pôžičku vrátiť v dohodnutej dobe (§ 657

Občianskeho zákonníka). Žalovaná mala podľa zmluvy pôžičku vrátiť do 15 dní od jej poskytnutia, t. j.
podľa čl. 1.2 Zmluvy o pôžičke. Presný termín splatenia pôžičky uvedený nie je. Žalovaná nepoprela,
že pôžičku nevrátila. V zmluve mali strany sporu dojednanú odplatu v sume 30,30 Eur, ktorá v zmysle
bodu 4. Zmluvných podmienok zahŕňa náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku
a primeranú odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov pôžičky. Svojou povahou teda

odplata predstavuje sčasti pokrytie nákladov a sčasti úroku, ktorý je v zmysle § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka možné dohodnúť. Zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a i) však je uvedenie úrokovej sadzby úveru a termínu konečnej
splatnosti úveru. Predmetná zmluva o pôžičke tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve sa uvádza v
bode 1. len dohoda o odplate vo výške 30,30 Eur a v bode 2. je uvedený záväzok
dlžníka zaplatiť odplatu jednou splátkou do 15 dní od poskytnutia pôžičky. Zmluva a

ani zmluvné podmienky spoločnosti neobsahujú údaj o výške úrokovej sadzby, pričom
v zmysle bodu 4. zmluvných podmienok v odplate 30,30 Eur je evidentne zahrnutá aj
časť odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, čo nepochybne plní funkciu úroku v zmysle §
658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi nemôže nič brániť ani pri krátkodobej pôžičke vyjadriť
úrokovú sadzbu. Okrem toho dojednanie o tom, že odplata zahŕňa dve položky, a to jednak náklady

vynaložené na spracovanie žiadosti a primeranú odmenu veriteľovi, je neurčitým
dojednaním v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, a tým i neplatným, pretože nie je s presnosťou
vyjadrená aká časť odplaty je tvorená nákladmi na spracovanie žiadosti a aká časť pripadá na úrok, aby
súd mohol posúdiť primeranosť týchto nárokov. Celé dojednanie o odplate je preto neplatné v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a úver považuje súd za bezúročný a bez poplatkov s

poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje
ani presný časový údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý má slúžiť pre potreby
spotrebiteľa pre jasné vymedzenie dátumu, kedy nastáva posledný deň na zaplatenie
úveru. I pre absenciu tohto údaju považoval súd prvej inštancie úver za bezúročný a
bez poplatkov. Spotrebiteľ pri vymedzení dojednania, že lehote 15 dní na plnenie sa má

odvíjať od momentu, kedy veriteľ odpíše peňažné prostriedky zo svojho účtu v prospech bankového účtu
dlžníka (čl. 3 Zmluvných dojednaní), nemá k dispozícii tento časový údaj, pretože nie je informovaný,
ktorým dňom dochádza k odpísaniu týchto prostriedkov, nehovoriac o tom, že reálne prichádza do úvahy
i to, že peňažné prostriedky na účet dlžníka ani nemusia dôjsť. Vzhľadom k tomu,
že súd prvej inštancie považoval úver za bezpoplatkový a bezúročný, nepriznal žalobcovi ani províziu

dojednanú v čl. 8 Zmluvných dojednaní. Uvedenú províziu je možné považovať za poplatok za „začatie
procesu vymáhania a poverenia pracovníka alebo splnomocnenia tretej osoby s cieľom dosiahnutia
úhradydlžnejsumynesplatenejistinyposkytnutejpôžičkyaleboodplaty,úrokov,zmluvnýchpokút,pokiaľ
sa dlžník dostal do oneskorenia splatnosti poskytnutej pôžičky podľa zmluvy“. V takom prípade si je
oprávnený veriteľ navýšiť sumu pohľadávky o províziu za vymáhanie dlhu najviac do výšky 30 % z

celkovej sumy pohľadávky. Okrem toho, že takýto poplatok nepatrí navrhovateľovi prostredníctvom § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, uvedené zmluvné dojednanie považuje súd
za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Predovšetkým veriteľ neuvádza, o aké výdavky, spojené so začatím procesu
vymáhania, má ísť, tieto v návrhu ani nešpecifikuje a nedokladuje. Takáto sankcia predstavujúca 30

% z celkového omeškaného dlhu (v tomto prípade z istiny 250 Eur, 30,30 Eur odplaty,
zmluvnejpokuty52,50Eur)jeneprimeranevysokousankciouzaomeškanie,ktorásamozrejmemápatriť
veriteľovi popri zmluvnej pokute a zákonných úrokoch z omeškania. Uvedená provízia patrí veriteľovi
bez ohľadu na počet dní omeškania, výšku omeškanej sumy, výšky poskytnutej pôžičky, doby splatnosti.
Bez akýchkoľvek pochybností je to, že nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú

podmienku, pretože uvedenú províziu v rozsahu 30 % z celkového dlhu má veriteľ upravenú
ako zmluvnú podmienku pre všetky typy pôžičiek a všetkých spotrebiteľov. Súd prvej
inštancie nepriznal žalobcovi ani zmluvnú pokutu dojednanú v čl. 7 Zmluvných podmienok, Zmluvná
pokutajedojednanátak,žepreprípad,žepôžičkaalebojejčasť,odplatanebudúsplatenévčas,jeveriteľ
oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške režijného paušálu za zasielané upomienky

veriteľom dlžníkovi, a to vo výške 10 Eur za poštovné a administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli
v súvislosti s odoslaním upomienky plus 15 % z celkovej dlžnej sumy. Rovnako nejde o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku, pretože zmluvnú pokutu má žalobca ako veriteľ nadstavenú priamo
v zmluvných podmienkach pre všetky typy úveru a všetkých spotrebiteľov. Zmluvná pokuta umožňujeveriteľovi už v prvý deň omeškania uplatniť si po zaslaní upomienky sumu 10 Eur. V žiadnom
prípadeuvedenásumanemôžepokrývaťvýdavkyzapoštovnéaadministratívnevýdavky,pretožetakéto
výdavky sú bez akéhokoľvek dokazovania nereálne. Je pravdou, že právny zástupca žalobcu doručil

žalovanej výzvu na dobrovoľné splnenie dlhu, ako predžalobnú výzvu, ktorou ju vyzýval
na zaplatenie celej žalovanej sumy. Nešlo však o upomienku, ktorú predpokladá dojednanie o zmluvnej
pokute, pretože táto výzva obsahuje už aj províziu, navýšenie zmluvnej pokuty o 15 % z dlžne sumy.
Pokiaľ z dlžnej sumy 250 Eur má ako zmluvnú pokutu zaplatiť dlžník už pri akomkoľvek omeškaní v
sume rovnajúcej sa 52,05 Eur, ide zjavne o neprimeranú zmluvnú pokutu, pretože vyjadruje vo vzťahu

k úverovej istine podiel 20,82 %, pričom ide o krátkodobú pôžičku s lehotou splatnosti 15
dní. Výška zmluvnej pokuty musí byť úmerná povahe povinnosti, ktorej splnenie sa zmluvnou pokutou
zabezpečuje. Dojednanie o zmluvnej pokute nerozlišuje to, s akou sumou a v akej dobe je dlžník v
omeškaní, výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká s prihliadnutím na výšku požičanej sumy a
dobu splatnosti. Súd prvej inštancie preto aj toto dojednanie považuje za neprimeranú sankciu spojenú
s omeškaním podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, a teda neplatné dojednanie podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného súd zaviazal odporkyňu len k zaplateniu úverovej istiny 250 Eur
a vo zvyšnej časti návrh zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporkyni splátky po 10 Eur mesačne, keď prihliadol na aktuálne
pomery na jej strane, pretože je na rodičovskej dovolenke, má tri deti a príjem 270 Eur. Jej partner
má príjem 80 Eur na dohodu o vykonaní práce, za bývanie platia 240 Eur. Vzhľadom na uvedené je v

jej reálnych možnostiach splácať dlžnú sumu len po 10 Eur mesačne. Na druhej strane
navrhovateľ nebude povolením splátok nijako vážne ohrozený, pretože súd upravil aj stratu výhody
splátok pri vynechaní dvoch po sebe idúcich splátok.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a
žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu trovy konania. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tvrdenie súdu o tom, že žalovaná
nebola informovaná o dátume, ktorý bol posledným dňom na vrátenie poskytnutej pôžičky žalobcovi,
nakoľko tento jej bol oznámený prostredníctvom SMS správy, zasielanej na registrované telefónne číslo

žalovanej, ako aj prostredníctvom jej osobného účtu na internetovej stránke žalobcu, ktoré skutočnosti
možno verifikovať dopytom na príslušného mobilného operátora. Rovnako namieta závery súdu prvej
inštancie, ktorý mu nepriznal odplatu za poskytnutie pôžičky a označil dojednanie zmluvných strán o
odplate za neplatné zmluvné dojednanie. Dôvodil, že dojednaná odplata neplní funkciu úroku
v zmysle ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale jedná sa o jednorazový poplatok za

poskytnutie úveru, pričom jeho výška je bližšie upravená v tzv. úrovniach jednotlivých zmlúv a odplát, a
preto nie je namieste odvolávať sa na ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.
Nestotožnil sa s postupom súdu prvej inštancie, ktorý označil bod 7 zmluvných podmienok, týkajúci sa
zmluvnej pokuty, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko zmluvná pokuta bola v danom prípade
dojednaná pre prípad porušenia zmluvnej (a zároveň zákonnej) povinnosti dlžníka riadne a včas

vrátiť veriteľovi pôžičku, vrátane odplaty za poskytnutie pôžičky, pričom zmluvná pokuta bola dojednaná
písomne a bol určený spôsob jej výpočtu (10 Eur + 15 % z celkovej dlžnej sumy). Zdôraznil, že žalovaná
nesplnila svoj záväzok, nevrátila mu poskytnutú pôžičku v lehote splatnosti, a to napriek skutočnosti,
že jej bol známy termín, ako aj výška finálnej sumy (pôžičky, vrátane odplaty za jej poskytnutie) a na
jej vrátenie bola žalobcom opakovane vyzvaná tak pred dátumom splatnosti, ako aj po

jeho uplynutí. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 52,05
Eur, ktorá bola dojednaná platne, nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k výške poskytnutej pôžičky, a
preto nie je dôvod, aby súd nepriznal takémuto dojednaniu zmluvných strán právnu ochranu. Rovnako
nie je neprijateľnou podmienkou dohoda zmluvných strán o provízii za vymáhanie dlhu, pričom v tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že poskytol žalovanej značné výhody v podobe možnosti žiadať

o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky a ďalších výhod, a preto bolo namieste pristúpiť k vyváženiu
práv a povinností jednotlivých strán zmluvného vzťahu, a teda k vyváženiu nerovnováhy v právach a
povinnostiach spôsobenej v poskytnutí vyššie uvedených výhod v prospech žalovanej, čo sa dosiahlo
tým, že medzi stranami sporu bola dohodnutá provízia pre prípad, že žalobca bude v dôsledku porušenia
povinnosti zo strany žalovanej prinútený pristúpiť k procesu vymáhania dlžnej sumy. Preto je oprávnený

voči žalovanej si uplatňovať províziu, ktorá predstavuje jeho náklady spojené s uplatnením pohľadávky
v predsúdnom štádiu, zahŕňajúca cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s
uplatnením zročnej pohľadávky žalobcu, keďže tieto náklady možno uplatňovať v súdnom spore ako
hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania v dohodnutej paušálnej výške.3. Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené, sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy
sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1)
CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto
ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, nakoľko toto
bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.

z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

6. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 250

Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania v splátkach, nebola odvolaním strán sporu spochybnená,
v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.

Odvolacie námietky žalobcu boli totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie,
a s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje
skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i

správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie,
preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani
tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v

zmysle § 387 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti poukazuje.

8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, potvrdil ako vecne správny.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).