Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010220
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115010220.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte založenom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Ondrejovej a prísediacich

sudcov Anny Mikušovej a Heleny Gavalovičovej, v trestnej veci obžalovaného M. G. pre zločin
znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §
183 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 23.
septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: M. G., narodený XX.XX.XXXX v J. M.,
trvale bytom I. XXXX/XX, J. M.,
t. č. v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS v Nitre

s a u z n á v a v i n n ý m, že:

dňa 26.09.2014 v čase okolo 23:30 hodiny v Zlatých Moravciach na I. ulici č. XX, po tom čo poškodená
C. K. vystúpila z výťahu na 12-tom poschodí bytového domu, pristúpil k nej s podomácky vyrobeným
loveckým nožom v ruke, na ktorého hnedej rukoväti bol v lesklej kovovej časti vyrytý nápis „Lovu zdar“,
zozadu jej strčil nôž pod mikinu a špičku čepele noža pritlačil o jej chrbát a druhou rukou ju chytil pod

krk a prikázal jej, aby nekričala a o nič sa nepokúšala, prinútil ju zísť s ním na 5-te poschodie do jeho
bytu, kde jej povedal, že keď bude kričať bude mŕtva, potom jej striebornou lepiacou páskou zviazal za
chrbtom ruky a prelepil jej ústa, neskôr ju vyviedol z bytu a prinútil nastúpiť do osobného motorového
vozidla P. XXX RT, EČ: J čiernej farby a zaviezol ju na presne neidentifikované miesto na lazoch v okolí
mesta Detva, časť „J.“, kde ju niekoľko hodín zadržiaval a potom, dňa 27.09.2014, približne v čase o
17:00 hodine, ako ju zadržiaval niekde na lazoch v okolí mesta Detva, časti „J.“, v uvedenom osobnom
motorovom vozidle, donútil ju pod hrozbou usmrtenia k súloži, napriek tomu, že mu povedala, že to
nechce, že sa s ním nevyspí, ale pretože jej pred súložou pritlačil nôž na krk a povedal jej, že keď pritlačí,

do pár sekúnd je mŕtva a nikto jej nepomôže, čo u nej vyvolalo taký stav strachu a bezbrannosti, že
strpela súlož, ktorú na nej vykonával asi 15 minút, pretože sa bála a povedala mu, že chce žiť, potom
ju vozil v aute po lazoch a vravel jej, že ju zavezie niekam do lesa, kde ju zareže, alebo vyzlečie do
spodného prádla a priviaže o strom a napadne ju divá zver a až keď ho začala presviedčať, že sa k
nemu chce vrátiť, aby to skúsili ešte raz, odviezol ju do Zlatých Moraviec na I. ulicu č. XX, kde ju dňa
27.09.2014 v čase okolo 21:30 hodine prepustil na slobodu

teda:

násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, so zbraňou

tým spáchal:

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písmeno a) Trestného zákona a poukazom na § 122 odsek 3 Trestného zákona.Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,

zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 4
Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov 8 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd ukladá trest prepadnutia veci:
- Deka vlnená bielo-hnedej farby
- Lovecký nôž s nápisom „Lovu zdar“ na kovovej lesklej spodnej časti hnedej rukoväte

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená C. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, C.,

odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na občianske sporové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra 1Pv 582/2014 prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému M. G. a vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného M. G., svedkyne poškodenej C.
K., konfrontáciou obžalovaného a poškodenej, výsluchom znalcov M.. T. z odvetvia psychiatria, M.. J. a

M.. S. z odvetvia psychológia, výsluchom svedkov A. G., I. K., R. O., M.. P.Z., M.K., B.C., svedkyne M.F.,
prečítaním výpovedí svedkov E.Y., M.I., Bc.Š.G., D.C., prečítaním doplnkov znaleckých posudkov (z
odboru psychiatria, psychológia),oboznámením pripojených priestupkových spisov, pripojených spisov
Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T 145/2012, sp. zn.21 T 61/2014, prečítaním listinných dôkazov a
prehratím CD záznamov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
rozsudku.

Obžalovaný M. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sa v uvedený deň stretol okolo

08.00 hod. ráno vo vchode, pozdravili sa a ona mu povedala, že prišla od lekára. Druhýkrát sa stretli
okolo 18.30 hod., keď išiel odprevadiť bývalú spolužiačku (M. F.), poškodená išla do kostola, pozdravili
sa a prehodili spolu pár slov. Poškodená mu povedala, že by sa s ním chcela večer porozprávať a
prehodnotiť ich vzťah. Nemal proti tomu námietky, okolo 23.30 hod. v nočných hodinách bol u seba
doma v byte a pozeral televízor, poškodená mu zaklopala na dvere, otvoril jej a pustil ju dnu. Celý čas,

čo bola poškodená u neho sa rozprávali o ich bývalom vzťahu, snažil sa jej vysvetliť, že by chcel s ňou
naďalej zostať dobrým a blízkym priateľom. Poškodená mu povedala, že s ním v oblasti sexuálneho
života nezažila ani nezažije to, čo zažíva so svojim súčasným partnerom Križanom. Preberali ich vzťah
od začiatku do konca, nadránom okolo 04.30 hod. mu poškodená navrhla, že by chcela ísť na lazy, kde
spolu chodili, vidieť to prostredie, východ slnka, lebo jej priateľ nerád chodil na výlety. Pôvodne s tým

nesúhlasil, lebo po ceste zo Španielska bol unavený, ale poškodená naliehala, tak nakoniec súhlasil.
Na lazy išli jeho autom zn.Rover čiernej farby, po ceste sa zastavili na pumpe OMV v Čaradiciach,
kde potreboval natankovať. Na pumpe sa rozprával s paňou, ktorá tam zametala, poškodená celý čas
sedela v aute. Potom išli po diaľnici smerom na Zvolen - Detvu. Poškodená mu povedala, že je hladná,
zastavil na pumpe AGIP pred Budčou, kde jej bol kúpiť jedlo a pitie, v tom čase tam bol aj nejaký zájazd.

Poškodená bola celú dobu vo vozidle. Keď vychádzal na pumpe z auta zamkol, zvykol vždy zamykať,
aby sa niečo nestalo (otočením kľúča sa zavrelo celé vozidlo).
Zhruba okolo 07.00 hod. prišli na lazy, kde mu poškodená povedala, že by si ešte pospala, bolo jej zima,
daljejdekuavzdialilsaodvozidlacca200-300metrov.Spaliasitrihodiny,potomodišielnapotrebu,vrátil
sa po nejakej trištvrte hodine k autu, poškodená bola už vyspatá. Navrhla mu, aby sa išli poprechádzať

pookolí,bolokrásneslnečnépočasieaonjejzbieralkvetydovlasov.Prechádzalisaasidveažtrihodiny,
držali sa za ruky a keď sa vrátili k autu, tak jej povedal, že by chcel podstúpiť liečenie ohľadne svojho
sexuálneho života, nakoľko s tým mal problémy. Nejakú dobu sa mu zdalo, že aj ona o tom uvažuje,
ale nakoniec došli k tomu, že jej terajší partner C. je v tej oblasti lepší a že je pri ňom viac spokojnejšia.
Naznačila mu, že jej mama s jej partnerom C. nie je spokojná, lebo mal problémy s alkoholom, s bitkami

a viedol hýrivý život, táto informácia ho celkom potešila. Po trojhodinovej prechádzke sa vrátili k autu,vypýtala si od neho CD nosiče s hudbou, počúvala ich cca jednu až dve hodiny, pričom on oddychoval
v aute. Prebudil sa okolo 15.00-16.00 hod., kedy poškodená povedala, že je hladná, tak išli spoločne
na nákup do Tesca vzdialeného cca 5 kilometrov, bola sobota tak tam bolo veľa ľudí, zaplatili a vrátili sa

k autu, išli naspäť na lazy, spolu sa najedli a išli sa znovu prejsť, pričom zbierali šípky a černice okolo
cesty. Po celú dobu sa držali s poškodenou za ruky, prišli k ich bývalej chalupe, kde bol ich bývalý sused
- 60 ročný dôchodca (p. C.- otcov vzdialenejší bratranec), ktorého pozdravil a zakývali si. Vrátili sa späť
k autu, išli na E., lebo poškodená chcela vidieť chalupy, aké by si do budúcnosti mohli spolu zaobstarať.
Výlet sa jej veľmi páčil, vrátili sa cez J. naspäť. Svietila mu kontrolka na aute, tak zastavil pri bývalej obci

Lieskovec na pumpe SHELL, kde chcel dotankovať. Dotankoval 7-8 litrov, Katarína spala vo vozidle.
Zo Zvolena išli do Zlatých Moraviec, vrátili pred 21.30 hod., vystúpili pri ich činžiaku na I., vyšli na 5.
poschodie, držali sa za ruky. Keď prišli na 5. poschodie, vystúpil z výťahu, rozlúčili sa, objali a dal jej
bozk na rozlúčku, na 12.poschodie už išla sama. Jeho rodičia boli v tom čase na J..
Počas tankovania na čerpacích staniciach bola poškodená v aute a pri vedomí. Počas času čo boli spolu,
poškodená spala zhruba 3-4 hodiny a aj keď sa vracali spala, nesťažovala sa na únavu, bola šťastná,

že to bolo pre ňu ako balzam po tom, čo mala v škole. Plánovali si spolu zaobstarať chalupu, aby tam
mohli chodiť na víkendy, plánovali spolu budúcnosť tak, že by mali menšie časové sexuálne intervaly,
pretože s tým mal problémy, ale chcel sa preliečiť, lebo sa nevedel ani vzrušiť, ani uspokojiť partnerku.
S poškodenou plánovali v máji uzavrieť manželstvo. C. to chcela vysvetliť, že po nejakom čase sa s ním
rozíde a chcela na to tri až štyri mesiace. Povedal jej, že by si mala ukončiť maturitu, aby mohla ísť ďalej,

lebo bola dlho chorá a od lekára mala nariadenú pauzu v škole, pričom jej rodina hovorila, že do školy
nechodila kvôli nemu. Spolu s rodičmi poškodenej pomáhal, keď mala zdravotné problémy. Jeho vzťah
s poškodenou trval od apríla 2013 do februára 2014. Vzťah ukončili vo februári 2014 na jeho podnet,
lebo mama poškodenej sa mu vyhrážala, že sa môže dostať do väzenia a aj sa to splnilo. Poškodená
mala so svojou mamou problémy, chcela ísť bývať k otcovi.

Počas toho, ako boli spolu na lazoch nedošlo medzi nimi k žiadnemu intímnemu zblíženiu, ani k súloži.
Počas výletu jej nezväzoval ruky, neprelepil ústa, nepoužil proti nej nožík s nápisom „Lovu zdar“, nosil
ho len na dlhé cesty. V čase výletu mal svoj mobil so sebou, či mala mobil aj poškodená, nevedel. Počas
výletu telefonoval s kamarátkou M. F., ktorá potrebovala niečo poradiť. Poškodenú počas výletu nevidel
telefonovať. O výlete s poškodenou nikoho neinformoval, rodičov nekontaktoval, matka poškodenej v

tom čase nebola na Slovensku, poškodená zvykla vtedy bývať aj u starých rodičov. V minulosti počas
ich vzťahu chodili s poškodenou na výlety na aute, kempovali, stanovali, trávili čas aj na Zlatne na
dome, chodil ju brávať do školy, zo školy. V Zlatých Moravciach poškodená kamarátov nemala, mala
tetu v Slažanoch, kde býval aj jej rozvedený otec. Chodievala ku starým rodičom G. na O. ulicu v Zlatých
Moravciach, občas k tete do A., kde mala sesternice a k svojmu otcovi.

Poškodená C. K. podala na neho trestné oznámenie, ale nevedel prečo, keďže sa nedopustil žiadneho
znásilnenia ani obmedzenia osobnej slobody. Chcela s ním ísť dobrovoľne, k ničomu ju nenútil,
oznámenie urobila zrejme pod vplyvom iných osôb. O podaní trestného oznámenia sa dozvedel až od
vyšetrovateľa. Psychicky ho to zobralo, lebo poškodenej pomáhal. Vedel, že po sexuálnej stránke ju
nevedel naplniť, ale snažil sa jej pomáhať, keď mala zdravotné problémy, problémy v škole, pomáhala

jej aj jeho mamina. Sexuálna stránka nie je jeho životný štýl, vôbec sa tomu nevenoval. Chcel mať
len partnerský, priateľský vzťah. Čo sa týkalo nožíka s nápisom „Lovu zdar“, tento dal otcovi vyrobiť k
päťdesiatke. Počas ich vzťahu poškodená chodievala do jeho bytu a nožík s názvom „Lovu zdar“ mal v
šuflíku na nože (príborník), pričom ho používali, keď si s poškodenou varili.
V minulosti chodil k psychológovi ohľadne rodinných a partnerských vzťahov, sexuálne žil asi od 22. -

23. roku, mal dve priateľky a potom vzťah s poškodenou. Prvý vzťah mal štyri až päť rokov, priateľka
bola maďarskej národnosti, odišla do Maďarska, ale kvôli rodičom nechcel za ňou odísť, bola staršia o
dva roky, neskôr sa dozvedel, že mala haváriu a zomrela. Aj počas svojho prvého vzťahu mal sexuálne
problémy. Jeho partnerka to riešila, lebo chcela dieťa. Boli u sexuológa v Maďarsku, kde mu robili
spermiogram a zistili, že má dlhodobo neliečený zápal, že partnerka neotehotnie a musia si vybrať darcu.

Problémy v sexuálnej oblasti mal od prvého sexuálneho styku aj s poškodenou, nevedel ju žiadnym
spôsobom uspokojiť. Počas sexuálneho styku mal bolesti, ale pred partnerkou to tajil, hanbil sa jej to
povedať, ale ona to zistila. Niekedy mal také bolesti, že nevedel ani chodiť. Vyhľadal urológa MUDr.
A. v Zlatých Moravciach, ktorý mu nasadil liečbu na zmiernenie problémov. Liečba mu načas pomohla,
sexuálny život sa zlepšil. Druhá partnerka bola od neho mladšia o tri roky, boli spolu asi rok, bola zo

Žarnovice a volala sa O.. S druhou partnerkou sa rozišli pre jeho finančné problémy, nemal robotu a
nechcel byť príživník. Začal si hľadať robotu, od roku 2004 jazdil na kamióne. Medzi vzťahom s druhou
partnerkou a vzťahom s poškodenou uplynulo 9 rokov. Nemal medzitým žiadne, ani jednorazové vzťahy
ako kamionista, bol slušne vychovaný a hrozili pri tom rôzne pohlavné choroby, chcel iba stálu partnerku.V predchádzajúcom období bol trestne stíhaný, lebo mal haváriu a problémy iného charakteru s rodinou
A.. A. dcéra chcela, aby boli partnermi, ale neskončilo to dobre. M. A. mala so svojim partnerom B. A.
problémyvpartnerskýchvzťahoch,oktorýchmupovedala,jehotonezaujímaloanechceltakéveciriešiť.

Bol za ňou kvôli tomu, že chcel so sokoliarmi spraviť nejakú akciu, ktorú organizovala. Odmietal vzťah
s ňou, ale jej otec povedal, že ho zneuctil, lebo nemal o ňu záujem.Tento problém skončil pred súdom,
obvinili ho a dostal podmienku. A. ho volali na rôzne práce a keď tam prišiel so svojim autom, odfotili
si to a potom povedali, že ich obťažoval.A. dcéra ho natočila na kameru a potom tvrdila, že ju chodil
obťažovať. A. nezniesol poníženie, že odmietol jeho dcéru, preto ho udali. M. A. nebola jeho partnerka,

bola len kamarátka, lebo mala svojho priateľa. Konflikty s rodinou A. začali v roku 2011 niekedy na jar
a trvali do konca roka 2011, kedy bol na súde obvinený. Vyhrážali sa mu aj potom, lebo sa bránil. Nikdy
nikoho nenapadol, lebo bol nekonfliktný typ.
Nevlastní žiadny majetok, ako kamionista mal príjem cca 1.200 -1.300 eur mesačne a keď bol slabý
mesiac tak 800 eur mesačne. W. patrila jeho rodičom a auto bolo napísané na otca. Viedla sa voči nemu
aj exekúcia pre dlh voči zdravotnej poisťovni.

Vzhľadom na to, že obžalovaný vypovedal v rozpore s výpoveďami v prípravnom konaní, boli jeho
výpovede z prípravného konania na návrh prokurátora, postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného
poriadku prečítané na hlavnom pojednávaní.

Vo výpovedi z 29.09.2014 (čl. 56-60) po zákonnom poučení podľa Trestného poriadku uviedol, že to,

čo sa mu kladie za vinu v uznesení o vznesení obvinenia je pravda, že sa to stalo tak, ako povedala
poškodená, ale o všetkom sa s poškodenou dohodli ako to bude vykonávať. Urobil to všetko kvôli C.,
chcel s ňou žiť, všetko ľutuje a je ochotný podstúpiť nejaké liečebné terapie.

K rozporom vo výpovedi obžalovaný uviedol, že si nepamätal čo vypovedal pred vyšetrovateľom, keď

ho doniesli na výsluch prišiel z psychiatrického vyšetrenia, lebo odpadol, stále na neho kričali, kopali
do neho, aby sa priznal, tak urobil to, čo odo neho žiadali, bol v psychickom rozpoložení. Vedel, že
nejaký papier podpisoval, ale nakoľko bol pod nejakými liekmi, tak si toho veľa nepamätal. Nevedel
vysvetliť, kto uviedol konkrétne skutočnosti do zápisnice, kedy udalosť podrobne opísal. Obhajcu si
nezvolil, lebo bol psychicky mimo. Vedel, že ho niekam doviedli, niečo mu dali podpísať, kričali na neho,

že sa niečo stane jeho rodine, tak to podpísal. Vypočúvalo ho viac policajtov a boli tam aj civilné osoby.
Na oddelení v Zlatých Moravciach mu robili aj osobnú prehliadku. Mal pri sebe občiansky, dva mobilné
telefóny a osobné doklady. Absolvoval dva výsluchy, prvý si pamätal, bol pri vedomí, poučili ho o práve
nevypovedať a o tom, že si môže zobrať obhajcu. Uznesenie o vznesení obvinenia mu doručené nebolo,
ale nejaké doklady podpisoval, nepamätal si čo to bolo. Po predložení doručenky uviedol, že podpis na

doručenke bol jeho, ale nevedel či uznesenie prevzal. Nedostal ani rozhodnutie prokurátora o zamietnutí
jeho sťažnosti proti uzneseniu. Keď ho prvý krát doviedli na políciu v Nitre, žiadal si obhajcu, policajt
povedal, že mu ho zavolá, ale nakoniec mu obhajcu zvolil otec.
Vo výpovedi zo dňa 01.10.2014 (čl. 33-37) na výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie Okresného
súdu Nitra uviedol po zákonnom poučení, že sa cíti byť nevinný, že všetko na neho pripravila poškodená

s jej priateľom C. a priznal sa k tomu, lebo mal psychický šok.
K rozporom vo výpovedi obžalovaný uviedol, že ho k priznaniu policajti donucovali tak, že ho bili,
vyhrážali sa jeho rodine, ktorá mala doplatiť na to, ak sa neprizná, bál sa to povedať na súde pri vzatí
do väzby, bol v šoku a psychicky mimo. Po oboznámení obsahu zápisnice spísanej pred sudcom pre
prípravné konanie v bode „k zadržaniu“ (čl.34) uviedol, že sudcovi pre prípravné konanie povedal, že bol

voči nemu vyvíjaný fyzický a psychický nátlak, ale nevie to nijako dokázať. Sudcovi povedal, že sa necíti
byť vinný, že skutok nespáchal. Bál sa to povedať za prítomnosti obhajcu pred súdom, lebo sa obával
čo spravia jeho rodine, keďže jeho rodičia pracovali v štátnej správe. Policajti na neho kričali, že jeho
rodičom by mohli vzniknúť problémy (vyhodenie z práce), že si ich nájdu, že bude celá rodina trpieť kvôli
tomu, že sa nechce priznať, že sestre zoberú deti, preto sa to bál povedať na súde, ale už sa nebojí. Vo

väzbe o tom rozprával s psychológom. Ťažko znáša pobyt vo väzení, každý deň je pre neho strašne dlhá
doba, človek tam nemá osobnú slobodu, nevplýva to na neho dobre, ponižujú ho tam. Vedúci referent
mu povedal, že tam je iný štát, nepustili k nemu ani rodinu. Sťažnosť na priebeh väzby si nechcel podať,
lebo sa bál, že sa dostane ešte na horšie oddelenie, sťažoval sa referentovi a ten ho dostal na inú celu .
K rozporom obžalovaný M. G. ďalej uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia nedostal, vôbec ho

v rukách nemal, keď išiel na súd nemal žiadne papiere. Pridržiaval sa svojej poslednej výpovede na
hlavnom pojednávaní,ktorá bola najpravdivejšia, nikdy nemal problémy s K., nikdy voči nej nepoužil
žiadne násilie. Pred sudcom pre prípravné konanie k veci uviedol, že tieto záležitosti na neho pripravila
K. s jej priateľom, lebo si uvedomil, že to mohli pripraviť len oni dvaja, poškodená je taký človek, žehocikto ju nanúti a ona to urobí. Jej mama sa mu dlhodobo vyhrážala, že mu urobí problémy, bola aj za
jeho mamou aj v práci. C. hovoril o vyhrážkach jej mamy a tá mu povedala, aby to nebral vážne, chcela
aby zostal s ňou, lebo ho považovala za dobrého človeka. Strávili spolu Vianoce aj Veľkú Noc. Predtým

než začali spolu chodiť, boli asi tri mesiace kamaráti, oslovila ho vo výťahu, pýtala sa ho na jeho prácu,
poprosila ho, aby jej dal telefónne číslo a asi po týždni, keď bol na turnuse vonku, ho kontaktovala. V
tom čase partnera nemala, ale ani on si vzťah neplánoval.

Svedkyňa poškodená C. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že všetko začalo tým, že ešte vo štvrtok

obžalovaný kontaktoval jej vychovávateľa M. Z. na jeho súkromné číslo a povedal mu, že je z elektrární,
aby zariadil to, aby bola v piatok poobede určite doma. Z. ju na to upozornil, lebo vedel, že bola kvôli
obžalovanému na polícii a upozornil ju, aby nešla domov, ale k starým rodičom. Večer išla ako vždy na
omšu pre mládež a keďže bol u nich jarmok, išli s kamarátmi von do mesta (W. O., E. I., M. J., M. V.).
Tam ich obžalovaný sledoval, videli to aj ostatní, ale išli sa ďalej zabávať, lebo vedeli, že keď sú spolu tak
nič neurobí. Nakoniec sa porozdeľovali a ona išla odprevadiť kamarátku W.. Chodievala domov okolo

23.00 hod. pričom vedela, že ju čakával, ale vtedy bolo už okolo 24.00 hod., tak si myslela, že jej už nič
nehrozí, že si bude myslieť, že ostala u starých rodičov. Keď vystúpila z výťahu, obžalovaný ju čakal na
chodbe pri výťahoch a keď sa otáčala k dverám pristúpil ku nej. Priložil jej nôž na chrbát, rukou ju chytil
pod krk s tým, že nemá kričať ani sa brániť, lebo ju pichne nožom. Prikázal jej nastúpiť do výťahu, išli k
nemu, tam jej podal kľúče, aby odomkla. Keď boli u neho, začali sa rozprávať, opýtal sa jej či niekomu

nepotrebuje dať vedieť, že prišla domov, odpovedala mu, že večer ešte nie, ale ráno by mala ísť so
starými rodičmi na jarmok, že ju budú čakať. Dlho sa rozprávali o ich vzťahu, o rozchode, či sa k nemu
nevráti. Nadránom mu hovorila, že nech ju nechá ísť vyspať sa domov, že nikto nemusí vedieť čo sa
stalo. Povedal jej, že sa potrebujú porozprávať a potom sa jej opýtal, či sa k nemu vráti, keď mu povedala
nie, jeho reakcia bola „to som očakával“. Celú noc čakali kedy prestanú chodiť hliadky aj ľudia, povedal

jej, aby nastavila ruky, že ju spúta, povedala mu, že to nie je potrebné, ale trval na tom, aby nekričala a
nebránila sa a zviazal jej ruky za chrbtom, prelepil jej ústa a išiel nachystať auto pri vchodové dvere.
Keď išli z bytu, zobral nôž, ktorým ju ohrozoval a odchádzali po schodoch, aby ich niekto nezbadal. Vyšli
zadným vchodom, kde mal pristavené auto, išli po dedinách, aby sa vyhli ľudom a policajtom. Hneď ako
sadli do auta, dal jej dole pásku z úst, aby ju nebolo vidieť, keď ich niekto zastaví, išli rýchlo, preto ho

žiadala, aby ju aspoň pripútal pásom kvôli bezpečnosti. Celý čas jej hovoril čo chce so ňou spraviť, že
ešte nie je úplne rozhodnutý, že pôjdu niekam, kde ju dá cudzím ľudom a tí ňou urobia čo budú chcieť.
Upresnil jej, že pôjde robiť prostitútku na Ukrajinu a v tomto znamení sa niesol celý ich rozhovor až prišli
na čerpaciu stanicu. Uverila tomu, že ju niekomu predá, lebo počas vzťahu jej hovoril, že má kontakty
s takými ľuďmi. Nečakala od neho, že by ju nechal v lese, ani to že ju bude ohrozovať nožom, ale videla

jeho divný výraz v tvári, akoby sa zmenil. Na prvej čerpacej stanici bola mladá žena blondínka, ktorá
bola od nich asi štyri až päť metrov, ale keďže mal nožík, pripadalo jej rozumnejšie počúvnuť ho ako
riskovať život. Povytiahol nôž a upozornil ju, aby sa nepokúšala nikoho privolať, aby nerobila nijaké
pohyby, pričom jej povedal, že všetko čo sa bude diať záleží len od nej, od toho či bude spolupracovať.
Pripútal ju bezpečnostným pásom, vystúpil z auta, zamkol auto, natankoval a išiel to dovnútra zaplatiť,

pričom ju stále kontroloval čo robí. Vrátil sa do auta, pokračovali po R1, hovorila mu, že ju pália ruky,
lebo jej ich silno zatiahol, neskôr jej rozrezal pásku na rukách. Bola unavená, driemala, precitla až na
benzínke v K., kde začala tušiť, že idú na lazy. Na druhú čerpaciu stanicu si viac menej nespomínala,
bola rozospatá, on mal nôž stále pri sebe a keď vystúpil z auta, nepokúsila sa z auta odísť.
Keď zastali, podal jej telefón (svoj aj jej telefón rozobral, aby neboli vystopovateľní) a SIM kartu s tým,

že má napísať domov, nadiktoval jej správu v tom zmysle, že sa rozhodla ísť do kláštora, že ju nemajú
hľadať a ľutuje čo kedy spravila a povedala M. G.. Správu posielala starej mame. Tá jej povedala, že
keď si ju prečítala, že hneď išla na políciu, kde zistili, že sa jej nedá dovolať na telefón, lebo on ten
telefón rozobral a zobral jej SIM kartu. Obžalovaný jej povedal, že si môže ešte pospať, že čaká na
telefón od ľudí, s ktorými bol dohodnutý. Keď sa vzdialil od auta, zobral si ďalekohľad, aby ju videl, na

chvíľu zadriemala, prebudila sa na to, ako mu zvoní telefón a počula ako povedal „áno spravil som to a
je tu so mnou“, ďalej už nepočula. Potom telefonoval ešte raz, ale ten rozhovor už nepočula. M. navrhol
prechádzku, ukazoval jej ako je tam pekne, ukazoval jej stopy zvierat, ktoré tam chodili, hovoril, že je tam
divá zver a že je na nej ako sa bude správať, že namiesto nej môžu tí ľudia zobrať niekoho iného, ale keď
sa blížili k autu povedal, že ju ešte znásilní, že chce aby otehotnela. Povedala mu, že sa s ním nevyspí,

ale keď vošli do auta, chytil nôž, dal jej ho pod krk a povedal, že má na výber, že keď s ním potiahne,
do pár sekúnd bude mŕtva. Povedala mu, že chce žiť, ale nie za cenu znásilnenia, tak jej povedal, že
to nechajú na neskôr a išli do Tesca, lebo bol hladný. Hovoril jej tam, že všetko záleží od nej ako sa
bude správať a čo bude robiť, v aute jej dal inštrukcie ako sa má správať a v Tescu chodili blízko seba,pričom nôž mal so sebou. Povedal, že nemá problém zabiť ju, ani viac ľudí, aby sa o nič nepokúsila.
Nožík mal za opaskom na nohaviciach v púzdre. Fyzicky sa cítila vyčerpaná, psychicky sa bála čo s ňou
bude, dávala si pozor, aby nešla proti nemu, aby ju nezarezal. Takúto situáciu s obžalovaným počas ich

partnerského vzťahu nezažila, nikdy na ňu fyzicky nezaútočil, ani nepoužíval takýto nátlak. Z Tesca sa
vrátili naspäť na lazy, dal dozadu na sedadlá deku, povedal jej, aby si tam išla sadnúť, nôž si dal na
predné sedadlo tak, aby ho dočiahol, potom ju vyzliekol, kázal jej dať jednu nohu na operadlo vzadu
a druhú na operadlo spolujazdca. Znásilňoval ju a ona celý čas plakala, ruky zviazané nemala, hovoril
jej nech to vydrží, že si chce dokázať, či sa na nej spraví, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Pri súloži ju

stimuloval jazykom, došlo u neho aj k vyvrcholeniu, ejakuloval časť do nej a časť mimo nej, ejakulát
potom niekto z nich odstránil papierovými obrúskami. Správal sa potom akoby sa nič nestalo, počkal
kým sa ukľudní, aby mohli ísť preč, obliekala sa a po celý čas plakala. Presadla si na predné sedadlo
a žiadala ho, aby sa vrátili domov, ale povedal, že v takomto stave nie, lebo bola uplakaná a celá sa
triasla, že ešte chvíľu počkajú, tak sedeli a snažila sa dať dokopy.
Keď sa zotmelo, pohli sa smerom z lazov, prešiel do druhej časti lazov a povedal jej, či si myslela že ju

zavezie domov, že to nikdy nechcel, že ju nechá v lese, že sú tam zvieratá, ktorých stopy jej ukazoval,
že ju vyzlečie do spodného prádla, uviaže o strom a tam ju budú obžierať. Videla, že inak to nejde,
tak ho začala presviedčať, že sa k nemu chce vrátiť, začali si plánovať spoločnú budúcnosť, že budú
bývať vo Vígľaši, že bude pracovať ako učiteľka, plánoval už aj ako bude vyzerať ich vianočný stromček.
Povedala mu, že by mohli ísť domov, že tam to rozoberú, zaviezol ju naspäť do Zlatých Moraviec, pýtal

sa či nepôjde k nemu spať, ale odpovedala, že si potrebuje oddýchnuť, že potrebuje byť sama, tak
vystúpil na 5. poschodí a išiel domov, ona išla do bytu a hneď písala starej mame smsku, že je doma,
že sa nemusí báť, bola tak unavená, že sa rýchlo vyzliekla do pyžama a ľahla si spať.Chvíľu na to
jej niekto zazvonil, bála sa že to bude on, ale cez druhé sklenené dvere zbadala dvoch policajtov a
išla im otvoriť. Povedala im v krátkosti čo sa stalo, že ju znásilnil a že je sama. Policajti povedali, že

bude musieť ísť vypovedať na políciu čo sa stalo, zobrala si veci čo si vyzliekla, to čo mala najbližšie.
Boli u policajtov v Zlatých Moravciach, v Nitre a aj na gynekológii v Nitre. Nemala žiadne modriny ani
škrabance. Doktorovi popísala čo sa stalo a ako sa to stalo. Na obžalovaného už predtým podávala
trestné oznámenie kvôli tomu, že jej vypisoval správy, telefonoval jej, obťažoval rodinu a asi aj jej teta
v ten piatok podávala na neho oznámenie. Aktuálne má z toho psychické problémy, pravidelne chodí k

psychiatrovi aj psychológovi k MUDr. O. a Mgr. Q.. Predtým chodila k psychologičke Mgr.Z., lebo mala
problémy so žalúdkom, zistili jej žalúdočné vredy.
S obžalovaným chodila od júla 2013 do konca januára 2014, kedy sa rozišli, lebo jej zatelefonoval z
roboty, že má inú, lepšiu, že je to nejaká doktorka, že ju už nechce. Vadilo mu, že v piatok chodí do
kostola, že nie je s ním. Vadilo mu, že chodí s kamarátmi von, že sa potrebuje zabávať, chcel aby sedeli

doma, aby boli len sami dvaja. Počas vzťahu s obžalovaným chodievali spolu na výlety raz za 2-3 týždne
na jeho aute zn. Rover, bol jej známy mechanizmus otvárania dverí na aute. Vedela o obžalovanom,
že mal problémy na vojne a že bol v detstve šikanovaný. Pred obžalovaným mala partnera, ale bol to
vzťah na diaľku, nemala s ním intímny vzťah, chcela s tým čakať čo najdlhšie. Začala sexuálne žiť až
v júli 2013 s M.. Počas vzťahu s obžalovaným mali intímny styk raz do mesiaca. Buď sa mu nechcelo,

alebo mal výhovorku, že nemá náladu. Najskôr jej to nevadilo, neskôr jej to začalo vadiť, ale povedal
jej, že keď bude mať náladu, vtedy budú mať sex. K sexu ju nikdy nenútil, ani k praktikám, ktoré by jej
vadili. K ejakulácii u neho nikdy nedošlo, až na lazoch, trápilo ju, že nebol sexuálne upokojený, ale bolo
to tabu, nechcel to riešiť. Povedal jej, že si chcel dokázať, že sa spraví. V ten deň sa s obžalovaným
stretla niekoľkokrát na jarmoku a potom v noci pri výťahu. So starými rodičmi sa kvôli nemu hádali, že ju

sleduje, že ich obťažuje, boli kvôli nemu len problémy, tak sa rozhodla, že radšej pôjde spať domov ako k
nim. Nebála sa ho, neprišiel jej ako typ človeka, čo by ju mohol ohroziť, chcel sa s ňou len rozprávať, ale
potom v ten večer, keď ho videla s nožom, začala sa obávať, čoho je schopný. Nôž, ktorý použil videla
u neho doma, bežne ho používal v kuchyni. Povedal jej, že inou cestou by ju neprinútil rozprávať sa s
ním, len v ohrození života. Odpor voči takémuto správaniu obžalovaného prejavila len ústnou formou,

chcela si to vydiskutovať, lebo vedela, že fyzicky na neho nemá. Myslela si, že je to kvôli tomu, že si
nikdy nevydiskutovali ten rozchod, že bol pod tlakom v práci a že ju chce naspäť. Obžalovaný ju znásilnil,
ohrozoval ju nožom, nemala možnosť ujsť z jeho dosahu, nemala dôvod ho krivo obviniť, nehnevala
sa na neho, že sa s ňou rozišiel, nechcela obžalovanému privodiť žiadnu ujmu, nikto ju nenahovoril,
aby na neho podávala trestné oznámenie, nevyhrážala sa mu, že ho dostane do basy. Po znásilnení

nemala bolesti, cítila sa zle psychicky. Podvolila sa mu, lebo mal nôž na dosah a bála sa, že by jej
ublížil, prípadne ju zabil.
V súčasnosti býva u starých rodičov v Zlatých Moravciach, byt na I. predali, prerábajú druhý. Mamina
mala príjem zo živnosti v Rakúsku, sčasti brala pôžičku a kúpili si nový byt, ktorý rekonštruujú. Poseptembri 2014 sa od nej odoprela rodina, báli sa, že sa im môže niečo stať, starí rodiča jej zakázali k
nim chodiť na návštevy, teta zakázala sesterniciam, aby sa s ňou stretávali, v škole jej triedna dávala
najavo, že na tú školu akoby nepatrila. Mala partnera, skúšali mať sex, strašne sa bála, vzpriečila sa,

keď sa blížil, tak ho odohnala, chceli to spoločne prekonať, ale bolo to veľmi ťažké. S partnerom mali
aj ďalej sex, ale menej, on povedal, že to ďalej nezvláda a našiel si druhú. Aktuálne nemá partnera.
Susedia sa jej vyhýbali, začali ju brať s odstupom, pritom nevedeli presne čo sa stalo, len čo sa hovorilo,
preto predali byt. Počas vzťahu s obžalovaným plánovali uzavrieť manželstvo a mať deti. O príjmy
obžalovaného a jeho majetkové pomery sa nikdy nezaujímala. Nevedela, aký trest obžalovanému po

dokázaní viny hrozí.
Sex po skutku žiadal jej partner, ale nenútil ju, potom začala robiť kroky, aby to skúsili. Pomoc podľa
poučenia policajtov nevyhľadala. Spomínala to v skratke kamarátke W. O., keď sa vrátila do školy,
triednej povedala len zhruba čo sa stalo, žiadne podrobnosti, matke o tom nehovorila, bola vtedy preč,
potom chcela na to zabudnúť, nerýpať sa v tom, aby matku nezranila. Starej mame o tom nehovorila,
vie len to, čo bolo na polícii. Svojmu partnerovi podrobnejšie popísala čo sa jej stalo. S otcom nebola v

kontakte, neplnil si ani vyživovaciu povinnosť, správal sa akoby by ju ani nemal. V období keď chodila s
M.malaproblémysmamou,chcelaísťbývaťkotcovi,alebolototamhoršieakoumamy,lebotambývalo
veľa ľudí, väčšina z nich boli alkoholici, fajčili a jej to vadilo. Nenavštívila žiadny orgán starostlivosti o
deti, spor s otcom mali len ohľadne úpravy výživného, starostlivosť a bývanie u otca neriešila súdnou
cestou. Rada čítala knihy s vážnejšou tématikou zamerané na potraty, eutanáziu a znásilnenia. Pred

znásilnením o tom čítala v románe, kde to skončilo dobre, jednu tam znásilnili, narodilo sa jej dieťa, našla
si nakoniec partnera a bola šťastná.

Podľa§264odsek1Trestnéhoporiadkubolananávrhobhajcupostupompodľa§264odsek1Trestného
poriadku prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 06.11.2014 z čl. 70 ( šiesta strana

zápisnice výsluchu, siedma otázka z vrchu).
K rozporu svedkyňa poškodená uviedla, že nevie odhadnúť vzdialenosť, bola tma aj kopec to skresľoval.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovaného a poškodenej bola podľa § 271 odsek 2 Trestného
poriadku s poukazom na § 125 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní vykonaná konfrontácia (čl.

394-455).

Svedkyňa - poškodená C. K. počas konfrontácie tvárou v tvár obžalovanému uviedla, že obžalovaný ju
donútil k súloži tak, že sa jej celý čas vyhrážal nožom, na začiatku jej povedal, že sa chce len porozprávať
a prerástlo to až do takýchto rozmerov, už predtým ju prenasledoval po ceste do mesta, aj keď išla k

starým rodičom. V ten deň ju vyčkával, ohrozoval nožom a spútal, nôž nosil stále pri sebe aj počas ich
vzťahu a nosil ho aj keď išli do mesta hoc aj na hodinu. Donútil ju s nožom prejsť k nemu do bytu, inak
by k nemu nešla, zviazal ju, prelepil jej ústa páskou a prinútil ju nastúpiť do auta, ústa jej odlepil v aute
hneď a ruky až neskôr. Od nasadnutia do auta po príchod na tie lazy nemohla bezpečne opustiť priestory
motorového vozidla obžalovaného, vždy mal pri sebe nôž a vyhrážal sa jej, keď vyšiel z auta sledoval

ju ďalekohľadom, takže bezpečne odísť nemohla a tiež jej povedal, že by mu nevadilo, keby zabil aj
viac ľudí. V aute pred OD Tesco ju upozorňoval, že nech sa o nič nepokúša, že celá jej budúcnosť a
to, čo sa s ňou stane záleží len od toho, ako bude spolupracovať, takže pod vplyvom jeho vyhrážok
mala strach o svoj život, nožík mal po celý čas na opasku a počas súlože ho mal uložený na predných
sedadlách v aute. Pred súložou jej povedal, že chce deti, že si chce dokázať, že je chlap a že sa dokáže

pri nej spraviť, držal jej nôž pod krkom a povedal jej, že má na výber, že nemusí k tomu dôjsť, ale keď
potiahne za pár sekúnd je mŕtva. Vyzliekol ju a vykonal s ňou súlož s vyvrcholením, sama by sa pred
ním nevyzliekala, bol to predsa človek, kvôli ktorému chodila na políciu, že ju obťažuje a prenasleduje.
Počas celej tej doby rozmýšľala nad každým svojim krokom s tým, že keď bude spolupracovať, tak to
možno prežije a to jej bolo vtedy najdôležitejšie. Bála sa o svoj život, keďže od začiatku až po koniec

sa jej vyhrážal a až potom, keď ho presvedčila, že sa k nemu vráti, tak prestal byť agresívny a prestal
sa jej vyhrážať nožom. Počas pobytu na lazoch nemala možnosť telefonovať, nemala SIM karty, lebo
telefón porozoberal, aby ich nemohla vystopovať polícia.
Oznámenie podávala stará mama, až potom prišli policajti a bola vypovedať o tom, čo sa stalo, keby s
ním chcela niekam ísť, nebola by ho udávala na polícii, že ju prenasleduje. Po ich rozchode chodil pri ich

dom, sliedil po každom, chodil za tetou do roboty, matke ukázal zadok pri schránkach. Prenasledoval ju
smskami, telefonátmi, denne mala 100 telefonátov, 20 sms správ, všetko je uvedené na polícii, chodili
jej listy do schránky, aby nechala C., aby sa na neho vykašľala. Obžalovaný volal k nim, aby bola doma,
vydával sa za elektrikára, plynára, volal aj na súkromné číslo jej vychovávateľa. Upozorňovala ho aj jejrodina,abyjejnevyvolával,neprenasledovalich.Nikdynepovedala,žehonenávidí,vadilojejlento,čojej
spravil, chcela len spravodlivosť. Nemala dôvod si to vymýšľať, hovorila len pravdu. Nikdy sa nevyjadrila,
že by ho chcela dostať do basy, neklamala, lebo zložila prísahu. Nikto ju nenútil, nenahováral alebo

neovplyvňoval ako má v tejto veci vypovedať. Je pravda, že jej matka nesúhlasila s ich vzťahom a bola
to povedať aj M. matke, lebo sa jej nepáčil vekový rozdiel medzi nimi, ale na druhej strane obžalovaný
zas komentoval pred jej matkou vzťah s C.. Po tom čo sa stalo nemôže spávať, cíti nôž pod krkom a
bojí sa, že už najbližšie, keď jej ten nožík bude držať pod krkom, tak ho aj potiahne, všade počuje kroky
a myslí si že je to on. Všetky tie spomienky, že ju unáša, že jej zliepa ruky, že sa jej vyhráža nožom, že

ju ohrozuje, znásilňuje a miesta, kde k tomu došlo jej boli také nepríjemné, že sa museli odsťahovať,
lebo to psychicky nezvládala. O zdravotných problémoch obžalovaného nevedela, ani o tom, že chodil
k lekárovi. Na jednej strane hovoril, že má problémy a na druhej strane policajtom hovoril, že si ukladala
jeho spermie do mrazničky, aby mu dokázala znásilnenie. Na jednej strane hovoril, že sa celú dobu
držali za ruky, na druhej strane tvrdil, že mohla kedykoľvek odísť, ale nie je pravda, že by sa držali
za ruky. Pokiaľ sa jednalo o jej partnera C., ak mal obžalovaný z neho nejaké obavy, mohol ísť tiež na

políciu. Záverom uviedla, že za svojimi tvrdeniami si stojí a hovorila skutočnosti tak, ako sa stali a ako
si ich pamätala.

Obžalovaný M. G. pri konfrontácii poprel, že by poškodenú donútil k súloži, uviedol, že sa celú dobu
len rozprávali, debatovali o vzťahu, o ničom inom sa nerozprávali, nikdy v živote také veci nerobil, ani s

tým nemal skúsenosti, všetko bolo preto, že neustúpil C. z cesty. C. sa vyjadril, že má spôsob, ako ho
dostať do basy. Mama poškodenej bola za jeho mamou a povedala jej, že pokiaľ od nej neodstúpi, tak
budú problémy a dostane sa do basy. Poprel, že by poškodenú sledoval, uviedol, že aj jej sesternica
ho upozornila, že ho chcú dostať do basy. Voči poškodenej nepoužil nožík, lebo mal averziu na zbrane,
nožík nosil na výlety a nie aby niekoho ohrozoval. Poškodená v ten deň išla s ním dobrovoľne, nezviazal

ju, chcela isť s ním do prírody a riešiť ich veci a všetko toto na neho pripravovali dopredu. Na benzínovej
pumpe mala všetko voľné, takže mohla kedykoľvek odísť. Ten nôž poznala, vedela ako vyzerá, lebo ho
mala v rukách každý deň. Keď boli v Tescu bolo tam veľa ľudí, poškodená kľudne mohla hocičo povedať,
išli voľne vedľa seba, nikto ju nedržal, išli slobodne ako normálni ľudia, nôž pri sebe nemal, mal ho doma.
Nevedel si vysvetliť, ako by jej mohol spraviť decko, keď mal s tým problém od 18 rokov, lebo sa mu

ani nepostavil, nemal si teda čo dokazovať. V Zlatých Moravciach chodil k urológovi aj počas vzťahu
s poškodenou, tento mu dával tabletky, aby nepociťoval takú bolesť pri sexuálnom akte. Nepotreboval
poškodenú vyzliekať, začala to sama. Poškodená si začala sama dávať dole veci, nemal príčinu
obťažovať ju, nepotreboval dávať niekomu nôž pod krky. Súlož s ňu nevykonal, mal s tým problémy a
ona vedela, že sa na nej nemohol nikdy spraviť, tak nevedel prečo na neho podávala trestné oznámenie.

Keď išli domov, celú cestu sa rozprávali a vo výťahu sa normálne rozlúčili. Nevedel si vysvetliť, prečo
poškodená tvrdí, že nie je pravda, že sa celú dobu držali za ruky aj v OD Tesco aj všade. Keď
niekoho držal za ruku a išiel s ním ako partner, tak to nepovažoval za obmedzovanie osobnej slobody,
ani za prinucovanie. Celú dobu počas vzťahu sa k nej správal slušne, vyhovoval jej podmienkam a
požiadavkám. Vyjadril sa, že má jeho biologický materiál, lebo ho vždy u neho zbierala, ale ona si to

pamätať nemusela, možno mu to povedala len zo srandy. Pamätal si od policajtov len to, že policajti mu
doniesli nejaké papiere, kde bolo niečo napísané a podpísal ich. Prišiel vtedy z psychiatrie a bol mimo,
vedel akurát to, že je medzi štyrmi stenami, podpísal nejaké vyjadrenie, ktoré bolo dopredu pripravené. V
dôsledku toho všetkého sa musel odsťahovať z domu kde býval, lebo mal spomienky a vo väzbe zažíval
to, čo ona nezažívala. Vyslovil úvahy či sa mu nechce poškodená pomstiť, či pociťuje k nemu nenávisť,

alebo jej na ňom niečo vadí. Po konfrontácii sa vyjadril, že poškodená nehovorila celú pravdu ako to bolo
a snažila sa ho stále nejakým spôsobom poškodiť alebo očierniť. Poškodená bola s ním dobrovoľne, k
ničomu ju nenútil, nemohol vedieť, že na neho podá trestné oznámenie, ktoré sa nezakladalo na pravde.
Nie je pravda, čo poškodená uvádzala, lebo keby sa to udialo tak ako to tvrdila, nebol by schopný
ísť s ňou domov, logicky zdravý človek by mal strach. Bolo to prvý krát v živote, čo ho slečna K. takto

podrazila, vždy ju považoval za človeka, ktorý je kresťan.

Znalkyňa M.. Q. T. predniesla na hlavnom pojednávaní závery znaleckého posudku z oblasti psychiatria
(vypracovaný na M. G.) č. 10/2015 a 02/2015 (čl. 157-177), v súlade so závermi v bode III.
znaleckého posudku tak, ako bol predložený súdu. Nemala záujem doplniť svoj posudok ani v

súvislosti s vykonanými výsluchmi obžalovaného a poškodenej a ich vzájomnou konfrontáciou na
hlavnom pojednávaní. V súvislosti s naznačenou homosexuálnou orientáciou obžalovaného uviedla,
že obžalovaný si ju uvedomoval najneskôr od puberty. Na vysvetlenie uviedla, že existujú dva typy
inej sexuálnej orientácie, prvý typ svoju sexuálnu orientáciu prijme a žije v súlade s ňou, druhý typegodystónneho charakteru sa s tým nemusí vyrovnať a nerealizuje sa v sexuálnej oblasti. Tento druhý
typ sa týka aj obžalovaného, bojoval s tým, čo cítil a potreboval sa stotožniť s tým, čo bolo spoločensky
tolerované. Takýto jedinec môže mať iné subjektívne zábrany, ktoré mu znemožňujú prirodzenú

realizáciu jeho sexuálnej potreby. S vysokou pravdepodobnosťou sa obžalovaný snažil svoju orientáciu
pred svojim okolím zatajiť, alebo skrývať. Znalkyňa uviedla, že mnoho homosexuálne orientovaných
jedincov uzatvára manželstvá a má deti, aby svoju orientáciu kamuflovali. Skutočnosť, že obžalovaný
má 38 rokov a ešte nie je ženatý v obecnom poňatí neznamená, že musí byť inak orientovaný, a to
že nemá rodinu môže byť len jeho životnou filozofiou. Obžalovaný mal tri partnerky, intímne sexuálne

pokusy mal len s dvomi, s druhou partnerkou v poradí nemal intímny styk. V oboch prípadoch, keď
sa pokúšal o intímny styk buď bol neúspešný, alebo mal nepríjemné pocity, alebo bolesti a ani jeden
zo sexuálnych pokusov mu nepriniesol satiskakciu - sexuálne uspokojenie v psychickej a v emočnej
sfére. Väčšina homosexuálov je schopná dosiahnuť uspokojenie (fyziologický prejav - ejakuláciu), ale
pokiaľ ide o potešenie zo sexu, radosť, túžbu a psychické emočné prežívanie, toto kvalitne nedosahuje
a preto väčšinou zo vzťahov unikajú, rozvádzajú sa a podobne. Záver o homosexuálnej orientácii

vyplynul zo znaleckého psychiatricko sexuologického vyšetrenia. Základom vyšetrenia bola podrobná
anamnéza. V posudku sú uvedené početné nápadnosti v sexuálnej oblasti obžalovaného od zahájenia
jeho sexuálneho života, je to absencia akejkoľvek sexuálnej realizácie v puberte až do 20. roku života,
kedy sa človek nejakým spôsobom sexuálne realizuje, jedným z týchto spôsobov je aj masturbácia a
túto obžalovaný celoživotne popieral, ďalším faktorom bolo, že dva roky chodil s dievčaťom a prakticky

sa jej nedotkol, len sa pobozkali, jeho partnerka to nevnímala ako patológiu a sama požiadala o jeho
sexuologické vyšetrenie v Budapešti. Pri pokuse, keď už prišlo k sexuálnemu styku jednalo sa u neho
o negatívny zážitok nielen z hľadiska sexuálneho uspokojenia, ale bol aj bolestivý. Obžalovaný tiež
udával, že pri vyšetrení v Budapešti zistili, že v jeho ejakuláte nie sú spermie a prostatitídu, pričom
takýmito dôvodmi homosexuálne orientovaní jedinci často zdôvodňujú svoje sexuálne zlyhávanie svojim

sexuálnym partnerkám. Obžalovaný na priamy dotaz na jeho sexuálnu orientáciu (homosexualitu) túto
poprel. Existovala tiež u neho nápadná 10 ročná pauza, keď nemal žiaden vzťah, zaujímavé však
bolo, že spomenul kolegov kamionistov, ktorí na parkoviskách používajú sexuálne služby prostitútok
a on takúto potrebu nikdy nemal. Bežný muž o tomto vôbec nehovorí, nemá potrebu to akcentovať
alebo zdôrazňovať. Jeho pokusy o vzťah so ženami sú tiež možnosťou skrývania orientácie, kedy chcel

deklarovať, že je bežným mužom, aj návrat k poškodenej mohol byť jedným zo spôsobov skrývania jeho
orientácie, túto partnerku už poznal, ona poznala jeho a preto bolo preňho schodnejšie ísť do overeného
vzťahu ako hľadať vzťah nový. Pri vyšetrení obžalovaného nebola zistená žiadna anomália pohlavných
orgánov. Z hľadiska vplyvu prípadnej prostatitídy na možnosť realizovať pohlavný styk, toto konzultovala
s urológom, ktorý uviedol, že je vylúčené aby mal jedinec s chronickou prostatitídou problémy len

pri sexuálnom styku. Problémy s prostatitídou môžu spôsobovať sexuálnu disfunkciu, zásadne nie sú
viazané len na sexuálny styk, ale majú svoje charakteristiky aj mimo neho, čo teda spochybňuje tvrdenie
obžalovaného, že problémy mal len pri sexuálnom styku z titulu zápalu prostaty. Týmto obžalovaný tiež
obhajoval svoju neschopnosť sexuálnej realizácie, čo je ďalším zo spôsobov skrývania orientácie. U
obžalovaného z hľadiska psychiatrického samotný sexuálny akt bol len súčasťou potreby demonštrovať

svoju moc a ponížiť partnerku, porucha osobnosti zistená u obžalovaného je bázou jeho celoživotného
správania. Celý priebeh skutku nezodpovedá správaniu agresora a devianta. Agresor deviant keď obeť
zviaže, už ju nerozviaže, prepadne väčšinou neznámu obeť, nekomunikuje s ňou, nemá s ňou vzťah, je
to akútny akt, agresor realizuje svoju patologickú potrebu. Spôsob spáchania činu, doba trvania, vzťah
s obeťou a komunikácia vylučujú deviantné správanie obžalovaného. Znásilnenia ako takého, sa však

dopúšťajú dominantne nedeviantné osoby.
Človek, ktorý má problémy a komplikácie so stykom sa pokúša o sexuálny styk a chce dokázať
okoliu, že má partnerku, s ktorou má vzťah. Väčšina homosexuálne orientovaných jedincov potrebuje
dokázať, že keď si založí rodinu, že tomu tak nie je. Homosexualita je veľkým problémom pre svojho
nositeľa, je utrpením, pretože prináša určitú výlučnosť v spoločnosti, môže viesť k psychickým poruchám

depresívnehotypuadepresívnaporuchamôžemaťprejavybolestiprisrdci,bolestiakéhokoľvekorgánu,
neuroticképoruchy,úzkosti.Pokiaľječlovekduševnezdravýaniejezaostalý,takurčiteosvojejorientácii
vie. Žiadna z porúch osobnosti obžalovaného nie je forenzne významná z hľadiska jeho ovládacích a
rozpoznávacích schopností. Sú poruchy osobnosti, ktoré majú monotématické príznaky, konkrétne u
obžalovaného je to podrobne uvedené v znaleckom posudku Mgr. J.. U obžalovaného ide o emočne

instabilnú osobnosť, sú tam rysy paranoidnej a histriónskej osobnosti, ide o kombinovanú poruchu.
Instabilita znamená kolísanie z pozitívnej do negatívnej roviny v zložke citovej aj náladovej. Čo sa týka
paranoidného rysu, je to sklon zveličovať okolnosti, vzťahy, postoje v súvislosti so svojou osobou, ktoré
normálny človek nedáva do nijakého kontextu. Histriónske rysy (teatreálne chovanie) znamenajú, žeosoba chce byť v centre pozornosti, záujmu, v kontexte s jeho trestným činom tomu môže nasvedčovať
zviazanie, lepenie, vozenie, také divadlo, aby sa poškodená bála. Zmiešaná porucha je potom súhrn
rysov z jednotlivých porúch osobnosti, ktoré sa prejavujú navonok. Takýto človek by predovšetkým mal

vyhľadať psychoterapeuta, povedať čo očakáva, akú pomoc. Pokiaľ nejde o ťažkú depresiu, nemusí
vyhľadať lekára a pokiaľ nejde o vypuklý psychiatrický problém nie je to potrebné liečiť medikamentózne,
postačujepsychoterapia.Čosatýkavzťahunebezpečnéhoprenasledovania aaktuálneposudzovaného
trestného činu, je tam evidentná stupňujúca sa agresivita v realizácii prenasledovania.

Znalkyňa M.. M. S. predniesla na hlavnom pojednávaní závery znaleckého posudku z odvetvia
psychológia č. 24/2014 (čl. 122-151), ktorý vypracovala na poškodenú a na týchto záveroch
zotrvala. V súvislosti s pozorovaním počas výsluchov poškodenej a obžalovaného a pri ich vzájomnej
konfrontácii vyslovila záujem doplniť svoje zistenia oproti záverom znaleckého posudku. Po výpovediach
a konfrontácii na súde konštatovala, že poškodená si nedokáže jasne spomenúť na niektoré detaily,
situácie, ktoré by na prvý pohľad mohli pôsobiť ako okolnosti svedčiace pre jej „spoluprácu“. Ilustratívne

znalkyňa poukázala na situáciu na zastávke na druhej čerpacej stanici, na to že v priebehu znaleckého
vyšetrenia poškodená uviedla, že topánky si vyzula ona sama, pričom v rámci konfrontácie si na toto
nespomínala, ďalej na zmenu motívu prečo v OD Tesco žiadnym spôsobom nehľadala pomoc, či prvotné
vágne a neisté popisy toho, či videla v Tescu u obžalovaného nôž, ktoré ju viedli k psychologickým
úvahám o možnom prežívaní tzv. emočnej alebo citovej ambivalencii (kolísavosti) poškodenej v priebehu

celého údajného inkriminovaného činu. Poškodená pri výsluchu na súde uviedla, že v čase trvania
vzťahu s obžalovaným bol tento vzťah u nej na prvom mieste, jej vzťahová základná báza v jej
veku predstavovaná hlavne rodičmi a ostatným blízkym príbuzenstvom bola málo stabilná, neistá až
disharmonická, nebola pre ňu dostatočnou oporou, z čoho bolo vysoko pravdepodobné, že v tom čase
bol obžalovaný pre ňu z hľadiska emočného najdôležitejší. V situácii, kedy malo prísť k predmetnému

trestnému činu bolo teda pravdepodobné, že sa poškodená mohla ocitnúť v zmesi emócií od strachu,
úzkosti až po kvázi „dozvuky“ toho príjemného emočného, ktoré vo vzťahu k obžalovanému zažila.
Poškodená sama niečo podobné nepopísala, jej osobnosť sa nejakým spôsobom musela dodatočne
vysporiadať aj s prejavmi vlastného nekonania vo vlastný prospech a nevyužitia situácie.
Znalkyňa doplnila k hodnoteniu poškodenej pretrvávajúcu ambivalenciu (kolísavosť) aj v rámci jej reakcií

v priebehu pojednávania, kedy prechádzala od prejavov zvýšeného hlasu, ktorý bol známkou hnevu,
k prejavom istej ľútosti v situácii, kedy sa obžalovaný rozplakal a ona sama zápasila so slzami. V
súvislosti s neuvedením niektorých skutočností vo výpovedi (OD Tesco, ČS Shell), za týmto mohli stáť jej
vlastné ambivalencie, aj snaha, aby obraz, ktorý okolie pri popisovaní celej udalosti získa, nebudil dojem
nejakej spolupráce s obžalovaným. Po znásilnení sa ženy prvotne snažia zmyť zo seba znečistenie,

špinu nielen fyzickú, ale aj ich psychickú. Znásilnené ženy v drvivej väčšine bez rozmýšľania vyhľadajú
sprchu a dokonca často zničia veľmi dôležité kriminogénne dôkazy. Nie je to preto, že by dotyčné ženy
nedisponovali dostatočným intelektom, alebo informáciami o význame takýchto dôkazov, ale ich potreba
očistiť sa je natoľko silná, že ju nedokážu odložiť. Poškodená podobnú očistu nezrealizovala, do istej
miery možno akceptovať jej odôvodnenie vysokým vyčerpaním i keď to bolo skôr dôsledkom citovej

ambivalencie ako vyčerpaním, vyplýva to aj zo skutočnosti, že poškodená si po príchode polície do jej
bytu naspäť obliekla spodné prádlo, konkrétne nohavičky ktoré mala na sebe aj v inkriminovaný deň.
Poškodená prežívala rôzne protipólne pocity, ktoré sa striedali, ale mohli pôsobiť aj súčasne, teda na
jednej strane strach, obava, hnev aj pozitívne prežívanie z toho záujmu o jej osobu, aj spomienky na
pekné prežité chvíle s obžalovaným. To znamená, že aj tá reakcia, že poškodená nešla do sprchy mohla

vyplývať zo zmesi tých pocitov, ktoré prežívala a ktorým sama nemusela vôbec rozumieť a tým ako sa
ocitla doma v bezpečí vyvstala u nej jediná potreba, potreba oddychu. Vo všeobecnosti je trestný čin
znásilnenia málo oznamovaný, pretože obeť nechce, aby o takejto skutočnosti niekto vedel, tobôž, keď
poškodená v tom čase navštevovala cirkevné gymnázium, kde boli vyššie nároky na morálnu čistotu a
bezúhonnosť. Aj keď poškodená uvádzala, že mala v pláne políciu kontaktovať a trestný čin oznámiť,

nebola by tak učinila z vyššie uvedených dôvodov (citová ambivalencia).
Znásilnené ženy majú značné problémy v sexuálnej oblasti v období po znásilnení, dokonca tieto neraz
pretrvávajú pomerne dlhú dobu a to aj vtedy, keď žijú v stabilnom harmonickom partnerskom vzťahu.
Nezvyknú teda byť iniciátorkami sexuálnej aktivity v tak krátkom časovom slede, ako tomu bolo u
poškodenej. Motiváciou poškodenej mohlo byť to, že svojho nového partnera nechcela stratiť a chcela,

keďže mu popísala k čomu došlo, aby jednoznačne videl jej záujem toto prekonať, resp. v pozadí možno
uvažovať aj o istých pocitoch „viny“, že takémuto konaniu nijakým spôsobom nezabránila, nie v zmysle
aktívnej obrany, ale už spomínaných situácii umožňujúcich jej vzdialiť sa od obžalovaného ešte predsamotným udávaným znásilnením. Zjednodušene povedané : „neutiekla som z toho Tesca, nemuselo
sa nič stať“.
Poškodená sa snaží upútať pozornosť okolia štylizovaním (bez potrebnej hĺbky) do role vyhranenej,

morálnej, jednoznačne zastávajúcej názor bez ohľadu na iné, podstatné detaily. Keď je niekto naozaj
hlboko veriaci a chce vstúpiť do kláštora, napriek tomu že má fyziologické potreby, tak sa v sexuálnej
oblasti nerealizuje, ale ak sa jedná len o proklamovanie (v rámci štylizácie), že je hlboko veriaci, že
chce ísť touto cestou a postráda to skutočnú hĺbku, je schopný sa aktívne sexuálne správať. Čo sa
týka otázky, či si to všetko mohla poškodená vymyslieť na obžalovaného, je dôležité, že poškodená s

obžalovaným v danom čase neboli vo vzťahu. Chýba teda motív, prečo by sa poškodená mala zaoberať
nesúhlasným stanoviskom obžalovaného s jej novým vzťahom, s jej štýlom života alebo čímkoľvek, aby
si celú vec vymyslela, nie je teda zrejmé vo vzťahu k čomu by takúto motiváciu mala získať. Rozchod
ako motív takéhoto konania je málo pravdepodobný, nakoľko poškodená bola už angažovaná v novom
vzťahu a aj keď ju rozchod zranil, riešila už nový vzťah. Okrem toho podľa dostupného materiálu to
mal byť práve obžalovaný, ktorý sa pokúšal neustále ju kontaktovať dokonca tak masívne a pre ňu v

neželanej forme, že preto podala trestné oznámenie. Čo sa týka prípadných vulgárnych nadávok na jej
adresu, tieto sú pre každého zraňujúce, dehonestujúce a ponižujúce, navyše zo strany osoby, s ktorou
bolapreňuvovýznamnomvzťahu.Teoretickymožnopripustiť,žetaktozranenáosobabychcela,abyten
ktojuzranilzatozaplatil,vtejtosúvislostivšakznalkyňazdôraznilasvojepresvedčenie,žepoškodenáby
málo pravdepodobne spontánne podala trestné oznámenie. Z hľadiska osobnostnej výbavy poškodenej

nie je predpoklad, že by takéto urážky mohli byť motívom takéhoto konania. Z priebehu pojednávania
vyplynulo, že pokiaľ sa poškodená dostala do afektu, rýchlo sa z neho vedela otriasť a dostať sa do
racionálnej polohy, teda nejde o osobu, ktorá afekt vleklo prežíva, predlžuje ho a bahní sa v tom, ale
ide o osobu, ktorá je schopná relatívne rýchlo ho ukorigovať. Zisk, ako motív falošného obvinenia by
pripadal do úvahy, ak by úvodná aktivita vyšla zo strany poškodenej, ak by ona nadviazala vzťah s

obžalovaným, teda ak by prvý impulz vyšiel zo strany poškodenej. Pri intelekte ktorý poškodená má, by
sa však očakávalo, že si zabezpečí dostatok jednoznačných dôkazov, ktoré by potvrdili údajné konanie
obžalovaného, napr. by si zabezpečila nahrávku, náhodných svedkov, kedy by nielen previnenie, ale aj
jej nárok na finančné odškodnenie mali jednoznačnejšiu a menej zvrátiteľnú podobu, čiže je dosť chytrá,
aby si takúto situáciu vymyslela tak, aby bola jednoznačnejšia a nepriestreľná.

Poškodená sa vo svojej výpovedi pri výsluchu vyjadrila, že jej konaním M. G. neboli spôsobené žiadne
fyzické zranenia iba psychické. Pre nebolestivý priebeh sexuálneho styku sú u ženy nevyhnutné isté
fyziologické procesy, teda zvlhnutie pošvy, a k tomuto môže dôjsť vtedy, ak je žene sexuálna aktivita na
nej realizovaná príjemná, ak ju prežíva slastne. Zároveň však k dostatočnej sekrécii pošvového hlienu
môže prísť aj vtedy, ak je dostatočne fyziologicky dráždené senzitívne citlivé okolie pošvy, čiže mimo

želaniadanejženy.Poškodenáuviedlabolestivépocity,alebezakéhokoľvekuvedomeniasifyziologickej
odozvy jej pohlavných orgánov. V takom prípade by sa očakávalo, že jej genitál bude vykazovať známky
nejakého drobného alebo väčšieho poškodenia, ale gynekológ nekonštatoval poranenie, preto možno
u nej uvažovať o popretí fyziologickej odozvy jej vlastného tela, čiže popretie dostatočnej lubrikácie.
Poškodená si nemohla v hlave zabrániť, aby jej pohlavné orgány na stimuláciu prirodzene fyziologicky

reagovali a túto reakciu pohlavných orgánov si dokázala uvedomiť, pričom verbálne popierala, že
k vylučovaniu sekrétu a zvlhnutiu došlo, je to akoby jej obrana. Fyziologickú reakciu pohlavných
orgánov na stimuláciu obžalovaného poškodená plne negovala a popierala, jednoznačne sa vyjadrovala
nesúhlasne s realizáciou sexuálneho styku, teda ak poškodená nesúhlasila so sexuálnym stykom, bolo
pre ňu ťažko prijateľné, že jej telo s tým akoby súhlasilo(zvlhnutie).

Z hľadiska osobnostnej výbavy poškodenej nie je predpoklad, že by obžalovaného mala akýmkoľvek
spôsobom riešiť, pokiaľ by on dodržal dištanc a nie je predpoklad, že by trestným oznámením riešila
informácie, ktoré o ňom získala z trestného spisu (stalking) a z priestupkových spisov. Takýmto
úvahám svedčia argumenty, že to nebola ona, ktorá podala trestné oznámenie, nezabezpečila si tzv.
nepriestreľné dôkazy, ide aj o časový odstup od rozchodu po udalosť a chýba motív, prečo by mala

poškodená chcieť dostať obžalovaného do basy, pričom pre taký motív by mohol postačovať už len
stalking. Takže takúto možnosť mohla poškodená v tomto kontexte využiť, ale chýbal jej motív už v tom
období stalkingu, prečo by chcela dostať obžalovaného do väzby. Nie je známy žiadny psychologicky
zrozumiteľný motív, aby poškodená falošné trestné oznámenie podala.
Znalkyňa sa v ďalšej časti výpovede vyjadrila aj k spôsobom a metódam, ktoré použila pri skúmaní

prezentovanej depresie, ktorú mala poškodená prežívať po prežitých udalostiach a k jej rozsahu.
Skonštatovala, že neexistuje vzorec správania znásilnenej ženy, ale existujú empirické skúsenosti
ako sa znásilnené ženy zvyčajne v prevažujúcich prípadoch správajú, ako reagujú a čo prežívajú.
Tieto empirické skúsenosti nevychádzajú iba z forenznej psychologickej činnosti, ale vo veľkej mierez psychoterapeutickej časti skúmania, kde sú tieto ženy otvorenejšie a ľahšie popisujú uvedené
skutočnosti ako pri výsluchoch alebo na súdnych pojednávaniach. Neexistuje však jeden algoritmus,
ktorý je možné absolútne použiť na všetky znásilnené ženy, dôležité je posúdenie tej logickosti, aby tomu

správaniu mohli odborníci rozumieť.
Znalkyňa sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila aj k prehratým záberom z benzínovej pumpy, z hľadiska
psychologického posúdila správanie poškodenej na záberoch, vyhodnotila jej popis priebehu udalostí z
hľadiska posúdenia vierohodnosti jej výpovede v konfrontácii s prehratými záznamami.
Záverom zdôraznila, že z celého psychologického vyšetrenia a účasti na hlavnom pojednávaní sa jej

vyskladal obraz ambivalentného citového prežívania poškodenej tzn., že sa u nej striedali rôzne emócie
pozitívne aj negatívne, vzájomne na seba pôsobiace a vzájomne sa aj ovplyvňujúce, čo je z hľadiska
prežívania nesmierne vyčerpávajúce, čo teda vysvetľuje aj rôzne konanie poškodenej. Priznanie a
pomenovanie tohto druhu emócii si však vyžaduje určitú osobnostnú zrelosť. Vo veku 18 rokov je to
skôr jav výnimočný ako bežný a osobnosť poškodenej bola vyhodnotená ako nezrelá a len pripustenie
samotných ambivalentných reakcií je pre takúto nezrelú osobu ťažké.

Znalec M.. C. J. predniesol na hlavnom pojednávaní závery znaleckého posudku z odvetcia psychológia,
ktorý vypracoval na obžalovaného v súlade so závermi znaleckého posudku č. 55/2014 (čl. 108-120)
ako boli predložené súdu. Spresnil svoje závery, pretože nemal k dispozícii závery psychiatrického
sexuologického posudku a tak isto mu neboli známe ani okolnosti sexuálneho správania sa

obžalovaného, ktoré vyplynuli až z výpovedí na súde. Nemalo to nejaký zásadný význam na jeho závery
resp. posúdenie osobnosti obvineného, skôr v rámci vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou by
zvýraznil významnejšiu potrebu obžalovaného získať si vzťah k poškodenej ako sexuálne uspokojenie,
čo čiastočne dokumentuje snaha, ktorá bola verbalizovaná, kedy obžalovaný uvádzal, že chcel aby
poškodená otehotnela a tým by si ju k sebe pripútal. Túto potrebu pripisoval aj poškodenej, že ona ho

žiadala aby otehotnela, aby si vyriešila niektoré problémy ktoré mala v rodine. Tu sa u obžalovaného
uplatňoval mechanizmus projekcie, teda premietanie svojich vlastných potrieb do správania a konania
iných osôb a tak isto aj do ich motivácie. Snahu o pripútanie si poškodenej prípadným oplodnením,
ktorú pociťoval, po ktorej túžil, vysvetľoval obžalovaný tým, že poškodená si mala takýmto otehotnením
záujem riešiť svoje osobné problémy s matkou a oslobodiť sa od nej. Toto je ego obranný mechanizmus,

teda situácia ako sa naše ego bráni pri určitých životných situáciách alebo neúspechoch. Obžalovaný
neprijíma to, že ho poškodená odmietala, ale vysvetľoval si to tak, že ona ho sama potrebovala pre
tento účel. Čo sa týka homosexuálnej orientácie obžalovaného, neboli mu známe závery znaleckého
posudku z odboru psychiatrie, ale zistil, že obžalovaný mal tendenciu skrývať okolnosti okolo svojej
sexuality, prežívanie, skúsenosti poprípade fantázie. K tomuto záveru dospel na základe jeho správania

pri aplikácii projektívnych metód, nevedomou snahou zakrývať určité oblasti napr. v teste ROR pri
tabuľkách, ktoré evokujú sexualitu, mal sklony zakrývať rukami premietaný alebo exponovaný materiál,
väčšinou to robil nevedome. To znamená, že pokiaľ sa premieta probandovi materiál evokujúci nejakú
sexuálnu oblasť, tento nevedome zakrýva rukami určité časti tohto materiálu, pretože to narúša jeho
myšlienkovú činnosť a jeho asociácie, často sú tam prítomné zárazy ( reakcie s oneskoreným reakčným

časom), takýmto spôsobom zistil, že obžalovaný skrýval okolnosti okolo svojej sexuality, nezistil však
typické znaky homosexuality, čo mohlo byť dôsledkom toho, že obžalovaný svoju homosexualitu nežil.
K agresívnemu a sexuálne náruživému ovládavému konaniu u obžalovaného môže dôjsť v situáciách,
ktorésúspojenésodmietanímjehoosoby(tzv.citovéodmietnutie),nejdepriamoosexuálneodmietnutie
(obžalovaný sám nebol sexuálne iniciatívny vo vzťahu k partnerke), pri tomto odmietaní prežíval úzkosť

a frustráciu, cítil sa ponížený, menejcenný, a preto sa snažil mať pod kontrolou poškodenú resp. ich
vzťah a jeho sexuálne správanie malo byť za účelom pripútania si menovanej do trvalého partnerského
vzťahu.Toznamená,žejehoúčelomnebolosexuálnevybitieobžalovaného,aleskôrprezentovaniemoci
a kontroly nad vzťahom, keďže pri svojej sexuálnej nedostatočnosti sa cítil menejcenný a nedostatočný,
dá sa to vnímať ako hyperkompenzácia vlastnej nedostatočnosti.

Sklony ku konfabuláciám sa v správaní obžalovaného prejavujú pri okolnostiach, kedy sa obžalovanému
dostatočnenevyhovievovzťahoch.Vsúvislostispopisomudalostítohodňasatietokonfabulácievyskytli
pri uvádzaní motivácie poškodenej, pri popisovaní jej správania vo vzťahu k nemu, obžalovaný neustále
popisoval správanie na základe jej potrieb, teda vlastne čo ona potrebuje, to sa opakuje často v jeho
výpovediach. Konfabulácia znamená domýšľanie si určitých nepravdivých okolností, alebo príbehov k

reálne existujúcim udalostiam na rozdiel od fabulácie, kde ide o úplné vymýšľanie si celých príbehov
alebo udalostí, je to tzv. dopĺňanie falošných alebo nepravdivých informácií.Typické sú u organických
porúch alebo u porúch osobnosti obzvlášť paranoidnej a disociálnej poruchy. Črty histriónskej osobnosti
boli pozorovateľné pri prejavoch obžalovaného počas jeho výpovede na súde a tak isto aj počasvyšetrenia vo väzbe, kedy reagoval dramaticky až teatrálnym spôsobom, neustále hovoril o sebe,
popisoval vzťah k poškodenej a infantilne ale rýchlo z tohto stavu prešiel do normostavu. U histriónskych
osôb býva afekt veľmi povrchný ľahko odkloniteľný. To znamená že rýchlo sa do neho dostane, ale aj

rýchlo z neho vyjde. So zmiešanou poruchou osobnosti sa človek nerodí, podľa doterajších skúsenosti
a odborných zistení je známe, že paranoidná porucha osobnosti a emočne instabilná porucha osobnosti
majú svoj patogénny pôvod v detstve medzi 2-4 rokom života kedy sa vytvárajú typické ego obranné
mechanizmy. Impulzom pre jeho konanie, z ktorého je podozrivý pokiaľ by sa išlo hlboko do najútlejších
emócií, je úzkosť a strach z odmietnutia, z osamotenia, čo následne vyvoláva veľký hnev, agresivitu

a snaha vyhnúť sa takýmto emóciám viedla k tomu, že sa usiloval mať kontrolu nad poškodenou, aby
sa vyhol takémuto stavu. To znamená buď nejakým vyhrážaním sa, alebo demonštrovaním sily, kde
obeť nemá silu alebo odvahu odmietnuť obžalovaného. Skutočnosť, že dieťa nemá zvládnutú do 3. roku
životatzv.separačnúúzkosť(situáciukedyzostanesamo),spôsobujenáslednevďalšíchetapáchživota
problémy pri odmietnutí či už citového vzťahu, ktorý je najvýznamnejší, alebo vzťahu v spoločnosti.
Následne potom k prejavom z tohto vyplývajúceho hnevu (frustračného hnevu) prichádza najčastejšie v

citovo najbližších vzťahoch. Človek s takou poruchou osobnosti ako má obžalovaný v citovo neutrálnych
situáciáchjevcelkuprispôsobivýaschopnýpodaťdobrýpracovnývýkon.Mározvinutézáujmy,jeaktívny
pracovne, takže v situáciách ktoré si nevyžadujú citové prispôsobovanie môže takáto osobnosť fungovať
bez problémov.

Svedkyňa Q. G. (čl.511-525) na hlavnom pojednávaní uviedla, že je stará matka poškodenej a
obžalovaný jej vnučku prenasledoval dlhší čas, sledoval ju kdekoľvek išla, chodieval aj k ich domu, k
ich psovi a pozoroval ich. Dňa 26.09.2014 vo večerných hodinách bol pristihnutý pri ich dome jej dcérou
M. I., ktorá to následne išla nahlásiť na políciu. V sobotu ráno 27.09.2014 medzi 06.30 a 07.00 hod.
dostala SMS správu od vnučky, kde jej napísala, že ublížila M. G., že ide do kláštora a že ju nemajú

kontaktovať. Bolo jej to divné, lebo deň predtým sa jej vnučka sťažovala, že ju sleduje a na druhý deň jej
písala sms, že mu ublížila a ide do kláštora. Skúšala jej volať, mala vypnutý mobil, napísala jej niekoľko
SMSiek, ktoré neboli doručené, v jednej z nich upozornila aj M., aby sa spamätal a nerobil starosti sebe
a rodičom. C. sa jej neozvala, preto išla na políciu, spísali tam zápisnicu a o 09.10 hod vyhlásili po
C. pátranie. Večer 27.09.2014 medzi 20.30 a 21.00 hod jej prišla SMS, že C. je už doma, oznámila

to na políciu, policajti k nej išli, volali, že je v zlom psychickom stave a pravdepodobne aj znásilnená.
C. potom vzali na políciu, ku gynekológovi a potom ju zobrala k sebe domov a pre jej psychický stav
museli vyhľadať psychiatra. Katka jej povedal, že keď sa vracala z diskotéky, M. G. ju prepadol s nožom,
odvliekol ju do auta, potom niekde do lesa, znefunkčnil mobily a k styku uviedla, že nechcela, ale musela,
lebo mal stále po ruke nôž. Spomenula, že M. dvakrát volal s nejakou ženou, ktorej povedal, čo urobil

a tá mu povedala... „že to posral, aby ju do toho neťahal a aby to čo najskôr napravil“. Svedkyňa sa
vyjadrila aj k sms správam na čl. 95 a k svojej výpovedi v priestupkovom konaní (ČVS: OÚ-NR-OV-
VS2-2015/015855 zo dňa 09.03.2015).

K zákonnosti namietaných výsluchov obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní vypočutí vyšetrovateľ

T.. P. O., O.. (čl.571-588) a policajt mjr. T.. T. K. (čl.511-525), ktorí boli prítomní pri výsluchu obžalovaného
v prípravnom konaní a títo zhodne popreli akýkoľvek nátlak na obžalovaného. Uviedli, že obžalovaný
pri výsluchu v prípravnom konaní bol v normálnom stave a pred výsluchom bol riadne poučený v
zmysle Trestného poriadku. Obvinený vypovedal spontánne, uviedol svoju verziu, ktorá bola zapísaná
do zápisnice, nikto ho nedonucoval k podpisu, nevyvíjali na neho žiadny fyzický, ani psychický nátlak,

k priznaniu ho nedonucovali, nezastrašovali ho, obvinený nenamietal protokoláciu zápisnice o výsluchu
a bol v normálnom zdravotnom stave.

Svedok M.. O. Z.- gynekológ (čl.571-588), ktorý vyšetroval poškodenú na základe požiadavky
polície k podozreniu z trestného činu znásilnenia na hlavnom pojednávaní uviedol, že účelom

gynekologického vyšetrenia bolo zhodnotiť zdravotný stav pacientky, či došlo k narušeniu integrity
pohlavného ústrojenstva, či došlo k poraneniu pacientky a či bolo použité násilie. U poškodenej
nezistil známky násilia na pohlavných orgánoch poškodenej, ale zároveň uviedol, že tieto sa nemusia
vyskytovať v prípade stimulácie pohlavných orgánov, alebo v prípade, ak žena dlhší čas žije pohlavným
životom. Nevedel uviesť, čo všetko musí byť uvedené v žiadosti o vyšetrenie pacientky pri podozrení zo

znásilnenia, štandardne sa robila v týchto prípadoch anamnéza, vyšetrenie pacientky, ak bola žiadosť
odbery, návrhy na ďalšie odborné vyšetrenia a záverečná správa. Absenciu odberov vysvetlil tým, že
mu od policajtov neboli dodané sklíčka na vzorky.Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov
vo výpovedi prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 22.12.2014 z čl. 97.
K rozporu svedok uviedol, že stery neodoberal z dôvodu, že vyšetrovateľ nepriniesol so sebou podložné

sklíčko, pričom to nie je to podmienka vyšetrenia. Jeho vyjadrenie vo výpovedi k bolesti pri znásilnení
bolo možno citovo prifarbené, lebo z ľudského hľadiska má výhrady voči znásilneniu, určite to však
nebolo odborné vyjadrenie.

Svedok K. C.(čl.624-635) na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa spoznal s M.G. pri sťahovaní jeho

rodičov na Zlatno a neskôr ho informoval o úvahách v súvislosti s predstavami o likvidácii jeho bývalej
priateľky A.. V roku 2014 ho M. G. požiadal o pomoc pri zabezpečení zbrane a vyjadril sa, že C. bude
jeho, aj keď nasilu, že V. dobre pozná, že tam na lazoch ju nikto nenájde. Jeho bývalá priateľka A. (C.
sesternica) mu hovorila, že M. G. do nej dobiedzal, aby presvedčila C., aby sa k nemu vrátila. M. G.
na žiadosť C. niekoľko krát vyhadzoval z C. bytu, lebo ju navštevoval 2-3 krát do týždňa a vydržal u
nej sedieť a hovoriť niekoľko hodín. S poškodenou mal iba intímny pomer nie vzťah, o tom, že bola

znásilnená mu napísala SMSku a on to potom povedal M. K..

Svedok M. K. (čl.643-651) na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného spoznal cez B. C., vedel
o tom, že M. C. uniesol a znásilnil, povedala mu o tom C., ale podrobnosti mu nehovorila. Veril jej, lebo
nemala dôvod si to vymýšľať, vedel aj o ich vzťahu, ale nevedel podrobnosti. M. často o C. hovoril po

tom, čo sa rozišli, vymýšľal všelijaké psycho, mal na ňu nahnevané reči, nepekne sa o nej vyjadroval,
nehovoril pekne ani o svojej bývalej priateľke A.. Raz ho stretol a chcel od neho zbraň, ale nepomohol
mu, lebo by mohol byť za to stíhaný, ale nevedel uviesť ani to, na čo potreboval M. zbraň

Svedkyňa M. F. (čl. 822-831) na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa dozvedela, že M. G. poškodenú

uniesol a jej starí rodičia podali na neho trestné oznámenie. M. jej ešte z vyšetrovačky volal, že sa bojí,
že ho zavrú, že jej nič nespravil, že jej kúpil jedlo, že to ľutuje čo spravil, že jej neublížil. M. bol do
C. zaľúbený, bol na nej prehnane závislý a príliš na ňu tlačil, prenasledoval ju, chodil za ňou, písal jej
SMSky. V ten večer, keď sa to stalo ju stretli keď išla večer do kostola, M. jej vtedy povedal, že by ju
najradšej uniesol, lebo nechcel aby bola s C., veľakrát povedal že by mal chuť ju uniesť a spraviť jej

dieťa a pripútať si ju k sebe, on toho veľa povedal aj z hnevu aj z toho, že ho odmietala a on bol z toho
nešťastný. Keď jej M. volal z vyšetrovačky povedal, že C. z lazov doviezol naspäť, že mu tam sľúbila,
že bude s ním chodiť a že ju chcel nalomiť na sex. Keď boli na lazoch M. jej posielal SMSku, že sú s
C. na lazoch, že jej kúpil jedlo a že pokúša nalomiť ju na sex, ešte sa pýtal aj to, ako má ísť na ňu,
kde ju má bozkávať a potom jej volal až z vyšetrovačky. S M. boli kamaráti, ku nej bol slušný a milý. S

poškodenou sa rozprávala len raz, keď sa pýtala na M., povedala jej, že M. je zavretý, že ju uniesol, že
má z toho psychické problémy a musí sa liečiť. M. jej rozprával aj o svojich dvoch vzťahoch s O. Y. z
K. Z. a o nejakej A., s ktorou mal problémy, lebo ho vláčili po policajtoch. M. jej hovoril aj o tom, že C.
robí nejaké podvody s poistkami, že chce na neho urobiť niečo zlé a že ho chcú s poškodenou dostať
do basy. V lete predtým než ho zavreli mu poškodená napísala dopis, v ktorom uviedla, že ak M. dodrží

nejaké podmienky a prestane s prenasledovaním, tak má u nej šancu.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď
svedkyne N. Y., zamestnankyne čerpacej stanice z 18.02.2015 ( čl. 101-102) z prípravného konania,
ktorá k veci uviedla, že 27.09.2014 prišlo na čerpaciu stanicu auto, vystúpil asi 170 cm vysoký blondiak

a tankoval, žiadneho spolujazdca si nevšimla, čistila škvrny na čerpacej stanici, okolie si nevšímala, keď
išiel tento zákazník platiť išla ku kase, pri platení bol nervózny, nepokojný, stále sa obzeral von smerom
k autu, zaplatil a odišiel preč.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď

svedkyne M. I., tety poškodenej z 15.12.2014 (čl. 87-89) z prípravného konania, ktorá k veci uviedla,
že o predmetnom čine nič nevie. C. jej rozprávala, že sa s M. G. rozišla, čo bolo príčinou ich rozchodu
nevedela uviesť. M. G. často chodieval k rodinnému domu jej rodičov, obchádzal dom, pozoroval ich z
poľa. Tento stav trval 3-4 mesiace a prišiel aj za ňou do roboty zisťovať s kým C. chodí, čo robí, pričom
mupovedala,žesinepraje,abyzaňouchodilatiežhoupozornila,abynechodilobťažovaťanijejrodičov.

M. (A. G.) ju informovala o sms komunikácii s C. aj o tom, že to určite C. nepísala.Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď
svedka Bc. Z. G., otca obžalovaného z 15.12.2014 (čl. 83-84) z prípravného konania, ktorý uviedol, že
využíva svoje právo v zmysle § 130 Trestného poriadku a vypovedať nebude.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď svedka V. C., postupom podľa § 263 odsek 1
Trestného poriadku z 24.02.2016 (čl. 684-687), ktorý uviedol, že M. G. nepozná, pozná iba jeho otca.
Rodina G. si cca v r. 1996 kúpila dom v časti J., neďaleko domu, v ktorom pôvodne býval a jeho mama sa
s nimi navštevovala, on už chodieval domov iba asi 2-3 krát do roka. Matka zomrela v roku 2012 a potom

už mal záujem dom predať. V období, keď malo dôjsť ku skutku predával túto chalupu na lazoch, ale či
tam bol v tom čase M. G. nevedel, lebo ho nepoznal, keby ho stretol, nevedel by že je to on. V septembri
2014 vlastnil motorové vozidlo Renault Thalia sivej farby, EČ BJ XXX AP, chalupu predal 29.10.2014.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil prečítaním priestupkové spisy obžalovaného, pripojené
spisy Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T 145/2012 a sp. zn. 21T 61/2014, listinné dôkazy, doplnky

znaleckých posudkov a prehral záznamy z CD.

Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní
prečítaný doplnok znaleckého posudku č. 1 k Znaleckému posudku znalcov MUDr. Z. a MUDr. T. č.
10/2015 z odvetvia psychiatrie a sexuológie (čl. 844-864). Z doplnku ZP č.1 súd zistil, že znalci opätovne

vyšetrili obžalovaného a preskúmali jeho duševný stav. Zo záverov vyplýva, že obžalovaný netrpí
žiadnou duševnou poruchou, ani poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie
schopnosti, netrpí sexuálnou deviáciou. Jeho vnímanie žien nezakladalo motiváciu k spáchaniu skutku.
Včasespáchaniaskutkunebolduševnechorý,sexuálnoudeviáciounetrpel,vedelamoholovládaťsvoje
konanie, bol a je schopný chápať zmysel trestného konania. Jeho vzťahy súvisia s jeho osobnostnou

štruktúrou a nezrelosťou. Znalci nezistili závislosť od psychoaktívnych látok, vrátane alkoholu. Nie je
potrebné obžalovanému uložiť ochranné liečenie, ním spáchaný skutok nebol chorobne determinovaný,
neexistuje účinná liečba na elimináciu zmiešanej poruchy osobnosti, je to celoživotná nevyliečiteľná
premenná, ktorá predikuje antisociálne správanie. Znalci nezistili ani žiadnu duševnú poruchu, či
chorobu, ako podklad k tomu, že by väzba mohla ohroziť obžalovaného na zdraví a živote. Ak by sa

manifestovali takéto prejavy, tieto by boli plne uvedomované s psychiatricky nepodložiteľnou motiváciou.

Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní
prečítaný doplnok č. 1 k Znaleckému posudku znalca M.. C. J. č. 55/2014 (č.l. 918-931), z odvetvia
Klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, z ktorého záverov súd zistil, že od posledného

vyšetrenianebolizistenézmenyCNS,intelektovýpotenciálobžalovanéhobolzhodnotenýakopriemerný
v rámci veku a populácie na dolnej hranici. Osobnosť obžalovaného má rysy zmiešanej poruchy
osobnosti, s prevahou rysov emočne nestabilnej poruchy osobnosti, paranoidnej poruchy osobnosti
a závislej poruchy osobnosti. V osobnostnom teréne obžalovaného je prítomná emočná labilita,
maladaptabilita, maladjustácia a neschopnosť vytvoriť si a udržať citové vzťahy. Nie je schopný

dostatočne vnímať a rešpektovať potreby iných, dokonfabulováva okolnosti svojho života podľa
aktuálnej potreby. Má tendenciu k dramatizácii a obviňovaniu okolia za prípadné zlyhania. Je schopný
vnímať okolnosti svojho života, reprodukcia udalostí ním je výrazne subjektivizovaná, konfabuláciami a
racionalizáciami jeho konania. Jeho výpovede sú účelové podľa momentálnej motivácie, vierohodnosť je
významne znížená. Objavili sa u neho prejavy emočne nestabilnej poruchy a závislej poruchy osobnosti,

ktoré po odmietnutí poškodenou viedli k stalkingu, neodkloniteľnosti od citovej väzby na ňu a stupňovali
sa v agresívnych prejavoch po opakovanom odmietnutí. Obžalovaný trpí poruchou osobnosti, čo je
dlhodobý osobnostný invariant cítenia, správania a konania vo vzťahoch. U obžalovaného existuje riziko
suicidálneho konania demonštratívneho charakteru, vážna depresívna porucha, ktorá by smerovala
k bilančnému samovražednému konaniu zistená nebola. Záznamy z ÚVV a ÚVTOS korešpondujú

s doterajšími psychiatrickými a zdravotnými záznamami obžalovaného. Boli popísané disciplinárne
priestupky, bez trestov či odmien a tendencie vyhýbať sa súdnemu pojednávaniu. Neboli zistené
relevantné príznaky psychiky či prejavy správania, ktoré by boli v rozpore s doterajšími vyšetreniami a
mali vplyv na hodnotenie znalca.

Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku súd prehral na hlavnom pojednávaní CD záznam (čl. 201) z
čerpacej stanice OMV Volkovce zo dňa 27.09.2014 a z čerpacej stanice AGIP Zvolen zo dňa 27.09.2014.
Zo záznamov z kamery (čl. 202), súd zistil, že dňa 27.09.2014 v čase približne o 04.47.58 hod. prišlo
vozidlo značky Rover s EVČ: ZM-XXXBN do priestorov čerpacej stanice OMV, obžalovaný sa predvystúpením z vozidla načiahol po bezpečnostný pás a pripútal spolujazdca, ktorý sedel bez pohnutia.
Po vystúpení z vozidla natankoval, uzamkol vozidlo a išiel zaplatiť. Pracovníčka čerpacej stanica čistila
škvrny. Pri platení sa obžalovaný neustále obzeral smerom k vozidlu a po návrate k vozidlu odomkol,

naštartoval a odišiel. Z kamerových záznamov z priestorov čerpacej stanice AGIP bolo zistené, že
obžalovaný prišiel približne o 05.15.20 hod., vystúpil a uzamkol vozidlo. Vošiel na čerpaciu stanicu,
obzeral sa, kúpil dve vody a jedlo (2 kusy), pri platení sa obzeral smerom von. Z čerpacej stanice odišiel
približne o 05.21.06 hod..

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah
trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Z listu M. G. adresovaného poškodenej C. K. (čl.72) súd zistil, že obžalovaný poslal poškodenej list z
výkonu väzby, v ktorom píše že jej pošle navštívenku, aby ho prišla pozrieť, že sa za ňu modlí a dúfa,
že aj ona za neho, že je dobré dievča a dúfa, že to čo mu urobila jej boh odpustí. Napísal, že by ju
chcel vidieť, lebo sa cíti zle, aby mu poslala fotku, aby ju mal každý deň pri sebe, že ho ponížila, ale

odpustil jej. Obžalovaný uviedol, že bude na ňu čakať, že ju veľmi ľúbi a nikdy ju nepodviedol, že ona
ho oklamala, ale s C. to podľa neho nemá budúcnosť, že jej pomáhal, staral sa o ňu a ak nájde odvahu,
aby išla za jeho mamou pozrieť sa jej do očí a povedať jej, ako to medzi nimi bolo.
Z textových sms správ (čl. 95-96) bola zistená komunikácia medzi poškodenou a jej babkou (A. G.).
Od odosielateľa označeného ako C., prišla sms správa, v ktorej je uvedené, že už je doma, že nevie

kedy vyjde z bytu, že nechce aby za ňou chodili a že zatiaľ je v poriadku. V správe adresovanej babke
je uvedené, že sa rozhodla zasvätiť život bohu a odchádza zo Slovenska do kláštora, že ublížila veľa
ľudom aj M. G., musí sa s tým vyrovnať, pošle im list, aby vedeli, že je v poriadku a dobre sa jej darí a
aby ju nekontaktovali. Babka reagovala správou, že ak ju niekto vezie autom, aby sa snažila ujsť, lebo
ju nevezie do kláštora, ale robiť prostitútku, že do kláštora ju zavezú oni a v poriadku. Z obsahu babkinej

správy vyplýva, že tomu čo im napísala uveria, až keď im to povie do očí a ak chce ísť do kláštora nech
si urobí maturitu a potom zasvätí život bohu, keď to tak cíti. Ďalšia sms správa od babky je adresovaná
M. G., ktorého žiada, že ak on písal správu od C., nech nad tým porozmýšľa, lebo bude prvý podozrivý,
že určite ho nájdu a dostanú z neho čo sa C. stalo, aby nezbabral život sebe a rodičom.
Z príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov (čl.180) súd zistil, že dňa 28.09.2014 vyšetrovateľ

Policajného zboru vydal Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov, a to konkrétne osobného
motorového vozidla značky Rover 416 RT/1/6 MAN, evidenčné číslo ZM-XXX BN, čierna metalíza,
ktorého vlastníkom a držiteľom je Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. M., I. XXXX/XX, lebo vzniklo
dôvodné podozrenie, že sa tam nachádzala vec dôležitá pre trestné konanie.
Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov (čl.181-184) bolo zistené, že na

základe Príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov zo dňa 28.09.2014, bola pri prehliadke
odňatá deka vlnená bielo-hnedej farby- zhúžvaná, nachádzajúca sa na mieste zadného spolujazdca
pod nohami vpravo.
Zo zápisnice o vydaní veci (čl. 185) zo dňa 28.09.2014 vyplýva, že obžalovaný bol vyzvaný na vydanie
loveckého noža s nápisom „Lovu zdar“ na kovovej lesklej spodnej časti hnedej rukoväte, obžalovaný

vydal vec dobrovoľne.
Zo zápisnice o prehliadke tela (čl.186) zo dňa 28.09.2014, bolo zistené, že prehliadka tela obžalovaného
bola vykonaná za účelom zistenia, či sa na jeho tele nenachádzajú stopy alebo následky trestného činu.
Obžalovaný sa ochotne a dobrovoľne podrobil úkonu. Prehliadkou bola zaistená stopa - bukálny výter
DNA od obžalovaného.

Zo zápisnice o prehliadke tela (čl.187) zo dňa 28.09.2014, bolo zistené, že prehliadka tela poškodenej
bola vykonaná za účelom zistenia, či sa na jej tele nenachádzajú stopy alebo následky trestného činu.
Poškodená sa dobrovoľne podrobila úkonu. Prehliadkou bola zaistená stopa - bukálny výter DNA od
poškodenej.
Z fotodokumentácie (čl.188-191) súd zistil,že boli vyhotovené fotografie poškodenej a

zadokumentovanéstopypospútanínazápästiachpoškodenej,taktiežfotografiedekyzautaaloveckého
noža obžalovaného.
Z textových správ z MT Huawei (čl. 192-196) súd zistil, že tieto prišli z telefónnych čísel XXXX XXX XXX
a XXXX XXX XXX. Zo správ z telefónneho čísla XXXX XXX XXX prijatých od 03.09. do 28.09. vyplýva,
že odosielateľ nemôže na C. prestať myslieť, urobil by pre ňu čokoľvek, ľúbi ju, priťahuje ho a je iná ako

ostatné. Chcel vedieť či sa ho poškodená bojí, keď s vyhýba rozhovoru, chcel aby sa stretli nech nie
sú problémy. Deň po skutku prišla správa z uvedeného čísla, že sa o ňu strašne bojí, záleží mu nej a
ľúbi ju. Z telefónneho čísla XXXX XXX XXX dňa 25.09 prišla poškodenej správa od odosielateľa ktorý
uviedol, že ak nechce prijať dohodu budú sa naháňať po súdoch, a že dobre vie, že to prehrá, vie na ňutoho dosť a môže to použiť. Ak sa nedohodnú zatiahne veľa ľudí, matku aj kamarátky do prúseru, skončí
s pokutou. Zo správy zo dňa 26.09. vyplýva, že odosielateľ si myslel, že sa s ňou bude dať dohodnúť,
ale vidí, že to je zbytočné, tak nech si nesie následky.

Zo záznamu (čl.200-201) bolo zistené, že príslušníci Policajného zboru Nitra pre procesné
účely vyhľadali, zabezpečili a analyzovali záznamy zo dňa 27.09.2014 zaznamenané systémom
bezpečnostných kamier z priestorov objektov patriacich spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., prevádzka
Volkovce a AGIP Slovensko, s.r.o. prevádzka pod I. XXX, J..
Zo žiadosti o lekárske vyšetrenie (čl.204) súd zistil, že vyšetrovateľ Policajného zboru vydal žiadosť o

gynekologické vyšetrenie poškodenej vo veci podozrenia zo zločinu znásilnenia.
Z lekárskej správy- nálezu (čl.205) M.. O. Z. súd zistil, že dňa 28.09.2014 bola poškodená vyšetrená na
základe žiadosti vyšetrovateľa Policajného zboru pre podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom
uviedla, že ju znásilnil jej bývalý priateľ. Z lekárskej správy vyplýva, že ošetrujúci lekár nezistil akútne
poranenie vonkajších genitálií.
Zevidenčnejkartyvozidla(čl.207)bolozistené,že vlastníkomadržiteľomosobnéhomotorovéhovozidla

zn. ROVER 416 RT/1/6 MAN, EČ ZM XXX BN je otec obžalovaného Z. G..
Zo záznamu o podaní oznámenia (čl.215) súd zistil, že dňa 27.09.2014 za účelom oznámenia priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu sa na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Zlatých Moravciach
dostavila Q. G.. Oznámenie podala na obžalovaného, nakoľko tento jej vnučke robil schválnosti. Vnučka
s ním mala vzťah asi rok, rozišli sa a tento sa pohyboval okolo ich domu, sledoval ich, volávalo im

neznáme číslo. Uviedla tiež, že jej od vnučky jej prišla správa, že odchádza zo Slovenska do kláštora
a že ublížila obžalovanému M. G.. Táto správa ju znepokojila a domnievala sa, že ju písala vnučka pod
vplyvom G., pričom sa s ňou nevie telefonicky ani osobne skontaktovať.
Z výpisu zo zoznamu páchateľov (čl.219) zo dňa 28.09.2014 súd zistil, že voči obžalovanému M. G. bolo
policajným zborom vedených 6 konaní.

Z písomnosti M. G. (čl.376-378) adresovanej súdu, bolo zistené, že obžalovaný informoval súd o tom,
čo sa deje na ústave, na cele, ako musí trpieť ponižovanie vo väzbe, ako psychicky aj fyzicky trpí a
bojí sa o svoj život.
Z Reverzu Okresného úradu Nitra o zápôžičke spisov (čl.381-383) vyplynulo, že súdu boli
zapožičané priestupkové spisy (M. G.) č. Pk-2771/2011/13626, Pk-30/2012/06692, Pk-406/2012/07665,

Pk-2069/2012/11739, Pk-2115/2012/11922, Pk-2471/2012/12888, Pk-275/2013/08625,
Pk-372/2013/09659, Pk-954/2013/14790, Pk-955/2013/14791, Pk-1087/2013/15820,
Pk-1884/2013/22047, Pk-115/2014/010177, Pk-1159/2014/030065, Pk-1387/2014/033961,
Pk-282/2015/00910 na účely trestného konania.
Zo správy Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 11.06.2015 (čl. 384) súd zistil, že dňa 11.06.2015 vykonal

prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra dozor nad zachovaním zákonnosti v miestach kde sa vykonáva
väzba v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, pohovor s M. G.,
na základe jeho písomnej sťažnosti na postup príslušníkov zboru pri výkone väzby, p. G. pri pohovore
uviedol, že primárnym dôvodom jeho podania bolo požiadať o prepustenie z väzby na slobodu. Chcel
takto upriamiť pozornosť na svoje psychické problémy, ktoré pretrvávajú aj vo výkone väzby a preto

žiadal o prepustenie.
Zo správy Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 12.06.2015 (čl. 393) súd zistil, že dňa 11.06.2015 vykonal
prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra dozor nad zachovaním zákonnosti v miestach kde sa vykonáva
väzba v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, pohovor s M. G., na
základe jeho písomnej sťažnosti na postup príslušníkov zboru pri výkone väzby. Podozrenia týkajúce

sa neprimeraného postupu príslušníkov ZVJS po jeho umiestnení na jednotlivé cely boli vyriešené
pohovorom s vedúcim oddelenia výkonu väzby, resp. riaditeľom ÚVV a ÚVTOS Nitra a jedna vec bola
v štádiu šetrenia.
Z výpisu priestupkového spisu Okresného súdu Nitra (čl.527-529) súd zistil, že obvinený G. vypovedal
za účelom prejednania priestupku, uviedol, že sa plne pridržiava výpovede zo dňa 12.01.2015, že len

hladkal psa a nikoho neobťažoval ani žiadnym provokatívnym správaním. K výpovedi oznamovateľky
I. uviedol, že ho nijakým spôsobom neupozornila, aby odišiel preč od brány, len povedala že ide podať
trestné oznámenie. Netelefonoval Q. G. ani B. G..
Z čestného vyhlásenia Mgr. C. G. (čl. 551-552) súd zistil, že matka obžalovaného informuje súd o
spôsobe života poškodenej ako aj jej rodiny, ich vzájomné rodinné vzťahy, pričom skonštatovala, že tieto

poškodenú poznačili na celý život.
Zo spisového materiálu Obvodného riaditeľstva Policajného zboru Zlaté Moravce (čl. 589-604) súd zistil,
že spisový materiál - „Nezvestnosť osoby“ týkajúci sa poškodenej, bol z dôvodu vecnej príslušnosti
dňa 27.09.2014 postúpený Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre, OKP, oddeleniu pátrania.Súčasťou spisového materiálu je Žiadosť o vyhlásenie celoštátneho pátrania a Žiadosť o vyhlásenie
miestneho pátrania po nezvestnej osobe zo dňa 27.09.2014, ktoré bolo vyhlásené na žiadosť jej starej
matky, oznámenie o nezvestnej osobe, s jej popisom a údajmi o oznamovateľovi, Zápisnica o podaní

vysvetlenia, hlásenie o nezvestnosti osoby, Žiadosť o poskytnutie prevádzkových a lokalizačných údajov
týkajúcich sa nezvestnej osoby, Súhlas na poskytnutie prevádzkových a lokalizačných údajov týkajúcich
sa nezvestnej osoby, úradný záznam o vykonaní previerok na uliciach, v parkoch, v baroch v Zlatých
Moravciach, SAD a ŽSR, Zápisnica o podaní vysvetlenia C. K..
Z priestupkového spisu (čl.605-612) ORPZ-NR-PP9-983/2014-P bolo zistené, že tento bol postúpený

05.10.2014 vecne príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Nitra. Súčasťou spisu je
záznam o podaní oznámenia a úradný záznam k šetreniu.
Z listu M. G. adresovaného na Najvyšší súd SR (čl. 616) súd zistil, že obžalovaný žiadal o pomoc JUDr.
I., pretože je vo väzbe a niekoľko krát žiadal o prepustenie, ktoré mu bolo zamietnuté. Neberú sa do
úvahy ním navrhované dôkazy a žiadal aj o zmenu senátu. Nedôveruje kraju ani okresu, sú voči nemu
zaujatíapoškodenejnadŕžajú.Žiadalopreskúmaniejehožiadostioprepustenie,celéhosúdnehosenátu

Okresného súdu Nitra, ako aj Krajského súdu, kde sú tiež ženy. Uviedol, že to všetko berie ako pomstu
od bývalej priateľky.
Z mailovej komunikácie medzi K. C. a M. K. (čl. 637) zo dňa 03.03.2014, 18.08.2014, 25.06.2014 súd
zistil, viedli navzájom komunikáciu o udalostiach, ktoré sa odohrali medzi poškodenou a obžalovaným
pred skutkom.

Z odpovede Slovak Telekom (čl. 655) súd zistil, že Slovak Telekom, a.s. nie je prevádzkovateľom
telefónnych čísiel +421 XXX XXX XXX a +421 XXX XXX XXX.
Zo správy Orange Slovensko (čl.659) súd zistil, že telefónne číslo +421 XXX XXX XXX sa nenachádza
v databáze zákazníkov spoločnosti. Telefónne číslo +421 XXX XXX XXX je evidované na zákazníka
menom M. G., r.č. XXXXXXXXXX, I. XXXX/XX, J. M., k predaju PRIMA karty došlo dňa 26.05.2011,

status aktívny.
Zo správy O2 (čl.661) súd zistil, že SIM kartu s telefónnym číslom +421 XXX XXX XXX evidujú vo
svojej databáze zákazníkov na mená: M. V., v období od 06.10.2011 do 11.09.2012 a E. Z., v období
od 22.05.2014 do 13.08.2015.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS - psychológ (čl.666) súd k psychickému stavu obžalovaného zistil, že mu

v období od 08.10.2014 do 13.01.2016 bolo poskytnutých 43 psychologických služieb, zahŕňajúcich
psychologické poradenstvo, psychologickú intervenciu a krízovú intervenciu. Dňa 11.06.2015 bol
zaradený do rizikovej skupiny č.2 - zvýšená pozornosť z dôvodu zhoršenia psychického stavu a
dňa 14.10.2015 bol obžalovanému zvýšený dohľad ukončený. U obžalovaného ide u akcentovanú,
psychopaticky štruktúrovanú, histriónsku osobnosť s paranoidnými črtami. Vo väzba reaguje citlivo na

zmeny a nové situácie, je hypersenzitívny, úzkostlivý voči kritike, napätie spracováva neefektívne, so
sprievodnými maladaptívnymi prejavmi v správaní. Má skony k teatrálnosti, ľahko sa rozruší, reaguje
hnevom, má sklony k sebaľútosti a agravácii, ťažšie udržiava stabilné vzťahy, je emocionálne nestály
a egocentrický. Jeho psychický stav bol vyhodnotený ako primerane kompenzovaný s ohľadom na
podmienky výkonu väzby, nebola vylúčená recidíva psychických ťažkostí.

Z anonymného listu (čl. 669-671) súd zistil, že anonym rozoberá genézu vzťahu obžalovaného s
poškodenou, jej zámery a pohnútky, osobnosť poškodenej a obžalovaného. Vyjadruje sa k tomu ako
poškodená s C. plánovali skutok, ako bol obžalovaný zadržaný a reaguje aj na obsah výpovedí na súde.
Zo správy M.. M. W.- lekára ÚVV a ÚVTOS Nitra (čl. 817) súd zistil, že obžalovaný je po zdravotnej
stránke schopný zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a vnímať úkony trestného konania.

Zo správy Mgr. O.. M. M.- psychológ ÚVV a ÚVTOS (čl. 816) súd zistil, že v súvislosti s posúdením
schopnosti obžalovaného zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, táto skonštatovala, že je schopný
primerane reagovať na podnety a odpovedať na položené otázky. V súvislosti so psychickým stavom
nezaznamenala žiadne skutočnosti, ktoré by bránili jeho účasti na hlavnom pojednávaní.
Z písomnosti M. G. (čl.710-711) súd zistil, že obžalovaný žiadal súd o jeho nové vyšetrenie a nové

psychiatrické a psychologické posudky a o predvolanie svedkov.
Predložené lekárske správy, osvedčenie o vyradení z vojenskej evidencie, zdravotná dokumentácia a
chorobopis (čl.709) boli poskytnuté ako podklady pre vyhotovenie doplnkov znaleckých posudkov.
Z písomnosti bez podpisu (čl.899) súd zistil, že pisateľ neuvádza svoje meno, lebo sa obáva o svoj
život a život rodiny. V anonymnom liste uvádza, že poškodenú na všetko nahovoril K. C., ktorý všetko

vymyslel aj s akýmsi policajtom.
Z lekárskej správy (čl. 935) psychiatrickej ambulancie M.. O. súd zistil, že poškodená v decembri
2015 ukončila medikáciu AD. Znova po nástupe psychogénie v podobe pokračovania súdneho procesusa jej stav zhoršil v afektivite so znovuobjavením sa úzkostnej symptomatiky. Odporučila poškodenej
zúčastňovať sa súdnych úkonov iba v nevyhnutnom čase.
Z postúpeného podania Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (čl.937-939) súd zistil, že rodičia

obžalovaného podali žiadosť o prešetrenie postupu s uvedením ich pochybností.
Zo Záverečnej reči M. G., oboznámenej na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz vyplynulo, že
rozsiahle dokazovanie bolo vykonané predovšetkým na dokázanie jeho viny, nevykonali sa dôkazy na
dokázaniejehoneviny.Uviedol,ženebolzáujemzisťovaťpravdu,lenmudokázaťvinu,žeorgányčinnév
trestnom konaní sa dopustili množstva pochybení, aby nemohol dokázať svoju nevinu. Neskúmali stopy

na oblečení poškodenej, ktorá ho mala oblečené ešte tri dni po údajnom znásilnení, nezisťovali dôkazy
na deke z auta, na ktorej mala pri znásilnení ležať. Nebol vykonaný odber z genitálií poškodenej počas
gynekologického vyšetrenia na zistenie znásilnenia, nezdokumentovali si dôkazy svedčiace o únose.
Celé obvinenie je len na údajných svedkoch, ktorí mali poškodenej pomáhať dostať ho do basy, čo sa im
pomocou polície podarilo. Nedopustil sa konania, ktoré sa mu kladie za vinu, nikdy poškodenej neublížil,
neboli vykonané dôkazy, ktoré mohli dokázať jeho nevinu a je množstvo neobjasnených otázok, ktoré

vyvolávajú pochybnosti, pričom verí v spravodlivé rozhodnutie súdu.

K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní oboznámené zabezpečené listinné
dôkazy. Z aktuálneho výpisu Ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného zo dňa 12.07.2016 (čl.
906-909) súd zistil, že obžalovaný bol dvadsaťdvakrát priestupkovo prejednávaný, pričom sedemkrát

sa dopustil priestupku podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov
a trinásťkrát sa dopustil priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (dvanásťkrát proti občianskemu spolunažívaniu §49 ods. 1 písmeno d, a dvakrát proti
majetku §50 odsek 1). Z pripojených priestupkových spisov Okresného úradu Zlaté Moravce, bolo
zistené, že priestupkové konanie proti obžalovanému bolo deväťkrát zastavené, štyrikrát odložené,

jedenkrát postúpené a dvakrát mu bola za priestupok uložená pokuta. Z pripojeného spisu Okresného
úradu Zlaté Moravce PK 2771/2011 súd zistil, že obžalovanému bola uložená sankcia za priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmena d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov vo výške 30 €. Z pripojeného spisu Okresného
úradu Zlaté Moravce PK30/2012 bolo zistené že obžalovanému bola uložená sankcia za priestupok

proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmena d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov vo výške 16 €.
Z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 23.09.2016 (čl. 959) bolo zistené, že
obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T 81/01 zo dňa 26.10.2001 mu bol uložený peňažný trest

15000 Sk, náhradný trest odňatia slobody na 8 mesiacov, zaplatil dňa 21.11.2011, bol mu uložený aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov (PUZČ 19.04.2002). Obžalovaný sa osvedčil
dňa 19.01.2004. Odsúdenie bolo zahladené podľa § 70 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona,
na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Rozsudkom Okresního soudu České Budějovice sp. zn. 2T 54/2011 zo dňa 21.10.2011 bol obžalovaný

odsúdený pre trestný čin sprenevery podľa § 206 odsek 1 Trestního zákona, pričom mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody 10 mesiacov na skúšobnú dobu 2 roky. Odpustenie trestu amnestiou
dňa 01.01.2013. Bol mu uložený aj trest zákazu činnosti - zákaz výkonu povolania s hmotnou
zodpovednosťou na 2 roky, vykonaný 21.10.2013.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/145/2012 zo dňa 13.03.2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/61/2013 zo dňa 13.11.2013 bol odsúdený pre trestný čin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c), Trestného
zákona, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 8 mesiacov so skúšobnou dobou
v trvaní 1 rok do 13.11.2014 a obmedzenie spočívajúce v povinnosti nepribližovať sa k poškodeným M.
A. a J. A. na vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia a miesta zamestnania

poškodených.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T 61/2014 zo dňa 30.06.2014, právoplatným
23.03.2015 bol odsúdený pre trestný čin krivého obvinenia, krivej výpovede a krivej prísahy podľa §
345 odsek 1, § 346 odsek 1 Trestného zákona, pričom mu bol uložený súhrnný podmienečný trest
odňatia slobody na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 23.03.2017, trest uložený rozsudkom

Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T/145/2012 zo dňa 13.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre, sp. zn. 2To/61/2013 zo dňa 13.11.2013 bol zrušený.
Z aktuálneho hodnotenia ÚVV a ÚVTOS (čl. 904-905) bolo zistené, že obžalovaný väzbu vykonáva
v štandardnom režime, nedodržiaval príslušné ustanovenia Zákona o výkone väzby a Ústavnéhoporiadku, bol upozornený na ustrojenosť pri pohybe mimo cely. Počas výkonu väzby bol upozornený
na nevhodné správanie počas návštevy a v druhom prípade pri predvedení pred telefónny automat z
dôvodu telefonovania obhajcovi sa pokúšal vytočiť číslo matky. Aktuálne je správanie a vystupovanie

obžalovaného voči personálu stabilizované a je na požadovanej úrovni. Počas výkonu väzby nebol
disciplinárne potrestaný ani odmenený, nebol pracovne zaradený.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/145/2012 bola oboznámená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nitra zo dňa 27.11.2012 podaná na obvineného M. G. pre prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, rozsudok

sp. zn. 4T 145/2012 zo dňa 13.03.2013, odvolanie M. G. proti rozsudku a rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre sp.zn. 2To/61/2013 zo dňa13.11.2013, ktorým odmietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Rozsudok Okresného súdu Nitra v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre v danej veci nadobudol
právoplatnosť 13.11.2013.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/61/2014 bola oboznámená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nitra 4Pv 116/2014 zo dňa 23.06.2014, podaná na obvineného M. G. pre prečin krivého

obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346
odsek 1 Trestného zákona, trestný rozkaz sp. zn 21T/61/2014 zo dňa 30.06.2014, opravné uznesenie
v časti výroku o treste, odpor proti Trestnému rozkazu, späťvzatie odporu proti Trestnému rozkazu zo
dňa 23.03.2015 a uznesenie o späťvzatí odporu. Trestný rozkaz v spojení s opravným uznesením v
predmetnej veci nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2015.

Obžalovaný je v súčasnosti vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci a väzbu vykonáva od 28.09.2014
o 07.30 hodiny. Z výkonu väzby je hodnotený tak, že doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný ani
odmenený. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní, konfliktné situácie nevyvoláva.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo skutku
uvedeného vo výroku rozsudku právne kvalifikovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 2

písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno a) Trestného zákona ( so zbraňou), nakoľko
bolo dostatočným spôsobom preukázané, že skutok sa stal, vykazuje znaky žalovaného trestného
činu a tento zavinene spáchal obžalovaný M. G., ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky
trestného činu znásilnenia po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože násilím, respektíve hrozbou
bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, trestný čin spáchal so zbraňou (§122 ods. 3 Trestného

zákona), teda závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písmeno a) Trestného zákona.

Zločinu znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Ak páchateľ
takýto trestný čin spácha závažnejším spôsobom konania ( § 138 Trestného zákona), na chránenej

osobe (§ 139 Trestného zákona), z osobitného motívu (§ 140 Trestného zákona), alebo na žene vo
výkone väzby, alebo vo výkone trestu odňatia slobody, posudzuje sa takéto konanie podľa prísnejšej
právnej kvalifikácie uvedenej v odseku 2 citovaného ustanovenia. Chráneným objektom je právo ženy
rozhodovať slobodne o svojom pohlavnom živote. Hmotným predmetom útoku je žena bez ohľadu na
vek, vyspelosť, spôsob jej života a môže ísť aj o ženu, s ktorou mal páchateľ v minulosti pohlavný styk.

Donútenie ženy k súloži znamená, že páchateľ násilným konaním prekonáva vážne mienený odpor ženy
a žena podľahne preto, že nemá iné východisko a upustí od ďalšieho odporu pre zrejmú beznádejnosť
alebo strach, že páchateľ hrozbu bezprostredného násilia aj vykoná. Ak páchateľ použije zbraň (§ 122
odsek 3 Trestného zákona) na zastrašovanie hrozbou voči poškodenej osobe ide o trestný čin spáchaný
so zbraňou (závažnejším spôsobom konania). K pojmu zbraň súd poukazuje na to, že za zbraň možno

považovať každú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, ktorá môže privodiť fyzickú
výhodu páchateľovi, pričom môže byť použitá hocijakým spôsobom, pričom za zbraň môže byť dokonca
považovaná aj napodobenina zbrane. Nie je dôležité či páchateľ zaobstaral zbraň dopredu v úmysle ju
použiť, alebo či ju použil majúc ju iba náhodou pri sebe.

Konanie obžalovaného bolo pôvodne kvalifikované ako obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v súbehu so zločinom znásilnenia podľa § 199 odsek
1 Trestného zákona. Súd konanie obžalovaného formálne rozčlenené v skutkovej vete obžaloby na
dva dni (časovo) a následne právne posúdené ako dva trestné činy, vyhodnotil pre absenciu deliacehotrestnoprávneho následku (znak trestného činu), ktorý obžalovaný chcel svojim konaním spôsobiť a
ktorý by rozdeľoval jeho konanie na dva samostatné skutky, ako jednu súvislú dejovú líniu prebiehajúcu
od 26.09.2014, kedy obžalovaný s nožom prinútil poškodenú prejsť do jeho bytu, do jeho auta,

odviezol ju na lazy mimo civilizácie, až do dňa 27.09.2014, kde ju pod hrozbou násilia za použitia
noža, donútil k súloži a potom po ubezpečení, že poškodená chce s ním žiť a plánovaní spoločnej
budúcnosti, ju obžalovaný odviezol domov. Obmedzovanie osobnej slobody je často iba prostriedkom,
prípadne počiatočným štádiom inej závažnejšej trestnej činnosti. V danom prípade je obmedzovanie
osobnej slobody poškodenej už zahrnuté v skutkovej podstate tohto prísnejšieho trestného činu. Ak je

obmedzovanie osobnej slobody zahrnuté v znakoch skutkovej podstaty iného trestného činu a tento
trestnýčinjeprísnejšietrestný,súbehsobmedzovanímosobnejslobodyjevylúčenýaskutokjepotrebné
posúdiť len podľa ustanovenia o prísnejšom trestnom čine. Keďže jednočinný súbeh trestného činu
znásilnenia a obmedzovania osobnej slobody je vylúčený, pretože obmedzovanie osobnej slobody je v
tomto prípade už zahrnuté v zákonných znakoch tohto trestného činu znásilnenia, bolo potrebné zmeniť
právnu kvalifikáciu tak, ako bolo vyššie uvedené.

Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný M. G. (34 ročný muž) od rozchodu s poškodenou (18
ročná študentka) túto vyhľadával, sledoval, kontaktoval ju osobne, telefonicky, sms správami, zisťoval
čo robí, pohyboval sa v blízkosti jej príbuzných a po neúspešných pokusoch o obnovenie vzťahu v
neskorých večerných hodinách za použitia noža poškodenú odviedol do svojho bytu, nadránom ju so

spútanými rukami a prelepenými ústami odviedol do svojho auta a odviezol mimo civilizácie, na lazy
pri Detve, kde ju na opustenom mieste hrozbou násilia prinútil k súloži, pričom na zdôraznenie svojich
hrozieb použil nôž, ktorý mal stále pri sebe. Obžalovaný je z protiprávneho konania usvedčovaný priamo
výpoveďou poškodenej, ktorá zhodne vypovedala v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní,
čiastočne aj vlastnou výpoveďou z prípravného konania, nepriamo výpoveďami svedkov G., K., C., F.,

K., O., výpoveďami znalcov z oblasti psychológia, psychiatria, listinnými a vecnými dôkazmi, znaleckými
posudkami a pripojenými spismi. Motívom konania obžalovaného bola snaha obžalovaného pripútať
poškodenú k sebe tak, že jej spraví dieťa, čo vyplynulo priamo z výpovede jeho priateľky, svedkyne
M. F., ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej veľakrát povedal
„ ...že by mal chuť ju uniesť, spraviť jej dieťa a pripútať si ju k sebe“ a takáto motivácia obžalovaného

korešponduje to aj so závermi znaleckého posudku psychológa Mgr. J. a psychiatričky M.. T., pričom
môže byť zároveň ovplyvnená snahou zakryť inú sexuálnu orientáciu, presvedčiť okolie, že je bežným
mužom a stotožniť sa s tým, čo je spoločensky tolerované.

Pri osobne orientovanom a navyše sexuálne motivovanom trestnom čine je vždy významným dôkazom

výpoveď poškodenej osoby, teda obete trestného činu. Poškodená ako svedok vypovedala pod
prísahou,po poučení o dôsledkoch krivej prísahy a svojou výpoveďou presvedčila súd o tom, že bola
obeťou znásilnenia (že so súložou dobrovoľne nesúhlasila a že sa jej podvolila iba pod hrozbou
násilia). Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede poškodenej, nakoľko znalkyňa z odboru
psychológie M.. M. S., ktorá poškodenú vyšetrila, v závere znaleckého posudku č. 24/2014 aj vo svojej

výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že výpoveď poškodenej možno považovať za vierohodnú,
vzhľadom k tomu, že je schopná adekvátne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Nezistila u
nej žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že výpoveď poškodenej proti obžalovanému
je naučená a ani žiaden sklon ku konfabulovaniu. Motív, ktorý by ju viedol vypovedať v neprospech
obžalovaného a k jeho falošnému obvineniu u poškodenej zistený nebol. Sama skutočnosť, že neboli

zistené zranenia na pohlavných orgánoch poškodenej, automaticky nevylučuje, že súlož s obžalovaným
bola vynútená hrozbou násilia, svedčí to len tomu, že telo poškodenej aj v dôsledku stimulácie počas
súlože reagovalo fyziologickou odozvou tak, ako to podrobne vysvetlila v svojej výpovedi znalkyňa M..
S. a nevylúčil to ani gynekológ, ktorý poškodenú vyšetroval.
Na druhej strane vo vzťahu k obžalovanému, zo znaleckých posudkov z odvetvia psychológie a

psychiatrie súd zistil, že v čase spáchania skutku nebol duševne chorý, netrpel sexuálnou deviáciou,
vedel a mohol ovládať svoje konanie, bol a je schopný chápať zmysel trestného konania. Obžalovaný bol
schopný vnímať okolnosti svojho života, jeho reprodukcia udalostí bola však výrazne subjektivizovaná
konfabuláciami a racionalizáciami jeho konania. Jeho výpovede boli účelové podľa momentálnej
motivácie a vierohodnosť významne znížená. Objavili sa u neho prejavy emočnej nestabilnej poruchy

a závislej poruchy osobnosti, ktoré po odmietnutí poškodenou viedli k stalkingu, neodkloniteľnosti od
citovej väzby na ňu a stupňovali sa v agresívnych prejavoch po opakovanom odmietnutí poškodenou.
Na jednej strane v priebehu pojednávania obžalovaný tvrdil, že k intímnemu styku s poškodenou na
lazoch nedošlo, ale zároveň uviedol, že poškodená sa tam začala vyzliekať sama. Nepoprel, že bol spoškodenou na lazoch na Detve, ale tvrdil, že tam šiel iba na žiadosť poškodenej, pričom poškodená v
ten deň podávala na neho oznámenie pre neustále prenasledovanie. Výpoveď obžalovaného je v tomto
kontexte zmätočná a nepresvedčivá.

Súd aj vzhľadom na znalecké závery konštatoval, že bez ohľadu na osobnosť poškodenej, jej výpoveď
bola dostatočne presvedčivá a nechýbala jej logika v opise spôsobu, akým sa mal skutok stať.
Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že spomienky obete sexuálneho zločinu síce môžu byť
mimoriadne nepríjemné, avšak väčšinou je práve výpoveď obete jediným priamym usvedčujúcim
dôkazomznásilneniaapretojepodstatné,abyvýpoveďpoškodenejobetebolavhlavnýchapodstatných

dejových momentoch jednoznačná. Súd po vyhodnotení výpovede poškodenej, napriek citlivosti
popisovaného trestného činu sexuálneho charakteru konštatuje, že dokazovaním bolo preukázané, že
poškodená už od prvotnej výpovede na polícii až po výpoveď na hlavnom pojednávaní vypovedala v
podstatných skutkových okolnostiach rovnako. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že dokazovanie
minulých skutkových okolností vrátane ich popisu je limitované u každého jednotlivca jeho biologickými,
psychologickými a sociálnymi danosťami.

Znalkyňa z oblasti psychológie, ktorá poškodenú vyšetrovala, na hlavnom pojednávaní veľmi podrobne
a obsahovo vyčerpávajúco vyhodnotila z hľadiska psychologického sporné momenty správania
poškodenej (ktoré by na prvý pohľad mohli pôsobiť ako okolnosti svedčiace pre jej „spoluprácu“),
ktoré sa poškodená v dôsledku emočnej alebo citovej ambivalencie (kolísavosť) snažila v opisoch
udalostívynechať.Zároveňvšakznalkyňaskonštatovala,ženezistilažiadnypsychologickyzrozumiteľný

motív, prečo by poškodená falošné trestné oznámenie na obžalovaného podávala, pričom s ohľadom
na psychologický rozbor osobnosti poškodenej vyslovila presvedčenie, že poškodená by sama
primárne takéto oznámenie na obžalovaného ani nebola podala. V konečnom dôsledku z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že oznámenie pre nezvestnosť dňa 27.09.2014 podávala stará mama
poškodenej potom, čo jej prišla sms správa od vnučky, ktorej obsah ju zneistil, pretože deň predtým

bola vnučka urobiť oznámenie na M. G., že ju prenasleduje a na druhý deň jej prišla sms správa, že
mu ublížila a ide do kláštora. Následne zistila, že vnučkin telefón je vypnutý a keď sa jej opätovne
vnučka ozvala, išli za ňou policajti, ktorí ju vypočuli a robili s ňou procesné úkony. Pôvodným iniciátorom
trestného stíhania obžalovaného teda skutočne nebola poškodená, čo vylučuje možnosť, že by chcela
obžalovanému spôsobiť ujmu falošným obvinením.V priebehu dokazovania nebolo preukázané žiadne

spolčenie poškodenej, B. C. a nemenovaného policajta, ktorí by mali pripraviť podmienky na falošné
obvinenie obžalovaného z protiprávneho konania.
Obrana obžalovaného, že všetko bolo zo strany B. C. a poškodenej K.K. na neho pripravené, aby ho
odstránili z cesty bola aj v kontexte horeuvedených záverov znaleckých posudkov vyhodnotená ako
obrana nepodložená a nelogická. Svedok B. C. nemal žiadny skutočný citový vzťah k poškodenej,

mal paralelne viacero intímnych vzťahov s rôznymi ženami, preto záujem obžalovaného M. G. o
poškodenú mu osobne nijakým spôsobom neprekážal. Poškodená vzhľadom na neuspokojivý sexuálny
život s M. G. nemala o jeho prejavy priazne záujem, sexuálne sa realizovala pri B. C.. Z výpovedí
poškodenej a svedkov (A. G., M.I., M. F., B. Križan, M. K.) bolo preukázané, že obžalovaný M. G.
poškodenú po rozchode prenasledoval, vyhľadával jej spoločnosť, sledoval ju, kontaktoval ju telefonicky,

SMSkami a mal záujem obnoviť s ňou ukončený vzťah, riešiť ich predchádzajúci vzťah a rozoberať
ho. Poškodená kontakt s obžalovaným odmietala, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj tým, že
v dôsledku pretrvávajúceho prenasledovania obžalovaným, podala na neho trestné oznámenie. Za
takýchto okolností tvrdenie obžalovaného, že ho poškodená v inkriminovaný večer sama vyhľadala, aby
išli spolu na výlet, je tvrdenie účelové, rozporné a nelogické. Motiváciu poškodenej na falošné obvinenie

obžalovaného nezistila ani znalkyňa, ktorá skúmala poškodenú C. K. z psychologického hľadiska.
Obranné tvrdenie obžalovaného vo vzťahu k jeho výpovedi z prípravného konania, v ktorej sa ku skutku
priznal a svoje konanie oľutoval a ktorá aj fakticky korešponduje s výpoveďou poškodenej, že v tejto
výpovedi bol vlastne k priznaniu donucovaný policajtami, že bol v šoku, alebo v stave, v ktorom nemohol
vnímať čo sa okolo neho deje, boli vyvrátené výpoveďami vyšetrovateľa a príslušníka Policajného zboru,

ktorí boli prítomní pri jeho výsluchu. Zápisnicu z výsluchu obžalovaný vrátane príslušného poučenia
podľa Trestného poriadku vlastnoručne podpísal (svoj podpis stotožnil na hlavnom pojednávaní),
nenamietal jej obsah a vyhlásil, že je psychicky a fyzicky v poriadku. V spise sa nenachádzajú žiadne
lekárske záznamy, ktoré by svedčili o opaku. Verzia o donucovaní k priznaniu nebola obžalovaným
prezentovaná ani vo výpovedi, ktorú realizoval pred sudcom pre prípravné konanie pri vzatí do väzby,

pričom na priamu otázku sudcu pre prípravné konanie, či bol na neho vyvíjaný psychický, alebo fyzický
nátlak, toto negoval a svoje priznanie odôvodňoval psychickým šokom. Obžalovaný svoje výpovede
a vyjadrenia v priebehu trestného stíhania menil a prispôsoboval postupne vykonávaným dôkazom v
snahe vyviniť sa a vytvoriť tak dojem, že sa stal obeťou komplotu poškodenej a B. C. obdobne, akov prípade predchádzajúceho trestného činu nebezpečného prenasledovania (M. A.), za ktorý už bol
právoplatne odsúdený v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/145/2012. Zo všetkých týchto dôvodov
súd vyhodnotil obranu obžalovaného ako obranu účelovú, tendenčnú v snahe zmierniť dôsledky svojho

protiprávneho konania.

Súd mal za preukázané, že obžalovaný hrozbou bezprostredného násilia za použitia noža donútil
poškodenú k súloži. Hrozba bezprostredného násilia spočívala zo strany obžalovaného v tom, že
poškodenú odviezol na odľahlé miesto mimo civilizácie (na lazy), vyhrážal sa jej usmrtením a napriek

tomu, že mu povedala, že sa s ním nevyspí, pritlačil jej nôž na krk a povedal, že keď pritlačí, bude do
pár sekúnd mŕtva a nikto jej nepomôže, čo u nej vyvolalo stav bezbrannosti a strachu o život, preto sa v
záujme ochrany svojho života a prirodzeného pudu sebazáchovy podvolila vôli obžalovaného vykonať
s ňou súlož. Po súloži jej obžalovaný ešte hrozil, že ju zavezie niekam do lesa, vyzlečie ju a napadne
ju divá zver, čím demonštroval svoju prevahu a možnosť ovládať poškodenú. Poškodená mala strach,
že obžalovaný svoje hrozby splní, a tak zvolila ako spôsob svojej ochrany presviedčanie obžalovaného,

že sa k nemu vráti a že bude s ním žiť (plány na spoločnú budúcnosť), čo obžalovaného uspokojilo do
takej miery, že poškodenú napokon doviezol domov.

Z vykonaných dôkazov (výpovede poškodenej, svedkov, znalcov) ako aj zo správania obžalovaného
vyplynulo, že jeho úmysel smeroval k vlastneniu poškodenej, jej ovládaniu a k intímnemu pomeru s ňou,

ktorý zámer v konečnom dôsledku uskutočnil aj napriek jej nesúhlasu. Poškodená odmietala akceptovať
pokusy obžalovaného o komunikáciu s ňou, preto u neho vznikla myšlienka, ktorú aj verbalizoval pred
svojou priateľkou M. F., odviesť poškodenú na miesto, kde by nebol nijakým spôsobom rušený, kde by
nemali prístup žiadne osoby, ktoré by jeho aktivity a snahu o zblíženie s poškodenou zmarili a kde by
mohol realizovať svoje predstavy o obnovení vzťahu a jeho naplnení (splodenie dieťaťa).

Z hľadiska konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa svojím protiprávnym konaním
ako trestne zodpovedná osoba dopustil trestného činu vyššej závažnosti a konal v priamom úmysle
podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona (jednota vedomosti a vôle), kedy chcel svojím konaním porušiť
záujem chránený Trestným zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal

a tiež skutočnosť, že neexistovali pochybnosti o zachovaní jeho rozpoznávacích schopností v čase
skutku. Obžalovaný použil hrozbu násilím na poškodenú a s poškodenou vykonal súlož a to aj napriek
jej nesúhlasu.

Vo vzťahu k návrhom na doplnenie dokazovania týkajúcich sa okolností, ktoré bolo možné zistiť

inými, už skôr navrhnutými a zabezpečenými dôkazmi, alebo týkajúcich sa okolnosti nepodstatnej pre
rozhodnutie súd postupoval podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku. Súd odmietol vykonať navrhovaný
dôkaz, výsluchom matky a sestry obžalovaného z dôvodu, že obidve navrhované svedkyne boli
prítomné už od začiatku hlavného pojednávania v pojednávacej miestnosti pri výsluchu obžalovaného
aj svedkyne - poškodenej a takýto návrh bol obhajobou predložený súdu až po vykonaní týchto

výsluchov (§ 261 odsek 2 Trestného poriadku). Návrhy na výsluch svedkov K. a I. súd odmietol vykonať
vzhľadom na skutočnosť, že ani po výzve súdu neboli doručené na účely ich predvolania, identifikačné
údaje navrhovaných svedkov. Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom psychológa ÚVV a ÚVTOS
Nitra, nakoľko skúmanie psychického stavu obžalovaného bolo predmetom doplneného znaleckého
posudku z oblasti psychológia. Navrhovaný dôkaz na opätovný výsluch poškodenej súd odmietol

vykonať s ohľadom na psychický stav poškodenej, ktorá sa v priebehu vykonávania dokazovania na
súde psychicky zrútila, odmietala sa ďalšieho konania zúčastňovať a tiež z dôvodu, že na hlavnom
pojednávaní bol realizovaný veľmi podrobný a obsahovo vyčerpávajúci výsluch poškodenej, vrátane jej
konfrontácie s obžalovaným. Obžalovanému a jeho obhajcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor
na položenie otázok poškodenej aj v rámci konfrontácie. Okolnosti a skutočnosti, ktoré viedli súd k

upozorneniu na zmenu právnej kvalifikácie (použitie noža) obsahovala skutková veta obžaloby, boli teda
dostatočne dlho známe procesným stranám a poškodená sa v priebehu výsluchu a konfrontácie k nim
vyjadrovala.

Po zabezpečení listinných dôkazov k osobným pomerom obžalovaného súd postupoval pri ukladaní

trestu zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania
trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval zásady pre ukladanie trestu
uvedené v Trestnom zákone.Obžalovaný M. G. bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný (v jednom prípade sa hľadí na neho akoby
nebol odsúdený a v jednom prípade bol odsúdený českým súdom). Naposledy bol odsúdený Trestným

rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T 61/2014 dňa 30.06.2014, pre trestný čin krivého obvinenia,
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 345 odsek 1, § 346 odsek 1 Trestného zákona, pričom mu bol
uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do
23.03.2017, trest uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T/145/2012 zo dňa 13.03.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/61/2013 zo dňa 13.11.2013 bol zrušený.

Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenie zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného
zákona. Trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal pri určovaní trestu bola určená v ustanovení § 199
odsek 2 Trestného zákona v rozmedzí 7 až 15 rokov, po aplikácii § 38 odsek 4 Trestného zákona sa
dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o 1/3. Po takejto zákonnej úprave súd ukladal obžalovanému
trest v sadzbe od 9 rokov 8 mesiacov až 15 rokov na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 9

rokov 8 mesiacov, nezistiac žiadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa odôvodňujúce použitie
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na
osobu obžalovaného, charakter protiprávneho konania a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že skutok
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (od 13.11.2013 do 13.11.2014) pre trestný
čin nebezpečného prenasledovania (rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.4T/145/12 právoplatný v

spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/61/2013 dňa 13.11.2013).

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, bol obžalovaný zaradený pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody

pre úmyselný trestný čin.

Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám ustanoveným pre ukladanie
trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa §
34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie,

pretožezabezpečíochranuspoločnosti,zabrániobžalovanémuvpáchaníďalšejtrestnejčinnosti,vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov.

Súd uložil obžalovanému popri treste odňatia slobody aj trest prepadnutia vecí (deka vlnená bielo-hnedej

farby a lovecký nôž s nápisom „Lovu zdar“ na kovovej lesklej spodnej časti hnedej rukoväte), ktoré patrili
obžalovanému a boli použité na spáchanie trestného činu s tým, že vlastníkom týchto prepadnutých
vecí sa stáva štát.

V súvislosti s výrokom o náhrade škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú si poškodená

uplatnila vo výške 10.000 eur rozhodol súd podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku tak, že poškodenú
Katarínu Bobokovú odkázal na občianske sporové konanie, pretože na takéto rozhodnutie by bolo
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (výška nemajetkovej ujmy, dôvodnosť a rozsah spôsobenej
ujmy), nakoľko výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní nevytvorili súdu dostatočný podklad na
rozhodnutie o náhrade nemajetkovej ujmy a ďalšie dokazovanie zamerané na zabezpečenie potrebných

podkladov by presahovalo rámec trestného stíhania obžalovaného a neúmerne by ho predlžovalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.