Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/932/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207590
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714207590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Zvolen, Š. Moyzesa 1369/52, Zvolen, IČO:
30 807 484, proti žalovanému L.. X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, B., v konaní o zaplatenie
78,66 € s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 17C/132/2014-37
zo dňa 18. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo
„prvoinštančný súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 78,66 € a súdny poplatok za podaný
návrh v sume 16,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
1.1 Súd prvej inštancie na základe podania žalobcu rozhodol platobným rozkazom, č. k.
12Ro/102/2014-8, zo dňa 16. 07. 2014, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 78,66 € do
15 dní od doručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalobca podal v zákonom

stanovenej lehote odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania.
1.2 Po podaní odporu žalobcom, súd prvej inštancie nariadil pojednávanie a vo veci rozhodol. Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Národný úrad práce Detva, podal návrh
na vykonanie exekúcie voči povinnému R. V.
a žalovaný ako súdny exekútor bol poverením Okresného súdu Zvolen dňa 25. 07. 2003 poverený
vykonaním tejto exekúcie. Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
15. 03. 2006, z prehľadu úhrad evidovaných k spisu č. Ex 1158/2003 a z prípisu k exekučnému konaniu

vyplýva, že pohľadávka oprávneného bola vymožená dňa
28. 02. 2006 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené súdu dňa 15. 03 2006. Žalobca sa o
vymožení pohľadávky dozvedel až 21. 06. 2013. Nakoľko bolo preukázané, že žalovaný ako súdny
exekútor vymohol od povinného sumu 78,66 € dňa 28. 02. 2006 a túto sumu nepoukázal žalobcovi
ako oprávnenému, súd prvej inštancie mal za to, že takýmto konaním žalovaný spôsobil žalobcovi
škodu a je povinný uvedenú sumu žalobcovi zaplatiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom
na postavenie exekútora pri výkone exekučnej činnosti, ako aj na charakter samotného vzťahu medzi

exekútorom a žalobcom ako účastníkom exekučného konania, ide o nárok na náhradu škody podľa
zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej aj ako „EP“ alebo „Exekučný poriadok“). Ide tu o objektívnu zodpovednosť za škodu, kuktorej došlo pri výkone verejnej moci a teda žalovaný, ktorý má stále postavenie súdneho exekútora,
je za túto škodu zodpovedný.
1.3 Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným v podanom

odpore. Premlčanie posudzoval súd prvej inštancie v zmysle ustanovení zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“). Pri náhrade škody plynie
tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba. Podľa súdu prvej inštancie začala plynúť subjektívna
doba dňa 21. 06. 2013, t. j. v deň keď sa žalobca dozvedel, že jeho pohľadávka bola vymožená.
Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa, 28. 02. 2006 teda v deň vymoženia pohľadávky.

Prvoinštančný súd bol toho názoru, že v tomto prípade je objektívna premlčacia doba 10 ročná z toho
dôvodu, že škodu spôsobil žalovaný úmyselne. Túto skutočnosť malo potvrdiť aj to, že proti žalovanému
sa vedie na Okresnom súde Zvolen viacero konaní, v ktorých ako súdny exekútor vymožené plnenie od
povinného nepoukázal oprávnenému. Z uvedeného vyplýva, že subjektívna premlčacia doba uplynula
dňa
21. 06. 2015 a objektívna premlčacia doba dňa 28. 02. 2016 Žaloba bola na súd podaná už

28. 05. 2014. Námietku premlčania nezhodnotil súd prvej inštancie ako dôvodnú.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a §
106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (v znení účinnom do 30.06.2016), podľa ktorého ak má účastník (žalobca) vo veci
úspech,priznámusúdnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonaniapotrebnýchnaúčelnébráneniesvojho

práva voči účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže si však žalovaný žiadne trovy neuplatňoval,
prvoinštančný súd mu žiadne trovy nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas dňa 16. 02. 2015 odvolanie. Namietal, že
vzťah účastníkov konania sa odvádza z činnosti žalovaného ako súdneho exekútora. Žalobca však

označil žalovaného ako fyzickú osobu napriek tomu, že je stále súdnym exekútorom a teda nemôže za
túto škodu zodpovedať ako fyzická osoba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov
žiadal žalovaný žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu k tvrdeniu žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie

uviedol,žesúdnyexekútorjepodľaustanovenia§33ods.1Exekučnéhoporiadkuzodpovednýzaškodu,
ktorú spôsobí on alebo jeho zamestnanec v súvislosti
s činnosťou podľa Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie priamo odkazuje na zákon
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca zastáva
názor, že pokiaľ má poškodený nárok na náhradu škody od štátu, má súčasne daný priamy nárok na

náhradu škody aj voči súdnemu exekútorovi a je len na jeho rozhodnutí, či si uplatní škodu iba voči štátu
alebo iba voči súdnemu exekútorovi. Sprenevera peňazí vznikla z činnosti exekútora. Žalobca považoval
rozsudok súdu prvej inštancie za správny a navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného
zamietol.

4. Odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom
od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej ako „C. s. p.“),
ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe

podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti C. s. p., pričom
aplikoval podľa § 470 ods. 1 už C. s. p.

5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v
rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., a rozsudok prvej inštancie podľa

§ 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie, na ktorý ďalej v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. len poukazuje. Odvolací

súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov (Exekučného poriadku a Občianskeho
zákonníka) a vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného viazaný zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolanía procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska, či (ne)došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekútor je štátom určenou
a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.

9. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006,
v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie
exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

10. Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva
a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a povinnosti, ktoré sú obsahom

právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie
vôleichsubjektov.Vzťahy,ktorésúzaloženénanerovnomprávnompostaveníichúčastníkov,avktorých
orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú však
verejnoprávne.

11. V zmysle uvedeného nemožno právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania
považovať za súkromnoprávny vzťah. Uvedený právny záver je v súlade s nálezom Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13. 02. 2013, podľa ktorého súdny exekútor ako predstaviteľ verejnej moci
sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov
exekučného konania, avšak len pri realizácii úkonov exekučného konania.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil, že vzťah medzi žalobcom a
žalovaným ako súdnym exekútorom je verejnoprávny a teda žalovaný škodu spôsobil v súvislosti s
výkonom verejnej moci. Podľa citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súdny exekútor je štátom
určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. V súvislosti s

výkonomexekučnejčinnostimáexekútorpostavenieverejnéhočiniteľa.Vykonávanieexekučnejčinnosti
je výkonom verejnej moci. Pokiaľ súdny exekútor prijal platbu od povinného a následne ju bezodkladne
nevyplatil oprávnenému, išlo z jeho strany o výkon exekučnej činnosti, ktorú žalovaný vykonával ako
predstaviteľ verejnej moci pri realizácii úkonov exekučného konania, ktoré v tom čase prebiehalo.
Žalovaný je aj v súčasnosti stále zapísaný v zozname súdnych exekútorov. Pri výkone funkcie súdneho

exekútora ako slobodného povolania má žalovaný postavenie ako fyzická osoba - podnikateľ. Je preto
nepodstatné akým spôsobom žalovaný označil žalobcu v podanej žalobe, či iba menom, dátumom
narodenia a bydliskom alebo pripojením aj jeho funkcie ako súdneho exekútora. Neobstojí teda námietka
žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie.

13. Vzhľadom na to, že vzťah medzi súdnym exekútorom a povinným je vzťahom verejnoprávnym,
nemožno pohľadávku žalobcu pokladať za bezdôvodné obohatenie. Inštitút bezdôvodného obohatenia
je upravený v Občianskom zákonníku a môže vzniknúť iba medzi účastníkmi s rovným právnym
postavením, a teda v súkromnoprávnych vzťahoch. Rovnaký právny názor zastáva aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (pozri napr. 4Cdo/41/2009, 6M Cdo/4/2011,

7Cdo/161/2013).

14. V zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec
v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

15. Exekútor poverený vykonaním exekúcie sa podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 30. 11. 2006 postará o jej vykonanie.16. Súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie ukladá ustanovenie § 46
ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006 povinnosť postarať sa o jej vykonanie.
Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že pod pojmom vykonania exekúcie sa myslí konanie súdneho

exekútora z úradnej povinnosti s dôrazom na dodržiavanie zásad zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti.
Súdny exekútor musí pri výkone exekučnej činnosti dbať okrem iného aj na uspokojenie exekvovaných
nárokov, teda uspokojenie pohľadávky oprávneného tak, aby mu svojim konaním nespôsobil škodu.
Škodu môže súdny exekútor spôsobiť svojim konaním ako aj nekonaním. Z ustanovenia § 33 ods.
1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006 vyplýva, že pri vzniku škody v rámci

exekučnej činnosti prichádza do úvahy zodpovednosť exekútora za nezákonné rozhodnutie a nesprávny
úradný postup. V prípade žalovaného ako súdneho exekútora došlo pri výkone exekučnej činnosti k
nevyplateniu vymoženej pohľadávky oprávnenému. Žalovaný tak uplatnil nesprávny úradný postup,
spočívajúci v nezákonnom zásahu do záujmov fyzických a právnických osôb. Z rozsudku súdu prvej
inštancie je nepochybné, že predmetná škoda vznikla za výkonu funkcie žalovaného ako súdneho
exekútora, čo nepopiera ani samotný žalovaný. V odpore, ani v odvolaní žalovaný nenamietal nárok na

náhradu škody žalobcovi, ani jej výšku. Ustanovenie § 33 ods. 1 EP upravuje zodpovednosť exekútora
za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone exekučnej činnosti. Zodpovednosť
súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 EP je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.
j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či došlo k vzniku škody
úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

17. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1
Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., odvolací súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 03. 2016, sp. zn. 3Cdo/75/2015, podľa ktorého
zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť

štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti, sa vzájomne nevylučujú. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia v
uvedenej veci poukázal na to, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť

exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa
zák. č. 514/2003 Z. z. (porovnaj napr. II. ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani zák.
č. 514/2003 Z. z. priamo neustanovujú prioritu alebo výlučnú zodpovednosť za škodu podľa niektorého
z nich. Obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z dikcie § 33 Exekučného poriadku možno vyvodiť, že
za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až 194 Exekučného poriadku), zodpovedá
vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33
ods. 1 Exekučného poriadku (obdobne II. ÚS 289/2008). Závisí výlučne na vôli žalobcu, či bude náhradu
škody požadovať podľa zák. č. 514/2003 Z. z. alebo, či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od
exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalovaný súdny exekútor je teda vecne pasívne

legitimovaným v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti.

18. Súd prvej inštancie sa zaoberal a správne zhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným v
podanom odpore proti platobnému rozkazu. Prvoinštančný súd správne aplikoval ustanovenia OZ o
premlčaní a v ich zmysle posúdil plynutie objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby. Odvolací súd

sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že v tomto prípade platí 10 ročná objektívna premlčacia
doba, nakoľko z konania žalovaného ako súdneho exekútora bolo zrejmé, že svoju povinnosť poukázať
vymoženú čiastku žalobcovi si nesplnil úmyselne. Námietka premlčania žalovaného neobstojí, nakoľko
žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie pred uplynutím subjektívnej a objektívnej premlčacej doby.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie posúdil
ako vecne správny a potvrdil ho v plnom rozsahu, vrátane výroku o trovách, v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.
s. p. Súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1
O. s. p. podľa úspechu strán v konaní. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, len z tohto dôvodu
mu náhrada trov konania priznaná nebola.

20. V dôsledku úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu odvolací súd priznáva aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).