Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/347/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219986
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614219986.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ, v právnej veci mal. L. U., Z..

XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky I. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. C. XXXX/XX, E. a otca X.
U., Z.. XX.XX.XXXX, B. P. G. XXXX/X, E., zastúpeného JUDr. Annou Filipovou, advokátkou so sídlom
v Spišskej Novej Vsi, ul. I. Krasku č. 1, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky
na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca zo dňa 02.12.2014 na zníženie výživného zamieta.

II. Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/174/2010 - 41 zo dňa 05.10.2010
v znení rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/381/2010 - 57 zo dňa 23.03.2011, a to tak,
že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. L. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne,
počnúc od 03.11.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v
mesiaci vopred.

III. Zostalé výživné zo stany otca na mal. L. za obdobie od 03.11.2016 do 31.01.2017 v celkovej výške

118,67 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom zo dňa 02.12.2014, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhal, aby súd
počnúc od 01.12.2014 znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. L. U. zo sumy 70,--Eur mesačne na
sumu 27,13 Eur mesačne splatnú do 15-tého dňa každého mesiaca.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z roku 2010 č.

P/174/10 (správne malo, byť 15P/174/2010 - poznámka súdu) bol zaviazaný prispievať na maloletého L.
sumou 70,--Eur mesačne k rukám matky. Od tejto úpravy výživného sa podstatne zmenil jeho pomery.
V čase úpravy bol zamestnaný v spoločnosti I. Q. a do 30.11.2014 bol zamestnaný vo firme Š.Z. B. T.-
Q. v pozícii pracovník SBS. Od 1.12.2014 je evidovaný na úrade práce v Levoči. Od 01.12.2014 bude
poberať len dávku v hmotnej núdzi, toho času jeho súčasná manželka je nezamestnaná a z uvedeného
manželstva pochádza aj jeho dcéra K. U., Z.. XX.XX.XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že od uvedeného
dátumu si vyživovaciu povinnosť v pôvodnej výške plniť nemôže.

3. Rozsudkom sp.zn. 16P/347/2014 - 23 zo dňa 10.02.2015 tunajší súd vyššie uvedený návrh otca
zamietol.4. Rozhodol tak potom, čo mal preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 15P/174/2010-41
zo dňa 5.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP/381/2010-57 zo
dňa 23.3.2011 bolo otcovi maloletého zvýšené výživné na mal. L. zo sumy 33,19 Eur na sumu 70,--

Eur počnúc od 5.5.2010. Ako vyplynulo z odôvodnenia uvedených rozhodnutí v čase rozhodovania
súdov o tomto zvýšení výživného matka maloletého mala v osobnej starostlivosti okrem mal. L. ešte
ďalšie dve maloleté deti z jej manželstva. Bola vydatá a jej manžel bol od mája 2010 nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce a príspevok v nezamestnanosti mal v štádiu vybavovania. Matka poberala
rodičovský príspevok vo výške 256,--Eur a rodinné prídavky na tri maloleté deti vo výške po 21,99 Eur

mesačne. Náklady na bývanie mala mesačne v sume 150,-- Eur, splácala hypotéky vo výške 120,--
Eur mesačne a na nákup tuhého paliva prispieva sumou 200,-- Eur. Náklady na mal. L. predstavovali
mesačne sumu 170 Eur. Otec maloletého v tom čase mal čistý mesačný príjem výške 411,16
Eur. Jeho vtedajšia manželka bola na rizikovom tehotenstve. Otec hradil náklady na bývanie nájomné
vo výške 290 Eur mesačne, výživné vo výške 33,19 Eur mesačne a cestovné v sume 32,-- Eur
mesačne.Zodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúdutiežvyplynulo,žebolapreukázanákvalifikovaná

zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 70,-- Eur mesačne, vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady zohľadňuje
odôvodnené potreby mal. L. v rozsahu primeranom reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
jeho otca, ktorému pribudli dve vyživovacie povinnosti voči manželke, ktorá je na materskej dovolenke s
ich maloletým dieťaťom. Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že maloletý L. v tom čase navštevoval 3. ročník

základnej školy, za stravu v školskej jedálni, v ktorej sa stravoval 3 dni v týždni za čo mu matka platila
15,-- Eur mesačne, za stravu, ktorú mu pripravovali doma, mu platila 50,-- Eur mesačne, za šatstvo 30,--
Eur mesačne, za internet 16,27 Eur mesačne, za splátku počítača 50,-- Eur mesačne, za knihy angličtiny
14,-- Eur polročne, za kultúrne podujatia 0,50 Eur mesačne, za výlety a exkurzie 90,-- Eur polročne, za
mobil 4,-- Eur mesačne a platila mu poistku 100,-- Eur polročne.

5. Pokiaľ šlo o pomery rodičov maloletého, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku sp.zn.
16P/347/2014 - 23 v tomto prebiehajúcom konaní dňa 10.2.2015, tak matka maloletého bola v
uvedenom období zamestnaná v spoločnosti O. F., T..Q.. s priemerným mesačným zárobkom za
obdobie mesiacov december 2013 až november 2014 vrátane cca 373,92 Eur. Bola podielovou

spoluvlastníčkou v rozsahu 1 rodinného domu, ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy v roku
2012, čo osvedčoval List vlastníctva č. XXXX vedený pre k.ú. E.. Náklady na bývanie podľa správy
ÚPSVaR Poprad, pracovisko Levoča boli vo výške 110,--Eur mesačne, kedy podľa SIPO dokladu za
mesiac február uhrádzali na inkase sumu 74,64 Eur a podľa poštového poukazu za telefón sumu 24,73
Eur.VýškasplátokhypotékypodľapredloženýchpotvrdeníSlovenskejsporiteľnebola 34,26Eura193,--

Eur mesačne.

6. Otec maloletého bol od 01.12.2014 nezamestnaný a hlásený na úrade práce. Podľa správy jeho
k uvedenému dátumu posledného zamestnávateľa - Š. B., pracovný pomer s otcom bol ukončený
výpoveďou v trvaní dvoch mesiacov k 30.11.2014, z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu s ÚPSVaR

Poprad s firmou tohto zamestnávateľa, a teda došlo k zániku pracovného miesta otca maloletého.
Výpoveď bola daná zo strany zamestnávateľa a nakoľko tento nemá voľné pracovné miesto, nebolo
možné otca maloletého u neho opätovne zamestnať. Podľa potvrdenia o príjme vystaveného uvedeným
zamestnávateľom otec dosahoval priemerný mesačný zárobok za obdobie december 2013 až november
2014 v sume 394,88 Eur. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otcovi bola vyplácaná podpora v

nezamestnanosti 232,70 Eur a tiež na základe dohody o vykonaní práce uzavretej so spoločnosťou X.,
Q..J..H.., X. mu bola vyplácaná odmena v sume 41,--Eur mesačne v hrubom. Podľa výpovede otca
bola táto odmena v sume cca 47,--Eur mesačne. Spolu so svojou vtedajšou manželkou bol v tom čase
spoluvlastníkom bytu, ktorý nadobudli v roku 2012, čo potvrdzoval aj List vlastníctva č. XXXX vedený
pre k.ú. E.. Od 3.9.2014 bol tiež vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo. Náklady

na ich domácnosť na február 2015 podľa predloženého SIPO dokladu predstavovali sumu 235,64 Eur.

7. Maloletý L. podľa správy UPSVaR Poprad, pracovisko Levoča z prešetrenia pomerov v tom čase
býva spolu so svojou mamou v rodinnom dome. Bol žiakom 8. ročníka základnej školy a poplatok
na začiatku školského roka bol vo výške 10,--Eur . Poplatky za knihy a pracovné zošity z nemeckého

jazyka a anglického jazyka a matematiky boli v sume 20,--Eur. Navštevoval krúžok florbalu v škole, kde
matka neuhrádzala žiaden poplatok, nakoľko prispievala vzdelávacím poukazom. Zvýšené výdavky boli
len so zakúpením hokejky v sume 25,--Eur a haloviek v sume 15,--Eur. Podľa predloženého poštového
poukazu matka mu uhrádzala stravné v sume cca 19,50 Eur mesačne. Maloletý mal zdravotné problémya jedenkrát ročne navštevoval kardiológa. Za vyšetrenie ultrazvukom mu u MUDr. Botta uhrádzala
poplatok 5,-Eur. Matka poberala prídavky na tri maloleté deti vo výške 70,56 Eur mesačne a okrem mal.
L. mala vyživovaciu povinnosť ešte k dvom maloletým deťom.

8. Za takto ustáleného skutkového stavu súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom sp.zn. 15P/174/2010-41 zo dňa
5.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP/381/2010-57 zo dňa
23.3.2011 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca oproti tým pomerom, z ktorých súd

vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí, ako aj na strane maloletého syna.

9. Na strane mal. L. táto zmena spočívala v tom, že tento v čase vyhlásenia rozsudku sp.zn.
16P/347/2014 - 23 v tomto prebiehajúcom konaní dňa 10.2.2015, navštevoval už druhý stupeň základnej
školy oproti poslednej úprave výživného, kedy navštevoval len 3. ročník základnej školy, t.j. prvý stupeň,
a teda nastúpil na vyšší stupeň vzdelávania. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej mierne

vzrástol príjem od poslednej úpravy výživného a zároveň sa jej manžel zamestnal.

10. Zmena na strane otca spočívala v tom, že tento od 1.12.2014 bol nezamestnaný, kedy dostal
výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu straty zákazky u jeho pôvodného zamestnávateľa. Jeho
príjem tvorila pri vyhlásení rozsudku sp.zn. 16P/347/2014 - 23 v tomto prebiehajúcom konaní dňa

10.2.2015 dávka v nezamestnanosti v sume 232,70 Eur a popritom odmena získaná na základe dohody
o vykonaní práce v rozmedzí od 41,--Eur do 47,--Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného
pritom otec maloletého bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške cca 411,16 Eur. V tom
čase hradil náklady na bývanie vo výške 290 Eur mesačne, a cestovné v sume 32 Eur mesačne.
Pri vyhlásení rozsudku sp.zn. 16P/347/2014 - 23 v tomto prebiehajúcom konaní dňa 10.2.2015 tieto

náklady na bývanie podľa predloženého SIPO dokladu predstavovali sumu 235,64 Eur. Hypotéku
rodine otca pomáhali splácať svokrovci. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo
však preukázané, že pri určení sumy výživného pri poslednom rozhodovaní bola vzatá na zreteľ aj
skutočnosť, že otec maloletého už v tom čase mal dve vyživovacie povinnosti a to voči svojej manželke,
ktorá v tom čase bola na materskej dovolenke , ako aj voči jeho ďalšiemu v tom čase už narodenému

dieťaťu a to maloletej dcére K..

11. Súd tak konštatoval, že je síce pravdou, že s otcom bol zo strany jeho posledného zamestnávateľa
pred vyhlásením rozsudku sp.zn. 16P/347/2014 - 23 v tomto prebiehajúcom konaní dňa 10.2.2015
ukončený pracovný pomer v dôsledku straty zákazky tohto jeho zamestnávateľa a tým aj poklesol jeho

reálny príjem zo sumy 394,88 Eur, ktorú dosahoval v priemere za obdobie za obdobie december 2013
až november 2014, na sumu 273,70 Eur, resp. 279,70 Eur (t.j. súčet čiastky dávky v nezamestnanosti
a odmeny na základe dohody o vykonaní práce). Súd však bol toho názoru, že otec ktorý mal v to
čase vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným maloletým deťom nevyvinul dostatočnú snahu, aby
zabezpečil náhradný zdroj príjmu. Prakticky okamžite po zániku jeho pracovného pomeru si podal

žiadosť o zníženie výživného, na druhej strane si však našiel prácu na dohodu o vykonaní práce.
Samotný otec vo svojej výpovedi vyhlásil, že si prácu mimo regiónu Spišská Nová Ves, Levoča, či
Poprad vôbec nehľadal. Súd konštatoval, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje
povinnosť pracovať a tiež nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vyučená. Na druhej strane ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§

62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože
sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a
preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. V danom
prípade prípadné zníženie výživného pre mal. L. by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie
a život maloletého dieťaťa výlučne na matku ako druhého rodiča, ktorá sa osobne stará o maloletého

a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu na hranici svojich možností, preto zníženie
výživného by nepochybne bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. O to viac,
že otec o syna neprejavoval absolútne žiaden záujem a teda celá ťarcha výchovy a starostlivosti o syna
ostávala na pleciach matky. Argument otca, že mu v kontakte so synom nebolo umožnené neobstojí,
nakoľko pokiaľ by sa tento k veci postavil ako zodpovedný rodič, už dávno by so synom styk rozvíjal,

hlavne po jeho presťahovaní do rovnakého mesta, v ktorom v súčasnosti žijú, a pokiaľ by výkon týchto
práv mu bol predsa len upieraný, ako sa to snažil tvrdiť, mal možnosť uplatniť si príslušné právne
prostriedky na vymoženie jeho realizácie. Súd bol toho názoru, že otec maloletého vzhľadom na svoj
vek (43 rokov) a doterajšie pracovné skúsenosti bol schopný zabezpečiť si finančné prostriedky nauspokojovanie vlastných potrieb minimálne v bežnom rozsahu, preto bolo možné od neho spravodlivo
žiadať, aby prispieval na výživu mal. L. sumou 70,--Eur mesačne, t.j. výživným na 1 deň v rozsahu 2,33
Eur. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

12. Na základe odvolania otca Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vyššie uvedený rozsudok
uznesením sp.zn. 7CoP/189/2015-48 zo dňa 30.12.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13.Zodôvodneniauvedenéhouzneseniaodvolaciehosúduvyplynulo,žezlistinnýchdôkazov,ktoréotec

predložil v odvolacom konaní a ktoré zjavne nemohol uplatniť v konaní na súde prvého stupňa vyplynulo,
že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa nastali u otca nové skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na
rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, a síce konkrétne, že bolo jeho manželstvo rozvedené a boli
upravené rodičovské práva a povinnosti k mal. K. U. rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z
2.3.2015 č.k. 5P 194/2014-93 a že z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 22.10.2015 vyplynulo, že otec bol
od 10.12.2014 do 10.4.2015 zamestnaný v X. Q..J..H.. a od 22.6.2015 do 14.9.2015 u zamestnávateľa

B. Z. Q..J..H.. s tým, že z obsahu spisu nebolo možné zistiť, či v uvedenom období otec poberal (od
februára 2015) dávku v nezamestnanosti, resp. dokedy ju poberal a aký charakter malo zamestnanie
vo firme B. Z. Q..J..H.. a aké príjmy otec v uvedenom období dosahoval, prípadne ako sa zmenili jeho
pomery aj v dôsledku rozvodu manželstva, teda aké nevyhnutné výdaje mal.

14. Úlohou prvostupňového súdu bolo po vrátení veci doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie
podstatných zmien pomerov, ktoré nastali u otca, prípadne aj u ostatných účastníkov konania po
rozhodnutí súdu prvého stupňa, konkrétne zistiť príjmy otca od februára 2015, dôvody skončenia jeho
ďalších pracovných pomerov, zistiť jeho aktuálne životné náklady, ako aj možnosti a schopnosti získania
adekvátneho zamestnania zodpovedajúceho jeho veku, vzdelaniu a pracovným skúsenostiam, prípadne

ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného a vo veci opäť
rozhodnúť.

15. Na pojednávaní konanom dňa 05.09.2016 matka priamo do súdnej zápisnice podala protinávrh na
zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého na sumu 120,- EUR mesačne počnúc od uvedeného

dňa, na základe čoho súd uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní spojil konanie o tomto
návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. L. na sumu 120,- € mesačne s konaním o návrhu otca na
zníženie výživného, vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 16P/347/2014 na spoločné konanie, ktoré
sa ďalej viedlo pod sp.zn. 16P/347/2014.

16. Súd vykonal doplnenie dokazovania v zmysle pokynu odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav:

17. Otec maloletého bol od 10.12.2014 do 10.4.2015 zamestnaný na základe dohody o pracovnej
činnosti v spoločnosti X., Q..J..H.., kde za uvedené obdobie mu bol vyplatený čistý príjem v sume 151,73
Eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 37,93 Eur (151,73 Eur : 4 mesiace).

18. Zároveň mu boli v období od 1.1.2015 do 31.5.2015 vyplácané dávky v nezamestnanosti a to v
celkovej sume 1.133,40 Eur, čo v priemere na mesiac predstavovalo sumu 226,68 Eur.

19. Podľa správ spoločnosti B. Z. , Q..J..H.. bol ich zamestnancom od 22.6.2015 a jeho pracovný

pomer bol ukončený dňa 14.9.2015 zo strany otca v skúšobnej dobe. Otec vo svoje výpovedi uviedol,
že pracovný pomer u tohto zamestnávateľa ukončil preto, lebo u neho pracujú chlapi, ktorí užívajú
alkoholické nápoje a títo ho urážali počas pracovnej doby. Podľa uvedených správ tohto zamestnávateľa
pracovnú zmluvu mal otec uzavretú na dobu určitú do 31.12.2015, a pokiaľ by k ukončeniu pracovného
pomeru nebolo bývalo došlo, otec by mohol u tohto zamestnávateľa pracovať aj naďalej až do

uvedenej doby. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch uvedeného zamestnávateľa otcovi bol za
uvedené obdobie trvania pracovného pomeru vyplatený hrubý príjem v celkovej výške 1.428,29 Eur,
čo po odrátaní poistného a príspevkov v sume 198,54 Eur a preddavkov na daň v sume 56,24 Eur,
predstavovalo čistí príjem vo výške 1.227,51 Eur. V prepočte na mesiac šlo o sumu vo výške 327,34
Eur (1.227,51 Eur / 3 3 mesiaca).

20. Od 2.10.2015 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenou Úradom práce ,
sociálnych vecí a rodiny. Od 1.11.2015 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur
mesačne. Iné štátne sociálne dávky nepoberal. Otec si dňa 20.10.2015 v Sociálnej poisťovni uplatnilnárok na dávku v nezamestnanosti, avšak podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.10.2015
v tom čase mu už nevznikol nárok na túto dávku. K 16.3.2016 nebol podľa správy Sociálnej poisťovne
poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok v nezamestnanosti a ani dávok nemocenského

poistenia.

21. Podľa jeho výpovede mu vypomáhali príbuzní a to jeho sestra T. B., ktorá mu poskytla peniaze na
úhradu výživného na mal. deti podľa toho, ako mohla, niekedy 60,- Eur a niekedy iná čiastku. Sestra F.
P. mu vypomáha väčšinou stravou a brat X. U.H.A. mu vypomáhal jednak so stravou a tiež aj finančne,

kedy mu pomohol čiastkou 100,- Eur, z ktorej uhradil výživné v sume 100,- Eur. Tiež mu vypomáhali aj
kamaráti, ktorých však nechcel menovať. Uvádzal tiež, že mal aj nejaké zdravotné komplikácie, ktoré
mu bránili zamestnať sa, ale nedal sa v nemocnici vyšetriť, preto nemá žiadne lekárske potvrdenie o
tom, žeby sa nemohol zamestnať.

22. Otec je vyučený vodoinštalatér (čl. 19 súdneho spisu). Podľa inzerátu zverejneného na internetovej

stránke www.profesia.sk v apríli 2016 spoločnosť RELIEN, s.r.o. s miestom
výkonu práce Košice, hľadala zamestnancov so vzdelaním vodoinštalatérstvo, kurenárstvo. Podľa jeho
účastníckej výpovede o prácu vodoinštalatéra sa nezaujímal, nakoľko ho už 2-3 krát odmietli. Navyše si
hľadal prácu len v okolí, nakoľko chce byť pri svojej malej dcére. V spoločnosti Embraco Slovakia, s.r.o.
v minulosti pracoval, avšak po tom, čo tam zažil vyhodenie z tejto fabriky o prácu sa už tam nezaujímal.

Podľa jeho vyjadrenia verejnoprospešné práce , na základe ktorých by mu bola priznaná dávka, odmietol
preto, lebo pred tým niekoľko rokov chránil úrad práce a teraz by mal takto pracovať s ľuďmi, ktorých
pôvodne z úradu práce vyhadzoval, keďže urážali úradníčky.

23. Dňa 3.11.2016 sa otec opätovne zamestnal a to v spoločnosti BONUL, s.r.o. na dobu určitú do

31.10.2017, pričom za mesiac november 2016 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 361,51 Eur a za
mesiac december 2016 vo výške 400,20 Eur.

24. Do 13.5.2015 bolo spoločne so svojou bývalou manželkou spoluvlastníkom bytu, ktorý nadobudli
v roku 2012, a zápisom o ktorom bol vedený na Liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E.. Uvedený byt

odpredali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2015 za kúpnu cenu 27.500,--Eur , z ktorej suma
2.100,--Eur im mala podľa uvedenej zmluvy byť priamo vyplatená do rúk pri podpise zmluvy a suma
25.400,--Eur bola poukázaná bezhotovostným prevodom na účet v Slovenskej sporiteľni za účelom
vyplatenia úveru, ktorý im bol poskytnutý a na základe ktorého bola na uvedenom liste vlastníctva na
tomto byte vedená ťarcha v podobe záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne.

Podľa účastníckej výpovede otca tento z tejto kúpenej ceny nedostal ani cent, nakoľko uvedený
hypotekárny úver bol braný na svokrovcov a oni ešte doplácali banke, aby bol tento hypotekárny úver
vyplatený v plnej výške. Aj čiastka 2.100,--Eur, ktorá jemu a jeho manželka mala byť vyplatená bola
prevzatí svokrovcami.

25. Otec bol od 3.9.2014 do 10.7.2015 vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo.
Podľa jeho účastníckej výpovede toto vozidlo odpredal kamarátovi X. A. za 150,- Eur, nakoľko išlo o
vozidlo, ktoré malo pokazenú prevodovku automatickú a dlhý čas stálo na parkovisku.

26. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 5P/194/2014-93 zo dňa 2.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 19.3.2015, bolo manželstvo otca maloletého s jeho dovtedajšou manželkou rozvedené a na čas po
rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo jeho ďalšie dieťa - mal. K. zverená
do osobnej starostlivosti jeho bývalej manželky (matky tohto dieťaťa) a otec sa zaviazal prispievať na
výživu tohto dieťaťa sumou 30,--Eur mesačne.

27. Matka maloletého pracovala v spoločnosti F., T..Q.. v období od 3.2.2013 do 30.9.2015, kedy bol s
ňou ukončený pracovný pomer dohodou na jej žiadosť. Za obdobie od 1.10.2014 do 30.9.2015 dosiahla
u tohto zamestnávateľa čistý príjem vo výške 4.787,48 Eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu
398,96 Eur. Od 5. októbra 2015 je zamestnaná u nového zamestnávateľa, K. Q.D. F. E., kde za obdobie
od októbra 2015 do februára 2016 vrátane dosiahla čistý príjem v celkovej výške 2.101,79 Eur , čo v

prepočte na mesiac predstavuje sumu 420,36 Eur , za obdobie od januára 2016 do júla 2016 vrátane
dosiahla čistý príjem v celkovej výške 2.822,59 Eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 403,22
Eur a za obdobie od augusta 2016 do októbra 2016 vrátane dosiahla čistý príjem v celkovej výške
1.154,61 Eur , čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 384, 87 Eur . Matka poberá prídavky natri maloleté deti vo výške 70,56 Eur mesačne a okrem mal. L. má vyživovaciu povinnosť ešte k dvom
maloletým deťom.

28. Matka je naďalej podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1 rodinného domu , ktorý nadobudla na
základedarovacejzmluvyvroku2012,čoosvedčujeListvlastníctvač.XXXXvedenýprek.ú.E..Náklady
na bývanie sú vo výške 110,--Eur a výška splátky za hypotéku je 200,--Eur mesačne.

29. Maloletý L. bol v školskom roku 2015/2016 žiakom 9. ročníka základnej školy. V uvedenom školskom

roku poplatok škole na začiatku roka bol 12,--Eur, poplatok za knihy a pracovné zošity bol v sume
20,--Eur. Podľa potvrdenia základnej školy v uvedenom školskom roku celkové náklady na štúdium
predstavovali sumu 79,60 Eur. Naďalej navštevoval krúžok florbalu v škole, kde matka neuhrádza žiaden
poplatok, nakoľko prispieva vzdelávacím poukazom. Zvýšené výdavky boli len so zakúpením hokejky
v sume 25,--eur a haloviek v sume 15,--Eur. Od 1.9.2016 je maloletý študentom 1. ročníka Technickej
akadémie, kde podľa správy uvedenej strednej školy náklady na školský rok 2016/2017 odhadom

predstavujú sumu 796,80 Eur ma školský rok. Od 1.9.2015 navštevuje Základnú umeleckú školu ,
kde matka uhrádza príspevok škole v sume 10,--Eur a polročné školné v sume 35,--Eur. Maloletý má
zdravotné problémy a jedenkrát ročne navštevuje kardiológa. Za vyšetrenie ultrazvukom mu u MUDr.
B. uhrádzala poplatok 5,--Eur. Maloletý chodieva lyžovať, kde poplatok za jeden lístok na štyri hodiny
je v sume 12,-- Eur.

30. Otec sa o syna naďalej nezaujíma, nenavštevuje ho a neprispieva mu ani nad rámec výživného.
Na výživu maloletého dňa 1.2.2016 uhradil poštovým poukazom sumu 20,--Eur a dňa 15.2.2016 sumu
20,--Eur (čl. 96 súdneho spisu), čo osvedčujú aj poštové poukazy predložené otcom (čl. 128 súdneho
spisu). Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (čl. 121) otec si k mal. L. od novembra

2015 vyživovaciu povinnosť neplnil, následne od januára 2016 do mája 2016 uhrádzal sumu 20,--Eur
mesačne na jeho výživu a od júna 2016 sumu 30,--Eur mesačne. Podľa otcom predložených poštových
poukazov tento na výživu maloletého syna dňa 23.5.2016 uhradil sumu 60,--Eur, dňa 22.6.2016 sumu
30,-- Eur, dňa 22.7.2016 sumu 30,--Eur a dňa 1.8.2016 sumu 30,--Eur. Podľa matkou predložených
poštových poukazov otec dňa 8.9.2016 uhradil sumu 30,--Eur a dňa 26.10.2016 sumu 30,--Eur. Podľa

matkou predložených poštových poukazov otec na výživu maloletého syna dňa 23.5.2016 uhradil sumu
60,--Eur, dňa 22.6.2016 sumu 30,-- Eur, dňa 22.7.2016 sumu 30,--Eur a dňa 1.8.2016 sumu 30,--Eur.
Podľa matkou predložených poštových poukazov otec dňa 23.12.2016 uhradil štyrikrát sumu 10,--Eur,
dňa 2.1.2017 trikrát sumu 10,--Eur a dňa 18.1.2017 dvakrát sumu 30,--Eur.

31. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

35. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

36. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.37.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

39. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

40. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

41. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

42. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

43. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

45. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

46. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

47. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

49. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

50. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

51. I po doplnenom dokazovaní súd konštatuje, že tu nie je daný priestor na zníženie výživného zo
strany otca na mal. L., naopak nastálou ďalšou zmenou pomerov bolo potrebné toto výživné zvýšiť,
avšak nie až v takom rozsahu ako to navrhovala matka maloletého.

52. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná

rozsudkomsp.zn.15P/174/2010-41zodňa5.10.2010vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach
sp.zn.8CoP/381/2010-57zodňa23.3.2011došlokpodstatnejzmenepomerovnastrane otcaoprotitým
pomerom, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí. Ten bol od 1.12.2014 do 22.6.2015
anásledneod2.10.2015do3.11.2016nezamestnanýavedenýnaúradepráce.Včaseposlednejúpravy
výživného pritom otec maloletého bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške cca 411,16 Eur.
V tom čase hradil náklady na bývanie vo výške 290 Eur mesačne, a cestovné v sume 32 Eur mesačne.

53. Na druhej strane k zmene pomerov došlo aj na strane mal. L., ktorý v čase podania návrhu v
tomto konaní a v jeho priebehu navštevoval už druhý stupeň základnej školy, pričom od 1.9.2016 je už
študentom prvého ročníka strednej školy. Naproti tomu pri poslednej úprave výživného, navštevoval len
3. ročník základnej školy, t.j. prvý stupeň základnej školy.

54. V prípade maloletého teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo
vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa.
To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho
stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája

do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti
súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb
dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je
šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania

dieťaťa,rozvojomjehozáujmovapotrieb,prípravounabudúcepovolanie,kultúrne,športovéarekreačné
potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

55. Najmarkantnejšie sa tento nárast nákladov prejavuje aj v správach oboch škôl, ktoré v priebehu
tohto konania maloletý navštevoval. Kým základná škola, ktorú navštevoval v školskom roku 2015/2016
ako žiak jej 9. ročníka, uvádzala tie najnutnejšie výdavky sumou 79,60 Eur. Technická akadémia, ktorú
toho času navštevuje ako študent 1. ročníka, tieto náklady pre tento na školský rok 2016/2017 odhadom

vyčísľuje sumu 796,80 Eur, čo je výrazný rozdiel. Už len tieto skutočnosti preto nepripúšťali možnosť
znižovať sumu výživného zo strany otca pod dosiaľ určenú sumu, pokiaľ by na to neboli dané naozaj
objektívne dôvody na strane otca, ktoré by bolo možné považovať za natoľko závažné, že by súd na
ne mal vziať zreteľ. Za také nie je možné bez všetkého považovať len obyčajnú stratu zamestnania.
Na to, aby súd mohol takto stratu zamestnania považovať za natoľko objektívnu a ospravedlniteľnú

prekážku, ktorá by umožňovala uvažovať ako o dôvode zníženia výživného na maloleté dieťa, je
žiaduce, aby bola dokladovaná skutočne a nespochybniteľne prejaveným úsilím povinného rodiča v
hľadaní si nového zamestnania. V žiadnom prípade pre účely rozhodovania o vyživovacej povinnosti
tohto povinného rodiča nepostačuje sa jeho prezentovanie „lístkovým systémom“, ktorý dokladuje na
príslušnom ÚPSVaR, ktorý viac-menej slúži len k tomu, aby dotyčný nebol vyradený z evidenčného

systému nezamestnaných.

56. Bolo nesporné, že s otcom bol zo strany jeho posledného zamestnávateľa ukončený pracovný pomer
v dôsledku straty zákazky u tohto jeho zamestnávateľa a tým aj poklesol jeho reálny príjem zo sumy
394,88 Eur, ktorú dosahoval v priemere za obdobie za obdobie december 2013 až november 2014, na

sumu 273,70 Eur, resp. 279,70 Eur (t.j. súčet čiastky dávky v nezamestnanosti a odmeny na základe
dohody o vykonaní práce).57. Súd však aj po doplnenom dokazovaní vykonanom na pokyn odvolacieho súdu dospel k
presvedčeniu, že otec, ktorý má toho času vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným maloletým
deťom, nevyvinul dostatočnú snahu, aby si zabezpečil náhradný zdroj príjmu, z ktorého by dokázal

uspokojovať výživné na obe jeho deti. Prakticky okamžite po zániku jeho pracovného pomeru si podal
žiadosť o zníženie výživného, na druhej strane si však našiel prácu na dohodu o vykonaní práce. Teda
preukázal existenciu pracovných zručností, len tieto nezameral smerom k obstaraniu si zamestnania
zodpovedajúceho jeho schopnostiam a vzdelanostným predpokladom. O jeho laxnom a nie dôslednom
prístupe pri hľadaní si nového zamestnania svedčia aj jeho vyhlásenia v rámci jeho účastníckych

výpovedí. Už prvotne otec vo svojej výpovedi vyhlásil, že si prácu mimo regiónu Spišská Nová Ves,
Levoča, či Poprad vôbec nehľadal, dôvodiac to tým, že chce byť v blízkosti svojej dcéry. V rámci
doplneného dokazovania následne tiež vyhlásil, že o prácu vodoinštalatéra, v ktorom odbore je vyučený,
sa nezaujímal, nakoľko ho v minulosti už 2-3 krát odmietli. O možnosť výkonu práce u najväčšieho
zamestnávateľa tunajšieho regiónu spoločnosti Embraco Slovakia, s.r.o., absolútne neprejavil ani
len náznak záujmu, dôvodiac to tým, že ho v minulosti odtiaľ mali vyhodiť. Odmietol vykonávať aj

verejnoprospešné práce, na základe ktorých by sa mu navýšila priznaná dávka, pretože sa mu zdalo
byť pre neho nevhodné, aby pracoval spoločne s ľuďmi, ktorých v minulosti z úradu ako strážna služba
vyhadzoval. Avšak najzreteľnejším prejavom laxného a nezodpovedného prístupu otca pri hľadaní si
zamestnania a následnom jeho udržaní bol jeho nástup a následne ukončenie pracovného pomeru v
spoločnosti brantner nova, s.r.o. Otec bol ich zamestnancom od 22.6.2015 a jeho pracovný pomer bol

ukončený dňa 14.09.2015 z jeho vlastnej iniciatívy bez vážneho dôvodu, napriek tomu, že mal u tohto
zamestnávateľa zabezpečené zamestnanie až do 31.12.2015. Súd v žiadnom prípade nemohol vziať
na zreteľ argument , ktorý otec uvádzal ako dôvod ukončenia tohto pracovného pomeru. Otec sa tak
pripravil svojim nezodpovedným prístupom o možnosť príjmu, z ktorého by dokázal uhrádzať ako dosiaľ
určené výživné na mal. L. v sume 70,--Eur mesačne, tak aj súdom v rámci rozvodového konania určené

výživné vo výške 30,--Eur na dcéru K.. V súvislosti s touto to ďalšou vyživovacou povinnosťou súd len
poznamenáva, že táto otcovi existovala už v čase poslednej úpravy výživného na mal L., len nebola
premietnutá do výroku súdneho rozhodnutia, ale bola realizovaná zo strany otca na dobrovoľnej báze
v rámci jeho vtedy existujúceho rodinnoprávneho vzťahu.

58. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť

poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti

a tiež situáciu na trhu práce.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto bol toho názoru, že na strane otca maloletého
neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mu znížiť výživné z jeho strany na mal. L..

60. Dňa 3.11.2016 sa otec zamestnal, pričom za mesiac november 2016 mu bola vyplatená čistá mzda
vo výške 361,51 Eur a za mesiac december 2016 vo výške 400,20 Eur. Prihliadajúc na túto skutočnosť,
ako aj na skutočnosť výrazného nárastu nákladov na maloletého jeho nástupom na strednú školu súd
bol toho názoru, že po spojení oboch týchto skutočnosti tu vznikol priestor na zvýšenie výživného na
maloletého.

61. Pri určení rozsahu tohto zvýšenia súd prihliadol na majetkové pomery otca maloletého, výšku príjmu
ktorá mu z toho nového zamestnania plynie, existenciu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a na základe
uvedenéhosúdustálilvýškuvýživnéhonamaloletéhoL.nasumu90,-Eurmesačne,naktorúhozaviazal
prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

62. Pokiaľ povinný rodič - v tomto prípade otec neprejavuje absolútne žiaden záujem o dieťa, a celková
výlučnástarostlivosťjelennarodičovi,vktoréhoosobnejstarostlivostisadieťanachádza,potompovinnýrodič musí rátať s tým, že táto absencia vo výchove dieťaťa, musí byť kompenzovaná aspoň primeraným
finančným plnením .

63. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 03.11.2016, t.j. odo dňa, kedy sa otec nanovo
zamestnal s príjmom, ktorý bol obdobný príjmu, ktorý dosahoval pri poslednej úprave výživného
rozsudkom sp.zn. 15P/174/2010-41 zo dňa 5.10.2010, nakoľko súd túto zmenu pomerov spolu so
zmenou pomerov na strane maloletého spočívajúcou v jeho nástupe na strednú školu považoval vo
svojom vzájomnom pôsobení za natoľko závažnú, ktorá odôvodňovala zvýšiť výživné zo strany otca

na mal. L. od uvedeného okamihu.

64. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého L. za obdobie od 03.11.2016
na sumu 90,- EUR, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za
obdobie od 03.11.2016 do 31.01.2017, a to vo výške 118,67 EUR, ktorý súd otca zaviazal uhradiť do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

65. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace december
2016 a január 2017 vrátane v sume 90,--EUR mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za
mesiac november 2016 zodpovedajúcej 28 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 03.11.2016
do 30.11.2016), čo predstavovalo čiastku 84,-- EUR (t.j. 90,-- EUR / 30 dní x 28 dní). Celkové takto

novourčené výživné za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 264,-- EUR.

66.Vkonaníbolopreukázanéžeotecod03.11.2016uhradilkrukámmatkynavýživusynazaobdobieod
03.11.2016 do 31.1.2017 spolu sumu 150,--EUR (dňa 23.12.2016 štyrikrát sumu 10,--Eur, dňa 2.1.2017
trikrát sumu 10,--Eur a dňa 18.1.2017 dvakrát sumu 30,--Eur.) Z takto otcom uhradeného výživného súd

odrátalsumu4,67 EUR akopomernúčiastkupôvodneurčenéhovýživného70,--EURzodpovedajúceho
2 dňom z mesiaca november 2016 (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy otec nastúpil do nového
zamestnania, a teda výpočet uvedenej sumy je : 70,-- EUR/ 30 dní x 2 dní) a výslednú sumu následne
odrátal od vyššie určenej čiastky novourčeného výživného. Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ
neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie (t.j. 264,-- EUR - /150,-- EUR

- 4,67 EUR / = 118,67 eur EUR).

67. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac január 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

68. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

69. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

70. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

71. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.