Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5Cb/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813201212
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6813201212.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa Slovenská

sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO:
36856584,protiodporcomvrade1/HOLZ-PRODUCTspol.sr.o.sosídlomCintorínskač.2-6,Tornaľa,
IČO: 31 626 718, v rade 2/ Š. A., U.. XX.XX.XXXX, R. F.Á. Č.. XXXX/XX, F., právne zast. JUDr. Martinou
Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá č. 26, v rade 3/ C. L., U.. XX.XX.XXXX,
R. A. XX, Š.F., o zaplatenie 44 701,94 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca v rade 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 44 701,94 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8 % ročne zo sumy 35 376,24 € od 23.11.2012 do zaplatenia, spoločne a nerozdielne s
odporcom v rade 3/, ktorému bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom zo dňa 04.07.2013, č.k.
7Rob/4/2013-64 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Odporca v rade 2/ je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to súdny poplatok 2 682,- € a

trovy právneho zastúpenia 1 249,58 € spoločne a nerozdielne s odporcom v rade 3/, ktorému bola táto
povinnosťuloženáplatobnýmrozkazomzodňa04.07.2013,č.k.7Rob/4/2013-64 asamostatnevovýške
2 742,71 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.02.2013 domáhal od odporcov v rade 1/ HOLZ -
PRODUCT, spol. s r.o., v rade 2/ Š. A. a v rade 3/ C. L., aby mu zaplatili sumu 44 701,94 € spolu s úrokom
zomeškaniavovýške8%ročnezosumy39723,07€od23.11.2012dozaplatenia,titulomnesplateného
úveruzozmluvyopovolenomprečerpaníč.0512645048/2009adohodyopristúpeníkzáväzku,vzmysle
ktorej bol odporcovi v rade 1/ poskytnutý úver formou povoleného prečerpania vo výške 33 000,- €.

Uviedol, že nárok pozostáva z istiny 35 364,45 €, úrokov z omeškania vo výške 4 978,87 € a poplatkov
vo výške 4 358,62 €. Podaním doručeným súdu dňa 23.04.2013 navrhovateľ špecifikoval uplatnený
nárok v sume poplatkov 4 358,62 € tak, že táto suma nepredstavuje poplatky (takto bola označená
len omylom), ale sa jedná o úroky z omeškania od 02.11.2009 do 17.03.2011. Zároveň špecifikoval
výpočet úroku z omeškania za uvedené obdobie vypočítaný vždy ku koncu príslušného kalendárneho
mesiaca. Suma ďalej zahŕňa poplatok za vedenie účtu vo výške 5,15 € a poplatok za zrušenie účtu 6,64
€. Suma 4 978,87 € predstavuje úroky z prečerpania od 01.06.2009 do 02.11.2009 a úroky z omeškania

od 03.11.2009 do 22.11.2012. Uviedol, že úrok z prečerpania sa platí vtedy, ak sa na debetnom účte
vyčerpalo viac ako bol poskytnutý úverový rámec a to z rozdielu výšky čerpanej sumy nad poskytnutý
úverový rámec v percentuálnej sadzbe určenej bankou zverejnením - 8 % ročne, v prípade ukončenia
aktivácie povoleného prečerpania z celej splatenej istiny a úroku a to v percentuálnej sadzbe určenejbankou zverejnením - 8 % ročne. Tento úrok tiež vyčíslil za jednotlivé mesiace, vždy k poslednému dňu
toho ktorého mesiaca. Zároveň upravil petit návrhu tak, že úrok z omeškania vo výške 8 % ročne žiadal
zaplatiť len zo sumy 35 376,24 €, ktorá je tvorená istinou vo výške 35 346,45 € a poplatkami vo výške

11,79 €. Toto podanie súd podľa obsahu posúdil aj ako čiastočné späťvzatie návrhu.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 04.07.2013, č.k. 7Rob/4/2013 - 64 a to v rozsahu
nároku uplatneného po čiastočnom späťvzatí návrhu (§ 172 ods. 6 O.s.p.).

Protiplatobnémurozkazupodalvzákonnejlehoteodporodporcavrade2/,vktoromuviedol,žemázato,
že právny úkon, ktorým odporca v rade 2/ pristúpil k záväzku spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o.
odporuje dobrým mravom a je z tohto dôvodu absolútne neplatný. Uviedol tiež, že tento úkon obchádza
zákon a to právnu úpravu spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá výslovne určuje, že spoločník ručí
za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.
Právnyúkonnemoholpredstavovaťjehoslobodnúavážnuvôľu,pretožehoeštedňa11.02.2009vtedajší

štatutár spoločnosti NTC, s.r.o. pán D. G. presviedčal, aby pristúpil k záväzku s tým, že v tento deň
podpísal zmluvu o prevzatí dlhu, na základe ktorej sa p. G. zaviazal uhradiť predmetný záväzok v
prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. v prípade nesplácania zo strany odporcu v rade 1/. Uviedol, že úver
bol vyplatený v prospech odporcu v rade 1/ a on s ním nijako nedisponoval. Dňa 13.12.2009 bezodplatne
previedol svoj obchodný podiel na odporcu v rade 4/ (pozn. súdu - má na mysli spoločnosť NTC, s.r.o.).

Tento prevod bol uskutočnený niekoľko rokov predtým ako došlo k zrušeniu bankového účtu. Preto
má za to, že akákoľvek jeho zodpovednosť z uvedeného zmluvného vzťahu je v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázal na to, že v čase pristúpenia k záväzku bol a aj v súčasnosti je v manželskom zväzku,
preto bol na uvedený právny úkon potrebný aj súhlas jeho manželky, keďže sa zaviazal majetkom
patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nešlo o bežný úkon v zmysle § 145 ods.

1 Občianskeho zákonníka, na ktorý by stačil súhlas len jedného z manželov. Tu poukázal na Nález
Ústavného súdu SR z 08.12.2010, č.k. I.ÚS 26/2010 - 26, podľa ktorého sa javí ako odporujúce dobrým
mravom keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom
pristúpi k záväzku spoločnosti a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti,
pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej

pohľadávky z vecí patriacich do BSM.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odporcovia v rade 2/ a 3/ pristúpili k záväzku odporcu
v rade 1/ splatiť pohľadávku navrhovateľa zo zmluvy o povolenom prečerpaní. V čl. II bod 4. Zmluvy
vyhlásili, že sa podrobne oboznámili s obsahom všetkých práv a povinností, ktoré vyplývajú zo zmluvy

ako i s ekonomickou a finančnou situáciou dlžníka a dôsledkami, ktoré pre pristupujúcich dlžníkov
vyplynú z pristúpenia k záväzkom dlžníka splatiť pohľadávku banky ako i ku všetkým záväzkom dlžníka
vyplývajúcimzozmluvy.Vzmysle§533Občianskehozákonníkasúpretopovinníspoločneanerozdielne
splniť záväzok spolu s odporcom v rade 1/. K zmluve o prevzatí dlhu uzavretej medzi odporcom v rade
2/ a D. G. uviedol, že na účinné prevzatie dlhu je vždy potrebný súhlas veriteľa. V danom prípade však

neexistuje žiadny dôkaz o poskytnutí súhlasu navrhovateľa s takýmto prevzatím dlhu. Preto je dohoda
o prevzatí dlhu neúčinná. K námietke, že pristúpenie k záväzku podpisoval ako spoločník spoločnosti,
ktorá bola dlžníkom zo zmluvy uviedol, že na základe dohody o pristúpení k záväzku sa odporca stal
dlžníkom popri spoločnosti a že teda za záväzky ručil okrem toho, ako ručenie spoločníka vyplýva z
platnej právnej úpravy aj ako nový dlžník, ktorý sa na svoje plnenie zaviazal ako samostatný subjekt.

Skutočnosť, že odporca v rade 2/ následne previedol svoj obchodný podiel na tretiu osobu považuje
za irelevantnú, nakoľko sa tým síce zbavil ručenia za záväzky spoločnosti, avšak nie za záväzok, ktorý
mu vyplýva z dohody o pristúpení k záväzku. Vo vzťahu k námietke, že dohodu podpisoval bez súhlasu
jeho manželky uviedol, že toto by mohlo spôsobovať relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Preto

sa odporca v rade 2/ nemôže dovolávať neplatnosti tohto právneho úkonu. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn.6Cdo/88/2011.

Dňa 05.05.2015 navrhovateľ podrobnejšie špecifikoval uplatnený nárok a v tomto podaní okrem iného
uviedol, že okrem žalovanej sumy 44 701,94 € žiada priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo

sumy 39 723,07 € od 23.11.2012 do zaplatenia. Na pojednávaní súd dotazom na právneho zástupcu
navrhovateľa zistil, že sa jedná o zmenu návrhu a navrhovateľ si teda úrok z omeškania uplatňuje z
pôvodne žiadanej sumy 39 723,07 € od 23.11.2012 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 29.04.2016 súdzmenu návrhu ako bola navrhovateľom urobená v časti úroku z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8
% zo sumy 39 723,07 €, pripustil.

Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to zmluvou o povolenom prečerpaní, zmluvou o
poskytnutíbalíkaaslužiebprepodnikateľov,výzvaminaúhradudlhupredpodanímžalobyadresovanými
spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o., všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej
sporiteľne, a. s., úverovými podmienkami - obchodnými podmienkami banky pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinnými od 01.07.2007, sadzobníkom

poplatkov a náhrad SLSP, a.s. platným od 01.01.2009, platobnou históriou účtu od 11.02.2009 do
26.07.2011, výzvami na úhradu dlhu adresovanými odporcom v rade 2/ a 3/, výpisom z úverového účtu
051300169 zo dňa 11.04.2013, zmluvou o prevzatí dlhu uzavretou medzi odporcom v rade 2/ a D. G.,
zmluvou o prevode obchodného podielu uzavretou medzi odporcom v rade 2/ a spoločnosťou NTC,
s.r.o., zmluvami o prevode obchodného podielu uzavretými medzi odporcom v rade 3/ a G. N., odporcom
v rade 3/ a D. G., zápisnicami z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti NTC, s.r.o., a zistil

nasledujúci skutkový stav veci:

Zo zmluvy o povolenom prečerpaní mal súd preukázané, že dňa 11.02.2009 uzavrel navrhovateľ ako
veriteľ so spoločnosťou HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. ako dlžníkom a odporcami v rade 2/ a 3/
ako pristupujúcimi dlžníkmi zmluvu o povolenom prečerpaní č. 0512645048/2009, predmetom ktorej

bolo poskytnutie povoleného prečerpania dlžníkovi vo výške 33 000,- €. Zo zmluvy mal súd tiež
preukázané, že odporcovia v rade 2/ a 3/ ako pristupujúci dlžníci pristúpili k záväzku dlžníka splatiť
pohľadávku banky a k iným záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy a zaviazali sa plniť ďalšie záväzky
zo zmluvy spolu s dlžníkom spoločne a nerozdielne (čl. II. bod 2 zmluvy o povolenom prečerpaní).
Vyhlásili, že v prospech banky splnia popri dlžníkovi pohľadávku banky, pričom banka je oprávnená

požadovať splnenie pohľadávky od ktoréhokoľvek z dlžníkov (čl. II. bod 3 zmluvy). Vyhlásili, že sa
podrobne oboznámili s obsahom všetkých práv a všetkých povinností, ktoré vyplývajú zo zmluvy
ako aj s ekonomickou a finančnou situáciou dlžníka a dôsledkami, ktoré pre pristupujúcich dlžníkov
vyplynú z pristúpenia k záväzkom dlžníka splatiť pohľadávku banky. Podľa čl. III. bod 2 zmluvy boli
súčasťou zmluvy aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2002, úverové podmienky -

obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a
mikropodnikateľom účinné od 01.07.2007, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa
bankový produkt poskytol. Dlžník a pristupujúci dlžníci v zmluve vyhlásili, že sa s týmito oboznámili,
súhlasia s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. Podľa čl. 6.6.1 úverových podmienok sa úver úročil
úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška pri uzatvorení úverovej zmluvy bola dohodnutá v zmluva alebo

bola určená zverejnením. Podľa čl. 5.6.1 úverových podmienok mal dlžník pohľadávku banky splácať
formou započítania pohľadávky banky proti pohľadávke dlžníka z účtu dlžníka a to vždy v momente
vzniku pohľadávky dlžníka z účtu dlžníka a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Podľa čl.
6.6.3 úverových podmienok ak bol dlžník v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, platením úrokov,
zmluvných pokút alebo poplatkov, bol povinný zaplatiť banke okrem úrokov aj úroky z omeškania z

dlžnej čiastky až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky. Výška úrokov z
omeškania bola v zmysle čl. 6.6.5 určená zverejnením resp. dohodnutá v úverovej zmluve. Z úverovej
zmluvy mal súd preukázané, že výška úroku z omeškania bola medzi navrhovateľom, dlžníkom a
pristupujúcimi dlžníkmi dohodnutá vo výške 10 % ročne + výška úrokovej sadzby aktuálnej počas
omeškania.

Z nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporcami nebolo spochybnené ako aj z platobnej histórie
vyplynulo, že spoločnosť HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. ako dlžník úver čerpal, avšak nedodržal
podmienky pre jeho riadne splácanie. Dňa 29.07.2009 navrhovateľ spoločnosť HOLZ - PRODUCT, spol.
s r.o. upozornil na dodržiavanie dohodnutého debetného rámca na bežnom účte, pretože tento bol k

danému dňu prekročený. Zároveň ho upozornil na to, že v prípade opakovaného prekročenia úverového
rámca navrhovateľ pristúpi k okamžitej splatnosti poskytnutého úveru. Ku dňu 22.11.2012 navrhovateľ
voči spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. a odporcom v rade 2/ a 3/ evidoval pohľadávku vo
výške 44 701,94 € pozostávajúcu z istiny 35 364,45 € (istina predstavuje rozdiel medzi súčtom skutočne
čerpaných finančných prostriedkov vo výške 62 762,62 €, úrokov z úveru za obdobie od poskytnutia

úveru do 02.11.2009 vo výške 3 872,60 € a poplatkov v celkovej výške 161,30 € a dlžníkom splatenou
sumou, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 31 432,25 €), úroku zo sumy nepovoleného
prečerpania nad rámec poskytnutého povoleného prečerpania vo výške 137,92 €, poplatkov vo výške
11,79 € za účtovaných dlžníkovi dňa 12.11.2009 za vedenie účtu vo výške 5,15 € a za zrušenie účtu vovýške 6,64 €, a úroku z omeškania vo výške 9 187,78 € za obdobie od 12.11.2009 do 16.03.2011 a
od 17.03.2011 do 22.11.2012 (4 840,95 € + 4 358,62 €). Z nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré
nebolo žiadnym z odporcov v konaní spochybnené a výziev na úhradu dlhu vyplynulo, že navrhovateľ

odporcov na úhradu dlhu opakovane vyzýval a to dňa 11.02.2011 a 21.07.2011.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. mal súd preukázané, že
v čase uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní bol konateľom spoločnosti G. N., spoločníkmi boli
odporca v rade 2/ a spoločnosť NTC, s.r.o.. Z výpovede odporcu a svedkov D. G., Š. L. a G. N. vyplynulo,

že za spoločnosť NTC, s.r.o. bol v čase podpisu zmluvy oprávnený konať D. G., na základe generálnej
plnej moci. Štatutárnym zástupcom spoločnosti NTC, s.r.o. bol v čase podpisu zmluvy C. L..

Z výpovede odporcu v rade 2/ a svedkov G. N. a L. R. O. mal súd preukázané, že odporca v rade
2/ ako jeden zo spoločníkov spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. pôvodne nesúhlasil s tým,
aby spoločnosť zobrala úver. K podpisu zmluvy ho prehovorili okrem iného pán N. - vtedajší konateľ

spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. a pán G. - splnomocnený zástupca spoločnosti NTC, s.r.o..
Z výpovede odporcu v rade 2/ a výpovedí svedkov G. N. a D. G. tiež vyplynulo, že odporca v rade
2/ súhlasil so zobratím úveru za podmienky, že sa na jeho splácaní bude podieľať aj D. G.. Z tohto
dôvodu dňa 11.02.2009 uzavrel s D. G. zmluvu o prevzatí dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka,
kde D. G. vystupuje ako dlžník a odporca v rade 2) ako veriteľ a kde sa dlžník zaviazal, že v prípade

ak spoločnosť HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. prevezme dňa 11.02.2009 kontokorentný úver od SLSP,
pobočka Rožňava vo výške 33 193,91 €, a tento kontokorent by spoločnosť nesplácala, tak dlžník
by prípadnú pohľadávku voči veriteľovi uhradil v celej požadovanej výške, ktorú by mala banka voči
veriteľovi. Takto vzniknutý dlh sa dlžník (D. G.) zaviazal uhradiť do 30 dní od obdržania písomnej
výzvy od veriteľa (odporcu v rade 2) na zaplatenie. Odporca v rade 2/ tvrdil že dohodu o pristúpení k

zmluve o povolenom prečerpaní podpísal s vedomím, že prípadné záväzky vzniknuté z tejto dohody
za neho zaplatí D. G.. Aj svedok D. G. pripustil, že dohoda o prevzatí dlhu bola uzavretá s úmyslom,
aby sa podieľal na splácaní záväzku voči SLSP, a.s.. Uviedol, že teoreticky si je vedomý, že sa v
tejto zmluve zaviazal, že dlh uhradí namiesto odporcu v rade 2/, ale prakticky sa zmluvou viazaný byť
necíti, pretože odporca v rade 2/ so svojim synom aj s p. N. spoločnosť HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o.

rozkradli a priviedli ju do mínusu. Svedok G. N. vo svojej výpovedi uviedol, že pracovníkovi Slovenskej
sporiteľne, a. s., ktorý za navrhovateľa uzatváral zmluvu o povolenom prečerpaní a dohodu o pristúpení
k záväzku N. oznámil, že v rámci spoločnosti dlžníka došlo k situácii, že jeden zo spoločníkov sa chce
pri podpise zmluvy chrániť tým, že došlo k podpisu dokumentu, ktorým v prípade, ak zo zmluvy vzniknú
nejaké povinnosti, preberie za neho tieto povinnosti druhý spoločník. Nevedel potvrdiť, či pracovníkom

Slovenskej sporiteľne, a. s. bola predložená aj zmluva o prevzatí dlhu uzavretá medzi D. G. a odporcom
v rade 2/, uviedol však, že o uzavretí zmluvy zamestnancom Slovenskej sporiteľne, a. s. pred podpisom
zmluvy o povolenom prečerpaní hovoril. Uviedol, že o skutočnosti, že odporca v rade 2/ nesúhlasil s
tým, aby spoločnosť úver vôbec zobrala pracovníkom Slovenskej sporiteľne nepovedal, nakoľko by to,
bolo pre spoločnosť vtedy kontraproduktívne, keďže to boli oni, čo o úver žiadali.

Ohľadne okolností podpisovania zmluvy mal súd z výpovede odporcu a výpovedí svedkov G. N., D.
G., preukázané, že pri podpise zmluvy boli prítomní G. N., Š. L., odporca v rade 2/ a za navrhovateľa
B.. B. V.. K podpisu zmluvy došlo rýchlo, podpisujúce osoby pri podpise zmluvy pred jej podpísaním
zmluvu nečítali. Okrem podpísania zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania a zmluvy o pristúpení k

záväzkusavtendeňpodpisovalaajzmluvaoprevzatízáväzkumedziD.G.aodporcomvrade2.Zmluvu
najprv zobral pán N. k notárovi, kde dal overiť podpisy na zmluve. Zmluvu omylom najprv podpísal C.
L.. Odporca následne podpis C. L. na zmluve preškrtol a nahradil ho svojim podpisom.

Zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi odporcom v rade 2/ a spoločnosťou NTC, s.

r. o. mal súd preukázané, že odporca v rade 2/ svoj obchodný podiel v spoločnosti HOLZ-PRODUCT,
spol. s. r. o. dňa 13.10.2009 previedol na spoločnosť NTC, s. r. o..

Ďalšie dôkazy, ktoré vo veci navrhla vykonať právna zástupkyňa odporcu v rade 2/ o tom, či v čase
podpisu zmluvy existovali nejaké interné predpisy navrhovateľa, ktoré by stanovovali spôsob určovania

okruhu účastníkov pri zmluvách o povolenom prečerpaní úveru a výsluchom svedka B.. B. V. za
účelom zistenia, či ako osoba konajúca za navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o povolenom prečerpaní
bol informovaný o tom, že sa odporca v rade 2/ chcel pred záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
poskytnutí povoleného prečerpania chrániť dohodou o prevzatí dlhu, uzatvorenou medzi ním a D. G. súds ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal, nakoľko tieto skutočnosti nebolo ďalej potrebné
preukazovať vzhľadom na právne posúdenie veci.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa§106Obchodnéhozákonníkaspoločnosťzodpovedázaporušeniesvojichzáväzkovcelýmsvojím
majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v
obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie

vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu,
môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom
podieľa na základnom imaní spoločnosti.

Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako

dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,
alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní

spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právnyúkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,

140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Navrhovateľ sa od odporcu v rade 2/ v konaní domáhal zaplatenia sumy 44 701,94 € s príslušenstvom
titulom zmluvy o povolenom prečerpaní uzavretej medzi ním ako veriteľom a spoločnosťou HOLZ -
PRODUCT, spol. s. r. o. ako dlžníkom a titulom zmluvy o pristúpení k záväzku zo zmluvy o povolenom
prečerpaní.

Obrana odporcu spočívala v tvrdení, že dohoda o pristúpení k záväzku zo zmluvy o povolenom
prečerpaní uzavretá medzi ním a Slovenskou sporiteľňou, a. s. je absolútne neplatná z dôvodu, že 1)
obchádza zákon a to ustanovenia o ručení spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky
spoločnosti, 2) z dôvodu, že jeho vôľa pri podpise zmluvy nebola slobodná a vážna a z dôvodu, že

3) je v rozpore s dobrými mravmi, pretože s pristúpením nevyslovila súhlas jeho manželka. Odporca v
rade 2/ tiež namietal, že akákoľvek zodpovednosť z dohody je voči nemu v rozpore z dobrými mravmi z
dôvodu, že úver bol vyplatený v prospech spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. a odporca s úverom
nijako nedisponoval ako aj z dôvodu, že dňa 13.10.2009, niekoľko rokov pred zrušením bankového účtu,
odporca v rade 2/ previedol svoj obchodný podiel na spoločnosť NTC, s.r.o..

Súd zastáva názor, že zmluva o pristúpení k záväzku napriek tomu že bola uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom v rade 2/ ako spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným na
zabezpečenie záväzku spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom neobchádza ustanovenia o ručení
spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti. Obchodný zákonník v §

106 upravuje rozsah ručenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti
všeobecne pre všetky záväzky spoločnosti. Táto zákonná úprava nevylučuje, aby v jednotlivých
prípadoch spoločník na seba zmluvne prevzal ručenie za určitý konkrétny záväzok spoločnosti, alebo
aby ako pristupujúci dlžník pristúpil k záväzku spoločnosti, napríklad z dôvodu, že chce zvýšiť bonitu
spoločnostipreúčelyposkytnutiaúveru,akotomuboloajvtomtoprípade.Právnyúkon,ktorýmspoločník

v individuálnych prípadoch ako fyzická osoba, na základe zmluvy alebo jednostranného vyhlásenia
ručí celým svojim majetkom za určitý konkrétny záväzok spoločnosti alebo sa zaviaže ako pristupujúci
dlžník splniť záväzok popri spoločnosti ako hlavnom dlžníkovi, nie je v rozpore ani obchádzaním § 106
Obchodného zákonníka. Preto z tohto dôvodu nemožno zmluvu považovať za absolútne neplatnú podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka.

Súd má za to, že zmluva o pristúpení k záväzku nie je neplatná ani dôvodu nedostatku slobodnej a
vážnejvôleodporcuvrade2/zmluvuuzavrieť.Skutkovéokolnostiod,ktorýchodporcaodvíjalneplatnosť
zmluvy je potrebné subsumovať pod § 49a Občianskeho zákonníka, teda omyl odporcu, ktorý mal
spôsobiť neplatnosť zmluvy. Omyl je kvalifikovaný ako osobitná vada vôle vo vzťahu k § 37 Občianskeho

zákonníka, preto ho treba posúdiť podľa špeciálneho ustanovenia o omyle a nie podľa všeobecného
ustanovenia o nedostatku vôle (§ 37 OZ). Omyl spočíva v tom, že konajúca osoba mala nesprávnu resp.
nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu (tzv. vnútorný omyl).

Omyl môže spôsobovať neplatnosť právneho úkonu len za kumulatívneho splnenia nasledujúcich

podmienok: že sa týkal skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, o tomto omyle musela vedieť, alebo tento omyl vyvolala. Naviac
osoba môže byť pri dovolaní sa neplatnosti zmluvy z dôvodu omylu úspešná len ak sa jedná o omyl
ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, len ak predtým ako osoba, ktorá právny úkon uskutočnila,sama využila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl môže
byť skutkový a právny. O skutkový omyl ide v prípade, ak sa týkal skutkových okolností právneho
úkonu (napríklad omyl vo výmere nehnuteľnosti, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy alebo omyl v

tom, že tovar má určité kupujúcim požadované vlastnosti) alebo právny, ktorý spočíva v neznalosti
alebo mylnom výklade právnych noriem. Zatiaľ čo skutkový omyl, môže byť za vyššie uvedených
okolností ospravedlniteľný, právny omyl spočívajúci v neznalosti alebo nesprávnom výklade jasného
a zrozumiteľného právneho predpisu v zásade ospravedlniteľný nie je a takýto omyl nespôsobuje
neplatnosť právneho úkonu.

V prvom rade, keďže omyl spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu, súd skúmal, či sú splnené
formálne podmienky na jej uplatnenie. Na relatívnu neplatnosť súd neprihliada ex offo, treba sa jej
dovolať či už v súdnom konaní alebo mimo neho a to voči všetkým účastníkom dotknutého právneho
úkonu. V úkone, ktorým sa osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovoláva, nemusí túto
skutočnosť právne vymedziť, stačí ak dostatočne skutkovo vymedzí dôvody, pre ktoré právny úkon

považuje za neplatný tak, že tieto dôvody je možné subsumovať pod ten ktorý dôvod relatívnej
neplatnosti uvedený v § 40a OZ. Odporca v rade 2/ sa neplatnosti zmluvy o pristúpení k záväzku z
dôvodu jeho omylu dovolal v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom dôvod neplatnosti dostatočne
skutkovo vymedzil. Odporca v rade 2/ bol povinný dovolať sa neplatnosti voči všetkým účastníkom
zmluvy o pristúpení k záväzku. Zmluvu o pristúpení k záväzku uzatvára v zmysle § 533 Občianskeho

zákonníka veriteľ s osobou, ktorá k záväzku pristupuje. Účastníkmi zmluvy o pristúpení, keďže sa jedná
o obsahovo oddeliteľný právny úkon od ostatného obsahu zmluvy, boli len navrhovateľ a odporca v
rade 2/, nie aj ostatní pristupujúci dlžníci, preto stačilo, keď sa odporca v rade 2/ relatívnej neplatnosti
dovolal voči navrhovateľovi. Za účinné dovolanie sa neplatnosti zmluvy možno považovať doručenie
odporu právnemu zástupcovi navrhovateľa v konaní. Relatívnej neplatnosti sa možno účinne dovolať

len vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Keďže však námietka premlčanie zo strany navrhovateľa
vznesená nebola, súd dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy odporcom v rade 2/ považoval za
účinné.

Odporca v rade 2/ v konaní tvrdil, že zmluvu o pristúpení k záväzku uzatváral v omyle, že nebude povinný

z nej popri hlavnom dlžníkovi plniť, pretože jeho dlh, ktorý by zo zmluvy o úvere vznikol za neho prevzal
D. G. zmluvou o prevzatí dlhu uzavretou ten istý deň. Omyl odporcu v rade 2/ bol právny omyl, a spočíval
v jeho mylnej predstave o právnych účinkoch zmluvy o prevzatí dlhu. Právny omyl odporcu v rade 2/
bol dôsledkom neznalosti právnej úpravy prevzatia dlhu v § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva
o prevzatí dlhu medzi odporcom v rade 2 a D. G. bola uzatvorená bez súhlasu veriteľa - Slovenskej

sporiteľne, a. s., preto nemohla vyvolať účinky predpokladané v § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
teda, že na miesto odporcu v rade 2/ ako spoludlžníka v zmluve o povolenom prečerpaní vstúpil D. G..
Právny omyl odporcu v rade 2/ spôsobený neznalosťou jasnej a zrozumiteľnej právnej úpravy § 531
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nepripúšťa rôzny výklad a z toho vyplývajúcej neznalosti právnych
účinkov, ktoré vyvolala alebo mohla vyvolať zmluva o prevzatí dlhu uzavretá bez súhlasu veriteľa, nie je

ospravedlniteľným omylom, spôsobilým vyvolať neplatnosť zmluvy o pristúpení k záväzku. Okrem toho
v konaní nebolo preukázané ani naplnenie ďalšieho zákonného predpokladu pre neplatnosť zmluvy o
pristúpení k záväzku z dôvodu omylu odporcu v rade 2/ a to, že by navrhovateľ omyl odporcu v rade
2/ vyvolal alebo mal o omyle odporcu v rade 2/ vedomosť. Odporca v rade 2/ v konaní preukazoval,
že navrhovateľ vedel o skutočnosti, že sa odporca v rade 2/ pri podpise zmluvy o prevzatí dlhu chcel

poistiť tým, že s D. G. uzavrel dohodu o prevzatí dlhu. Za týmto účelom navrhol v konaní vykonať
ďalšie dokazovanie výsluchom svedka. Aj keby táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, samotná
vedomosť navrhovateľa o uzavretí zmluvy o prevzatí dlhu neznamená aj že navrhovateľ mal vedomosť
aj o vnútornom omyle odporcu o právnych účinkoch tejto dohody.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie sú splnené predpoklady neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku
pre omyl odporcu podľa § 49a Občianskeho zákonníka - a to existencia ospravedlniteľného omylu
odporcu v rade 2/ a vedomosť navrhovateľa o jeho omyle.

Odporca v rade 2/ tvrdil, že zmluva je absolútne neplatná aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, nakoľko

manželka odporcu, nedala na uzavretie dohody súhlas. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa
08.12.2010, č.k. I ÚS 26/ 2010 - 26. Podľa právneho názoru vysloveného v náleze je „súd povinný
posúdiť právny úkon vždy aj cez prizmu dobrých mravov“, pričom uviedol, že „...sa javí ako odporujúce
dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou sveriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri
spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia
predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM“. Predmetnú právnu vetu však treba vidieť a vykladať v

celom kontexte nálezu ústavného súdu. V náleze ústavný súd riešil skutkovo podobný prípad pristúpenia
spoločníkaspoločnostisručenímobmedzenýmkzáväzkuspoločnostiatonazákladeústavnejsťažnosti
manželky spoločníka. Ústavný súd v náleze konštatoval porušenie páva sťažovateľky na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ústavy SR a čl. 6 Dohovoru Rady Európy o z základných ľudských právach a slobodách zo
strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože postupoval príliš formalisticky a okrem dobrých

mravov vo veci nezohľadnil východiská, na ktoré ústavný súd poukázal v odsekoch 17 až 20 nálezu:

„17. Občiansky zákonník v § 145 ods. 1 ustanovuje, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. Čo sú to bežné veci, je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov relatívne
stabilizovaná otázka, pričom aj tu platí, že sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne (najmä majetkové)
pomery manželov. V ostatných veciach (teda nie bežných), ktoré sa týkajú spoločných vecí, je potrebný

súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V súdenej právnej veci sťažovateľky však nešlo o
spor, či ide o bežnú alebo ostatnú vec, ale o to, či dohoda o pristúpení k dlhu sa vôbec týka spoločných
vecí,pričomnajvyššísúddospelkzáveru,ženieapretojeaplikácia§145ods.1Občianskehozákonníka
vylúčená.

18. Na jednej strane stojí skutočnosť, že v zmysle staršej judikatúry (od ktorej sa najvyšší súd neodklonil)
ide len o záväzok manžela sťažovateľky, čo viedlo najvyšší súd k záveru, že nešlo o vybavovanie vecí
týkajúcich sa spoločných vecí. Na druhej strane je však právnym dôsledkom tohto úkonu právny stav,
že v prípade nesplnenia tohto záväzku manželom sťažovateľky sa veriteľ môže domáhať v exekučnom
konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do BSM, teda napr. predajom spoločných

vecí - hnuteľných či nehnuteľných tvoriacich masu BSM (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto
pohľadu sa nesporne javí, že účinky tohto právneho úkonu (pristúpenie k záväzku) sa môžu prejaviť
aj vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli práve § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
tomto nič nemení ani skutočnosť, že samotný právny úkon (dohoda o pristúpení k záväzku) zaväzuje
len manžela sťažovateľky.

19. Pri interpretácii obsahu normatívneho textu - "vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí" -
pritom podľa ústavného súdu všeobecné súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho)
vzťahu k spoločným veciam (tak ako to zohľadnil v záveroch rozsudku najvyšší súd), ale musia zohľadniť
aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Z okolností prípadu

nevyplýva, že by manžel sťažovateľky vlastnil majetok relevantnej hodnoty mimo BSM, ktorý by mohol
byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa. BSM vzniklo uzavretím manželstva v roku 1971
a jeho rozsah nebol následne dohodou v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka modifikovaný. Totiž,
ak by manžel sťažovateľky mimo masy BSM vlastnil majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť
predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa, dalo by sa súhlasiť so záverom najvyššieho súdu,

že dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka spoločných vecí, a preto je vyňatá z aplikácie § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade (ktorému nasvedčuje obsah vyžiadaného súdneho
spisu) je však nesporné, že účinky dohody o pristúpení k záväzku uzavretej len jedným z manželov
sa v prípade jej exekučného vymáhania prejavia aj vo sfére spoločných vecí, resp. vo sfére majetku
patriaceho do BSM. Za týchto okolností - a to je v prerokúvanej veci rozhodujúce - sa tento právny

úkon týka vybavovania spoločných vecí, pretože sťažovateľka v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci
exekúcie pozbavená spoluvlastníctva svojho majetku.

20.Vychádzajúczuvedenéhomožnouzavrieť,ženajvyššísúdmalvzáujmespravodlivéhousporiadania
vzťahov účastníkov konania ústavnú povinnosť skúmať, či ide, alebo nejde o bežnú vec, a teda či na

realizáciu tohto právneho úkonu je, alebo nie potrebný súhlas druhého manžela a či z tohto pohľadu ide
o platný, alebo relatívne neplatný právny úkon. Najvyšší súd však vychádzal zo svojej staršej judikatúry a
nezohľadnilextrémnenespravodlivédôsledkysvojhorozsudkuvovzťahuksťažovateľke.Uspokojilsaso
záverom,ženeexistujepriamyvzťahskúmanéhoprávnehoúkonukspoločnýmveciam,pričomnaúčinky
tohtoprávnehoúkonuvovzťahukspoločnýmveciamužneprihliadol.Podľanázoruústavnéhosúduvšak

pre aplikáciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný
vzťah právneho úkonu k spoločným veciam postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy) či vzťah
účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí.“V súlade so závermi ústavného súdu súd posúdil, či právny úkon, ktorým odporca v rade 2/ pristúpil
k záväzku zo zmluvy o povolenom prečerpaní nie je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že s ním
nevylovila súhlas manželka odporcu. Súd mal za to, že nedostatok súhlasu manželky odporcu v rade 2/ s

dohodu o pristúpení k záväzku nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi. O rozpore právneho úkonu s dobrými mravmi môžeme hovoriť len v prípade, ak právny úkon a
práva a povinnosti z neho vyplývajúce nie je možné posúdiť podľa existujúcej právnej normy. Ak existuje
právna norma, podľa ktorej je možné právny úkon posúdiť, treba ho posúdiť podľa tejto právnej normy,
pričom nesúlad s ňou by zakladal dôvod neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa §

39 Občianskeho zákonníka, nie pre rozpor s dobrými mravmi. Situáciu keď nie je daný súhlas manželky
odporcu v rade 2/ s jeho právnym úkonom, ktorý sa týka spoločného majetku a ktorý nie je bežnou
vecou je možné a potrebné posúdiť podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zohľadniac rozširujúci
výklad urobený ústavným súdom aj uzavretie zmluvy o pristúpení k dlhu je právny úkon týkajúci sa
spoločnej veci, pretože sa jeho dôsledky môžu v prípade exekučného vymáhania nároku zo zmluvy
prejaviť vo sfére majetku patriaceho do BSM. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka

nedostatok súhlasu manžela s právnym úkonom urobeným jedným z manželov nespôsobuje absolútnu,
ale relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu (ak sa nejedná o bežnú vec). Relatívnej neplatnosti
právneho úkonu sa v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka nemôže dovolávať osoba, ktorá ju vyvolala.
V danom prípade neplatnosť právneho úkonu vyvolal odporca v rade 2/, ktorý dohodu o pristúpení
uzavrel bez toho, aby na to mal súhlas manželky. Preto súd dovolanie sa neplatnosti dohody o pristúpení

k záväzku odporcom v rade 2/ nepovažoval za účinné. Keďže ide o dôvod relatívnej neplatnosti a
účinnému dovolaniu sa neplatnosti osobou, ktorá bola takým úkonom dotknutá nedošlo, považuje sa
právny úkon naďalej za platný.

Odporca v rade 2/ namietal, že zodpovednosť z dohody je voči nemu v rozpore s dobrými mravmi z

dôvodu, že úver bol vyplatený v prospech spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. a odporca s úverom
nijako nedisponoval, ako aj z dôvodu, že dňa 13.10.2009, niekoľko rokov pred zrušením bankového
účtu, odporca v rade 2/ previedol svoj obchodný podiel na spoločnosť NTC, s. r. o.. Na imperatív
dobrých mravov súd prihliada buď v súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu (§ 39 Občianskeho
zákonníka) alebo v prípade, ak výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

neprizná právnu ochranu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).
Námietky odporcu v rade 2/ možno subsumovať pod § 3 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že
dôvody uvádzané odporcom v rade 2/ nespôsobujú, že by výkon práva navrhovateľa vyplývajúceho zo
zmluvy o povolenom prečerpaní a zo zmluvy o pristúpení k záväzku bol v rozpore s dobrými mravmi a
preto nepožíval právnu ochranu. Uplatnený nárok navrhovateľa je legitímnym nárokom vyplývajúcim z

riadne uzavretej a platnej zmluvy (resp. zmlúv) a nemá šikanózny charakter. Subjektívne skutočnosti,
ktoré po uzavretí zmlúv z ktorých nárok vznikol nastali na strane odporcu v rade 2/ nemôžu mať za
následok nepriznanie právnej ochrany práva navrhovateľa. Naviac sa jedná o skutočnosti, ktoré ani
z hľadiska ich charakteru nemôžu spôsobiť, že by výkon práva navrhovateľa bol v rozpore s dobrými
mravmi. To že odporca v rade 2/ úverom nedisponoval neznamená, že plnenie ktoré navrhovateľ od

odporcu v rade 2/ požaduje je v rozpore s dobrými mravmi. Pri takomto ponímaní by bolo nutné
konštatovať, že celé zabezpečovacie inštitúty ako ručenie, pristúpenie k dlhu alebo prevzatie dlhu,
upravené Občianskym zákonníkom (resp. Obchodným zákonníkom) sú v rozpore s dobrými mravmi,
keďže všetky predpokladajú, že dlh bude za skutočného dlžníka platiť osoba, ktorá s plnením zo zmluvy
nedisponovala a teda zo zmluvy nemala prospech.

V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel so spoločnosťou HOLZ -
PRODUCT, spol. s r. o. ako dlžníkom zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej mu poskytol
úverový rámec vo výške 33 000,- €, ktorý sa dlžník zaviazal v zmluve splácať, spôsobom špecifikovaným
v úverových podmienkach a zaplatiť úroky. Aj keď účastníci v zmluve uviedli, že ide o nepovenovanú

zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa súdu
však ide o zmluvu o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, pretože jej obsah tak ako
je vymedzený v čl. I. ods. 1 zahŕňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere ustanovené v základnom
ustanovení § 497 Obchodného zákonníka. V konaní bolo tiež preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s
odporcom v rade 2/ písomnú dohodu o pristúpení k záväzku - zmluve o povolenom prečerpaní, v ktorej

sa navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v rade 2/ ako pristupujúcim dlžníkom dohodli, že odporca v
rade 2/ v prospech navrhovateľa splní popri dlžníkovi pohľadávku navrhovateľa vyplývajúcu zo zmluvy
o povolenom prečerpaní (§ 533 občianskeho zákonníka). Súd posúdil zmluvu o povolenom prečerpaní
a zmluvu o pristúpení k záväzku z hľadiska ich platnosti podľa § 37 až 39 Občianskeho zákonníkaa nezistil dôvody, pre ktoré by zmluvy mali byť neplatné, či už z dôvodu nedostatku vôle zmluvných
strán, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právnych úkonov, nemožnosti alebo nedovolenosti plnenia
predmetu zmlúv, nedostatku spôsobilosti zmluvných strán na právne úkony alebo rozporu právnych

úkonov so zákonom alebo z dôvodu obchádzania zákona alebo rozporu s dobrými mravmi. Čo sa
týka dôvodov absolútnej neplatnosti osobitne namietaných odporcom v rade 2/ v konaní, súd vyššie v
rozsudku uviedol, prečo má za to, že tieto dôvody neplatnosť zmluvy nespôsobujú. Súd tiež preskúmal
platnosť zmluvy o pristúpení odporcu v rade 2/ k záväzku z hľadiska dôvodov namietaných odporcom
v rade 2/, ktoré môžu spôsobovať relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho

zákonníka ako aj § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež nezistil existenciu dôvodov neplatnosti
zmluvy podľa § 49a OZ, resp. mal. za to, že sa neplatnosti právneho úkonu nedovolala na to oprávnená
osoba, preto na dovolanie sa neplatnosti neprihliadol (dôvod podľa § 145 ods. 1 OZ).

Na základe platne a uzavretej zmluvy o povolenom prečerpaní úvere vznikla spoločnosti HOLZ -
PRODUTCT spol. s r. o. povinnosť vrátiť navrhovateľovi čerpané prostriedky spolu s úrokom, poplatkami

účtovanými podľa platného Sadzobníka poplatkov za poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom a
zaplatiť dohodnuté poplatky spojené s úverom, teda poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za vedenie
úverového účtu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r. o.
vznikla povinnosť zo zmluvy zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 35.364,45 €, ktorá suma predstavuje
rozdiel medzi uskutočnenými výbermi v celkovej výške 62.762,62 €, účtovanými úrokmi zo zmluvy o

úvere od poskytnutia úveru do 02.11.2009 vo výške 3.872,60 € a poplatkami v celkovej výške 161,30 €
a úhradami vykonanými dlžníkom, ktoré boli na súhrnnú sumu istiny započítané vo výške 31.432,25 €.
Tým, že dlžník čerpal z účtu finančné prostriedky vo väčšom rozsahu ako mu bolo poskytnuté povolené
prečerpanie,vzniklonajehoúčtenepovolenéprečerpanieavzniklamupovinnosťzaplatiťpodľačl.6.6.4.
úverových podmienok úrok z nepovoleného prečerpania vo výške 137,92 €. Navrhovateľ si osobitne

uplatnil a patrí mu nárok aj na zaplatenie poplatkov vo výške 11,79 €, ktoré predstavujú poplatok vo
výške 5,15 za vedenie účtu, účtovaný dňa 12.11.2009 a poplatok za zrušenie účtu vo výške 6,64 €
účtovaný toho istého dňa. Keďže bol dlžník v omeškaní so splácaním povoleného prečerpania, vznikla
dlžníkovi - spoločnosti HOLZ-PRODUCT, spol. s r. o. v zmysle § 369 ods. 1 obchodného zákonníka v
znení účinnom do 31.01.2013 a čl. 6.6.3. úverových podmienok povinnosť platiť za obdobie omeškania

až do úplného zaplatenia dlžnej istiny úrok z omeškania v dohodnutej výške. Úrok z omeškania bol
v zmluve dohodnutý vo výške 10% + výška úrokovej sadzby aktuálna počas omeškania (čl. I bod. 1
Zmluvy o povolenom prečerpaní). Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil v nižšej výške, než na aký
mal nárok a to vo výške 8 % ročne. Úrok z omeškania si navrhovateľ vyčíslil za obdobie od 12.11.2009
do 16.03.2011 vo výške 4.346,83 € a za obdobie od 17.03.2011 do 22.11.2012 vo výške 4.840,95 € a

ďalej mu patrí v tejto výške za obdobie od 23.11.2012 až do zaplatenia.

V zmysle platnej zmluvy o pristúpení vznikla v súlade s ust. § 533 Občianskeho zákonníka odporcovi
v rade 2/ povinnosť zaplatiť celý dlh zo zmluvy o povolenom prečerpaní - teda dlžnú istinu, úrok, úrok
z nepovoleného prečerpania a poplatky ako aj úrok z omeškania popri dlžníkovi, spoločnosti HOLZ-

PRODUCT, spol. s r. o., teda spoločne a nerozdielne s ním a taktiež spoločne a nerozdielne s ostatnými
pristupujúcimi dlžníkmi. Preto súd odporcu v rade 2/ zaviazal na splnenie tejto povinnosti v rozsahu ako
je uvedené v rozsudku a to spoločne a nerozdielne s odporcom v rade 3/, ktorému táto povinnosť bola
už uložená právoplatným platobným rozkazom súdu. Súd neuložil odporcovi v rade 2/ povinnosť zaplatiť
priznaný nárok navrhovateľa spoločne a nerozdielne aj z pôvodným odporcom v rade 1/, spoločnosťou

HOLZ-PRODUCT, spol. s r. o., nakoľko tento právny subjekt už ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikol.
Za obdobie od 23.11.2012 do zaplatenia si navrhovateľ v návrhu ako bol pôvodne doručený súdu a
následne ako bol zmenený v špecifikácii zo dňa 05.05.2015 uplatnil úrok z omeškania za obdobie od
23.11.2012 do zaplatenia zo sumy 39.723,07 €, ktorú tvorila istina 35 364, 45 €, poplatky vo výške 11,79
€, ale aj úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 12.11.2009 do 16.03.2011 vo výške 4.346,83 €. Z

úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky navrhovateľovi ďalší úrok z omeškania nepatrí, v preto
v tejto časti súd návrh zamietol a úrok mu priznal len z istiny a poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní
v prevažnej časti uplatneného nároku úspešný (neúspešný bol len v pomere k uplatnenému nároku

nepatrnej časti úroku z omeškania), priznal plné právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie
jeho práva voči odporcovi v rade 2/ ktorý v konaní v prevažnej časti úspešný nebol. Trovy konania
predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 2.684,- € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 3.992,29 €. Tie mu patria v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/,c/ a d/, § 16 ods. 3, § 15 písm. a/ a § 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov právnej služby (v roku 2013 prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, v roku 2014 vyjadrenie k odporu odporcu v rade 2/, v roku

2015 účasť na pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 15.04.2015 a 03.07.2015 a v roku 2016
účasť na pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 29.04.2016) vo tarifnej výške á 512,85 € ako aj 2x
režijný paušál 7,81 € za úkony právnej služby v roku 2013, 1x režijný paušál 8,04 € za úkony v roku 2014
a 2x režijný paušál vo výške 8,39 € za úkony právnej služby v roku 2015 a 1x režijný paušál vo výške
8,58 € za úkon v roku 2016. Náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu predstavuje preukázané

cestovné náklady na cestu na pojednávanie z Rožňavy do Revúcej v správne uplatnenej výške 126,78
€ ako aj náhrada za stratu času za čas strávený cestou zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu
na pojednávania konané dňa 15.04.2015, 03.07.2015 a 29.04.2016 v rozsahu 3 x 3 začaté polhodiny
v správne uplatnenej celkovej výške 74,01 €. V zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky sa odmena a náhrady
právneho zástupcu navrhovateľa zvyšujú o 20 % DPH, čiže o sumu 665,38 €.

Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania na právne zastúpenie vo výške odmeny a režijného
paušálu jeho právneho zástupcu za 2 ním uplatnené úkony právnej služby a to vyjadrenie na výzvu
súdu zo dňa 17.04.2013 a vyjadrenie k odporu odporcu v rade 3/ zo dňa 19. 09. 2014. Za odpoveď
na výzvu súdu, ktorá obsahovala aj čiastočné späťvzatie návrhu v časti úrokov z omeškania súd
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, pretože tieto trovy nepovažoval za účelne

vynaložené. Vo vyjadrení navrhovateľ špecifikoval nárok, ktorý si uplatnil, čo však mal dostatočným
spôsobom urobiť už v návrhu samotnom bez toho, aby bol na to súdom vyzývaný. Pokiaľ v tomto
podanínavrhovateľzobralnávrhčiastočnespäť,jehospäťvzatienebolovdôsledkusprávanianiektorého
z odporcov po začatí konania. Tento úkon nemusel byť z jeho strany uskutočnený, ak by bol návrh
na začatie konania perfektný. Súd nepriznal navrhovateľovi ani trovy spočívajúce vo vyjadrení sa k

oneskorene podanému odporu odporcu v rade 3/. Trovy ktoré navrhovateľovi takto vznikli sa netýkali
konania vedeného proti odporcovi v rade 2/ (odporcovia v konaní tvorili samostatné spoločenstvo) a
mali byť zo strany navrhovateľa uplatnené a malo byť o nich rozhodnuté najneskôr v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končilo vo vzťahu k odporcovi v rade 3/, čiže v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 18.10.2014, č. k. 43Cod/4956/2014 - 116, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu o

odmietnutí odporu odporcu v rade 3/. Keďže si však navrhovateľ tieto trovy konania vo vyjadrení k
odvolaniu neuplatnil, odvolací súd o nich nerozhodoval.
Odporca v rade 2/ náhradu súdneho poplatku vo výške 2 684,- € a trovy právneho zastúpenia
navrhovateľavovýške1249,58€zaplatíspoločneanerozdielnesodporcomvrade3/,ktorémubolatáto
povinnosť uložená platobným rozkazom súdu zo dňa 04.07.2013, č. k. 7Rob/4/2013 - 64 a vo zvyšnej

časti 2 742,71 € samostatne na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení).