Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13Csp/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916207691
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916207691.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu: Friendly

Finance Slovakia s.r.o. so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrich Schindler,
advokát so sídlom Banská Bystrica, Ul. J. Kráľa 7, IČO 40 887 481 proti žalovanej: H. E., Y..
XX.XX.XXXX, E. I. B. W. W. (H. I. E.) o zaplatenie 250,56 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 200,- eur od 20.09.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 50,56 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,56 eur

od 20.09.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,64 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 250,56 eur s 5,5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 250,56 eur od 20.09.2013 do zaplatenia a nahradenia trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.08.2013 uzatvoril so žalovanou Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len "Rámcová zmluva")
a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len "Zmluva"). Predpokladom uzavretia

týchto zmlúv bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako
veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený
požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Na základe týchto zmlúv žalobca
jednorázovoposkytolžalovanej krátkodobýbezúčelový,bezúročnýúvervovýške200,-eur.Žalovanása
zaviazalavrátiťžalobcovi celkovúčiastku250,56eur,ktorútvorísúčetposkytnutéhoúveruaindividuálne
dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 50,56 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa
19.09.2013. Keďže žalovaná žalobcovi nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil aj

nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 250,56 eur odo dňa
nasledujúceho po splatnosti úveru až do zaplatenia..
2.Súd žalobu spolu s prílohami a procesným poučením doručoval žalovanej postupom podľa ust. § 116
ods. 2 Zák.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p). Súčasne súd vyzval žalovanú
na vyjadrenie k žalobe uznesením zo dňa 05.01.2017 č. 13Csp/23/2016-28, ktoré jej bolo doručované
postupom podľa ust. § 106 ods. 3 C.s.p. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3.V zmysle ust. § 297 písm. b/ C.s.p. súd vo veci nenariadil pojednávanie, pretože mal za to, že ide o vec

jednoduchého právneho poúdenia, pričom skutkové tvrdenia žalobcu neboli žalovanou rozporované a
hodnota sporu neprevyšuje 1 000,- eur. Preto potom dňa 21.02.2017 v spore verejne vyhlásil rozsudok.
4.Žalobca podaním zo dňa 13.02.2017 vzal žalobcu v časti prevyšujúcej istinu a zákonný úrok z
omeškania späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Preto súd konanie v súlade s dispozitívnymúkonom žalobcu postupom podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. v časti o zaplatenie sumy 50,56 eur s 5,5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,56 eur od 20.09.2013 do zaplatenia zastavil.
5.Naďalej predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 200,- eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 200,- eur od 20.09.2013 do zaplatenia.
6.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to:
s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a s tým spojených ďalších
služieb bez uvedenia dátumu, so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru datovanou 30.08.2013, s
výpisom z podnikateľského účtu žalobcu č. 8/2013, s výpisom z podregistra Národnej banky Slovenska

a zistil tento skutkový stav:
7.Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie Rámcovú zmluvu a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa týchto zmlúv
žalobca mal poskytnú žalovanej jednorázovo krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,-
eur a žalovaná mala vrátiť tento úver s príslušenstvom (poplatkom za poskytnutie úveru), spolu v sume
250,56 eur v lehote splatnosti 19.09.2013. Dátum uzavretia oboch týchto zmlúv bol ustálený na deň

30.08.2013. Za preukázané súd považoval, že na základe oboch zmlúv žalobca poskytol žalovanej
dňa 30.08.2013 sumu 200,- eur. Žalovaná mala vrátiť poskytnutú sumu 200,- eur spolu s dohodnutou
odplatou za poskytnutý úver vo výške 50,56 eur, čiže spolu mala vrátiť 256,56 eur. Žalovaná žalobcovi
nevrátila žiadnu sumu. Podľa čl. IV bodu 3 Rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.
8.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie: zmluvou na diaľku

zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.
9.Podľa § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej
komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno
použiť pri poskytovaní finančnej služby Na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list,

ponuková katalóg.

10.Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom, ktorá je

v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
11.Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a
ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

12.Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.
13.Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo

pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1
ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1
ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r), za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej
banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska.

14.Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z,. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
15.Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Národná banka Slovenska v rámci registra veriteľov
vedie podregister iných veriteľov.

16.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.17.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.
19.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
21.Na základe vykonaného dokazovania, keďže žalobca ako iný veriteľ zapísaný do podregistra
vedeného Národnou bankou Slovenska zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaná je v nej identifikovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, bydliskom,

dátumom narodenia a rodným číslom, zo zmluvy nevyplýva a žalobca v spore ani netvrdil, že by bola
zmluvauzatváranázostranyžalovanejnaúčelyjejpovolania,podnikaniaalebozamestnania,súddospel
k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa podľa § 24
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vzťahujú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., aj keď nejde o
spotrebiteľský úver z dôvodu, že tento úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri

mesiace. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver
vo výške 200,-eur a žalovaná poskytnutý úver nevrátila, súd posúdil žalobu po jej čiastočnom späťvzatí
ako dôvodnú, vyhovej jej a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 200,- eur.
22.Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovaného nároku nevrátením úveru v čase jeho splatnosti sa žalovaná
dostala do omeškania, preto žalobcovi patria úroky z omeškania. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok

z omeškania od 20.09.2013 (deň nasledujúci po dni splatnosti úveru) do zaplatenia z priznanej sumy
200,- eur. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
k 20.09.2013 bola 0,5 % plus 5 percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah vzniknutý po 01.02.2013)
predstavuje zákonnú výška úroku z omeškania 5,5 % ročne.
23. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 256 ods. 1 C.s.p.,

pretože žalobca bol v tomto konaní v prevažnej miere úspešnejším účastníkom a jeho úspech v konaní
predstavuje 79,82 % a neúspech 20,18 %. Pri výpočte úspechu a neúspechu žalobcu v konaní súd
vychádzal z tohto, že žalobca z procesného hľadiska zavinil čiastočné zastavenie konania. Žalobcovi,
ktorý si uplatnil trovy konania súd potom priznal náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi jeho
úspechom a neúspechom v konaní t.j. vo výške 59,64 % (79,82 % - 20,18 % ).

24.O samotnej výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 C.s.p.).
25.Pre úplnosť súd poznamenáva, že nerozhodoval o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku,
pretože bol zaplatený súdny poplatok v zákonom stanovenej minimálnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.