Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116211961
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116211961.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu Intrum Justitia
Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08, Bratislava, proti žalovanému P., o zaplatenie
9 134,31 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o žalobe o zaplatenie 120,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 8,00 % ročne

zo sumy 30,00 eur od 21. 06. 2016 do zaplatenia, zo sumy 30,00 eur od 21. 07. 2016 do zaplatenia,
zo sumy 30,00 eur od 10. 08. 2016 do zaplatenia, sumy 30,00 eur od 02. 12. 2016 do zaplatenia z
a s t a v u j e .
II. Žalobcovi Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831
154 v r a c i a zaplatený súdny poplatok vo výške 1,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 869,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00
% ročne zo sumy 989,51 eura od 16. 05. 2016 do 21. 06. 2016, zo sumy 959,55 eura od 22. 06. 2016

do 21. 07. 2016, zo sumy 929,51 eura od 22. 07. 2016 do 10. 08. 2016, zo sumy 899,51 eura od 11. 08.
2016 do 02. 12. 2016, zo sumy 869,51 eura od 03. 12. 2016 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 40,00 eur mesačne splatných do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca, až
do úplného zaplatenia, počnúc mesiacom február 2017 s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Žalobu v časti o zaplatenie 8 144,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od

16. 05. 2016 do zaplatenia z a m i e t a .
V. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sa žalobou doručenou
súdu dňa 22. 06. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9 134,31 eura s príslušenstvom
ktorú odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 04. 10. 2005 zmluvu o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý

úver s dohodnutým úrokom vo výške 19,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 4 500,00 eura a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcovi platiť
štandardnú mesačnú splátku vo výške 150,00 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením
na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 07. 05. 2016 nový výpis z bankovej knihy
s konečným stavom ku dňu 30. 04. 2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov,

sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným
zostatkom na úhradu vo výške 9 134,31 eura. Právny predchodca žalobcu si uplatnil aj úrok z omeškania
v zákonom a nariadením stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti, ktorábola žalobcom stanovená do 15. 05. 2016. Na základe uvedeného sa právny predchodca žalobcu
domáhal zaviazania žalovaného zaplatiť mu sumu 9 134,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,00 % ročne zo sumy 9 134,31 eura od 16. 05. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 12C/166/2016-40 zo dňa 27. 09. 2016, voči ktorému
podal žalovaný včas odôvodnený odpor vo veci samej, na základe ktorého súd uznesením č.k.
12C/166/2016-50 zo dňa 21. 10. 2016 vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Žalovaný v
podanom odpore uviedol, že uznáva dlh vo výške 4 500,00 eur, zvyšná požadovaná suma nie je
podloženáprehľadnýmivýpismizúverovéhoúčtu,kdesanedázistiťkedydlhvznikol,priebežnáhodnota

dlhu po konkrétnej mesačnej splátke, ako aj skutočná miera ročných nákladov na daný spotrebný úver,
nesúhlasil s neadekvátnym úročením a navýšením dlhu. Uviedol tiež, že žalobca postúpil pohľadávku
subjektu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na ktorej účet uhrádza pravidelne mesačná splátka úveru vo
výške 30,00 eur.
3. K podanému odporu sa vyjadril právny predchodca žalobcu, ktorý s tvrdeniami uvedenými v odpore
žalovaného nesúhlasil, uviedol prehľad čerpania peňažných prostriedkov žalovaným a tiež prehľad

úhrad žalovaného. Uviedol, že sa jedná o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné na začiatku
zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN. Žalobca uviedol, že počas konania žalovaný uhradil časť svojho
dlhu a to platbou zo dňa 21. 06. 2016 vo výške 30,00 eur, platbou zo dňa 21. 07. 2016 vo výške 30,00
eur a platbou zo dňa 10. 08. 2016 vo výške 30,00 eur. Na základe uvedeného vzal žalobu v časti o
zaplatenie 90,00 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, navrhol v tejto časti konanie zastaviť

a vrátiť mu nespotrebovanú časť súdneho poplatku.
4. Právny predchodca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 12. 12. 2016 súdu uviedol, že spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 03. 07. 2013 vyhlásila Okamžitú splatnosť celého dlžného
zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení
povinných splátok v stanovenej výške. Zároveň uviedol, že žalovaný počas konania uhradil časť svojho

dlhu a to platbou zo dňa 02. 12. 2016 vo výške 30,00 eur. Na základe uvedeného vzal žalobu v časti o
zaplatenie 30,00 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, navrhol v tejto časti konanie zastaviť
a vrátiť mu nespotrebovanú časť súdneho poplatku.
5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 13. 12. 2016, pred otvorením ktorého bola súdu
doručená žiadosť o zmenu účastníka na strane žalobcu, ktorej súd vyhovel a uznesením, písomne

vyhotoveným pod č.k. 12C/166/2016-85 zo dňa 13. 12. 2016, pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto
pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155 vstupuje do konania ako nový žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava..

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. 12. 2016, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami
a z prednesov žalovaného zistil nasledovný skutkový stav: spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155, zastúpená spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., IČO: 36 493 783 uzatvorila
so žalovaným dňa 04. 10. 2005 Zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro, na základe
ktorej spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 poskytla žalovanému možnosť

čerpania finančných prostriedkov, s výškou úverového rámca 20 000,00 Sk a výškou pevnej mesačnej
splátky 1 000,00 Sk (č.l. 6 spisu). Žalovaný po dobu trvania zmluvy od 19. 11. 2005 do 30. 12. 2012
čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 10 398,07 eura formou výberov hotovosti z bankomatov
a úhradou za nákupy v obchodoch (č.l. 55 - 56) a počas trvania zmluvy od 10. 12. 2005 do 19. 05.
2016 zaplatil na úhradu úverového účtu ku kreditnej karte spolu sumu 9 408,56 eura (č.l. 56 - 57).

Počas obdobia od 21. 06. 2016 do 02. 12. 2016 žalovaný uhradil spolu 4 x 30,00 eur, t.j. spolu 120,00
eur, v tejto časti vzal žalobca žalobný návrh späť (č.l. 57, 73). Spolu tak žalovaný uhradil žalobcovi a
jeho právnemu predchodcovi 9 528,56 eura. Podľa právneho predchodcu žalobcu predstavovala jeho
pohľadávka voči žalovanému ku dňu 30. 04. 2016 sumu 9 134,31 eura, ktorú mal žalovaný uhradiť do
15. 05. 2016 (č.l. 11). Podľa článku 37 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných

platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou CFH, a.s. (č.l. 7), cit.: „Klient
berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru
nákladov (RPMN) spojenú s Revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladmý výpočet RPMN na
základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru Klientom. Skutočnú RPMN je
možné vypočítať spätne podľa skutočného čerpania Revolvingového úveru a uskutočnených splátok.“

Žalovaný pred súdom uviedol, že peňažné prostriedky používal výlučne na úhradu bežných nákladov
na chod domácnosti, na úhradu dodávok elektrickej energie, kúrenia, inkasa a podobne. Uviedol, že sa
nepovažuje za podnikateľa, živnostenské oprávnenie si vybavil iba z dôvodu tlaku od predchádzajúceho
zamestnávateľa, aby mohol naďalej vykonávať prácu, ktorú vykonával, ale už nie v pozícii zamestnanca,ale v pozícii živnostníka. Všetok nákup základného zariadenia vykonal okolo rokov 1993, 1994, na ktoré
dostal aj príspevok z Úradu práce.
7. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZSP“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na
obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie

konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
9. Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 30.06.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s

poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
12.Podľa§3ods.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch,prispotrebiteľskýchúverochformoupreddavkov

na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne

informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.
16. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Nakoľko právny predchodca žalobcu vzal pred otvorením pojednávania, písomnými podaniami
doručenými súdu dňa 16. 11. 2016 a dňa 12. 12. 2016 žalobu v časti o zaplatenie sumy 120,00 eur a
úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 30,00 eur od 21. 06. 2016 do zaplatenia, zo sumy
30,00 eur od 21. 07. 2016 do zaplatenia, zo sumy 30,00 eur od 10. 08. 2016 do zaplatenia a zo sumy

30,00 eur od 02. 12. 2016 do zaplatenia späť, súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v časti o zaplatenie
120,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 8,00 % ročne zo sumy 30,00 eur od 21. 06.
2016 do zaplatenia, zo sumy 30,00 eur od 21. 07. 2016 do zaplatenia, zo sumy 30,00 eur od 10. 08. 2016
do zaplatenia a zo sumy 30,00 eur od 02. 12. 2016 do zaplatenia zastavil (I. výrok, ktorý je uznesením).20. Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. uhradil súdny poplatok za podanie
žaloby vo výške 548,00 eur a to zložením na účet Slovenskej pošty, a.s. dňa 12. 09. 2016. Nakoľko
žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 120,00 eur, súd podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 11 ods.

4 ZSP vrátil pomernú časť zaplateného súdneho poplatku po krátení o sumu 6,70 eura ((548,00 eur -
540,00 eura) - 6,70 eura) vo výške 1,30 eura prostredníctvom (§ 11 ods. 6 ZSP) Slovenskej pošty, a.s.
(II. výrok, ktorý je uznesením).
21. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca podanou žalobou domáhal zaviazania žalovaného
zaplatiť mu sumu vo výške 9 014,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 ročne zo sumy

9 134,31 eura od 16. 05. 2016 do 21. 06. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 ročne zo sumy
9 104,31 eura od 22. 06. 2016 do 21. 07. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 ročne zo sumy
9 074,31 eura od 22. 07. 2016 do 10. 08. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 ročne zo sumy
9 044,31 eura od 11. 08. 2016 do 02. 12. 2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 ročne zo sumy 9
014,31 eura od 03. 02. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva o vydaní a používaní

pôžičkovej karty Quatro uzatvorená medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, zastúpeným spoločnosťou Slovenské kreditné karty a.s., IČO:
36 493 783 dňa 23. 06. 2004 (ďalej len „zmluva“), je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v spojení s
ObchodnýmaObčianskymzákonníkom.Nazákladeuvedenejzmluvyboližalovanému,ktorý jefyzickou

osobou nepodnikateľom, ktorý peňažné prostriedky používal výhradne na úhradu bežných potrieb
v domácnosti, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky v inej právnej forme Všeobecnou úverovou
bankou, a.s., IČO: 31 320 155, ktorá vykonáva poskytovanie úverov ako predmet vlastnej podnikateľskej
činnosti. Skutočnosť, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy uviedol ako údaj o zamestnaní základ dane za
predchádzajúci rok a svoje IČO, neznamená, že nemal pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy

postavenie spotrebiteľa, keď ako uviedol pred súdom, podnikateľskú činnosť vykonával výlučne v
rozsahu pilčíckych prác, pričom na založenie živnosti mu bol poskytnutý príspevok od štátu. Ako uviedol
žalovaný, peňažné prostriedky využíval výlučne na úhradu bežnej spotreby v domácnosti. Samotná
držbaživnostenskéhooprávnenianeznamená,žebyosobanemohlamaťpostaveniespotrebiteľa,pokiaľ
pri uzatváraní a plnení zo zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej

činnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 1 ods. 2 a 3 taxatívne vymenúva zmluvy o
poskytnutí peňažných prostriedkov, na ktoré sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Právnym
predchodcom žalobcu poskytnutý úver žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy nie je možné
podradiťanipodjedenztypovuvedenýchvustanovení§1ods.2a3zákonaospotrebiteľskýchúveroch,
teda na zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 3 uvádza náležitosti ponuky spotrebiteľského
úveru. Ustanovenie § 3 upravuje náležitosti ponuky, nie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza ustanovenie § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.
V ustanovení § 3 ods. 6 zákon o spotrebiteľských úveroch určuje, ktoré údaje musia byť uvedené
v ponuke spotrebiteľského úveru v tých prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru

nákladov. Na záver ustanovenie uvádza, že počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miere nákladov. Aj z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v
prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov pred uzatvorením zmluvy, súčasťou
ponuky na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť tam uvedené údaje, pričom zmluva o
spotrebiteľskom úvere už údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov obsahovať má, čo vyplýva aj z tej

skutočnosti, že podľa zákona počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov.
24. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru
nákladov (ďalej len „RPMN“). Pokiaľ tento údaj nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený,

spotrebiteľský úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov.
25. Žalobca, ani právny predchodca žalobcu, nepreukázal, že by v zmluve bol uvedený údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov. Vo svojom vyjadrení právny predchodca žalobcu uviedol, že
pri uvedenom type úveru nie je možné výšku ročnej percentuálnej miery nákladov určiť, a že v
obchodných podmienkach sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca. Právny predchodca

žalobcu zrejme mienil poukázať na článok 37 všeobecných obchodných podmienok, ktorý sa ani
neunúval označiť s tým, že obchodné podmienky sú súčasťou súdu zaslanej zmluvnej dokumentácie.
S uvedenou argumentáciou právneho predchodcu žalobcu sa súd nestotožnil, nakoľko aj keď právne
predpisy ako napríklad Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1 umožňujú časť zmluvy určiť ajodkazom na všeobecné obchodné podmienky, podľa názoru súdu nie je možné podstatné náležitosti
zmlúv uvádzať iba odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Pokiaľ pre jednotlivé typy zmlúv
právne predpisy upravujú ich podstatné náležitosti, potom je obchádzaním zákona, ak sa podstatné

náležitosti zmlúv uvedú nie priamo v zmluve, ale iba odkazom na ďalšie súčasti, prílohy k zmluve, ako
napríklad na všeobecné obchodné podmienky. Preto pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4
uvádza demonštratívne podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých neuvedenie
niektorých aj sankcionuje, potom nie je správny taký postup dodávateľov, ktorí tieto podstatné náležitosti
neuvádzajú v zmluve, ale iba v ďalších súčastiach zmlúv, na ktoré v zmluve odkazujú. Úmysel

zákonodarcu pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv, v danom prípade zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, je v dosiahnutí cieľa, aby spotrebiteľ pred vstupom do úverového vzťahu mal možnosť porovnať
si jednotlivé podmienky poskytovaných úveroch na trhu a z týchto vybrať pre seba najvhodnejšiu
alternatívu. Za týmto účelom zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch vymedzil, ktoré
náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch majú obsahovať, nakoľko spotrebiteľ spravidla nemá
možnosť ovplyvňovať ich obsah. Jeden zo základných údajov je aj údaj o RPMN, ktorý slúži na

porovnanie viacerých ponúknutých úverových produktov od rôznych dodávateľov. Preto ak zákonodarca
za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje údaj o RPMN, potom nemožno
uvedené ustanovenie obchádzať tým spôsobom, že tento údaj nebude uvedený priamo v zmluve, ale
iba vo všeobecných obchodných podmienkach. V danom prípade však o tento prípad ani nejde, nakoľko
ani v obchodných podmienkach nebola výška RPMN uvedená, keď podľa článku 37 všeobecných

obchodných podmienok žalobcu, cit.: „Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je
možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov (RPMN) spojenú s Revolvingovým úverom.“
26. S tvrdením o nemožnosti určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov sa súd nestotožnil, nakoľko zákon
o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. g) uvádza ako jednu z podstatných náležitostí uvedenie
údaju o RPMN. Zároveň zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, ktoré úvery sa za spotrebiteľské

úvery nepovažujú a všetky ostatné, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať všetky
údaje uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere. Presné číselné vyjadrenie RPMN žalobca,
ani jeho právny predchodca súdu nepreukázal. Zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, ktoré zmluvy
sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež, ktoré konkrétne náležitosti musia zmluvy o
spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza typy úverov, pri

ktorých nie je možné RPMN určiť. Uvádza iba v ustanovení § 3 ods. 6 písomné podmienky ponuky
spotrebiteľského úveru, ale pri písomných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje
náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na tomto mieste súd poukazuje,
napríklad na odôvodnenie rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/215/2012 zo dňa
10. 10. 2012, sp. zn. 13Co/324/2012 zo dňa 16. 05. 2013 a sp. zn. 14Co/407/2012 zo dňa 15. 10. 2013.

27. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Bíróovej súd uvádza, že jeho závery nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné predovšetkým
z dôvodu, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15
poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu
zákona o spotrebiteľských úveroch ani k zákonu o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie
smernicu č. 2008/48/ES, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola účinná, výklad dotknutých ustanovení
smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v predmetnom

spore. Pre úplnosť súd uvádza, že s ohľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
(C-152/84, C-91/92, C-397/01) ohľadne priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade
platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených

dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv
na právne posúdenie veci súdom.
28. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (odseky 23. až 26. odôvodnenia),
podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Nakoľko právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver žalovanému sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 10 398,07 eura bol
žalovaný povinný žalobcovi v uvedenej výške vrátiť. Žalovaný uhradil žalobcovi spolu 9 528,56 eura (dozačatia konania, t.j. do 16. 05. 2016 sumu 9 408,56 eura, po začatí konania dňa 21. 06. 2016 30,00 eur,
21. 07. 2016 30,00 eur, 15. 08. 2016 30,00 eur, 02. 12. 2016 30,00 eur).
29. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver právneho predchodcu žalobcu sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov (odsek 28.), žalovaným čerpaný úver (pôžičku) bol povinný v uvedenej výške splatiť. Súd
preto žalobe čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 869,51 eura ako rozdiel
medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a uhradenými finančnými prostriedkami (10 398,07 - 9
528,56 ) (III. výrok rozsudku).
30. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniknutého zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vzniklo žalobcovi podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie
úrokov z omeškania. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01.
2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad
úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanému bola preto uložená povinnosť
zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne platnej ku prvému dňu s omeškaním peňažného
dlhu (16. 05. 2016) z dlžných súm po zohľadnení čiastočných úhrad po začatí konania vo výške 4 x 30,00

eur až do zaplatenia v dátumoch tak, ako žiadal žalobca, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ
trvá (III. výrok rozsudku).
31. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver právneho predchodcu žalobcu sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (odsek 28.), žalovaným čerpaný úver bol povinný v uvedenej výške splatiť. Súd preto
žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú sumu 869,51 eura a priznané úroky z omeškania, t.j. v

časti o zaplatenie 8 144,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 16. 05. 2016
do zaplatenia zamietol (IV. výrok rozsudku).
32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní
čiastočne úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78 % (89 % -
11 %), keď úspech žalobcu predstavuje 11 % (989,51 eura z 9 134,31 eura) a úspech žalovaného 89 %

(8 144,80 eura z 9 134,31 eura). Do úspechu žalobcu súd započítal aj sumu 120,00 eur, ktorú uhradil
žalovaný po začatí konania a v časti ktorej vzal žalobca späť dôvodne podanú žalobu pre správanie
žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (V. výrok rozsudku).
33. Podľa § 232 ods. 3 CSP určil súd dlhšiu lehotu na plnenie a to vzhľadom na žalovaným tvrdené

majetkové pomery. Lehotu na plnenie určil súd v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,00
eur mesačne až do úplného zaplatenia, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na osobu
žalobcu považoval za dostatočné s tým, že zároveň podľa § 232 ods. 4 CSP určil, že omeškanie so
zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého
dlhu naraz (III. výrok rozsudku).

Poučenie:

Proti výroku II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 14 ods. 1 ZSP).

Proti výroku I., III., IV. a V. tohto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v

dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.