Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/439/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214203535
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214203535.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234
176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, v konaní právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti odporkyni Gabriele Cinkovej, nar. 02.
11. 1987, bytom Plzeň, Sokolovská 14, Česká republika, o zaplatenie 201,78 EUR s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 3C/129/2015-32 zo dňa 23.

3. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením vyslovil, že nemá právomoc vec prejednať a konanie o zaplatenie
201,78 EUR s príslušenstvom zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
na ich náhradu právo. Navrhovateľovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,80 EUR

cestou prevádzkovateľa systému.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie
201,78 EUR z titulu nesplnenia záväzkov dlžníčky z úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi
navrhovateľom ako veriteľom (v postavení dodávateľa) a odporkyňou ako dlžníčkou (v postavení
spotrebiteľa). Predmetnú úverovú zmluvu preto okresný súd posúdil ako spotrebiteľskú. Nakoľko
mal prostredníctvom šetrenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Dolná Strehová zistené, že

odporkyňa má svoje bydlisko na adrese J., R. XX, t. j. na území O. republiky, s poukazom na článok
16 bod 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Nariadenie“), v zmysle ktorého platí, že druhý účastník
zmluvy môže spotrebiteľa žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko,
vyslovil, že nemá právomoc vec prejednať a podľa § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146

ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi
vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,80 EUR cestou prevádzkovateľa systému.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že
nakoľko je odporkyňa občiankou Slovenskej republiky a tak Slovenská republika ako aj Česká republika
sú členskými štátmi Európskej únie, je potrebné pri posudzovaní podmienok konania postupovať podľa
Nariadenia. V tejto súvislosti však zdôraznil, že nie každá zmluva, ktorá je podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky považovaná za spotrebiteľskú, je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa čl. 15
ods. 1 Nariadenia. Predmetný článok umožňujúci aplikáciu čl. 16 ods. 2 Nariadenia totiž dopadá výlučne
na tie spotrebiteľská zmluvy, v ktorých ide o kúpu hnuteľných vecí na splátky, iný úverový obchod určený
na financovanie kúpy hnuteľných vecí a v ostatných prípadoch na zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý
obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa. V prípade zmluvy uzatvorenej medzi
navrhovateľom a odporkyňou sa však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia nejedná,

pretosazvláštnapríslušnosťsúdupodľamiestabydliskaodporcu(ustanovenávčl.16ods.2Nariadenia)
neuplatní. Príslušným na konanie preto bude súd miesta, kde záväzok z predmetnej zmluvy bol alebomal byť splnený (čl. 5 ods. 1 písm. a/ Nariadenia), t. j. súd Slovenskej republiky. Vzhľadom k uvedenému
navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejedal a napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal
v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa§221ods.1písm.h/O.s.p.(odvolací)súdrozhodnutiezruší,lenaksúdprvéhostupňanesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav.
Podľačl.15ods.1Nariadeniavoveciachtýkajúcichsazmluvyuzavretejspotrebiteľomnaúčely,ktorénie
je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu,
pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide

a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v
členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto

činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva
spadá do rozsahu týchto činností.

Druhýúčastníkzmluvymôžežalovaťspotrebiteľalennasúdochčlenskéhoštátu,vktorommáspotrebiteľ
bydlisko ( čl. 16 ods. 2 Nariadenia).

Podľa čl. 24 Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má
právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa
žalovanýzúčastníkonania,lenabynamietolabsenciuprávomoci,aleboakmáinýsúdvýlučnúprávomoc
podľa článku 22.

Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a
nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť
na ustanoveniach tohto nariadenia (čl. 26 ods. 1 Nariadenia).
Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach tvorí základ európskej justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach.

Stanovuje jednotné pravidlá na riešenie sporov o právomoc medzi súdmi jednotlivých členských štátov
Európskej únie a podporu voľného pohybu rozsudkov, súdnych zmierov a vykonateľných listín v
Európskej únii. Pokiaľ sa jedná o otázku právomoci podľa predmetného nariadenia, všeobecné kritérium
právomoci vychádza zo zásady actor sequitur forum rei (navrhovateľ sleduje miesto súdu odporcu), a
teda je zakotvené v mieste bydliska odporcu v členskom štáte. Štátna príslušnosť odporcu nemá na

právomoc žiaden vplyv. Žaloby voči osobám s bydliskom v členskom štáte sa preto v zásade podávajú
na súde toho štátu bez ohľadu na to, či sú jeho štátnymi občanmi (čl. 2 ods. 1 Nariadenia). Popri
uvedenom všeobecnom kritériu možno osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať na súdoch
iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II Nariadenia.
Hovoríme o osobitnej právomoci, ktorá odráža zásadu efektívneho vedenia konania a je opodstatnená

len v prípadoch, keď v súvislosti s konaním existuje dostatočná väzba medzi sporom a súdom, na
ktorý sa má podať žaloba, a to z hľadiska vykonávania dôkazov alebo vedenia konania, alebo s cieľom
zabezpečiť lepšiu ochranu záujmov účastníkov, proti ktorým konanie smeruje, kedy hovoríme o tzv.
ochrannej osobitnej právomoci. O uvedenú ochrannú osobitnú právomoc pritom ide aj v prípadoch
sporov vo veciach spotrebiteľských zmlúv, kedy zatiaľ čo spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka

zmluvy nielen na súde štátu, v ktorom má druhý účastník bydlisko, ale aj na súde bydliska spotrebiteľa,
druhý účastník môže podať žalobu len na súdoch členského štátu, na ktorého území má spotrebiteľ
bydlisko (článok 16 Nariadenia). Nariadenie umožňuje dohodu o voľbe súdu, ale len po vzniku sporu
medzi účastníkmi, alebo ak umožní spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, alebo ak dohoda
o voľbe súdu dáva právomoc súdom štátu, v ktorom má bydlisko alebo obvyklý pobyt spotrebiteľ aj

druhý účastník v čase uzavretia zmluvy, ak nie je taká dohoda v rozpore s právnym poriadkom daného
štátu (článok 17 Nariadenia). Vyššie citované ust. čl. 16 Nariadenia, ktoré umožňuje podať žalobu voči
spotrebiteľovi len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, a ktoré zároveň bráni v
určení právomoci podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetomžaloby a ktoré bolo alebo má byť uskutočnené [k uvedenému pozri napr. rozsudky Súdneho dvora
vo veciach Pammer a Hotel Alpenhof (C-585/08 a C-144/09), Mühlleitner, (C-190/11) a pod.], však
nie je možné aplikovať na spory zo všetkých zmlúv, ktoré podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskehozákonníkamožnodefinovaťakozmluvyspotrebiteľské.Akototižužsprávnenatopoukázal
odvolateľ, podľa ods. 1 čl. 15 Nariadenia sa právomoc podľa oddielu 4 kapitoly II Nariadenia (Právomoc
vo veciach spotrebiteľských zmlúv), ktorého súčasťou je aj čl. 16 Nariadenia, určuje len v prípade, ak
sú kumulatívne splnené tri podmienky. Po prvé, jedna zo zmluvných strán je v postavení spotrebiteľa
konajúceho na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť podnikania alebo povolania, po druhé,

zmluva medzi takýmto spotrebiteľom a podnikateľom bola skutočne uzavretá, a po tretie, takáto zmluva
patrí do jednej z oblastí uvedených v odseku 1 písm. a) až c) tohto článku 15, t. j. ide o zmluvu o predaji
tovaru na splátky (písm. a/), o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme
úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru (písm. b/), resp. o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý
obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje
takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a

zmluva spadá do rozsahu týchto činností (písm. c/). Napriek uvedenému je však potrebné konštatovať,
že zmluva o úvere uzavretá dňa 23. 12. 2009 účastníkmi konania spadá pod ods. 1 čl. 15 Nariadenia a
teda sa na ňu aplikuje i pravidlo súdnej právomoci podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia tak, ako to konštatoval
okresnýsúd.Zobsahunávrhunazačatiekonania,vktoromnavrhovateľsámuviedol,žeuzatvorilzmluvu
s odporkyňou, ktorá je spotrebiteľom, ako aj zo samotného textu zmluvy o úvere totiž vyplýva jednak to,

že odporkyňa je v tejto zmluve označená identifikačnými znakmi ktoré nie sú typické pre podnikateľa,
ale sú práve typické pre fyzickú osobu nepodnikateľa (meno a priezvisko, štátna príslušnosť, adresa
trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, názov zamestnávateľa, čistý mesačný príjem
zo zamestnania a podobne) a zároveň z predmetnej zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by predmetná
zmluva bola uzatvorená na účel, ktorý by bolo možné považovať za súčasť podnikania alebo povolania

odporkyne. Nakoľko z jednotlivých listinných dôkazov nevyplýva žiadna pochybnosť o tom, že úverová
zmluva medzi účastníkmi konania bola skutočne uzavretá, sú splnené prvé dve podmienky pre aplikáciu
čl. 16 ods. 2 Nariadenia na prejednávaný prípad. Pokiaľ sa jedná o tretiu podmienku, t. j. že sa jedná o
jednu zo zmlúv podľa písm. a/ - c/ ods. 1 čl. 15 Nariadenia, nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že
predmetná zmluva nie je typom úveru, ktorý by bol viazaný na financovanie hnuteľných vecí. Naopak,

preskúmaním zmluvy o úvere je možné zistiť, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver na nákup tovaru
značky Acer, typ EX5635Z, ktorého predajná cena bola 569 EUR, odporkyňa v hotovosti zaplatila 50
EUR, celková výška úveru potom predstavuje 519 EUR (569 EUR - 50 EUR) a po uhradení sumy 50
EUR a podpísaní zmluvy o úvere odporkyňa tovar hneď prevzala (body 41 - 44, 46, 48 a 68 zmluvy o
úvere). Z uvedeného je zrejmé, že odporkyni bol poskytnutý úver účelovo viazaný na nákup hnuteľnej

veci, teda sa jedná o zmluvu podľa písm. b/ ods. 1 čl. 15 Nariadenia.
Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu o potrebe určovania právomoci podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia
v prejednávanej veci je potrebné v každom prípade poukázať i na čl. 24 Nariadenia (v zmysle ktorého
platí, že okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto Nariadenia má právomoc súd
členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania, s tým, že toto pravidlo sa neuplatní, ak sa

odporca zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc
podľa článku 22), ako aj na články 25 a 26 Nariadenia pojednávajúcich o skúmaní právomoci. Z
uvedenýchčlánkovNariadeniatotižvyplýva,želenvprípade,akmásúdčlenskéhoštátukonaťonároku,
ktorého podstatou je vec patriaca do výlučnej právomoci súdov iného členského štátu podľa článku 22,
je tento súd aj bez návrhu povinný vyhlásiť, že nemá právomoc.

Ak je však predmetom konania vec, ktorá do výlučnej právomoci súdov iného členského štátu podľa
čl. 22 Nariadenia nepatrí (ako je tomu aj v prejednávanom prípade) a osoba, ktorá má bydlisko v
jednom členskom štáte, je žalovaná na súde iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že
nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia, len v prípade, ak
sa odporca nezúčastní konania. Povedané inak, súd, ktorý začal konanie bez toho, aby boli pravidlá

obsiahnuté v oddiele 4 kapitoly II tohto nariadenia dodržané, musí v prípade, že sa odporca zúčastní
konania a neuplatní námietku nedostatku právomoci, vyhlásiť, že má právomoc, pretože takáto účasť
na konaní predstavuje implicitnú voľbu právomoci podľa čl. 24 Nariadenia (mutatis mutandis rozsudok
Súdneho dvora z 20.5.2010 vo veci C-111/09 Česká podnikatelská pojišťovna, a. s., Vienna Insurance
Group v. Michal Bilas). Skutočnosť, že článok 24 predstavuje nezávislé kritérium právomoci, znamená,

že súd musí overiť, že sa urobilo všetko preto, aby bol odporca o nároku informovaný v súlade s článkom
26 ods. 2 - 4 a aby sa mu tým umožnilo dostaviť sa na súd, prípadne vecne sa k návrhu na začatie
konania vyjadriť, a tým sa podriadiť právomoci, ak to odporca považuje za vhodné.V prejednávanej veci však okresný súd vyššie naznačeným spôsobom nepostupoval, keď po zistení,
že odporkyňa má svoje bydlisko v Českej republike a predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy vyhlásil, že nemá právomoc vec prejednať a konanie zastavil, všetko bez toho aby akýmkoľvek

spôsobom odporkyňu informoval o podanom návrhu voči jej osobe a tejto umožnil prípade podriadiť sa
právomoci súdu Slovenskej republiky. Preto je možné hodnotiť jeho rozhodnutie ako predčasné, keď
okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil.
Za tohto stavu neostávalo preto odvolaciemu súdu iné len odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu bude oboznámiť odporkyňu s návrhom na začatie konania, umožniť tejto sa
k návrhu vyjadriť, prípadne zúčastniť sa pojednávania a len v prípade, ak odporkyňa bude v konaní
nečinná, prípadne namietne absenciu právomoci okresného súdu, bude môcť okresný súd postupom
podľa ods. 1 čl. 26 Nariadenia vyhlásiť, že nemá právomoc vec prejednať a následne konanie zastaviť.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.