Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/195/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711215532
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8711215532.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne

S.. F. H., J.. XX.X.XXXX, G. N., X. XXX/X, Y.. Č.. G. N., J. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík &
Partners, s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47251654, proti žalovanému X. H., J.. XX.X.XXXX,
G. N., X. XXX/X, zast. JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, AK Kežmarok, Hlavné námestie 2,
o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyni p
r i k a z u j e hnuteľné veci:

- zariadenie detskej izby pozostávajúce z pracovného stola s výsuvným stolíkom, váľandy s úložným
priestorom, gauča s vankúšmi a vysúvacou spodnou posteľou, trojzásuvkovej komody, rohovej skrine, 2
ks jednodverových skríň, 2 ks skríň o výške cca 1,60 m, a to jednej dvojdverovej a jednej jednodverovej,
počítač, šijací stroj značky Višňa, fotoaparát značky Minolta, automatická práčka značky Whirlpool,
štvorzásuvková drevená komoda, žehlička značky Philips a hrnce značky Tescoma.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného

p r i k a z u j e hnuteľné veci:

- zlatá retiazka a zlatý náramok, zariadenie spálne pozostávajúce z manželskej postele a 2 ks nočných
stolíkov, 2 ks matracov na manželskú posteľ, vstavaná skriňa, televízor značky Sky, zariadenie detskej
izby pozostávajúce z dvojdverovej skrine, police, postele s vysúvacím úložným priestorom, otvorené
skrinky s policami, väčšej otvorenej skrinky s policami, dvojdverovej komody, stolíka so zásuvkami a
písacieho stola s úložným priestorom, koberec žltooranžovej farby o rozmeroch 1,7 m x 2 m, koberec
zelenej farby o rozmeroch 1,4 m x 3,5 m, minisystém na prehrávanie CD a DVD, televízor značky

Sony, 2 ks koberčekov béžovej farby, zrkadlo, rustikálny nábytok pozostávajúci z konferenčného stolíka,
písacieho stola s dvoma skrinkami a 2 skríň, koberec béžovohnedej farby o rozmeroch 1,5 m x 2 m,
kožený dvojgauč značky Napoli, umývačka riadu značky Whirlpool, oválne zrkadlo a motorové vozidlo
značky Wolksvagen Touran.

III. Žalovaný sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobkyni z titulu vysporiadania BSM sumu 7.770,73 eur v lehote
90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

V. Žalobkyňa sa zaväzuje zaplatiť súdny poplatok v sume 609,50 eur na účet prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta, a. s., Partizánska 9, Banská Bystrica do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaný sa z a v ä z u j e zaplatiť súdny poplatok v sume 609,50 eur na účet prevádzkovateľa

systému Slovenská pošta, a. s., Partizánska 9, Banská Bystrica do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.VII. Žalobkyňa sa z a v ä z u j e zaplatiť trovy štátu v sume 67,99 eur na účet Okresného súdu Poprad
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalovaný sa z a v ä z u j e zaplatiť trovy štátu v sume 67,99 eur na účet Okresného súdu Poprad
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 6.12.2011 žiadala, aby súd rozhodol o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňom 9.3.2011. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému

povinnosť vydať jej hnuteľné veci špecifikované v žalobe, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom. Keďže
žalovaný jej v priebehu konania vydal tieto veci, podaním zo dňa 11.6.2012 zobrala v tejto časti žalobu
späť. Uznesením č. k. 13C/195/2011-272 zo dňa 15.1.2014 súd konanie v uvedenej časti zastavil.

2. V rámci vysporiadania BSM žalobkyňa žiadala rozhodnúť o rozdelení hnuteľných vecí, vyplatiť

náhradu za investície, resp. zhodnotenie nehnuteľností žalovaného a taktiež vysporiadanie obchodného
podielu žalovaného v spoločnosti X..H..F.., N.. V.. Q.., W.. X. XXX/X, N.. V rámci záverečného návrhu
žalobkyňa navrhla vysporiadať hnuteľné veci v zmysle dohody strán. Z hľadiska investícií akceptovala
znalecký posudok vrátane jeho dodatku, teda žiadala vyplatiť sumu 13.700,-- eur, ktorá predstavuje
polovicu investícií podľa znaleckého posudku. K výberom spoločných prostriedkov z účtu v novembri a

v decembri 2008 poukázala na to, že tieto boli spotrebované v čase, keď so žalovaným žili v spoločnej
domácnosti. Ohľadom sumy 10.380,-- eur, ktorú vybrala zo spoločného účtu po prevode finančných
prostriedkov z podielových listov, tvrdila, že táto suma bola rozdelená medzi stranami tak, že jej zostala
jedna tretina sumy a žalovanému dve tretiny sumy.

3. Žalovaný namietal prerozdelenie hnuteľných vecí ako aj existenciu niektorých hnuteľných vecí, avšak
v priebehu konania došlo k dohode pri vysporiadaní hnuteľných vecí patriacich do BSM. Nesúhlasil s
tým, že by predmetom vysporiadania malo byť zhodnotenie nehnuteľností, ktorá je v jeho výlučnom
vlastníctve, pretože aj v zmysle ustálenej súdnej praxe je možné pri vysporiadaní zohľadniť iba to,
čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučný majetok jedného z manželov. K obchodnému

podielu uvádzal, že tento nemá žiadnu hodnotu, pretože firma nevykonáva žiadnu činnosť. Pri vyčíslení
hodnoty investícií aj žalovaný akceptoval závery znaleckého posudku po vypracovaní dodatku, avšak
zo sumy vyčíslených investícií žiadal odpočítať celkovú sumu 706,73 eur, ktorá predstavuje náklady
na presun hmôt, pretože strany nevynaložili finančné prostriedky na tieto práce, ktoré vykonávali vždy
svojpomocne, resp. s pomocou rodinných príslušníkov. Taktiež žiadal odpočítať sumu investícií na

rekonštrukciu kúpeľne v roku 1993, pretože táto kúpeľňa bola kompletne zrekonštruovaná v roku
2008, teda tieto investície strany spotrebovali spoločne. Odhadom určil, že ide o sumu asi 2.500,--
eur, pretože tieto náklady sú zahrnuté v rôznych položkách týkajúcich sa rekonštrukcie v roku 1993.
Podľa žalovaného pri vysporiadaní BSM je potrebné ešte zohľadniť sumy, ktoré vybrala žalobkyňa zo
spoločného účtu pred odchodom zo spoločnej domácnosti, a to v novembri 2008 sumu 50.929,11 Sk a v

decembri 2008 sumu 50.367,-- Sk. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne o tom, že by mu bola vyplatená
časť sumy 10.380,-- eur a žiadal aj z tejto sumy zohľadniť polovicu pri výpočte vyrovnávacieho podielu.

4. Z výpovedí strán, výpovedí svedkov H. H., K. H., U. N., E. H. M. Z. Z. a z predložených
listinných dôkazov, najmä z obsahu rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/122/2010-38, výpisu

z obchodného registra, výpisu z LV č. XXXX, uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. D XXXX/XX,
čestného prehlásenia A. A.K., oznámenia o totálnej škode, výpisov z účtov, výpisov zo stavu podielových
listov, dokladov o investíciách do rodinného domu, dokladu o dare poskytnutom stranám, znaleckého
posudku vrátane dodatku, súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Strany uzavreli manželstvo dňa 18.7.1987, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad
č. k. 12C/122/2010-38 zo dňa 27.1.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 9.3.2011 a týmto
dňom došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V spoločnej domácnosti strany nežili
už od 2.2.2009.6. V priebehu manželstva strany nadobudli hnuteľné veci, ohľadom ktorých uzavreli na pojednávaní dňa
11.3.2014 dohodu, v zmysle ktorej do BSM patria hnuteľné veci pod položkami 1 až 26 tak, ako boli
špecifikované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.10.2012 (čl. 62 až 67 spisu). Strany sa dohodli, že z

týchto vecí žalobkyňa nadobudne hnuteľné veci pod položkou č. 1 a 20 až 26 a žalovanému pripadnú
ostatné hnuteľné veci. Strany zhodne uviedli, že hodnota hnuteľných vecí, ktoré pripadnú každej zo
strán, je 1.400,-- eur.

7. Žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu č. súp. XXX, postaveného na pozemku parc.

č. 451/91, nachádzajúceho sa v k. ú. N., zapísaného v LV č. XXXX. Tento rodinný dom žalovaný
nadobudol dedením, a to na základe uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. D XXXX/XX zo dňa
3.5.1993. V rodinnom dome žili strany od roku 1995 až do 2.2.2009, kedy sa žalobkyňa odsťahovala
zo spoločnej domácnosti. Už pred nasťahovaním sa do rodinného domu bola vykonávaná v rokoch
1992 až 1995 prvýkrát rekonštrukcia rodinného domu a následne potom aj od roku 1995 do roku
2009 boli vykonávané postupne ďalšie rekonštrukčné práce. Žalobkyňa spočiatku požadovala zohľadniť

zhodnotenie rodinného domu žalovaného, neskôr v rámci konania navrhla, aby bola zohľadnená
hodnota investícií, ktoré boli použité na rekonštrukciu rodinného domu zo spoločných prostriedkov.
V priebehu konania bol dokazovaním ustálený okruh rekonštrukčných prác v jednotlivých obdobiach,
a keďže strany nemali k dispozícii doklady ohľadom všetkých zakúpených materiálov a vyplatených
prác, za účelom ustálenia výšky investícií bolo vo veci vykonané aj znalecké dokazovanie. Znalecká

organizácia ZNALCI, s. r. o., znaleckým posudkom č. 13/2016 ustálila výšku vykonaných investícií na
sumu 56.200,-- eur. Vzhľadom na námietky žalovaného k znaleckému posudku súd vykonal aj výsluch
znalca F.. K. O.. Žalovaný predovšetkým namietal výslednú cenu rekonštrukcie kúrenia, kde aj znalec
uznal, že pri vypracovaní znaleckého posudku došlo k nesprávnemu výpočtu. Z tohto dôvodu bol
vypracovaný ešte dodatok k znaleckému posudku, v ktorom boli zároveň zohľadnené zhodné tvrdenia

strán, ktoré vyšli najavo na pojednávaní dňa 23.11.2016. Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku bola
stanovená výška investícií do rodinného domu žalovaného na sumu 27.400,-- eur.

8. Ku dňu zániku BSM žalovaný bol aj jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti X..H..F., N.. V.. Q..,
X. XXX/X, N.. Žalobkyňa pôvodne žiadala v rámci vysporiadania BSM zohľadniť aj hodnotu obchodného

podielu, avšak na pojednávaní dňa 15.1.2014 uviedla, že netrvá na jeho vysporiadaní, pretože ide o
zanedbateľnú hodnotu.

9. Dňa 12.12.2007 strany zakúpili zo spoločných peňažných prostriedkov v sume 400.000,-- Sk
podielové listy, ktoré boli vedené na účte PKF (po zmene meny na PEF). Následne zakúpili ešte

podielové listy vedené na účte KOP v sume 500.000,-- Sk, ktoré boli zakúpené jednak z výlučných
finančných prostriedkov žalobkyne v sume 450.000,-- Sk a zo sumy 50.000,-- Sk, ktoré predstavovali
spoločné finančné prostriedky strán. Dňa 6.10.2008 žalobkyňa vybrala z fondu PKF sumu 50.000,45
Sk a dňa 26.11.2009 sumu 50.001,15 Sk. Ohľadom týchto finančných prostriedkov uviedla, že boli
spotrebované pre potreby domácnosti. Dňa 12.1.2009 žalobkyňa požiadala o vyplatenie finančných

prostriedkov z PEF v celom rozsahu, na základe čoho jej bola vyplatená suma 9.585,07 eur a zároveň
z účtu KOP jej bola vyplatená suma 801,03 eur. Na účte KOP ostal zostatok podielov v hodnote
14.927,42 eur. Žalobkyni bola teda vyplatená suma 10.386,10 eur, ktorá bola poukázaná na bežný účet.
Dňa 19.1.2009 žalobkyňa vybrala z tohto účtu sumu 10.380,-- eur a tvrdila, že tieto finančné prostriedky
si so žalovaným ešte v ten deň rozdelili tak, že žalovanému ostali dve tretiny a žalobkyni jedna tretina.

Žalovaný tieto tvrdenia žalobkyne poprel.

10. Žalobkyňa tiež žiadala, aby súd zohľadnil sumu 150.000,-- Sk (4.979,08 eur), ktorú stranám za
trvania manželstva dali jej rodičia, a táto čiastka bola použitá na vyplatenie dedičských podielov sestier
žalovaného, a to A. A. a E. H.. Žalovaný poprel tieto tvrdenia a uvádzal, že sestrám doposiaľ nevyplatil

nič za ich dedičské podiely. Žalobkyňa predložila súdu doklad, ktorý nie je datovaný, ale je podpísaný
rodičmižalobkyneatiežžalobkyňouažalovanýmatentodokladobsahujesumufinančnýchprostriedkov,
ktoré boli darované stranám rodičmi žalobkyne. Okrem iného sa tu uvádza aj suma 150.000,-- Sk, na
ktorú poukazovala žalobkyňa, avšak podľa predloženého dokladu bola táto suma poskytnutá v roku
1996 na zariadenie.

11. K otázke vyplatenia finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanému navrhla žalobkyňa vypočuť ako
svedkov deti strán H. H. a K. H.. Svedkyňa H. H. uviedla, že rodičia sa často hádali kvôli našetreným
peniazom, bolo to aj v období, keď sa rozchádzali, ale nevedela sa vyjadriť o aké sumy išlo. Nebolapritom, že by si navzájom dávali nejaké finančné prostriedky. Myslí, že si nevedeli rozdeliť peniaze, ktoré
boli na účte. Svedok K. H. tiež potvrdil, že sa rodičia často hádali ohľadom peňazí, a to hlavne kvôli
peniazom, ktoré mali na spoločnom účte, ale nevedel sa vyjadriť či a akým spôsobom sa rozdelili. Taktiež

nebol pri vzájomnom vyplácaní finančných prostriedkov.

12. Svedkyňa U. N., matka žalobkyne, uviedla, že spoločne s manželom dali stranám viackrát finančné
prostriedky. Pri uzavretí manželstva dostala žalobkyňa ako dar vkladnú knižku so sumou 26.000,-- Sk,
potom im dali 10.000,-- Sk na zakúpenie nábytku. Dali im aj sumu 32.000,-- Sk a ešte sumu 150.000,--

Sk na vyplatenie sestier žalovaného. V roku 2002 dala ešte žalobkyni sumu 60.000,-- Sk, čo potom už
sama dopísala do dokladu predloženého žalobkyňou. Svedkyňa uviedla, že nebola pri vyplácaní sestier
žalovaného.

13. Svedkyňa E. H., sestra žalovaného, vypovedala, že sa ako dedičia dohodli, že spoluvlastnícky podiel
na rodinnom dome preberie po otcovi žalovaný s tým, že každej zo sestier vyplatí podiel po 73.000,-- Sk,

i keď na tom sa dohodli len pre prípad, že by chcel predať dom. Vtedy ani nechceli reálne vyplatiť podiely,
pretože žalovaný bol nezamestnaný a žalobkyňa bola na materskej dovolenke. Ani potom nepožadovali
vyplatenie podielov. Svedkyni vyhovuje, že môže chodiť do domu, a že sa rodičovský dom nemusel
predať.

14. Svedkyňa Z. Z., sestra žalovaného, potvrdila, že sa dohodli na vysporiadaní dedičstva tak, že
rodičovský dom zdedí žalovaný, aj keď tvrdila, že sa dohodli na výplate čiastky v sume 60.000,-- Sk pre
každú sestru. Keďže do dnešného dňa žalovaný dom užíva, tak vyplatenie náhrady nepožadovali.

15. Žalovaný predložil aj čestné prehlásenie ďalšej sestry A. A. zo dňa 5.1.2012, ktorá v ňom uvádza,

že od žalovaného neprevzala žiadny dedičský podiel. Zároveň uviedla, že v decembri 1994 požičala
stranám sumu 17.000,-- DM, ktoré jej boli vrátené v značnom omeškaní. Do dnešného dňa navštevuje
rodičovský dom s celou rodinou, kde prispieva finančnými aj hmotnými prostriedkami, ako aj spoločnými
dovolenkami u manželových rodinných príslušníkov v Chorvátsku a Nemecku.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .

19.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňom 9.3.2011 došlo k zániku
manželstva strán a týmto dňom zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Po zániku BSM nedošlo
k jeho vysporiadaniu dohodou manželov. Dokazovaním bol ustálený skutkový stav tak, že do
bezpodielového spoluvlastníctva patria hnuteľné veci, finančné prostriedky a v rámci vysporiadania

je potrebné zohľadniť investície, ktoré boli vynaložené zo spoločných prostriedkov na rekonštrukciu
rodinného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného.21. Pri vysporiadaní hnuteľných vecí súd vychádzal z dohody účastníkov, ktorí po predchádzajúcom
dokazovaníustáliliokruhhnuteľnýchvecítak,žedobezpodielovéhospoluvlastníctvapatriaveciuvedené
v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.10.2012 pod položkami č. 1 až 26 s tým, že do výlučného vlastníctva

žalobkyne majú pripadnúť veci pod položkou č. 1 a položkami č. 20 až 26 a do výlučného vlastníctva
žalovaného pripadnú ostatné hnuteľné veci. Hodnotu hnuteľných vecí strany ustálili tak, že každá zo
strán nadobúda hnuteľné veci v hodnote 1.400,-- eur, z čoho vyplýva, že ich celková hodnota je 2.800,--
eur. S poukazom na ust. § 186 ods. 2 CSP pri vysporiadaní hnuteľných vecí súd vychádzal zo zhodných
tvrdení strán.

22. V konaní bolo preukázané, že počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva strany zo spoločných
finančných prostriedkov urobili investície v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu žalovaného, v
ktorom bývali. V zmysle § 150 Obč. zákonníka, veta druhá, každý z manželov je povinný nahradiť čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z jazykového výkladu tohto ustanovenia
vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulej dobe a ich výška ku dňu zániku manželstva, ani

ku dňu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je nijako modifikovaná. V prípade spoločnej
investície do domu jedného z manželov je manžel povinný nahradiť finančné prostriedky skutočne
vynaložené na tieto investície. Je potrebné vychádzať z cien týchto vecí a prác v čase, keď boli
vynaložené. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že aj v danom prípade je dôvodné prihliadnuť
na skutočne vynaložené investície manželov, ktoré boli urobené do rodinného domu žalovaného a nie

je dôvod vysporiadavať prípadné zhodnotenie majetku žalovaného v dôsledku vykonaných investícií,
pretože takýto spôsob vysporiadania nemá oporu v citovanom zákonnom ustanovení.

23. V rámci dokazovania bol výsluchom strán ako aj stranami predloženými listinnými dôkazmi zisťovaný
rozsah vykonaných rekonštrukčných prác v rodinnom dome žalovaného. Keďže strany nemali k

dispozícii doklady ohľadom všetkých vykonaných prác a zakúpených materiáloch, vo veci bolo aj
vykonané znalecké dokazovanie a celková výška investícií bola ustálená znaleckým posudkom č.
13/2016, ktorý vyhotovila znalecká organizácia ZNALCI,
s. r. o. Keďže pri následnom výsluchu znalca a strán bolo zistené, že znalecký posudok je nesprávny
v časti vypočítaných nákladov za rekonštrukciu ústredného kúrenia a tiež stranami boli uvedené nové

okolnosti ohľadom niektorých položiek týkajúcich sa rekonštrukcie, znalecká organizácia vypracovala
dodatok č. 1 k znaleckému posudku, na základe ktorého po zohľadnení vyššie uvedených okolností,
bola ustálená výška investícií na sumu 27.400,-- eur. Strany v zásade akceptovali znalecký posudok a
nespochybnili ho žiadnymi relevantnými dôkazmi.

24. Žalovaný však namietal, že v rámci vyčíslených investícií sú zahrnuté aj investície na presun hmôt
spolu v celkovej výške 706,73 eur. Znalec k tomu uvádzal, že k tejto položke neboli predložené žiadne
doklady a pri oceňovaní týchto položiek vychádzal z oceňovacieho programu a ide o ocenenie prác na
presun hmôt, ktoré prináležia rodinnému domu. Žalovaný poukázal na to, že takéto práce boli robené
svojpomocne, resp. za pomoci rodinných príslušníkov, ktoré tvrdenie nebolo žalobkyňou spochybnené.

Podľa názoru súdu pri vysporiadaní investícií je možné vychádzať iba z reálne vynaložených investícií,
teda pokiaľ stranám tieto náklady nevznikli, je potrebné túto položku odpočítať od celkovej výšky
investícií. Zároveň súd poukazuje aj na súčasnú judikatúru, v zmysle ktorej investíciami vynaloženými zo
spoločného majetku na ostatný majetok jedného z manželov, nie je práca jedného manžela vynaložená
pri rekonštrukcii domu druhého manžela (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

22Cdo/1128/2005).

25. Žalovaný tiež žiadal z celkovej výšky investícií odpočítať sumu 2.500,-- eur, ktorú majú predstavovať
investície na rekonštrukciu kúpeľne na poschodí v roku 1993, pretože táto kúpeľňa bola kompletne
zrekonštruovaná v roku 2008, teda tieto investície strany spotrebovali spoločne. V konaní bolo nesporne

preukázané, že v roku 1993 prebehla rekonštrukcia kúpeľne na poschodí, a že strany vynaložili na
túto rekonštrukciu spoločné finančné prostriedky. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, či v roku
2008 boli skutočne odstránené všetky tieto investície a nahradené novými a taktiež nebola preukázaná
výška nákladov, ktorú žalovaný žiadal odpočítať. Tieto náklady nebolo možné vyvodiť ani zo znaleckého
posudku, keďže jednotlivé materiály a práce boli zahrnuté v rôznych položkách znaleckého posudku

popri iných prácach. Z uvedeného dôvodu súd tvrdenia žalovaného nepovažoval za preukázané, preto
na ne neprihliadal. S poukazom na vyššie uvedené súd teda od celkovej výšky investícií odpočítal sumu
706,73 eur, ktorá predstavuje náklady na presun hmôt, pretože takáto investícia vykonaná nebola ana základe uvedeného ustálil výšku investícií na sumu 26.693,27 eur, teda žalobkyni vznikol nárok na
vyplatenie sumy
13.346,64 eur, ktorá predstavuje 1/2-icu z vynaložených investícií.

26. Okrem investícií na rekonštrukciu rodinného domu žalovaného žalobkyňa žiadala zohľadniť aj
zaplatenie sumy 150.000,-- Sk (4.979,08 eur), ktorá bola údajne použitá zo spoločných prostriedkov na
vyplatenie dedičských podielov sestrám žalovaného, a to E. H. a A. A.. Žalovaný popieral túto okolnosť
a tvrdil, že náhradu za dedičské podiely sestrám doposiaľ nevyplatil. Žalovaný nespochybňoval, že

od rodičov žalobkyne obdržali sumu 150.000,-- Sk, avšak táto bola podľa neho použitá na iný účel.
Svedkyňa U. N. vo výpovedi uviedla, že okrem iného darovali stranám aj sumu 150.000,-- Sk, pričom
peniaze dali obom stranám s tým, že malo ísť o peniaze na vyplatenie sestier žalovaného. Z dokladu
predloženého žalobkyňou (čl. 268 spisu), ktorí podpísali rodičia žalobkyne, žalobkyňa a tiež žalovaný
však vyplýva, že ide o sumu určenú na zariadenie. Taktiež súd poukazuje na výpovede svedkýň E.
H., Z. Z., ako aj na čestné prehlásenie A. A., z ktorých vyplýva, že doposiaľ im žalovaný nevyplatil

náhraduzadedičsképodielyavyplatenienáhradyodnehoaninepožadovali.Sprihliadnutímnauvedené
dôkazy súd nemal preukázané tvrdenia žalobkyne o tom, že aj suma 150.000,-- Sk bola použitá na
vyplatenie dedičských podielov sestier žalovaných, teda že ide o náklady vynaložené zo spoločného
majetku na majetok žalovaného, preto pri výpočte výšky podielu, ktorý má vyplatiť žalovaný žalobkyni
na tieto tvrdenia neprihliadal.

27. Z predložených dôkazov mal súd preukázané, že počas trvania manželstva strany nadobudli aj
finančné prostriedky, ktoré v roku 2007 investovali do podielových listov. Zo spoločných prostriedkov
v sume 400.000,-- Sk nadobudli podielové listy, ktoré boli v PKF a zároveň žalobkyňa nadobudla aj
podielové listy v KOP, kde vložila sumu 500.000,-- Sk, pričom suma 450.000,-- Sk predstavovala jej

výlučné finančné prostriedky a suma
50.000,-- Sk predstavovala spoločné prostriedky. Z predloženého výpisu VÚB Asset Management
vyplýva, že dňa 6.10.2008 bola žalobkyni vyplatená z PKF suma 50.000,45 Sk a dňa 26.11.2008 z
toho istého fondu suma 50.001,15 Sk. Následne dňa 12.1.2009 vybrala z PEF (predtým PKF) sumu
9.585,07 eur a z KOP sumu 801,03 eur, t. j. spolu 10.386,10 eur. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa si všetky

tieto finančné prostriedky ponechala a žiadala, aby pri výpočte vyrovnávacieho podielu bola zohľadnená
polovica hodnoty týchto finančných prostriedkov. Ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral
peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, nesie dôkazné bremeno o
tom, že ich použil v súlade s ustanovením § 144 a nasl. Obč. zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu,.
alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve.

28. Žalobkyňa tvrdila, že peniaze, ktoré vybrala v dňoch 6.10.2008 a 26.11.2008 použila na bežnú
spotrebu. Nesporne v tomto období strany ešte žili v spoločnej domácnosti a v tomto období prebiehala
aj rekonštrukcia rodinného domu. Taktiež z výpovedí strán je zrejmé, že práve v roku 2008 zakúpili časť
vecí, ktoré sú predmetom vysporiadania (napr. položky č. 1, 3, 4, 8 až 10, 12 až 18). S prihliadnutím

na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne o tom, že tieto finančné prostriedky boli
spotrebované za trvania BSM, možno považovať za preukázané, preto nie je dôvod na zohľadnenie
týchto finančných prostriedkov pri konečnom vysporiadaní.

29. Podľa názoru súdu však žalobkyňa nepreukázala akým spôsobom boli použité finančné prostriedky

v sume 10.380,-- eur, ktoré po prevode z podielových fondov vybrala z bežného účtu dňa 19.1.2009.
Žalobkyňa v tomto smere tvrdila, že finančné prostriedky si rozdelili so žalovaným tak, že žalobkyňa
obdržala 1/3-inu a žalovaný 2/3-iny, čo malo aj zohľadňovať straty na podielových listoch vo fonde KOP,
ktoré boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalobkyne ako aj zo spoločných prostriedkov. Žalovaný
tieto tvrdenia popieral a na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa navrhla vypočutie svedkov H. H.

a K. H.. Uvedení svedkovia nepotvrdili skutočnosti uvádzané žalobkyňou a obaja zhodne vypovedali,
že neboli pritom, keď by si strany medzi sebou vyplácali nejaké finančné prostriedky. Za tohto stavu
súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, preto je v rámci
končeného vysporiadania potrebné vychádzať zo skutočnosti, že žalovaný má nárok na polovicu tejto
sumy, t. j. na sumu 5.190,-- eur.

30. Súd je toho názoru, že v rámci konečného vysporiadania je potrebné zohľadniť aj časť zostatku
spoločných prostriedkov vo fonde KOP. Strany zhodne potvrdili, že v tomto fonde boli investované
spoločné prostriedky v sume 50.000,-- Sk, čo predstavuje 1/10-inu z celkového vkladu 500.000,-- Sk,za ktorý boli nakúpené podielové listy. Z predložených dokladov vyplýva, že po výbere sumy 801,03 eur
na tomto účte zostala ešte hodnota podielových listov v sume 14.927,42 eur. Podielové listy v tomto
fonde teda zaznamenali stratu a ku dňu 12.1.2009, predtým ako došlo k výberu sumy 801,03 eur, bola

na tomto fonde hodnota podielových listov 15.728,45 eur. Keďže vklad spoločných prostriedkov do tohto
fondu predstavoval 1/10-inu celkového vkladu, aj z tejto hodnoty do majetku tvoriaceho do BSM patrí
1/10-ina tejto hodnoty, t. j. suma 1.572,85 eur, z ktorej bola vybraná iba suma 801,03 eur (zahrnutá v
rámci sumy 10.380,-- eur), teda do BSM patrí aj čiastka 771,82 eur, pričom každá zo strán má nárok
na 1/2-icu z tejto sumy.

31. S poukazom na zistené skutočnosti súd teda prikázal do výlučného vlastníctva každej zo strán
hnuteľné veci v zmysle dohody strán, pričom vychádzal zo zhodného skutkového tvrdenia, že každá zo
strán nadobúda hnuteľné veci v celkovej hodnote
1.400,-- eur. Pri výpočte vyrovnávacieho podielu, ktorý má zaplatiť žalovaný žalobkyni, súd vychádzal
v zmysle § 150 Obč. zákonníka zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pretože v konaní

neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný spôsob vysporiadania. Dokazovaním
bola ustálená hodnota investícií zo spoločného majetku do rekonštrukcie rodinného domu žalovaného
na sumu 26.693,27 eur, teda žalovaný má vyplatiť žalobkyni polovicu hodnoty týchto investícií, t. j.
sumu 13.346,64 eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu 5.190,-- eur, ktorá predstavuje polovicu
finančných prostriedkov vybratých žalobkyňou z bežného účtu, ohľadom ktorej nepreukázala, že boli

spotrebované spoločne účastníkmi konania. Taktiež je potrebné zohľadniť, že žalobkyni zostala aj časť
spoločných prostriedkov vo fonde KOP v sume 771,82 eur, teda je potrebné započítať polovicu tejto
hodnoty, t. j. sumu 385,91 eur. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 7.770,73 eur žalobkyni z titulu vysporiadania BSM. Na zaplatenie vyrovnávacieho podielu súd určil
žalovanému lehotu 90 dní, ktorú považuje za primeranú výške vyrovnávacieho podielu, v rámci ktorej je

možnosť, aby žalovaný v prípade potreby riešil možnosť vyplatenia žalobkyne aj prostredníctvom úveru.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Podľa názoru súdu každá zo strán
mala v konaní čiastočný úspech, čo sa prejavilo aj pri dohode ohľadom vysporiadania hnuteľných vecí,
ktorá je iná ako boli pôvodné návrhy strán. Žalobkyňa spočiatku požadovala vyplatenie zhodnotenia

nehnuteľností, avšak dôvodné bolo zohľadnenie hodnoty investícií. Žalovaný spočiatku odmietal aj
vyplatenie časti náhrady za investície a taktiež pri zohľadnení výšky finančných prostriedkov, ktoré patria
do BSM súd považoval čiastočne za preukázané tvrdenia žalobkyne a čiastočne tvrdenia žalovaného.
Z týchto dôvodov súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

33. Súd uložil stranám aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok s poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. b/
Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení noviel, v
zmysle ktorého poplatníkmi v konaní o vysporiadanie BSM sú obe strany. Výška súdneho poplatku
bola určená podľa položky 6 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, pričom za základ pre výpočet
poplatku súd vzal do úvahy hodnotu podielu, ktorý nadobúda každá zo strán. Celková hodnota majetku

patriaceho do BSM bola vo výške 40.645,09 eur (hnuteľné veci v hodnote 2.800,-- eur, investície v
hodnote 26.693,27 eur a finančné prostriedky v sumách 10.380,-- eur a 771,82 eur), teda každá zo strán
nadobúda majetkovú hodnotu v sume 20.322,54 eur. Pri sadzbe 3 % po zaokrúhlení u každej zo strán
je súdny poplatok vo výške 609,50 eur.

34. V priebehu konania vznikli aj trovy štátu, keďže náklady na znalecké dokazovanie neboli v celom
rozsahu kryté z preddavkov, ktoré uhradili žalobkyňa dňa 29.9.2014 v sume 400,-- eur a žalovaný dňa
17.10.2014 v sume 400,-- eur. Uznesením č. k. 13C/195/2011-401 zo dňa 5.5.2016 bolo znaleckej
organizácii priznané znalečné v sume 935,98 eur, ktoré bolo vyplatené v sume 800,-- eur z preddavkov
zložených stranami a v sume 135,98 eur z rozpočtových prostriedkov. Vzhľadom na čiastočný úspech

strán v konaní súd uložil. každej zo strán povinnosť uhradiť trovy štátu v 1/2-ci, t. j. v sume 67,99 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).