Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/170/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208260
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113208260.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom: JUDr. Jánom Rybárikom v právnej
veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne
zastúpený: HMG & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefanovičova 1, Bratislava, IČO: 35885459, proti
odporcom: 1/ S. F., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, 2/ Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom, R. č. XXX, o
zaplatenie 5.566,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcom v rade 1/ a 2/ súd trovy konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.566,17 eur s úrokom z
omeškania vo výške 11,5% p.a. z istiny a úroku z omeškania vo výške 9% z istiny do zaplatenia.

Zároveň žiadal uhradiť aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým,
že pohľadávku nadobudol od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. Právny predchodca navrhovateľa a
odporcovia uzatvorili ešte v roku 2005 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcom celkový úver vo výške 3.319,39 eur pri úrokovej sadzbe 11,10 % p.a.
Odporcovia sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 75,45 eur vždy do 20.dňa
toho ktorého mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola 20.3.20110. Pohľadávka navrhovateľa nebola ku

dňu podania tohto návrhu uhradená.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa písomne k návrhu navrhovateľa nevyjadrili.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v rade 2/, navrhovateľ žiadal aby sa
pojednávalo v jeho neprítomnosti /ust. § 101 ods.2 OSP/ oboznámil sa písomným návrhom, oznámením

o postúpení pohľadávky, zmluvou o splátkovom úvere, potvrdením o zmluvnom vzťahu, priebehom
splácania dlhu, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Žilina ďalej len /OS
ŽA/ 2C/107/2013 a zistil zhodne skutkový stav ako je prezentovaný v písomnom návrhu navrhovateľa.

Odporkyňa v rade 2/ na pojednávaní dávala do pozornosti súdu rozsudok tunajšieho súdu 2C/107/2013,
kedy v rámci vyporiadania BSM bolo už o tejto pohľadávke rozhodnuté. Preberateľom tejto pohľadávky

sa stal odporca v rade 1/ S. F.. T., ako je v rozsudku písané, má zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške
X.XXX,XX eur.

I., ako súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie sa predovšetkým oboznámil s pripojeným rozsudkom
tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX-XX. T. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2014. V konaní
vystupoval navrhovateľ Q. F. - odporkyňa v rade 2/ v tomto prípade a odporca S. F. - odporca v rade

1/ v tomto prípade. Jednalo sa o vyporiadanie BSM. Súd BSM vyporiadal tak, že odporca S. F. jepreberateľom záväzkov úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 12.4.2005 v Slovenskej sporiteľni, a.s., postúpený
spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., v celkovej výške 6.333,07 eur.
Súd porovnával úverovú zmluvu spoločne s týmto rozsudkom, pričom zo zmluvy o splátkovom úvere je

zrejmé, že táto bola očíslovaná číslicami XXXXXXXXXX. Aj z rozsudku OS 2C/107/2013 vyplýva, že sa
jednalo o úver od Slovenskej sporiteľne, ktorá svoju pohľadávku postúpila terajšiemu navrhovateľovi. Je
nepochybné, že sa jedná o tú istú pohľadávku, ktorá bola už predmetom konania vo veci 2C/107/2013.
V rozsudku, ktorým bolo vyporiadané BSM je uvedené, že výlučným preberateľom záväzkov a výlučne
povinnou osobou je S. F., v tomto konaní označený, ako odporca v rade X/. V danom konkrétnom

prípadesavšaknavrhovateľdomáhal, abyodporcoviavrade1/a2/boli zaviazaníkúhradedlžnejsumy.
Súd takémuto návrhu nemohol vyhovieť, pokým už bolo raz rozhodnuté, že preberateľom celého dlhu
je odporca v rade 1/ S. F.. Súd dáva do pozornosti, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu 17C/195/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2011.

Súd nemohol rozhodnúť o pohľadávke a zaviazať odporcov v rade 1/ a 2/, aby uhradili túto pohľadávku

navrhovateľovi, resp. aby zaplatili túto pohľadávku.

Je zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade, pokým chcel navrhovateľ žalovať subjekt za nezaplatený
úveru, tak sa mal predovšetkým obrátiť na odporcu v rade 1/, ktorý je preberateľom celého záväzku.

Súdu však neunikli ani ďalšie dôležité skutočnosti v tomto prípade. Je nepochybné, že odporcovia v rade
1/ a 2/ si zobrali úver od Slovenskej sporiteľne, bolo to vo výške 3.319,39 eur. Z dokazovania vyplynulo,
že odporcovia v rade 1/ a 2/ uhradili 25 splátok v celkovej výške 3.904,39 eur, čo predstavuje vyššiu
sumu, ako bolo z úveru vyčerpané.
Z písomného vyjadrenie navrhovateľa navyše vyplýva, že istina vo výške 4.114,51 eur obsahuje riadne

úroky vo výške 1.927,68 eur, zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby vo výške 11,10% od apríla 2005
do 20.3.2010 a poplatky za vedenie účtu a za upomienky v celkovej výške 225,71 eur, pričom čistá
istina úveru je vo výške 1.961,12 eur. Súdu neunikla ani tá skutočnosť, že pôvodný veriteľ po zistení,
že predmetný úver sa nespláca, postúpil pohľadávku na iný subjekt, čím sa zbavil svojich povinností,
následkom čoho došlo k neúmernému navyšovaniu predmetného úveru, a to prakticky z čistej istiny

úveru 1.961,12 eur na sumu 8.556,36 eur. V samotnej zmluvy o úvere zo dňa 29.3.2005 je uvedené,
že zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedené
v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Vzhľadom k tomu, že v
predmetnej zmluve o úvere sú dohodnuté úroky z úrokov, považoval súd túto skutočnosť za určitý druh
sankcie - zmluvnú pokutu.

V zmysle § 544 O.z., ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda, pričom túto pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob je určenia.

Túto sankciu súd videl v tom smere, že pripísaním splatných úrokov a splatných pohľadávok v istine,
čím sa stávajú jej súčasťou, nastalo neúmerné navýšenie istiny zo sumy 1.961,12 eur na sumu 5.566,17
eur, čo predstavuje takmer trojnásobok.

Podľa § 53 ods. 1 o spotrebiteľských zmluvách je súčasne vyjadrením, ktoré je možné označiť ako
generálna klauzula, ktorá definuje, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve nesmú spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ak takúto
nerovnováhu obsahujú, je tento stav treba považovať za neprijateľnú podmienku.

Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Právna úpravu ust. § 53 ods. 2 O.z. je dôsledkom predpokladu nerovného postavenie spotrebiteľa pri
vyjednávaní a obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie definuje, za akých okolností sa dojednané

zmluvné podmienky nepovažujú za individuálne dojednané. Za také zákon považuje podmienky, s
ktorými spotrebiteľ nemal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy alebo podmienky, s ktorými
sa síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nesplnil svoju povinnosť uvedenú v bode 1., t.z., že nebol oboznámený s ustanoveniami zmluvypred jej uzavretím, alebo ak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, je vždy treba
považovať podmienku, ktorá má charakter neprijateľnej podmienky, za neprijateľné s dôsledkami
ochrany spotrebiteľa vyplývajúce aj z ust. § 52 a nasl. O.z.

Podľa § 53 ods. 4 písm. f/ O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného
dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú.

Zákon považuje za neprijateľnú podmienku tie ustanovenia zmluvy, ktoré umožňujú iba dodávateľovi
odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu, a to vtedy, ak možnosť odstúpenia
od zmluvy neupravuje zmluva ani zákon, zmluvné dojednanie o odstúpení od zmluvy, takéto právo
nepriznáva súčasne aj spotrebiteľom.

Súd ešte dáva do pozornosti aj ust. § 53 b/ ods. 1 O.z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy

poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku
spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

V zmysle aj tejto úpravy v spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú

byť vyššie ako ustanovuje vykonávací predpis, ktorý Obč. zákonník nešpecifikuje. Týmto vykonávacím
predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktoré bolo v tejto súvislosti zmenené a doplnené s
účinnosťou od 1.7.2010.

Podľa § 53 ods. 5 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú nepltné. Vyššie

citované ustanovenie spája s neprijateľnosťou podmienky jej neplatnosť. Treba však zdôrazniť, že podľa
tohto ustanovenia je neplatnosť spájaná iba s neplatnosťou neprijateľnej podmienky, teda časti právneho
úkonu, časti zmluvy a nie spotrebiteľskej zmluvy, ako takej. Samotný záver o neprijateľnosti konkrétnej
podmienky nemusí mať preto hneď za následok neplatnosť celej zmluvy.
Napriek tomu dôsledky neplatnosti neprijateľnej podmienky na zmluvu je treba posudzovať podľa §

41 O.z. To v konečnom dôsledku zanemená, že treba v každom individuálnom prípade zhodnotiť
neplatnosti neprijateľnej podmienky na celý úkon.

Na tomto mieste súd znova dáva do pozornosti tú skutočnosť, a to potvrdzuje aj samotný navrhovateľ,
že odporcovia v rade 1/ a 2/ doposiaľ uhradili navrhovateľovi sumu v celkovej výške 3..904,39 eur. I

napriek tejto skutočnosti od nich navrhovateľ ešte žiada sumu 5.566,17 eur s príslušenstvom. Úver bol
poskytnutý v celkovej výške 3.319,39 eur. To znamená, že keď súd ráta, že odporcom bol poskytnutý
úver vo výške 3.319,40 eur, doposiaľ zaplatili 3.904,39 eur a ešte by mal zaplatiť sumu 5.566,17 eur, čo
je spolu 9.470,56 eur. Pokým to súd teda porovnáva, pôžička bola vo výške 3.319,40 eur a uhradiť by
mali odporcovia 9.470,56 eur, t.j. trojnásobok poskytnutého úveru. Súd dáva do pozornosti, že to nie

je ešte konečná úhrada, pretože navrhovateľ si uplatňoval z istiny aj ďalšie úroky z omeškania až do
samotného zaplatenia. Takže konečný úver by sa ešte navýšil o ďalšie úroky.

Na tomto mieste dáva súd ešte do pozornosti aj rozhodnutie NS ČR č. 21Cdo/1484/2004, kde sa uvádza,
že dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté neprimerane vysoké úroky je neplatná, a to buď

pre rozpor so zákonom alebo predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu úžery, prípadne
iného trestného činu alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Ak je neplatné dojednanie o výške úrokov
obsiahnuté v zmluve o pôžičke, z povahy právneho úkonu a ani z jeho obsahu nevyplýva, že by túto časť
nebolo možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvu. Zmluva o pôžičke je však neplatná iba v dojednaní
o výške úrokov len vtedy, ak oddelením tejto časti od ostatného obsahu zmluvy nebránia ani okolnosti,

za ktorých k zmluve došlo.

Podľa § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súdjednoznačnevyhodnotiltútozmluvuakozaneplatnýprávnyúkon,pretožesapriečidobrýmmravom.

Nie je možné požadovať od spotrebiteľa, ktorý si požičia finančné prostriedky, aby niekoľkonásobne
preplatil poskytnuté finančné plnenie, v konkrétnom prípade trojnásobne. Vzhľadom na uvedené potom
rozhodol súd tak, ako je to vo výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Boli to odporcovia, ktorí boli v konaní
úspešní. Odporcovia si však neuplatnili žiadne trovy konania, a preto súd rozhodol tak, že týmto trovy
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).