Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713216265
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:7713216265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
Karadžičova 17, 825 22 Bratislava IČO: 31 383 408, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom,
Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, Na G. XXX/XX, XXX XX F., o
zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 7C/68/2014-56 zo dňa 15.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou pôvodne Okresnému
súdu Michalovce dňa 23.09.2013, domáhal toho, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu
sumu 135,49 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.07.2010 do zaplatenia na tom skutkovom
základe, že medzi ním a žalovaným bola dňa 25.09.2009 uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou

motorového vozidla so začiatkom poistenia 25.09.2009. Poistná zmluva, z dôvodu nezaplatenia dlžného
poistného, zanikla dňa 26.07.2010. Žalobou uplatnená suma 135,49 eura sa týkala obdobia od
25.12.2009 do 26.07.2010.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom dospel súd prvej inštancie k záveru, aplikujúc ustanovenie
§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, že nárok uplatnený žalobou bol premlčaný.
Žalovaný v záväzkovom vzťahu, nároky z ktorého boli predmetom konania, mal postavenie spotrebiteľa.
Pokiaľ poistná zmluva zanikla dňa 26.07.2010 a žalobný nárok bol uplatnený na súde 23.09.2013,

uplatnený bol zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Súd prvej inštancie uviedol, že aj keď má vo všeobecnosti inštitút premlčania v civilnom práve
svoje miesto len v prípade ak to namietne dlžník, vzhľadom na to, že išlo o uplatňovanie nárokov
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol s účinnosťou od 01.05.2014 povinný na premlčanie prihliadať z
úradnej povinnosti. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné aplikovať na každé
prebiehajúce konanie, ktoré začalo aj pred 01.05.2014. Ide o ustanovenie, ktoré slúži na ochranu
slabšieho účastníka konania.

Rozhodnutie bolo právne odôvodnené ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 100 ods. 1, § 101, §
52 ods. 1 - 4, ustanoveniami Zákona č. 381/2001 Z.z. - § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 11 ods. 10, s poukazom
na ustanovenie § 5 b) Zákona č. 250/2007 Z.z.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie
vychádzal z ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. zavedeného novelou č. 102/2014 Z.z., prechodné

ustanovenia tejto novely (§ 29c) neriešia použitie ustanovenia § 5b na právne vzťahy založené pred
účinnosťou novely. Podľa žalobcu zákonodarca tak nemal v úmysle uplatniť postup podľa ustanovenia
§ 5b aj na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely č. 102/2014 Z.z., t.j. pred 13.06.2014, v
opačnom prípade by ustanovenie § 5b zakomponoval do prechodného ustanovenia § 29c. Právny vzťah,
nároky z ktorého boli predmetom konania, založený bol poistnou zmluvou zo dňa 25.09.2009. K zániku

poistenia došlo 26.07.2010, teda pred účinnosťou novely Zákona č. 250/2007 Z.z., t.j. pred 13.06.2014.
Pokiaľsúdaplikovalustanovenie§5bZákonač.250/2007Z.z.,dochádzatýmkporušeniuzásadyzákazu
retroaktívneho uplatňovania právnych noriem. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
Republiky sp.zn. 5Sž/20/2010 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej Republiky - I.ÚS 238/04 a III.ÚS
144/2010 (z nálezu III.ÚS144/2010 citoval závery k aplikácii ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o
náhrade trov konania - pozn. odvolacieho súdu). Žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, uplatnil si trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ustanovenia § 470
ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia §
379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 27.10.2016 (§ 219 ods. 3

CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.
Súd prvej inštancie vo veci, ktorá bola predmetom konania, riadne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil, na týchto správnych skutkových zisteniach a právnom posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s
presvedčivými dôvodmi, ktoré uviedol a k odvolacím námietkam žalobcom dodáva:

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej
obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkov
stav nesprávne aplikoval.

Námietka nesprávneho právneho posúdenia je bez relevancie. Podstatou odvolacej námietky žalobcu
je tvrdenie, že súd prvej inštancie nemohol v konkrétnom prípade ex offo podľa § 5b Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na námietku premlčania a pre premlčanie nároku uplatneného
na súde žalobu zamietnuť s poukazom na zákaz retroaktívneho uplatňovania právnych noriem. Žalobca
teda nespochybnil, že žalobu podal na súd po uplynutí premlčacej doby.

Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol novelizovaný Zákonom č. 102/2014 Z.z. a s
účinnosťou od 01.05.2014 doplnil text zákona o ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Novela zákona neobsahuje ustanovenie o časovej pôsobnosti citovaného ustanovenia §5b. Je možné
súhlasiť s názorom žalobcu o tom, že pojmovým znakom právnej normy nie je spätná regulácia právnych
vzťahov. To, akú povahu má tá ktorá právna, t.j. či ide o normu procesného alebo hmotnoprávneho
charakteru, má rozhodujúci význam pre posúdenie jej časovej pôsobnosti. Čo sa týka ustanovenia §

5b Zákona č. 250/2007 Z.z., ide podľa názoru odvolacieho súdu o normu procesnú, nakoľko ukladá
súdu procesnú činnosť - prihliadať na premlčanie uplatneného nároku. Nakoľko zákon, ktorým bolo
ustanovenie § 5b zavedené, neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, platí, že táto procesná norma
pôsobí odo dňa, keď nadobudla účinnosť a je procesnou povinnosťou súdu aplikovať ju pri prejednávaní
všetkých vecí bez ohľadu na to, či začali na súde pred jej účinnosťou alebo po nej. Pokiaľ preto súd

prvej inštancie realizoval svoju zákonnú povinnosť a žalobu pre premlčanie zamietol, rozhodol správne,
správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o trovách konania.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal mu preto voči
žalobcovi náhradu odvolacieho konania v plnom rozsahu, ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie

podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 257 CSP
zo spisu nevyplynula.
6. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.