Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115214692
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115214692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu BASF Slovensko spol. s r. o., so
sídlomEinsteinova23,85101Bratislava-mestskáčasťPetržalka,IČO31345603,právnezastúpeného
Mgr. H. O., advokátom so sídlom kancelárie X. na X. XXXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému FERO
s.r.o., so sídlom 913 11 Veľké Bierovce 216, IČO 46 197 532, právne zastúpenému JUDr. P. C.,

advokátkou, so sídlom kancelárie A. sv. Y. XX, XXX XX S., o zaplatenie 1 807,20 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/278/2015-93 zo dňa 31. marca
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1 807,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto
sumy od 29.1.2015 do zaplatenia a vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v sume 1126,64 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 1 018,64 eur
a zaplateného súdneho poplatku v sume 108 eur. Uviedol, že žalobou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia 1 807,20 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy
uzatvorenej dňa 27.4.2012 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom žalobca

prenechal žalovanému do užívania predmet nájmu špecifikovaný v čl. 1.1 nájomnej zmluvy (tónovacie
zariadenie) a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi nájomné spôsobom dojednaným v čl. V. nájomnej
zmluvy. Doba trvania nájmu bola v zmysle čl. IV. nájomnej zmluvy dojednaná na dobu do 31.12.
kalendárneho roku, v ktorom bola zmluva uzatvorená, t.zn. do 31.12.2012. V zmysle čl. IV. dodatku č. 1
(č. 104/2013) k nájomnej zmluve bola doba trvania nájmu dojednaná na dobu do 31.12. kalendárneho
roku, v ktorom bola uzatvorená táto zmluva t.zn. do 31.12.2013. Nakoľko žalovaný užíval predmet nájmu
aj po skončení nájmu a žalobca nepodal proti tomu návrh na vydanie predmetu nájmu v zákonnej lehote,

v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nájomná zmluva zo dňa 27.4.2012 obnovila za tých
istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, nájom dojednaný medzi žalobcom a žalovaným
sa predĺžil do 31.12.2014. Z dôvodu, že žalovaný v príslušnom kalendárnom roku 2014 nedosiahol ročný
obrat za odobraté produkty od žalobcu v hodnote vyfakturovanej žalobcom žalovanému v sume
15 000 eur bez DPH (bod 5.1 nájomnej zmluvy), keďže ročný obrat žalovaného za odobraté produkty od
žalobcu v roku 2014 bol vo výške 3 705 eur, v zmysle bodu 5.3 nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný

uhradiť žalobcovi nájomné za rok 2014 vo výške 2 000 x (1 - skutočný ročný obrat/suma ročného
obratupodľačl.5.1)+DPH, t.j. 2000x (1-3705eur/15000eur)+DPH=1506eur+DPH.Faktúrouč. 4006020825 zo dňa 29.12.2014 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 1 807,20 eur so splatnosťou
dňa 28.1.2015, ktorú žalovaný doposiaľ nezaplatil.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 37Cb/278/2015-23 zo dňa 7.8.2015 podal žalovaný odpor, v
ktorom namietal neexistenciu svojho záväzku. Uviedol, že nájomný vzťah vzniknutý na základe nájomnej
zmluvy zo dňa 27.4.2012 v znení dodatku č. 1 sa skončil uplynutím doby dňa 31.12.2013. Za užívanie
predmetu nájmu sa zaviazal žalovaný platiť nájom spôsobom dojednaným v čl. V nájomnej zmluvy.
Žalovaný neuznáva nárok uplatňovaný žalobcom, ktorý mal vzniknúť z titulu nájomného za obdobie od

1.1.2014 do 31.12.2014, čo do dôvodu a výšky. Po ukončení nájomného vzťahu konateľ žalovaného
telefonicky vyzval žalobcu na vyzdvihnutie predmetu nájmu v prevádzke žalovaného. Od 1.1.2014
žalovaný predmet nájmu neužíval, ale bol u neho na základe dohody uložený do doby, kedy si bude môcť
žalobca predmet nájmu vyzdvihnúť. V rozpore s touto dohodou si žalobca bezdôvodne, bez právneho
dôvodu, uplatňuje voči žalovanému nájomné. Žalovaný má za to, že bol zo strany žalobcu uvedený do
omylu a odmieta opodstatnenosť akýchkoľvek nárokov na finančné plnenie voči žalobcovi, nedošlo k

žiadnemu ani čiastočnému poskytnutiu plnenia zo strany žalobcu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k žiadnej
dohode ohľadom uskladnenia predmetu nájmu v priestoroch žalovaného do doby jeho vyzdvihnutia
žalobcom.Pouplynutídobynájmu(dodatokč.1kzmluve)žalovanýohľadomodovzdaniaresp.prevzatia

predmetu nájmu žalobcu nekontaktoval ani ústne, ani písomne, a predmet nájmu naďalej užíval aj po
31.12.2013. Poukázal na to, že žalovaný v odpore neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce ním uvádzané skutočnosti. Keďže žalobca nepodal návrh na vydanie veci v zákonnej
lehote v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí zákonná domnienka, že došlo k obnoveniu
nájmu za tých istých podmienok, za akých bol nájom dojednaný pôvodne. V danom prípade došlo k

predĺženiu doby nájmu o ďalší kalendárny rok, od 1.1.2014 do 31.12.2014, na základe čoho bol žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi nájomné za užívaniu predmetu nájmu počas kalendárneho roka 2014.

4. Skutkový stav zistený na základe dokazovania vykonaného výsluchom svedkov H. P., P. W. a
oboznámením obsahu predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie posúdil podľa § 261 ods.

1, 6, § 324 ods. 1, § 365 prvá veta, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 663, § 671
ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. Vychádzal z
preukázaných skutočností, že žalobca aj žalovaný mali v záväzkovom vzťahu postavenie podnikateľov.
Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili v písomnej forme platnú nájomnú zmluvu,
na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania hnuteľnú vec - Fast Fluid Tint Master

TM 300-24/832000000-87517, Collomix Rota/720394. Zmluva okrem označenia subjektov zmluvy,
predmetu nájmu, účelu nájmu, podmienok nájmu, dobu trvania nájmu, výšky nájomného, dátumu
odovzdania predmetu nájmu žalovanému, obsahovala aj ďalšie práva a povinnosti účastníkov zmluvy.
Jednou z povinností nájomcu - žalovaného bola aj úhrada plnení spojených s nájmom hnuteľnej veci
vo výške podľa vystavenej faktúry žalobcom. Na základe vzájomnej dohody bola medzi účastníkmi

dohodnutá cena nájmu výpočtom podľa článku V. zmluvy, ktorá bola žalovanému aj vyfakturovaná
faktúrou č. 4006020825 vo výške 1 807,20 eur s dátumom splatnosti 30 dní od vystavenia faktúry
so zvýšením o daň z pridanej hodnoty.

5. Spornou skutočnosťou v konaní bolo trvanie nájomného vzťahu počas obdobia r. 2014,

za ktoré si žalobca uplatnil nárok v konaní. Žalobca dôvodnosť svojho nároku preukázal uzatvorenou
nájomnou zmluvou zo dňa 27.4.2012, ku ktorej bol uzatvorený dodatok č. 1 s platnosťou do 31.12.2013,
odovzdaním predmetu nájmu žalovanému dňa 27.4.2012 a prevzatím predmetu nájmu od žalovaného
až dňa 10.4.2015, s poukazom na obnovenie nájomnej zmluvy v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmet nájmu mal síce v rozhodnom období u seba,

ale k jeho užívaniu nedošlo, stroj bol iba na základe dohody so žalobcom ponechaný u žalovaného.
Žalovaný na preukázanie tvrdených skutočností navrhol v konaní výsluch svedkov H. P. a P. W.,
ktoré vyhodnotil súd prvej inštancie ako vzájomne rozporné. Svedok P. W., zamestnanec žalovaného,
uviedol, že bol prítomný pri rozhovore žalovaného so svedkom H. P., ktorý žalovanému povedal, že tam
nechajú predmet nájmu, kým nenájdu iného nájomcu, nakoľko ho nemajú kde uskladniť. Svedok H. P.,

zamestnanec žalobcu, naopak uviedol, že si myslí, že nič také nepovedal, majú dostatočné priestory na
uskladnenie, nie je problém priviesť stroj do Žiliny, kde sa stroj vyčistí a hľadá sa ďalší zákazník. Svedok
P. W. si na to, kedy tento rozhovor sa mal uskutočniť nepamätal, iba uviedol, že to bolo počas roku 2014.Podľa názoru súdu prvej inštancie svedeckými výpoveďami nedošlo k preukázaniu akejkoľvek dohody
medzi účastníkmi o ukončení nájomného vzťahu ani o uzatvorení iného zmluvného typu.

6. Vo vzťahu k § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukázal súd prvej inštancie na to, že ak nájomca
vec užíva aj po skončení nájmu, nájomná zmluva sa obnovuje pri splnení podmienok uvedených v
zákone. Práva a povinnosti účastníkov nájomnej zmluvy sú upravené ako zákonom tak aj zmluvou,
pričom ak určitá povinnosť nie je zmluvne upravená nastupuje zákonná úprava. Zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi konania neobsahovala úpravu postupu zo strany účastníkov zmluvy po skončení

nájomného vzťahu, preto nastupuje v uvedenom prípade zákonná úprava, v zmysle § 682 je nájomca
povinný po ukončení doby nájmu predmet nájmu vrátiť prenajímateľovi. Skutočnosť, že k vráteniu
predmetunájmuzostranynájomcu-žalovanéhopouplynutí31.12.2013nedošlo,nebolomedzistranami
sporu sporné a túto skutočnosť netvrdil ani sám žalovaný. Nevrátením predmet nájmu žalobcovi,
zostal predmet nájmu v dispozičnej sfére žalovaného a žalovaný mal možnosť predmet nájmu držať,
užívať, pričom počas obdobia, počas ktorého bol predmet nájmu v dispozičnej sfére žalovaného, toto

oprávnenie žalobca dočasne stratil. Prvou podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy v zmysle § 676
ods. 2 Občianskeho zákonníka je práve to, že nájomca predmet nájmu užíva aj po skončení nájmu,
že nájomca po skončení nájmu predmet nájmu nevráti prenajímateľovi a reálne má ho naďalej v
držbe. Podľa názoru súdu prvej inštancie užívanie predmetu nájmu v prípade faktickej držby (hnuteľná
vec) znamená možnosť predmet nájmu užívať, neznamená to ale, že by malo ísť o nutnosť nájomcu

nepretržite využívať úžitkové vlastnosti predmetu nájmu. Druhou podmienkou obnovenia nájomnej
zmluvy je to, že prenajímateľ nepodá proti nájomcovi návrh na vydanie veci na súde do 30 dní od
skončenia nájmu. Nestačí preto, iba samotná výzva na vrátenie veci, je potrebné priamo podať žalobu
o vydanie veci, inak za splnenia prvej podmienky dôjde k obnoveniu nájomnej zmluvy za rovnakých
podmienok, ako bola medzi účastníkmi skôr uzatvorená.

7. V súvislosti s obranou žalovaného o neužívaní predmetu nájmu po 1.1.2014 poukázal súd prvej
inštancie na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obdo 21/2008 zo dňa 17.7.2008, s ktorými závermi
sa stotožnil, a z ktorého v odôvodnení uviedol : „ pokiaľ dovolateľ tvrdí, že predmet nájmu po skončení
doby nájmu neužíval a z tohto tvrdenia vyvodzuje neobnovenie nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, vychádza z nesprávneho chápania nájomnej zmluvy, ako by táto bola závislá
od skutočného užívania prenajatej veci. Aj z § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva,
že nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec
znehodnotila viac, než jej užívaním. Rozhodujúce je, že predmet nájmu nevrátil prenajímateľovi.“ Súd
prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo 1790/2002 a sp.zn.

26Cdo 3025/2008. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi nebránil v užívaní či prevzatí predmetu nájmu,
súd prvej inštancie opakovane uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného ako nájomcu žalobcovi ako
prenajímateľovi predmet nájmu vrátiť. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania
(žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku) rozhodol súd prvej inštancie podľa §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase, kedy k omeškaniu došlo.

8. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, ktoré
pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 1 018,64 eur (vyhláška č. 665/2004 Z.z.)
a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 108 eur.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie
(podané osobne dňa 18.5.2016) z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil

tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2
písm. d/ O.s.p.). Uviedol, že žalobca uzavrel dňa 27.4.2012 so žalovaným nájomnú zmluvu, v ktorej v
čl. 1.1 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi na dobu určitú do 31.12.2012
do užívania predmet nájmu. Za užívanie predmetu nájmu sa žalovaný zaviazal platiť nájom spôsobom

podľa čl. V nájomnej zmluvy. V zmysle dodatku č. 1 k zmluve sa doba nájmu predĺžila do 31.12.2013. Po
ukončení nájomného vzťahu k 31.12.2013 osobne konateľ žalovaného F. C. vyzval telefonicky žalobcu
prostredníctvom kontaktnej osoby H. P. na vyzdvihnutie predmetu nájmu z prevádzky žalovaného.
Povinnosťou prenajímateľa je vec od nájomcu prevziať (§ 682 Občianskeho zákonníka). Po tejto výzvežalobca požiadal žalovaného o ponechanie predmetu nájmu v priestoroch žalovaného s tým, že predmet
nájmu si vyzdvihne neskôr. Skutočnosť, že žalovaný nemal záujem vec užívať po skončení nájmu
31.12.2013 a vec neužíval vyplýva z výpovede svedkov. Podľa názoru žalovaného si žalobca uplatňuje

nájomnéod1.1.2014bezdôvodne,bezprávnehodôvodu.Medzižalobcomažalovanýmbolodohodnuté,
že od 1.1.2014 bude predmet nájmu u žalovaného do doby, kedy si žalobca bude môcť predmet nájmu
vyzdvihnúť, pričom žalovaný už predmet nájmu nemá záujem ďalej užívať. Žalovaný nemal dôvod, aby
predmet nájmu doviezol žalobcovi vzhľadom na dohodu so žalobcom, že predmet nájmu si žalobca
prevezme a odvezie ihneď potom, ako ho bude mať kde, resp. u koho umiestniť, čo potvrdzuje výpoveď

svedka P. W., pričom svedok H. P. uvedené nevyvrátil a potvrdil skutočnosť, že žalovaný nemal záujem
predmet nájmu po skončení platnosti nájomnej zmluvy ďalej užívať. Tento svedok vo výpovedi uviedol,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo k viaznutiu komunikácie. Predmet nájmu doviezol do prevádzky
žalovaného žalobca a žalobca si mal aj z priestorov žalovaného predmet nájmu odviesť po skončení
nájmu 31.12.2013. žalobca v konaní nesporne nepreukázal, že by žalovaný v r. 2014 predmet nájmu
užíval, alebo že by žalobcovi bránil v užívaní alebo v prevzatí predmetu nájmu. Žalovaný prejavil vôľu

vec neužívať a ukončiť nájom k 31.12.2013 výzvou na prevzatie veci a nepodpísaním dodatku č. 2 na
ďalší rok, ktorý mu žalobca navrhol. Dôvodom, prečo nebol predmet nájmu odvezený bola skôr viaznuca
komunikácia zo strany žalobcu, čo pripustil aj svedok H. P.. Dôkazy predložené žalobcom - faktúry za
materiál, farby, ktorými preukazoval užívanie predmetu nájmu, nesvedčia podľa názoru žalovaného,
že žalovaný v r. 2014 užíval predmet nájmu, keďže ako sa preukázalo výpoveďou H. P., farby možno

použiť nezávisle na predmete nájmu. Žalovaný poukazom na znenie § 676 ods. 2 a § 682 Občianskeho
zákonníka uviedol, že pre konkludentné obnovenie nájomného vzťahu musia byť splnené podmienky
spočívajúce v skutočnosti, že nájomca vec užíva i po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá
na súde v lehote 30 dní návrh na vydanie veci. V danej veci k obnoveniu nájmu chýba podmienka
užívania predmetu nájmu žalovaným po skončení nájmu. Toto ustanovenie jednoznačne stanovuje,

akým spôsobom majú zmluvné strany prejaviť vôľu, aby nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy. Žalobca
mal preukázať, že žiadal odovzdanie veci a žalovaný odmietol predmet nájmu odovzdať, alebo že
žalovaný žiadal predĺženiu nájmu, resp. obnovenie. Inak by mohol byť inštitút obnovenia nájmu podľa
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka zneužívaný zo strany prenajímateľov. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobuzamietneažalovanémupriznánáhradutrovkonania.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu (vyjadrenie došlo
súduprvejinštanciedňa22.6.2016),vktoromvyslovilnázor,žerozsudoksúduprvejinštanciejesprávny,
vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Z odôvodnenia
rozsudku je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec aj právne
posúdil. Žalobca sa so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie stotožňuje. Žalobca preukázal
vznik zmluvného vzťahu a povinnosť žalovaného na plnenie. Žalovaný vrátil predmet nájmu žalobcovi až
dňa 10.4.2015, na základe čoho vznikol žalobcovi za podmienok dojednaných v nájomnej zmluve nárok
na úhradu nájomného za rok 2014 vo výške 1 807,20 eur. Tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní

nemôžu podľa názoru žalobcu obstáť, skutočnosťami, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, sa súd prvej
inštancieriadnezaoberal atietosprávnevyhodnotilakonedôvodné.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho
konania.

11. K vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené právnej zástupkyni žalovaného dňa 14.7.2016, sa
žalovaný nevyjadril.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

17. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470
ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia
veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného žalovaným za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak

rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej
strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s

požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

19. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia

neprichádza do úvahy.

20. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, o vykonávaní dôkazov.

21. Postupom podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal s podstatnými odvolacími tvrdenia žalovaného, za ktoré považoval tvrdenia o tom, že pre
splnenie podmienky obnovenia nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spore medzi žalobcom a žalovaným nebola splnená podmienka užívania veci
žalovaným, kedy k zániku záväzkového vzťahu došlo dňa 31.12.2013, pretože žalovaný jednoznačne
prejavil vôľu vec neužívať a nájom ukončiť k uvedenému dátumu tým, že žalobcovi zaslal výzvu na
prevzatie veci, nepodpísal dodatok č. 2 a žalobcovi nebránil v prevzatí veci a v jeho ďalšom užívaní.
Podľa § 682 Občianskeho zákonníka bol žalobca povinný vec od žalovaného prevziať. Tieto odvolacie

tvrdenia posudzoval odvolací súd v kontexte uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
d/ a f/ O.s.p.22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dôkaznými prostriedkami navrhnutými v konaní pred ním
stranami sporu a z týchto dôkazných prostriedkov správne zistil skutkový stav týkajúci sa záveru, že
žalobcaakoprenajímateľažalovanýakonájomca,obajavpostavenípodnikateľovpodľa§2ods.2písm.

a/ Obchodného zákonníka, uzavreli dňa 27.4.2012 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť
žalobcu prenechať žalovanému do užívania hnuteľnú vec - tónovacie a premiešavacie zariadenie (čl. 1
bod 1.1. zmluvy) a povinnosť žalovaného zaplatiť za užívanie veci nájomné vo výške určenej podľa čl.
V. zmluvy a že doba trvania nájmu bola dodatkom č. 1 predĺžená do 31.12.2013. Tieto skutkové zistenia
neboli v konaní pred súdom prvej inštancie sporné a vyplynuli ako dôkazy z vykonaných dôkazných

prostriedkov. Súd prvej inštancie správne právne posúdil túto zmluvu ako platný dvojstranný právny
úkon uzavretý v písomnej forme, pre právne posúdenie ktorého platí podľa § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka právna úprava príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (lex generalis) ako predpisu
občianskeho práva, nakoľko otázky právneho vzťahu založeného predmetným právnym úkonom nie je
možné riešiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (lex specialis). V tomto právnom predpise nie je
tento zmluvný typ upravený.

23. Preskúmaním obsahu nájomnej zmluvy a jednotlivých zmluvných dojednaní odvolací súd zistil, že
medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode podľa § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tom, že
nájomca - žalovaný je povinný vec užívať alebo že neužívaním veci by sa vec znehodnotila viac než jej
užívaním. Dočasné užívanie hnuteľnej veci nájomcom bolo dohodnuté ako právo nájomcu vec užívať,

nie ako povinnosť nájomcu vec užívať.

24. Súdna prax ustálila, že postup upravený v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (a to aj v prípade ak
je predmetom nájmu nehnuteľnosť), sa uplatní len v prípade nájmu dohodnutého na dobu určitú, ktorý
skončil uplynutím dohodnutej doby (NS ČR sp.zn. 26 Cdo 1447/2008). Rovnako súdna prax ustálila

aj význam vrátenia veci vo vzťahu k pojmu užívanie veci pre účely prolongácie zmluvy (rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obdo 21/2008 a Najvyššieho súdu ČR 26 Cdo 507/2008, NS ČR 26 Cdo
3025/2008). Za situácie, že žalovaný nevrátil žalobcovi predmet nájmu po 31.12.2013 a v priebehu 30-
dňovej lehoty so začiatkom plynutia od 1.1.2014 žalobca nepodal žalobu na vydanie hnuteľnej veci,
došlo za splnenia týchto zákonných podmienok k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok,

za akých bola dojednaná pôvodne podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na zákonné obnovenie
nájomnej zmluvy nemá vplyv skutočnosť, že žalovaný predmet nájmu neužíval. Za užívanie veci sa
v danom prípade považuje aj stav, ak nájomca predmet nájmu neodovzdal, nevrátil prenajímateľovi
(rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.32Cdo2471/2010).Keďžežalobcaažalovanýsaakozmluvné
strany nedohodli inak, žalovaný (nájomca) mal podľa § 682 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť

hnuteľnú vec žalobcovi (prenajímateľovi) počínajúc dňom 1.1.2014. Vrátenie hnuteľnej veci nebolo
podľa nájomnej zmluvy viazané na žiadne osobitné podmienky.

25. Žalovaný v odvolaní tvrdil rovnaké skutočnosti ako v konaní pred súdom prvej inštancie,
predovšetkým tvrdil existenciu dohody o ponechaní hnuteľnej veci po skončení nájmu v priestoroch

žalovaného do doby jej odnesenia žalobcom, príp. inou osobou za účelom ďalšieho využitia tejto veci.
V súvislosti s týmto tvrdením odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy z
dôkazných prostriedkov, najmä z výsluchu svedkov, že žalovaný nepreukázal existenciu ním označenej
dohody. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku tejto dohody po skončení záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným zaťažovalo v konaní žalovaného. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie

konštatuje, že výpovede svedkov sú vzájomné rozporné a existenciu takejto dohody nepreukázali. Za
danej skutkovej situácie je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nesplnil povinnosť vrátiť
hnuteľnú vec prenajímateľovi podľa § 682 Občianskeho zákonníka. Za splnenie tejto povinnosti v zmysle
chápania nájomnej zmluvy (dočasné užívanie) nemožno považovať výzvu žalovaného na prevzatie veci
adresovanú žalobcovi (v spise sa táto výzva vôbec nenachádza) ani tvrdením, že nepodpísal dodatok

č. 2 na dočasné užívanie veci v r. 2014. I keď žalovaný v odvolaní správne uvádza podmienky, ktoré
musia byť splnené pre obnovenie nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nesprávne hodnotí absenciu podmienky užívania veci, ktorú viaže na skutočné užívanie veci. Povinnosť
prenajímateľa prevziať vec od nájomcu je vzájomnou povinnosťou oproti povinnosti nájomcu predmet
nájmu vrátiť po skončení nájmu, pričom povinnosť nájomcu je prvoradá a základná.

26. Nesplnením povinnosti žalovaným podľa § 682 Občianskeho zákonníka a nepodaním žaloby o
vydanie veci žalobcom proti žalovanému v zákonnej lehote podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nastali zákonné účinky obnovenia nájomného vzťahu za tých istých podmienok ako boli dohodnutév nájomnej zmluve zo dňa 27.4.2012, čím je daný právny základ žalobcom uplatneného peňažného
nároku vo výške 1 807,20 eur titulom nájomného podľa faktúry č. 4006020825, ktorá bola platná do
28.1.2015. Od 29.1.2015 je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku a v zmysle § 369 ods.

1 Obchodného zákonníka je povinný platiť úroky z omeškania vo výške určenej podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z.

27. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p.

vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje
tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia
k žalobnému petitu. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal súd prvej inštancie náhradu trov
konania rešpektujúc aj zásadu účelnosti vynaložených trov konania, výšku ktorých určil podľa druhu
vynaložených nákladov za súdny poplatok (hotové výdavky) a za trovy právneho zastúpenia podľa
vyhlášky č. 665/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

28. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody vyhodnotil odvolací súd v právnej veci ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).