Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516010112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr.

Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému W. F., rod. X. P., pre pokračovací
zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 7T/14/2016 zo dňa 11.07.2016, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 19.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému W. F., rodenému X. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., t. č.
vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou v
inej veci,

u k l a d á

Podľa § 225 ods. 4 Tr. Zák. s použitím § 37 písm. m./, § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr.

Zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. Zák. sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. Zák. sa zrušuje výrok o treste a spôsobu jeho výkonu:
- v rozsudku OS BA II, sp. zn. 1T/11/2016 zo dňa 02.02.2016, právoplatný dňa 26.02.2016
- v rozsudku OS BA II, sp. zn. 5T/9/2016 zo dňa 09.06.2016 v spojitosti aj s rozsudkom KS BA sp. zn.

3To/89/2016 zo dňa 25.10.2016
- v trestnom rozkaze OS BA I, sp. zn. 3T/38/2016 zo dňa 27.10.2016, právoplatný dňa 16.11.2016,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.

Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súd Bratislava V pod sp. zn. 7T/14/2016 dňa 11. 07. 2016 bol obžalovaný W. F.,
pôvodne narodený X. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ževobdobíodaugusta2013dojúna2015zaúčelomvyplateniapeňažnéhopríspevkunaosobnúasistenciu
podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, opakovane fingoval poskytovanie
služieb osobnej asistencie X. Z., rod. S. a to tým spôsobom, že na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, pracovisko S. XX, O. predložil fiktívnu zmluvu o poskytovaní osobne asistencie č. X/
XXX fiktívne uzatvorenú medzi ním a X. S., pričom výkon osobnej asistencie dokladoval nepravdivými
mesačnými výkazmi o odpracovaných hodinách asistentkou X. S., na základe čoho mu bol na mesačnej

báze vyplácaný príspevok na osobnú asistenciu, na ktorý nemal nárok, nakoľko X. Z., rod. S. pre
neho nikdy žiadne služby osobnej asistencie neposkytovala, čím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, B. X/A, O. spôsobil škodu vo výške X.XXX,XX,- Eur.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 225 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/ Trestného zákona uložil
trest odňatia slobody vo výmere 64 (šesťdesiatštyri) mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne,
podľa § 73 ods. 2 písm. b/, § 74 ods. 1Tr. zák. mu okresný súd uložil aj ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného k náhrade
škody poškodenej ÚPVVAR Bratislava, so sídlom O., B. X/A, IČO: XX XXX XXX v sume X.XXX,XX Eur.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný W. F. odvolanie, ktoré následne
písomne odôvodnil jednak sám, ako aj prostredníctvom ustanovenej obhajkyni. V tomto odvolaní
obžalovaný popiera spáchanie akejkoľvek trestnej činnosti a uvádza, že výpovede svedkov K.. Q.. Y.,
V.. U. S. a K.. Q.. V. P. v nedostatočnej miere preukazujú tvrdenie obžaloby. Uvádza, že v prípravnom
konaní „bol prinútený k priznaniu“ a bol naň robený nátlak. Namieta predovšetkým výpoveď svedkyni X.

S. - Z. z prípravného konania, pokiaľ táto uviedla, že ho nepozná. Namieta, že okresný súd uvedenú
svedkyňu ani nepredvolal, nebola s ňou vykonaná žiadna konfrontácia. Táto svedkyňa vykonávala totiž
v uvedenom období pre neho osobnú asistentku a za túto činnosť bola aj vyplatená. Je preto toho
názoru, že okresný súd rozhodol nesprávne a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že ohľadne náhradu škody rozhodne tak, že „ škodu nie je možné uhradiť“. V písomných

dôvodoch odvolania, predloženého obhajkyňou obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu
sa uvádza, že je nevinný, jeho vina nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochýb, nakoľko okresný súd
nevypočul svedkyňu X. Z., rod. S.. Okrem toho namieta, že súd vykonal dokazovanie na poslednom
hlavnom pojednávaní bez jeho účasti, čím mu bolo znemožnené jeho právo na obhajobu tým, že
nemohol uvedenej svedkyni klásť otázky a bola mu odňatá možnosť sa s ňou konfrontovať. Keďže z

odpisu jeho registra trestov vyplýva, že mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou, preto vyvstáva otázka, či mu nemal byť ustanovený obhajca už v prípravnom konaní. Navrhol
preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie vo
veci.

Obžalovaný W.. F., Y.. P., ako aj jeho obhajkyňa zotrvávali na dôvodoch podaného odvolania aj na
verejnom zasadnutí krajského súdu s tým, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v plnom rozsahu
a jeho osobu spod obžaloby oslobodil, alternatívne navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
okresnému súdu na opätovné rozhodnutie.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla podané odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané
v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatujeabsenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, hoci z iných dôvodov, než uvádza odvolateľ.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací krajský súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry
Bratislava V podal dňa 29.02.2016 obžalobu pod č. k. 4Pv 600/15/1105-7 na obžalovaného W.. F. -
vystupujúcim v tom čase ako X. P., pre pokračovací zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1,

ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom a právnom základe uvedenom aj vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti a uviedol, že vyšetrovatelia
pochybili, pokiaľ vychádzali pri trestnom stíhaní proti jeho osobe z pochybného trestného oznámenia

zo strany poškodenej strany, čím mu zasiahli do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho
zákonníka. Podľa jeho názoru svojím konaním pochybila pracovníčka úradu sociálnych vecí a rodiny,
pokiaľ si táto ním vyplnené, resp. odovzdané výkazy a potvrdenia o prevzatí peňažného príspevku na
jeho asistenciu riadnym spôsobom platnosť dokumentov neoverovala. Trval na tom, že zmluvu č. X/XXX,
ktorú on už mal vopred pripravenú podpisovala p. S., ktorú poznal z E., kde predtým aj on brigádoval.

Uviedol, že táto bola uzrozumená o tom, že mu bude robiť na základe tejto zmluvy osobnú asistenciu, s
čímajsúhlasila,pričomtakajtútoprácureálneprenehovykonávala.Vpredmetnejzmluvebolirozpísané
všetky konkrétne činnosti - napr. sprievod k lekárovi, doprovod v MHD. K podpísaniu zmluvy došlo pri E.,
pričom výkazy si sám vyplňoval on, lebo za to aj zodpovedal a následne ich predkladal úradu sociálnej
práce a rodiny, pričom tieto boli aj riadne podpísané osobne pani Klačanskou. Pokiaľ bol konfrontovaný s

vlastnou výpoveďou z prípravného konania (č. l. 38 - 39), kde uviedol, že on sám podpisoval tak zmluvu
o osobnej asistencii, ako aj všetky výkazy za ňu, resp. aj to, že prevzaté peniaze z úradu ako odmenu
na osobnú asistenciu si ponechal on sám a použil ich na chod vlastnej spoločnosti, lebo ona mu dala
svoje osobné údaje a dohodli sa, že si celú odmenu sám ponechá - doslovne uviedol: „prikláňam sa k
tomu, že som bol prinútený k výpovedi vyšetrovateľom a za tým si stojím“.

Z výpovede zástupkyni ÚPSVaR Bratislava - Q.. W. G. vyplýva, že ich úrad eviduje obžalovaného
ako osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý má priznaný aj finančný príspevok na osobnú
asistenciu, pričom tento ju v inkriminovanom období pravidelne navštevoval v úrade za účelom
mesačného vykazovania hodín poskytovania osobnej asistencie. Každý výkaz o odpracovaných

hodinách nahadzovala do počítača, pričom v lete 2015 počítač jej signalizoval zmenu priezviska
osobného asistenta z S.Č. na meno Z.. V nadväznosti na to vyzvala obžalovaného, aby si vypýtal od
uvedenej pani za účelom doloženia jej sobášny list, pričom obžalovaný na to zareagoval, že to bude
problém. Ona však poslala p. Z. predvolanie, pričom keď sa dostavila, uviedla, že osobu obžalovaného
P. nepozná a ani pre neho nevykonávala žiadnu osobnú asistenciu, preto ako splnomocnená zástupkyňa

úradu podala na obžalovaného trestné oznámenie. Celková škoda, ktorá im vznikla na základe toho, že
obžalovaný poberal na základe predložených výkazov o odpracovaných hodinách osobnej asistentky p.
S. - Z. za obdobie od 04.08.2013 do 30.06.2015 príspevok vo výške X.XXX,XX,- Eur.

Svedkyňa X. Z., predtým S. vypovedala, že X. P. vôbec nepozná, dozvedela sa o ňom až vtedy keď ju

predvolali na ÚPSVaR v Bratislave, kde jej povedali, že tomuto mala vykonávať osobnú asistenciu. Ona
to však poprela, lebo takúto osobu nepozná a netuší, ako sa mohol obžalovaný dostať k jej osobným
údajom. Spomenula si síce na jedného bývalého brigádnika z roku 2013 v podniku E. v O., ktorý jej
povedal, že sa bude konať cesta na jedno posvätné miesto s vozičkármi a ona sa vtedy aj vyjadrovala,že by aj išla, nakoniec však nešla. To bol jej jediný rozhovor s týmto brigádnikom. Napokon uviedla, že
podpisy na predložených výkazoch nie sú jej, resp. že osobnú asistenciu nikdy nevykonávala.

Pokiaľ ide o svedecké výpovede z prípravného konania, prečítané za súhlasu obžalovaného a
intervenujúceho prokurátora v zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. por., možno aj podľa krajského súdu
konštatovať, že aj z nich vyplýva, že obžalovaný X. P., t. č. W. F. konal spôsobom popísanom v skutkovej
vete obžaloby, resp. v napadnutom rozsudku.

Okresný súd sa riadne a zákonným spôsobom oboznámil aj s pripojenými listinnými dôkazmi, ako
fotokópiou zmluvy o výkone o osobnej asistencii (č. 4/006 na č. l. 4 - 6), fotokópiami výkazov o
odpracovaných hodinách osobnej asistencie (č. l. 7 - 34), fotokópiou rozhodnutia Úradu sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave č. O. zo dňa 14.10.2011.

Obdobne, zákonným spôsobom bol prečítaný aj znalecký posudok z odboru psychiatrie Q.. S. W.

a Q.. P. Q. (č. l. 70 - 81 zo dňa 04.12.2014), z ktorého vyplýva, že obvinený P. síce trpí mentálnou
zaostalosťou ľahkého stupňa, pri ktorej jeho ovládacie schopnosti sú forenzne nevýznamne znížené,
pričom v čase spáchania skutku tento mohol svoje konanie ovládať a chápe aj zmysel trestného konania.
Jeho pobyt na slobode podľa záverov tohto znaleckého posudku je nebezpečný pre spoločnosť. V
prípade jeho mentálnej retardácie ide o ireverzibilné, celoživotné ochorenie, pri ktorom nie je možné

dostupnými medicínskymi postupmi ovplyvniť príčinu poruchy. Medicínskymi prostriedkami sa dajú iba
tlmiť sprievodné prejavy mentálnej retardácie, ako zvýšená iritabilita, impulzivita, skratové konanie atď.
Obžalovaný už mal v minulosti nariadené medicínske ochranné opatrenie ambulantnou formou (viď.
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 4T/59/2014 zo dňa 24.09.2014)
a vzhľadom na to, že uvedené liečenie nie je u neho doposiaľ ukončené, znalkyne navrhli pokračovať u

neho v ochrannom psychiatrickom liečení ambulantnou formou.

V zhode so súdom prvého stupňa aj odvolací krajský súd dospel k záveru, že na základe uvedených
dôkazov neexistujú žiadne rozumné pochybnosti o tom, že obžalovaný konal spôsobom popísanom
v skutkovej vete napadnutého rozsudku, pričom jeho obranu bolo potrebné vyhodnotiť ako účelovú

a vyvrátenú. Obžalovaný X.. P., t. č. W.. F. tým, že na základe falošných dokumentov opakovane
vylákal poskytnutie príspevku zo štátneho rozpočtu, bez toho, aby spĺňal zákonné požiadavky na
jeho poskytnutie, pričom spôsobil tak väčšiu škodu, preto z hľadiska objektívnej stránky naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/
Tr. zák. Zavinenie obžalovaného bolo dané jeho úmyselným konaním podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. .

Subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona sa dopúšťa, kto vyláka od iného dotáciu,
subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie,
rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie
alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa,

a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až
päť rokov.

Podľa odseku 5/ citovaného zákonného ustanovenia odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním značnú škodu.

Z uvedenej skutkovej podstaty je zrejmé, že toto zabezpečuje ochranu verejným rozpočtovým zdrojom
a sankcionuje vylákanie analyzovaných finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie alebo použitie je
podľa všeobecného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Pritom páchateľ
koná tak, že uvádza iného do omylu v otázke ich splnenia. Postupuje teda tým spôsobom, že v žiadosti,

resp. súvisiacich podkladoch uvedie nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje alebo zamlčí podstatné
údaje. Trestný čin subvenčného podvodu je spáchaný aj vtedy, keď ním nie je priam inému spôsobená
škoda. Dotáciu možno charakterizovať ako relatívne pravidelný prídel peňazí zo štátneho rozpočtu
poskytovaný subjektom samosprávy, štátnej správy a za splnenia ďalších zákonných podmienok
aj fyzickým alebo právnickým osobám. Subvencie sú prostriedky finančnej podpory poskytované z

verejných zdrojov spravidla na vopred určený účel. V niektorých situáciách najmä v prípade účelovej
dotácie sa rozdiel medzi dotáciou a subvenciou stráca. Obdobný význam ako tieto prostriedky majú aj
ďalšie finančné nástroje, ktoré sú výpomocou pre právnické alebo fyzické osoby.Zo skutku, ktorý je predmetom tohto konania, vyplýva úmyselné konanie páchateľa, uvedenie štátneho
úradu do omylu. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo preukázané, že obžalovaný vylákal
od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého v danom prípade je podľa všeobecne záväzného

právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich
splnenia a spôsobil tak väčšiu škodu (§ 125 ods. 1, § 126 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa síce vykonal vo veci na
hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie ohľadne správneho ustálenia

viny obžalovaného, zákonným spôsobom vyvodil z neho aj správne skutkové závery, avšak pochybil
pokiaľ k hlavnému pojednávaniu ku dňu 11.07.2016, kedy bol vyhlásený predmetný odsudzujúci
rozsudok, neaktualizoval odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého mohol vyvodiť záver o možnom
uložení súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. , a to vo vzťahu k odsúdeniu
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 1T/11/2016 zo dňa 02.02.2016 (právoplatný dňa
26.02.2016) pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických

peňazí alebo inej platobnej karty, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace
so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na krajským súdom aktualizovaný odpis registra trestov je tu na mieste uloženie súhrnného
trestu aj vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T/9/2016 zo dňa 09.

06. 2016 v spojitosti aj s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 3To/89/2016 zo dňa 25. 10. 2016,
ktorým bol obžalovaný J. P., I..Č.. W. F. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zák., kde bolo podľa § 44 Tr. zák,. upustené od uloženia súhrnného trestu so zreteľom na vyššie citované
odsúdenie trestným rozkazom.

Obdobne aj vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/38/2016
zo dňa 27. 10. 2016 (právoplatný dňa 16. 11. 2016) prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, kde
bol odsúdený pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 252 ods. 1 Tr. zák., kde však okresný súd podľa § 44 Tr.
zák. upustil od uloženia ďalšieho trestu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací krajský súd v súlade s ustanovením § 38 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona zisťoval existenciu, závažnosť a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, pričom zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona spočívajúcu
v predchádzajúcom odsúdení Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 4T/59/2014 zo dňa 24. 09. 2014,

právoplatné toho istého dňa, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a iné, kedy bol
obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou do 25.
09. 2016, kde mu bolo taktiež uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Ináč ďalšou priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona je aj spáchanie viacerých

trestných činov v súbehu, pretože obžalovaný spáchal prejednávaný skutok od augusta 2013 do júna
2015 a následne v čase od 27. 10. 2014 do 02. 11. 2014 sa dopustil aj prečinu neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.
1 Trestného zákona, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn.
1T/11/2016 zo dňa 02.02.2016, právoplatným dňa 26.02.2016. Taktiež dňa 04.10.2014 sa dopustil

prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II, sp. zn. 5T/9/2016 zo dňa 09.06.2016 v spojitosti aj s rozsudkom Krajského súdu Bratislava,
sp. zn. 3To/89/2016 zo dňa 25.10.2016, kde bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Obdobne sa
dňa06.05.2015dopustilúmyselnéhoprečinufalšovaniaapozmeňovaniaverejnejlistiny,úradnejpečate,
úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej pečate podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol odsúdený

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/38/2016 zo dňa 27.10.2016, právoplatného
dňa 16.11. 2016. Uvedené ustanovenie o priťažujúcej okolnosti v zmysle ust. § 37 písm. h/ Tr. zák.
krajský súd tu však nemohol aplikovať z dôvodu zásady reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu),
nakoľko odvolanie bolo podané len zo strany obžalovaného, preto v zmysle tejto zásady nemôže dôjsť
k prísnejšiemu posúdeniu skutku ani prísnejšiemu trestnému postihu.

Z vyššie uvedených odsúdení však vyplýva, že u obžalovaného W.. F. prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu vo vzťahu k vyššie citovaným odsúdeniam v zmysle ustanovenia § 42 ods. c1, § 41
ods. 1 Tr. zák., aj za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. jednak Okresným súdomBratislava II sp. zn. 1T/11/2016, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace
v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj vo vzťahu k ďalším dvom citovaným
odsúdeniam, v ktorých síce bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, resp. ďalšieho trestu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Krajský súd zistil, že v osobe obžalovaného W. F., rod. X. P. ide t. č. o XX ročného mladého, slobodného

muža bez záväzkov, ktorý svoje detstvo prežil v detských domovoch a liečebných sanatóriách, keďže
vlastnámatkasaonehonechcelastarať.Do14.rokuvekužilvdetskýchdomovoch,vaugusteroku2007
bol zverený do pestúnskej starostlivosti. Podľa dostupného spisového materiálu navštevoval SOU V.. Od
detstva bol v pedopsychiatrickej starostlivosti pre deprivačný syndróm - zmiešané poruchy správania a
emócií a mentálna retardácia ľahkého stupňa s prejavmi hyperaktivity a impulzivít. V poslednom období

pracoval brigádnicky, neskoršie mal živnosť v oblasti poskytovania sociálnych služieb. V odpise registra
trestov má celkom 5 záznamov.

Podľa§38ods.4Tr.zák. akprevažujepomerpriťažujúcichokolností,zvyšujesadolnáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 2 Tr . zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci

úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Vzhľadom na skutočnosť, že základná trestná sadzba odňatia slobody pri zločine subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona je od 3 do 10 rokov, pri použití ustanovenia §
38 ods. 4 Tr. zák. , ktoré ustanovenie bolo použité aj súdom prvého stupňa a podľa ktorého sa zvyšuje
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, to v danom, prípade znamená, že

ide tu o dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby 5 rokov a 4 mesiace (t. j. 64 mesiacov) tak ako v podstate
uložil okresný súd, avšak tu už ide o uloženie súhrnného trestu podľa ust. § 42 ods. 1 Tr. zák., vo vzťahu
k hore uvedeným odsúdeniam.

So zreteľom na odsúdenia vo vzťahu, ku ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest, krajský súd

v uvedených rozhodnutiach zrušil výroky o treste a spôsob jeho výkonu v zmysle ustanovenia § 42
ods. 2 Tr. por.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr., zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin,

Keďže obžalovaný pred spáchaním žalovaného skutku, resp. ani pred spáchaním trestných činov, vo
vzťahu ktorým bol uložený súhrnný trest, nebol vo výkone trestu, resp. tresty boli zahladené, prichádzalo
do úvahy jeho zaradenie podľa citovaného zákonného ustanovenia do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací krajský súd v danej veci zrušil len výrok o treste, preto ostatné
výroky - o vine a náhrade škody ostali nedotknuté.

V nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti a úvahy rozhodol krajský súd v zmysle výroku tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.