Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215202654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215202654.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : Z. I. a.s., so sídlom

H. dolina XX, W., G.: XX XXX XXX, právne zast. : F. D., s.r.o., so sídlom H. dolina XX, W., G.: XX XXX
XXX, proti žalovanému: D. N., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. XX, O., toho času na neznámom
mieste, zast. opatrovníkom : Alica Priputenová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, v konaní o
zaplatenie 248,95 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 248,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 248,95
eura od 26.2.2012 do zaplatenia, zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa6.2.2015domáhalvočižalovanémuzaplateniasumy

248,95 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania. Uplatnená pohľadávka
v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe zmluvnú pokutu dohodnutú medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaným,
vyúčtovanúfaktúrouč.7201291148splatnoudňa25.2.2012nasumu248,95eura.Žalobcatvrdil,žejeho
právny predchodca spoločnosť X. S., a.s., so sídlom W. XX, W., G.: XX XXX XXX uzavrela so žalovaným
Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných služieb s dohodnutým programom
FIX 12 a Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby

a zariadenie/mobilný telefón LG GS290 Cookie Fresh v lehote viazanosti 24 mesiacov. Svoju aktívnu
vecnú legitimáciu žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť X. S., a.s., postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013.
Napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo súdu zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol v zmysle ust. §
29 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 9.2.2016 ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Súdom ustanovený opatrovník sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci

skutkový stav.
Kópiou zmluvy o pripojení v spojení s jej dodatkom, bolo preukázané, že medzi žalovaným a
spoločnosťou X. S. a.s. bol založený záväzkový vzťah upravený ustanoveniami zák. č. 610/03 Z. z. o
telekomunikáciách.
Podľa § 43 ods. 1,2 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení

sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o
pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu.Zmluvný vzťah žalovaného (v zmluve „účastník“) a spoločnosti Slovak S. a.s. (v zmluve „podnik“) vznikol
dňa 18.8.2011 v zhode so zmluvnými podmienkami aktiváciou žalovanému pridelenej SIM karty pre
telefónne číslo XXXXXXXXXX. V „Zmluve o pripojení FIX“ a dodatku k tejto zmluve si účastníci zmluvy

dohodli poskytovanie programu služieb „FIX 12“ s minimálnym mesačným dobíjaním kreditu vo výške 12
eur na dobu „viazanosti“ dvadsiatich štyroch mesiacov. Žalovanému bol za kúpnu cenu 1 euro predaný
telefón LG GS290 Cookie Fresh.
S účinnosťou od 1.11.2011 sa na právne vzťahy účastníkov konania aplikovali ustanovenia zák.č. 351/11
Z.z. o elektronických komunikáciách. V zmysle prechodných ustanovení zák.č. 351/11 Z.z., zmluvy o

pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona
(§78 ods. 9 zákč.351/11 Z.z.).
Vzhľadom na postavenie zmluvných strán išlo v danom prípade súčasne o tzv. spotrebiteľskú zmluvu.
Spotrebiteľskou zmluvou je podľa ustanovenia § 52 Obč. zák. každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spoločnosť žalobcu je v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia považovaná za dodávateľa, ktorým je každý subjekt konajúci pri uzatváraní

a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa, teda fyzickej osoby, ktorý v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti nekonal.
Žalovaný sa na základe vyššie uvedenej zmluvy stal užívateľom telekomunikačnej siete právneho
predchodcu žalobcu a bol oprávnený využívať verejnú telefónnu službu právneho predchodcu žalobcu.

Žalovaný sa okrem iného v bode 1. písm. c/ dodatku k zmluve o pripojení zaviazal riadne a
včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
Zmluvou o pripojení FIX, Všeobecnými podmienkami poskytovanie predplatenej verejnej elektronickej
komunikačnej telefónnej služby Easy spoločnosti Slovak S., a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“).,
Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služby FIX (ďalej len „Osobitné podmienky“), platným

Cenníkom predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby Easy spoločnosti X. S.
a.s. (ďalej len Cenník Easy“), Cenníkom služby FIX (ďalej len „Cenník FIX“) a týmto dodatkom.
Podľa bodu 1.písm. d/ dodatku k zmluve, bol povinný riadne a včas realizovať zmluvné dobíjanie podľa
bodu 3.1 Osobitných podmienok.(pozn.súdu Osobitné podmienky pripojené k žalobe neboli).
Dodatok k zmluve o pripojení v bode 2. upravoval záväzok žalovaného do uplynutia doby viazanosti

(24 mesiacov), nepožiadať o vypojenie SIM karty, nedopustiť sa takého konania a ani neumožniť takéto
konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení FIX odstúpením od nej
alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení FIX z dôvodov porušenia povinnosti zo strany žalovaného.
Zmluvné strany sa tiež dohodli, že po dobu viazanosti žalovaný nepožiada o prenesenie čísla k inému
podniku, a v prípade porušenia tejto dohody je povinný uhradiť zmluvnú pokutu podľa bodu 3. dodatku

k zmluve.
Zmluvná pokuta bola upravená v bode 3. dodatku k zmluve o pripojení tak, že žalovaný mala povinnosť
ju uhradiť v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo v bode
2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a až c/
Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku. Zaplatením akejkoľvek

zmluvnej pokuty podľa Dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá
mu vznikla porušením povinnosti na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Podľa znenia uvedeného
ustanovenia, žalovaný vzal na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia povinností realizovať
pravidelné zmluvné dobíjanie, je Podnik oprávnený vo vzťahu k SIM karte dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie služieb a to až do splnenia povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie

alebo do zániku zmluvy o pripojení FIX, a tiež že v prípade, ak v lehote podľa bodu 1 písm. e/ dodatku
nerealizuje vo vzťahu k SIM karte do vtedy nerealizované pravidelné zmluvné dobíjanie je podnik
oprávnený od zmluvy o pripojení odstúpiť.
Pri posudzovaní zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu súd vzal na zreteľ tak
dôkaznú situáciu v spore ako aj právnu povahu záväzkového vzťahu účastníkov zmluvy o pripojení,

ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Obč. zák, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 120 ods. 1 Obč. súd. por. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.Jednou z podmienok úspešného uplatnenia nároku v konaní pred súdom, je existencia aktívnej vecnej
legitimácie účastníka - žalobcu. Žalobca musí v konaní preukázať, že je nositeľom práv a povinností
vyplývajúcich mu z noriem hmotného práva, ktoré sa na vzťah sporových strán aplikujú. Žalobca žiada

priznať právo na plnenie vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, ktorú so žalovaným uzavrel iný subjekt.
Žalobca sa mohol stať novým veriteľom pohľadávok pôvodného veriteľa (Slovak S. a.s.) z tejto zmluvy,
ak na neho boli postúpené písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§524 Obč.zák.). Z povahy činnosti Slovak
S. a.s. v súvislosti s poskytovaním služieb je známe, že spoločnosť vystavila každému klientovi viac

ako jednu faktúru, a klient mohol mať uzavretých aj viacero zmlúv. N. pokuta pritom nepredstavuje
príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. X E.. zák.) a z oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré malo
byť doručované žalovanému vyplýva, že suma XXX,XX eur má zodpovedať bližšie neidentifikovateľnej
istine a zmluvnej pokute.
N. ako každého účastníka konania zaťažuje nielen povinnosť tvrdenia (§79 ods. X E.. zák.), ale aj
povinnosť dôkazná. X. tvrdeniam, z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok na plnenie, musia zodpovedať

dôkazy predložené v konaní pred súdom. F. si aj dôkaznú povinnosť žalobca splní, ale dôkazy ním
označené (predložené) neodstránia pochybnosti o dôvodnosti jeho nároku v takom rozsahu, aby súd
mohol považovať skutkové tvrdenia za pravdivé, znáša procesnú zodpovednosť za nepreukázanie
skutočností vyplývajúcich z hmotného práva a významných pre rozhodnutie o jeho nároku. V danom
prípade žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že sa stal na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky novým veriteľom žalovaného. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
nebolo možné žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznať, aj keby taký existoval.
Y. aj pre prípad, ak by sa preukázalo, že medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom (X. S. a.s.) bola
uzavretá platná zmluva o postúpení pohľadávok vzťahujúca sa k žalovanej pohľadávke, návrhu žalobcu
by nebolo možné vyhovieť, pretože nepreukázal zákonnosť a dôvodnosť žaloby.

Vychádzajúc zo všeobecných predpokladov platnosti právneho úkonu vymedzených v ustanovení § 37
Obč. zák., podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je tiež dostatočná určitosť a zrozumiteľnosť
právneho úkonu. Musí byť nepochybná nielen suma zmluvnej pokuty, ale aj konkrétne povinnosti
účastníka vyplývajúce zo zmluvy, nesplnenie ktorých bude zmluvnou pokutou sankcionované. Za určité
a jednoznačné vymedzenie podmienok pre vznik nároku na zmluvnú pokutu možno považovať len také

vymedzenie, ktoré nevzbudzuje pochybnosti o tom, akej povinnosti sa týka, a že sa vzťahuje práve k
záväzku, ku ktorému je zmluvná pokuta dohodnutá. Spôsob akým bola dohodnutá zmluvná pokuta v
dodatku o pripojení však nespĺňa tieto podmienky.
V danom prípade v zmluve o pripojení je všeobecným spôsobom uvedené, že povinnosť na zaplatenie
zmluvnej pokuty vzniká v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti v bode 1. písm.c/, alebo

bode 2. dodatku alebo všeobecných obchodných podmienok. Pritom bod 1. písm.c/ dodatku opätovne
odkazuje na záväzok „na dodržiavanie povinností v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami,
osobitnými podmienkami služby Fix, bod 2. dodatku všeobecne uvádza konanie, ktorého sa má
žalovaný zdržať alebo nedať naň podnet, tak aby to nemalo za následok ukončenie zmluvného vzťahu
s dodávateľom služby. Zmluvná pokuta je vymedzená spôsobom zahŕňajúcim široký okruh bližšie

nešpecifikovaných povinností vyplývajúcich zo zmluvy a jej všeobecných a osobitných podmienok, a
nie je možné jednoznačne identifikovať povinnosti, ktorých porušenie zakladá vznik nároku na zmluvnú
pokutu.
Takétovymedzeniezmluvnejpokutyviažúcesakširokémuokruhurôznorodýchpovinnostívyplývajúcich
zo zmluvy, keď nie je možné identifikovať povinnosti, ktorých porušenie zakladá vznik nároku na zmluvnú

pokutu, je nutné vyhodnotiť ako neurčité a nezrozumiteľné.
Javí sa, že cieľom subjektu oprávneného zo zmluvnej pokuty (dodávateľa služby) bolo dosiahnutie
možnosti sankcionovať povinného (spotrebiteľa) za akékoľvek, aj bezvýznamné porušenie zmluvných
záväzkov, keďže ako bolo vyššie zmienené zmluvná pokuta je formulovaná neurčitým spôsobom
pripúšťajúcim rôzny výklad. Neurčitosť zmluvnej pokuty má za následok aj nemožnosť posúdenia

adekvátnosti peňažnej sankcie k povahe zabezpečovaného záväzku. Vychádzajúc z princípu ochrany
slabšieho účastníka vzťahu v spotrebiteľských zmluvách, zásady výkladu právneho úkonu v prospech
spotrebiteľa, súd prihliadajúc na formulácie ustanovení v zmluve o pripojení, z ktorého mal vychádzať
nárok na zmluvnú pokutu, by musel túto dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotiť pre jej neurčitosť a
nezrozumiteľnosť,akoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,pretoževytváraznačnúnerovnováhuvprávach

a povinnostiach zmluvných strán. Spotrebiteľ je vystavený hrozbe sankcie za porušenie povinností, ktoré
nie sú pri uzatvorení zmluvy jasne definované, pritom sankcia ho stíha bez ohľadu na hospodársky
prospech, ktorý mal z využívania služieb ich poskytovateľ. Zmluvné ustanovenia umožňujú vznik
situácie, v ktorej spotrebiteľ platbami za služby nielen splní minimálne finančné očakávania dodávateľa(poskytovateľa služby), ale ich aj prekročí, napriek tomu sa nezbaví hrozby sankcie, za akékoľvek
porušenia povinnosti zo zmluvy, i keď dodávateľovi žiadna reálna škoda vzniknúť nemôže.
Je nepochybné, že v danom prípade ide o vopred predformulované zmluvné podmienky, ktorých

obsah, čo do určitosti a zrozumiteľnosti, spotrebiteľ žiadnym spôsobom neovplyvňuje. Podľa ust §
53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Taký spôsob formulácie zmluvnej pokuty,
ktorý pripúšťa postihovanie druhej strany bližšie neurčeným porušením akýchkoľvek povinností, ktoré
mu vyplývajú zo zmluvy, je nezákonný a neprípustný. Zmluvná pokuta, ktorá je viazaná na neurčitý
okruh rôznych porušení povinností je neprijateľnou podmienkou, z ktorého titulu by žalobcovi právo na
plnenie nebolo možné priznať.

Pre úplnosť súd dodáva, že v danom spore žalobca ani nepreukázal, aby došlo k naplneniu podmienok
prezaplateniezmluvnejpokuty.Žalobcaodvodzujepovinnosťžalovanéhonazaplateniezmluvnejpokuty
z toho, že žalovaný neuhradil faktúry. Žalobca do dňa rozhodnutia súdu nepredložil ani neoznačil žiadny
dôkaz o tom, že povinnosť zo zmluvy žalovaný porušil.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. súd. por., v zmysle ktorého, procesne

úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. V danom prípade žalobca ako
procesne neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania, žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II .
V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti

rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).