Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224769
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114224769.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s.,
so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, p r o t i
žalovanej X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Levočská 681/9, o zaplatenie 80,41 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/386/2014-87 zo dňa 30.07.2015
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo vzťahu k sume 80,41 eur tak, že žaloba sa v tejto časti

zamieta.

II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti sa rozsudok potvrdzuje.

III. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v tejto časti sa vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.08.2014, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu
istinu 80,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 20.03.2013
do zaplatenia a trovy konania titulom vypožičania SIM karty žalovanej, ktorá je umožňovala využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 75,10 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 20.03.2013 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 128,23 eur a iných trov
konaniavovýške14,19eurnaúčetprávnehozástupcužalobcuvlehote3dníodprávoplatnostirozsudku
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 42 ods. 1, 4 písm. b), § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o

elektronických komunikáciách, §§ 51,52 ods. 1,488,491 ods 1, 2 a 3, 494,517 ods. 1 a 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od
01.01.2009.4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu
o pripojení č. X na základe ktorej mohla žalovaná využívať telekomunikačné služby a bola povinná
uhrádzať fakturované sumy poskytnutých služieb. Žalovaná faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 1,33

eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 33,95 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 45,13 eur v celkovej
sume 80,41 eur v lehote splatnosti neuhradila. Povinnosť si splnila len čiastočne úhradou sumy po
započítaní žalobcom na faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 36,05 eur kde si žalobca uplatnil len
sumu 33,95 eur. Z predloženého rozpisu faktúr pre súd prvej inštancie vyplynulo, že suma 39,94 eur
uhradená v deň ako si žalobca uplatňuje faktúrou č. XXXXXXXXXX úhradu vo výške 36,05 eur žalovaná

uhradila na skôr splatnú faktúru (faktúra zo dňa 23.9.2012, splatná 7.10.2012). Na základe uvedeného
preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb
vo výške zodpovedajúcej neuhradenej cene vyúčtovaných telekomunikačných služieb faktúrami č.
XXXXXXXXXX vo výške 41,15 eur (faktúra na sumu 45,13 eur z čoho suma 3,98 eur je poplatok
za odpojenie), a č. 2171305453 v uplatnenej výške 33,95 eur čo spolu činí 75,10 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 %. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za odpojenie

účtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX a za upomienku účtované faktúrou č. XXXXXXXXXX uviedol, že
žalobca súdu nepredložil, resp. neoznačil dôkazy preukazujúce, že žalovaná sa zmluvou o pripojení
alebo všeobecnými podmienkami zaviazala v prospech žalobcu v prípade ukončenia zmluvného vzťahu
vykonávať úhradu poplatku za odpojenie a poplatku za upomienku vrátane nepredloženia platnej tarify
ku dňu ich uplatnenia preukazujúcej ich dôvodnosť čo do základu a výšky, preto žalobu v tejto časti

zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení do 30.06.2016 a žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 93 % z hodnoty sporu a neúspešný v 7
% z hodnoty sporu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 86 % (rozdiel úspechu a neúspechu

v spore) t.j. trov právneho zastúpenia vo výške 128,23 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške
14,19 eur.

Obsah odvolania

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná, ktorá namietala,
že dňa 16.09.2015 prevzala rozsudok súdu, avšak žalovanú sumu vo výške 81,41 eur už uhradila
prostredníctvom dvoch splátok dňa 01.07.2015 a 12.08.2015. Nechápe tak tomu, prečo žalobca
nepreukázal súdu, že dlžná sumu je už uhradená. Zároveň poukázala na skutočnosť, že je starobná
dôchodkyňa, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 332,40 eur, ktorá sa musí obhajovať sama,

keďže nemá financie, aby si mohla zaplatiť právnika. Žalobca na druhej strane je "vyzbrojený" právnikmi,
na ktorých má financie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodne.

8. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 80,41 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 20.03.2013 do zaplatenia titulom

vyfakturovaných poskytnutých telekomunikačných služieb.

9. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
bezpredmetný, keďže svoju pohľadávku voči žalobcovi uhradila. K odvolaniu priložila dve fotokópie
poštových peňažných poukazov preukazujúcich zaplatenie súm 37,38 eur dňa 01.07.2015 a 45,13

eur dňa 12.08.2015 na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s var. symbolom XXXXXXXXXX žalobcovi ako
adresátovi. Uvedené číslo účtu sa zhoduje s číslom účtu na ktorý vyzval žalobca žalovanú zaplatiť dlžnú
pohľadávku v pokuse o pokonávku zo dňa 05.03.2013.10. Odvolací súd vyzval žalobcu, aby v lehote 7 dni od doručenia výzvy oznámil súdu, či zo
strany žalovanej bola uhradená suma 45,13 eur dňa 01.07.2015 a suma 37,38 eur dňa 12.08.2015.
Splnomocnenec žalobcu si prevzal výzvu dňa 01.12.2016, avšak v stanovej lehote, a ani do vyhlásenia

rozsudku sa žalobca k výzve nevyjadril. Odvolací súd mal teda za to, že žalobca nemá námietky a v
tejto časti považuje dlh žalovanej za splnený.

11. Vychádzajúc z toho, že je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu keď je možno mať
za preukázané splnenie dlhu žalovanej v časti sumy 80,41 eur pristúpil odvolací súd k zmene

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo vzťahu ku sume 80,41 eur, tak,
že žalobu v tejto časti zamietol a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti t.j. úroku z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 81,41 eur od 20.03.2013 do zaplatenia potvrdil (§ 387 ods. 1 O.s.p.). Odvolacie námietky
odvolateľky sa nedotýkali vecnej správnosti záverov súdu k tejto časti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.

12. Vo vzťahu k trovám konania tak ako o nich rozhodol súd prvej inštancie odvolací súd uvádza
nasledovné. Ustanovenia § 255 až § 261 C.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany
konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady
trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania,
ktorévovecnejačasovejsúvislostiskonanímmuselaalebobudemusieťnepochybnezaplatiť,pričomby

ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku
od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade
trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

13. Okolnosti uvádzané žalovanou vo svojom odvolaní týkajúce sa jej sociálnych a príjmových pomerov
môžu mať význam pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 C.s.p.

14. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno

kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a
je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť

aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
strán v priebehu konania a pod.

15. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

16.Keďžesasúdprvejinštanciesaplikáciouvýnimočnéhoust.§257C.s.p.nevyrovnal,jehorozhodnutie

o náhrade trov konania je z tohto pohľadu nepreskúmateľné.

17. Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť
trovy konania zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude preskúmať vzhľadom na tvrdenia žalovanej o jej osobných

a majetkových pomeroch predpoklady a možnosti aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. a opätovne tak
rozhodnúť o trovách konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).