Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Iveta Anderlová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202490
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3215202490.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu O., zastúpeného O. proti žalovanej C., o
zaplatenie 1.811,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou zo dňa 20. októbra 2015, č.k. 5C/129/2015-55, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 1.811,23 Eur s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že dňa 20.11.2012 uzavrela spoločnosť H. P. I., O. ako veriteľ so žalovanou
ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
1.700,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver 60 mesačnými splátkami po 73,48 Eur. Žalovaná bola

v omeškaní s úhradou svojho záväzku a listom zo dňa 13.11.2014 ju spoločnosť H. P. I., O. vyzvala
k splateniu celého zostatku úveru do 15 dní od odoslania výzvy. Listom zo dňa 20.02.2015 oznámila
spoločnosť H. P. I., O. žalovanej, že pohľadávku z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2012
postúpila zmluvou zo dňa 12.09.2012 na obchodnú spoločnosť O.. Súd prvej inštancie po právnom
posúdení zistených skutočností konštatoval, že skutočnosť, že spoločnosť H. mala pohľadávku zo
zmluvyoúverevočižalovanejpostúpiťžalobcovi,nebolaspoľahlivopreukázaná,čímnebolapreukázaná

ani aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalobca nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky a
týmto spôsobom nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Okrem zmluvy o postúpení pohľadávky
mohol navrhovateľ preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj relevantným oznámením postupcu
(spoločnosti H.) dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Súd by v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01 z takéhoto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca však takéto oznámenie
postupcunepredložil.Tooznámenie,ktoréžalobcapredložil,niejerelevantnéanezakladáaktívnuvecnú

legitimáciu žalobcu, keďže podľa oznámenia mala byť zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená ešte
skôr, než zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda ešte pred vznikom pohľadávky. Taktiež podľa oznámenia
mala byť pohľadávka postúpená spoločnosti s rovnakým názvom a sídlom ako má žalobca, avšak s iným
registračným číslom. V dôsledku týchto okolností tak oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky z
úverovej zmluvy voči žalovanej nie je relevantným do tej miery, že by zakladalo aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. V prípade, že postupca oznámi dlžníkovi, že svoju pohľadávku postúpil postupníkovi, nie je súd

oprávnenýskúmaťexistenciuaplatnosťzmluvy,avšakibazapodmienky,žeoznámeniejerelevantné,t.j.
také, z ktorého je bezpochyby zrejmé, že zmluva bola uzatvorená a kto je postupníkom. Z predloženého
oznámenia nie je zrejmé, kto je postupníkom a či vôbec zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorenábola, keď zmluva o postúpení mala byť uzatvorená skôr, než vznikla pohľadávka, ktorá ňou mala byť
postupovaná. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa §
524 ods. 1, 2 Obč. zák., § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu pohľadávky
podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom
ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom platnosť tejto zmluvy nie je podmienená

súhlasom dlžníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho
preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať
neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanej
zaslal na adresu jej trvalého pobytu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2015. O zaslaní
oznámenia súdu predložil podací hárok, ktorý považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie svojho
tvrdenia, že žalovanej bolo oznámenie doručené, resp. dostalo sa do sféry jej dispozície. Okrem toho

toto oznámenie žalobca pripojil k svojej žalobe a žalovaná sa s týmto hmotnoprávnym úkonom mohla
oboznámiť najneskôr dňom, kedy jej súd doručil žalobu žalobcu spolu s prílohami. Najneskôr dňom
tohto doručenia je voči žalovanej nesporne účinný aj hmotnoprávny úkon - oznámenie o postúpení
pohľadávky. Súd prvého stupňa teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,eventuálnenesprávnevecprávneposúdilanedostatočnezistilskutkovýstav.Žalobcauniesol

tak bremeno tvrdenia, keď v žalobe tvrdil, že došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky a uniesol aj
dôkazné bremeno predložením poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu vecí je na mieste
logický záver, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do sféry dispozície žalovanej. Žalobca
preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v
celom rozsahu vyhovie, alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý
zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok platný v čase vydania napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie. Odvolací súd po zistení, že aj odvolanie bolo podané žalobcom proti napadnutému
rozsudku za účinnosti pôvodného procesného predpisu O.s.p., posudzoval dôvody odvolania podľa jeho
ustanovení.

6. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 09.12.2016 č.k. 4Co/17/2016-83 postupom podľa § 64 CSP

rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu - spoločnosťou O., nakoľko z výpisu z
obchodného registra mal za preukázané, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zániku spoločnosti
O., ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Na základe uvedeného odvolací súd konal s menovanou
obchodnou spoločnosťou ako so žalobcom.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa
H. proti žalovanej uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní
namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, ako aj podací hárok,
podľa ktorého toto oznámenie bolo žalovanej cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo
požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani
účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

8. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie

a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:9.Aktívnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektužalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo

pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej, je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Odvolací súd nerozporuje, že podľa § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania
zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaná, ale konajúci súd za účelom overenia

žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že boli zistené skutočnosti, ktoré dôvodne
vyvolávali pochybnosti o postúpení pohľadávky. Konkrétne, žalobca v podanej žalobe uvádzal dátum
uzatvoreniazmluvyopostúpenípohľadávky(13.11.2014)vrozpore sdátumomuvedenomvoznámení
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2015 (12.09.2012). Okrem toho dátum uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávky uvedený v oznámení predchádza dátumu uzatvorenia samotnej zmluvy o úvere,
ktorájeprávnymtitulomuplatnenejpohľadávkyavoznámenípostupcaH.označilsubjektpostupníka,na

ktorého postúpil pohľadávku voči žalovanému ako O., teda subjekt s iným registračným číslom ako mal
subjekt pôvodného žalobcu (reg. č. XXX XX XXX). V dôsledku týchto okolností tak oznámenie postupcu
opostúpenípohľadávkyzúverovejzmluvyvočižalovanejnieje relevantnýmdotejmieryžebyzakladala
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Keďže žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky a ani iný dôkaz na
preukázanie svojho tvrdenia o postúpení pohľadávky voči žalovanej na svoju osobu nepredložil, správne

súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Žalobca nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojej
aktívnej vecnej legitimácie.

10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.