Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/424/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210575
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3512210575.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky

Zajacovej a členov senátu JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 11C/407/2012-83 zo dňa 06. marca 2015 v spojení s
opravnýmuznesenímOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomč.k.11C/407/2012-83zodňa01.októbra

2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na prerušenie konania, v ktorom
sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur a trov konania, a výrokom II. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáha od žalovaného tejto náhrady škody a nemajetkovej ujmy. O náhrade trov konania nerozhodol
s tým, že o týchto bude podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnuté z dôvodu väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol,

žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal od žalovaného, aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol o zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, nakoľko nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvyoúvereč.3890002dlžníkom:U.E.,nar.XX.XX.XXXX arozsudkomuložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu vo výške 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu
vo výške 275,- eur a trovy konania. Ďalej uviedol, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

19.10.2012,č.k.4NcC/407/2012-11súdrozhodol,žesudcaOkresnéhosúduvNovomMestenadVáhom
Mgr.IvanKubínyiniejevylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniavecivedenejnatomtosúdepodsp.zn.:
11C/407/2012. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci neboli zistené žiadne okolnosti, z
ktorých by bolo možné vyvodiť, že je tu dôvod pochybovať o nezaujatosti namietaného sudcu okresného
súdu. Namietany sudca nemá k veci, k účastníkom ani k ich právnym zástupcom žiadny významný
vzťah z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., ktorý by mohol predstavovať dôvod na jej vylúčenie z prejednávania
danej veci a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Podaním zo dňa 24.09.2014 žiadal

právnyzástupcažalobcuozrušenianariadenéhopojednávaniazdôvoduobjektívnehoporušeniazásady
nestrannosti súdu a sudcu. Uviedol, že i napriek tomu, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne bolo
rozhodnuté, že sudcovia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom nie sú vylúčení z rozhodovania veci,
s týmto rozhodnutím žalobca nesúhlasí. Žalobca opätovne podáva návrh na prerušenie konania a to doprávoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti. Prvoinštančný
súd preskúmal návrh žalobcu na prerušenie konania, pričom opätovne dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný a preto ho zamietol, nakoľko žalobca vo svojom podaní na prerušenie konania neuviedol žiadne

konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť postupu súdu konať nestranne a bez prieťahov.
Podľa súdu samotné podanie sťažnosti žalobcu na Ústavný súd SR automaticky nemôže byť dôvodom
na prerušenie konania, preto súd tento návrh ako nedôvodný zamietol. Do úvahy neprichádzala ani
možnosť prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože v zmysle § 7 ods. 2 O.s.p., v
spojitosti s § 25 ods. 4 zákona č. 514/2009 Z.z., má príslušný okresný súd právomoc riešiť predmetný

spor a v súčasnosti neprebieha žiadne iné konanie, od výsledku ktorého by bolo rozhodnutie tohto
súdu závislé, resp. sa nerieši otázka, ktorú tento súd nie je oprávnený sám riešiť. Pričom, uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č.k. 4NcC/407/2012-11 bolo právoplatne rozhodnuté
o námietke zaujatosti a toto rozhodnutie je vykonateľné a pre súd záväzné a bez existencie odkladu
vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia nemôže byť dôvodom na prerušenie konania. Záverom preto
súd prvej inštancie poukázal nález ústavného súdu zo dňa 30.04.2013, č.k. I. ÚS 250/2013-10, pričom

ústavný súd rozhodoval rovnako aj v obdobných veciach - nález ÚS I. 254/2013-10 zo dňa 30.04.2013,
I. ÚS 261/2013-10 zo dňa 29.05.2013, I. ÚS 264/2013 - 10 zo dňa 29.05.2013.

2. Súd prvej inštancie konal a rozhodoval v neprítomnosti strán sporu v súlade s ust. § 101 ods.
1 O.s.p., svoju neúčasť náležite postupom podľa § 119 O.s.p. neospravedlnili, prihliadol na obsah

spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu , že i keď bolo rozhodnuté
Krajským súdom v Trenčíne o námietke zaujatosti, pričom opätovne podávajú návrh na prerušenie
konania, je účelové a zavádzajúce. Súd rozhodol o opätovnom návrhu žalobcu na prerušenie konania
i napriek tomu, že už o tomto návrhu bolo právoplatne rozhodnuté a to uznesením Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06.12.2013, č.k. 11C/407/2012-45 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014, č.k. 19Co/305/2014-59 súd návrh žalobcu na prerušenie
konania zo dňa 06.12.2013 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2014. Súd vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením sa žaloby, pripojeným spisom súdu sp. zn. 2Er/368/2009, spisov
oddelenia Spr, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 31.10.2013, písomným podaním právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 24.09.2014, uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012,

č.k. 4NcC/407/2012-11, uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa06.12.2013, č.k.
11C/407/2012-45, uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.014, č.k. 19Co/305/2014-59,
znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, č. 1/2014, odbor Ekonomika
a riadenie podnikov, Ekonómia a manažment zo dňa 17.01.2014, písomným podaním právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 16.06.2014/ založené v Spr 466/14/ a písomným vyjadrením vyjadrením zo

dňa 23.04.2014/ založené v Spr 3555/14/. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k.
2Er/368/2009, EX/4071/09 v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava a povinného
Eva Jančia, nar. 10.12.1963/ IČO: 40471594/ prvoinštančný súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 23.07.2009.
Dňa 28.07.2009 pod č.k. 2Er/368/2009-8 vydal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poverenie č.

5304 007207* na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 777,18,- eur s prísl. a trovy
predchádzajúceho konania 219,61,- eur a trovy exekúcie. Zo spisu Spr súd tiež zistil, že žalobca
nepodal sťažnosť na postup súdu v predmetnom konaní 2Er/368/2009. Uznesením Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06.12.2013, č.k. 11C/407/2012-45 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.014, č.k. 19Co/305/2014-59 súd návrh žalobcu na prerušenie konania

zo dňa 06.12.2013 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2014. Vychádzajúc zo
skutkových zistení v prejednávanej veci považoval súd žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú,
a to z viacerých dôvodov. Žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v exekučnom konaní. V
zmysle§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.nároknanáhraduškodyspôsobenejajnesprávnymúradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. V prvom rade preto súd skúmal, či žalobca
podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe
docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z pripojených spisov oddelenia Spr, žalobca
nepodal sťažnosť na prieťahy konaní predsedovi súdu. V niektorých veciach podal oprávnený žiadosť

o informáciu o stave konania namiesto toho, aby reagoval na výzvu súdu predložiť žiadané listiny.
Ďalej súd pre všetky prejednávané veci uviedol, že žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody s
poukazom na exekučné konania, v ktorých navrhol vykonať exekúciu alebo viedol exekúciu na svoj
návrh na podklade exekučného titulu, a to vo väčšine prípadov rozhodcovského rozsudku, ktorý tak akobol v mnohých súdnych rozhodnutiach prvoinštančných ako i odvolacích súdov a nakoniec i súdu NS SR
(napríklad uznesenie NS SR 3Cdo 146/2011 z 13.10. 2011) vyhodnotený ako nezákonný exekučný titul,
tzv. nulitné rozhodnutie, ktoré nikdy účinky vykonateľného rozhodnutia nemalo, nikdy platne nepriznalo

žalobcovi žiadne plnenie práve z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú má žalobca vo
všetkých úverových zmluvách upravenú identicky. V takýchto exekučných konaniach s prihliadnutím na
oprávneným predkladané exekučné tituly preto nemohol vzniknúť nesprávny úradný postup, v príčinnej
súvislosti s ktorým by žalobcovi mohla vzniknúť škoda alebo nemajetková ujma. Pokiaľ tvrdí žalobca,
že v období nečinnosti súdu mu vznikla škoda ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnancov, na udržanie a správu informačného systému, administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií
súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Bolo preto pre súd zrejmé,
že pokiaľ žalobca spravuje svoje vymáhané pohľadávky v informačnom systéme, náklady na tento
systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu byť zvýšené v dôsledku prípadného oneskoreného

rozhodnutia súdu. Ani prípadné podanie žiadosti o informáciu o stave konania, podanie sťažnosti, ktoré
podával vo väčšine prípadov ako hromadné žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti bez
uvedenia čísiel súdnych exekučných spisov, nemohlo vyvolať u žalobcu náklady v každej jednotlivej
veci tak ako tvrdí. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom bola doručovaná žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Nové Mesto nad Váhom o týchto žiadostiach

rozhodoval tak, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uzneseniami zamietal, resp.
exekučné konanie zastavil, vydal poverenie, pričom od doručenia žiadosti do rozhodnutia súdu o tejto
žiadosti ubehol rozdielny, vždy podstatne kratší ako žalobcom tvrdený počet dní tak, ako to je zrejmé
z osobitnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Z priebežne novelizovaného, no vo vzťahu k návrhu
žalobcu rovnakého znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu;
ak však súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom proti takému uzneseniu je na rozdiel
od vydania poverenia prípustné odvolanie. Z uvedeného je zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15

dní sa vzťahovala len také rozhodnutie súdu, ktoré malo za následok vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Do úvahy následne prichádzalo posúdenie dĺžky konania ako nečinnosti alebo zbytočného
prieťahu zo strany súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa žalobou proti žalovanému
domáhal zaplatenia škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur tvrdiac, že Okresný
súd Nové Mesto ad Váhom v konaní, v ktorom je žalobca oprávneným proti povinnému Eva Jančia,

EX/4071/2009 nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote,
pričom o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až za viac ako 5 mesiacov, dňa
28.07.2009, pričom neuviedol, kedy konanie začalo. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
č. k. 2Er/368/2009, EX/4071/09 v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava a povinného
Eva Jančia, nar. 10.12.1963 /IČO: 40471594/ súd prvej inštancie zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 23.07.2009.
Dňa 28.07.2009 pod č.k. 2Er/368/2009-8 vydal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poverenie č.
5304 007207* na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 777,18,- eur s prísl. + trovy
predchádzajúceho konania 219,61,- eur + trovy exekúcie. Z uvedeného skutkového tvrdenia žalobca
právne vyvodzoval, že išlo o nesprávny úradný postup. S týmto jeho právnym posúdením nemožno

súhlasiť, keďže jeho skutkové tvrdenie o konaní, ktoré vyvolalo zodpovednosť štátu sa nevzťahovalo
k postupu, ale k rozhodnutiu súdu, pričom z § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva že, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. V danom prípade však bolo zistené, že súd vydal v predmetnej veci poverenie na vykonanie

exekúcie, preto nebola v danom prípade daná zodpovednosť štátu. Súd konal tak, že medzi doručeným
žiadosti o udelenie poverenia a jeho rozhodnutím ubehlo nie viac ako 5 mesiacov, ale 5 dní. Takéto
konanie súdu nebolo spôsobilé vyvolať u žalobcu vznik škody a preto súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žalobu zamietol.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvej inštancie nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu

listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvej inštancie spravil, odňal tým žalobcovi jeho
právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok, nepovažoval za nestranného.
Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok
spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom súdnom
konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§

12 - 16 O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“ (čl. 48
ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,III.ÚS16/2000).Neobstojínázorkrajskéhosúduvovecinestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Za týchto okolnosti nie

je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Za danej
procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom. Konečné rozhodnutie vo veci
súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom
rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/

O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobcu podáva. V čase podania odvolania o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Správanie
súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia
o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladá porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež poukázal na to,

že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a
nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie. Tým
došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k
odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo
na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre

úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým bolo porušené. Súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené
v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise,
pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný
nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle § 114

ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.. Žalobca súdu prvej
inštancie vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla s titulu
udržiavania a správy informačného systému a titulom uplatnených výdajov. V tejto časti považoval
žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle a arbitrárnosti.
Súd prvej inštancie napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní jedinečný, svoje

negatívne rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi a vetami ako v iných svojich rozhodnutiach,
v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a základ. Nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Žalobcovi
nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvej inštancie dospel k tomu, že
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného

pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktoréhovyhotoveniezabezpečil.Súdprvejinštancie všakdokazovanieskrátillennadôkazyvykonávané
exoffo,žalobcunepoučilpodľa§120ods.4O.s.p.aneoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievoveci
samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca predložil ako dôkaz o vznikuškody znalecký posudok č.1/2014, ktorým je jednoznačne preukázané že nesprávny úradný postup
mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie majetku vo výške určenej posudkom.
V súvislosti s tvrdeniami uvedenými v žalobe žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie nevykonal

dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predložených znaleckým posudkom na vznik škody a jej
príčinnú súvislosť. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k
porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky ako aj jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom

stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvej
inštancie nekonštatovalzistenéporušenieprávaanatejtochybepostavilsvojerozhodnutieonepriznaní
nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby
žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec tomuto
súdu na opätovné prejednanie.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len
CSP ), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov a v zmysle § 470
ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379

a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecnesprávny podľa§387ods.1CSP potvrdiť.Odvolacísúdtakrozhodolbeznariadeniapojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
8.Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy
vyhodnotil správne v súlade so zásadami uvedenými, v tom čase platnom ustanovení § 132 O.s.p,
zodpovedajúcemu ust. § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď

s poukazom na ním citované ustanovenia č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a Exekučného poriadku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na
ktoré v podrobnostiach odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP).

9.Žalobca v odvolaní namietal, že v konečnom rozhodnutí o veci (v rozsudku) rozhodol súd prvej
inštancie aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Konečné rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným
sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože rozhodnutie o návrhu na prerušenie
konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu nebolo právoplatné a jeho vydaním
súd prvej inštancie predbehol účinky jeho právoplatnosti. Takého správanie, zakladá porušenie práva

žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom. Odvolací súd vyhodnotil túto
námietku žalobcu ako nedôvodnú. Rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania je rozhodnutie o
procesnom návrhu účastníka konania a nie je rozhodnutím vo veci samej. Aj v prípade, keď sa súd prvej
inštancie s procesným návrhom žalobcu vysporiadal v konečnom rozhodnutí samostatným výrokom
rozsudku, má výrok obsahujúci rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania vždy účinky uznesenia.

10. V ustanovení § 14 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktoré ustanovenie
bolo prevzaté a len formulačne upravené do ust. § 49 CSP, sú upravené podmienky, ktorých splnenie
má za následok, že sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania
sa však výslovne obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Opätovná námietka žalobcu, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vydal vylúčený sudca, predstavoval samostatný odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. platného v čase podania
odvolania. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či prípadne
otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený súd. Z obsahu
spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Okresnéhosúdu Nové Mesto nad Váhom Mgr. Ivanovi Kubínyiovi. Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd
uznesením č.k. 4NcC/407/2012-11 zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že tento sudca nie je z prejednávania
a rozhodovania veci vylúčený. V súlade so zmenou rozvrhu práce ( Spr. 470/2013 C) došlo k prideleniu

predmetnej veci na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom Mgr.
Stanislave Miklánkovej. Z jej vyjadrenia vyplýva, že ku dňu vznesenia námietky zaujatosti žalobcom,
sa cíti byť v uvedenej veci cíti byť zaujatá, nakoľko žalobcom uplatňované nároky sú odvodzované z
úradnej činnosti súdu, ktorej je sudcom. Avšak nebola zistená žiadna z okolností, ktorá by ju v zmysle
§ 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania tejto veci, ako bolo konštatované v

rozhodnutí Krajského súdu Trenčín. Odvolací súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti predstavujúce
dôvod na vylúčenie tohto sudcu a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Odvolací súd
zdôrazňuje, že dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu nemôžu byť úvahy žalobcu
založené na skutočnosti, že súd prvej inštancie svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným
postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, pretože táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá
nič o vzťahu namietaného sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť

jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku
žalobcu ako nedôvodnú.
11.Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 01.10.2014, na ktorom
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.
12.Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu inštancie konštatuje, že postup tohto súdu zodpovedal

všetkým stanoveným procesným podmienkam prípravy pojednávania. Ten riadne doručil žalobu
žalovanému spolu s výzvou, aby sa žalovaný k žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril.
Poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, vykonal
súd písomne a toto doručil právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému. Predvolanie na pojednávanie
prevzal právny zástupca žalobcu a žalovaný v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním.

Žalovaný, ktorý sa z neúčasti ospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Právny zástupca
žalobcu sa z neúčasti ospravedlnil, navrhol zrušenie pojednávania a spolu s týmto podaním podal návrh
na prerušenie konania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri vyššie opísanom procesnom
postupe splnil a mal dňa 01.10.2014 splnené všetky procesné povinnosti a podmienky na prejednanie
a rozhodnutie veci na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania.

13. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súd prvej inštancie okrem iného namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť
vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na

kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre
úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.
14. Odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam
a dôkazom, ktoré súd prvej inštancie vykonal a oboznámil na pojednávaní. V tomto smere nie je

tvrdenie žalobcu pravdivé. Na prejednanie veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie pri zachovaní
zákonnej lehoty na jeho prípravu po splnení všetkých procesných povinností. Na strane právneho
zástupcu žalobcu absentoval dôležitý dôvod, pre ktorý by bol súd prvej inštancie povinný pojednávanie
zrušiť alebo odročiť. Z doručenky súdneho doručovateľa vyplýva, že právny zástupca žalobcu prevzal
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4NcC/407/2012-11 zo dňa 19.10.2012 o nevylúčení

zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci dňa 05.12.2012 a uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 19Co/305/2014-59 zo dňa 24.04.2014 prevzal právny zástupca žalobcu dňa 02.06.2014.
Tieto vykonateľné uznesenia sú v ďalších štádiách konania pre súd prvej inštancie záväzné a tento súd
bol povinný v prejednávanej veci ďalej konať, aj napriek tomu, že žalobca podal ústavnú sťažnosť. K
odkladu vykonateľnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej

republikynedošlo.Včasepojednávaniatedanastranežalobcuaanijehoprávnehozástupcuneexistoval
dôvod na zrušenie pojednávania a prerušenie konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p., účinného
do 30.06.2016, umožňovalo súdu vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania alebo
jeho právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník konania
alebo jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním 5-dňovej lehoty na

prípravu a tento účastník konania alebo jeho právny zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročeniepojednávania.Dôležitýdôvod,prepovahuktoréhosanemôžepojednávaniazúčastniťsamusí
týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť
závažný svojím rozsahom alebo z iných dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlniteľnosti.Dôležitosť dôvodu treba hodnotiť ku všetkým okolnostiam konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti. Za daného procesného stavu súd prvej inštancie umožnil sporovým stranám zúčastniť
sa prejednania veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali, vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci. Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na všetky okolnosti veci,
vyhodnotil postup tohto súdu ako správny. Zo skutočností a postupov súdu prvej inštancie v konaní
vyplýva, že právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo porušené. Prejednaním veci v
neprítomnosti účastníkov konania súd prvej inštancie neodňal účastníkom konania možnosť konať pred

súdom. Odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodnú.
15. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť. V sporových
konaniach, ako je aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v nepriaznivom meritórnom
rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno je procesný
inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné

skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť závisí od
účastníkov konania, ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to čo má byť preukázané. Na
preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má strana sporu dôkazné bremeno slúži dôkaz, dôkazný
prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí uviesť a
následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný vzťah medzi stranami

sporu. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. Zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej
podmienkami sú : výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná súvislosť medzi nimi. Tieto podmienky musí preukázať
poškodený, ktorý znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť

štátu.
16. Právne vzťahy, z ktorých žalobca odvodzoval nároky uplatnené žalobou, sú upravené zákonom
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vychádzajúc z jeho
jednotlivých ustanovení predstavuje existencia nesprávneho úradného postupu pri výkone verejnej
moci orgánom verejnej moci hypotézu právnej normy. Pokiaľ nesprávny úradný postup existuje,

nastupuje dispozícia právnej normy predstavujúca zodpovednosť štátu ako zodpovednostného subjektu
za škodu, ktorá predstavuje právny následok nesprávneho úradného postupu v podobe sankcie.
Dôkazná povinnosť žalobcu spočívala v preukázaní nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom v konaní sp.zn. Er/368/2009. Nesprávny úradný postup žalobca charakterizoval
ako nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných

prieťahov. Na preukázanie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia
exekučným súdom v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
žalobca navrhoval ako dôkaz súdny spis exekučného súdu vedeného medzi oprávneným - žalobcom a
povinnou Eva Jančia pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3890002 (EX 4071/09). Avšak v danom prípade z predmetného

spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie vydal poverenie súdnemu exekútorovi 5 dní po doručení žiadosti
o jeho vydanie, čiže súd ho vydal v zákonnom stanovenej 15 dňovej lehote (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku) a teda ako správne v napadnutom rozsudku sám prvoinštančný súd i skonštatoval, nešlo o
nesprávny úradný postup súdu a takéto konanie preto nebolo ani spôsobilé spôsobiť žalobcovi škodu.
17. Preto odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou,

prípadne ušlým ziskom, by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z..
18. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom nutné uviesť, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať
prípadnounemajetkovouujmou,takakotopredpokladáustanovenie§17ods.1,2,3zákonač.514/2003
Z. z., by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ vychádzame zo základnej

premisy, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu vôbec nedošlo, nie je dôvod
sa v prejednávanej veci zaoberať ani prípadnou výškou nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2
citovaného zákona.
19. Vzhľadom k tomuto záveru je potom bez právneho významu aj znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa
17.1.2014, ktorý predložil žalobca.

20. Odvolacie dôvody prezentované žalobcom v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani
v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní pred súdom
prvej inštancie nebol zistený nesprávny úradný postup. Za splnenia všetkých procesných povinností,
ktoré vykonal tento súd v súlade s príslušnými ustanoveniami vtedy platného Občianskeho súdnehoporiadku o konaní, prejednaní a rozhodnutí veci, keď účastníkov riadne poučil o možnosti označiť a
predkladať dôkazy a na pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené, nedošlo k odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom a ani k porušeniu práva na kontradiktórny súdny proces.

21.Odvolacísúdpoukazujenato,ženiektoréodvolaciehodôvodysavôbecnetýkajúprejednávanejveci,
tvrdeniažalobcunezodpovedajúskutočnémustavuveciavovzťahukprejednávanejvecisúnepravdivé.
Je zrejmé, že obsah podaného odvolania vyhotovil právny zástupca žalobcu tak, aby obsiahol odvolacie
dôvodytakmervovšetkýchprípadoch,vktorýchžalobcauplatnilprotižalovanémunasúdochSlovenskej
republiky svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003

Z.z.. Uvedené sa prejavuje predovšetkým v námietkach proti procesnému postupu súdu prvej inštancie,
keď žalobca napríklad na jednej strane tvrdí, že súd rozhodol bez pojednávania a na druhej strane
tvrdí, že pre nariadenie pojednávania vo veci samej nemal súd splnené základné povinnosti a zákonné
podmienky. Z tohto pohľadu sa obsah odvolania javí bez znalosti konkrétnej procesnej situácie v postupe
súdu prvej inštancie v danej veci.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP, účinného od 01.07.2016 potvrdil.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov jednohlasne. (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to

zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).