Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/666/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514215984
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514215984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: EURO BUSINESS SOLUTIONS
s.r.o., so sídlom v Bratislave - Rači, Osadná 2, IČO: 46 132 767, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bárdošova 2/A, proti žalovanému: R. Š., S.. XX.XX.XXXX, M.
Č. XX, v konaní o zaplatenie 674,20 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 04.06.2015 č.k. 10C/358/2014-44 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.06.2012 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca uplatňoval voči žalovanému zaplatenie 674,20 eur spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 372,- eur od 12.06.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 75,- eur od 13.06.2012, istiny pozostávajúcej z poskytnutej pôžičky vo výške
300,- eur, poplatku za jej poskytnutie vo výške 72,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 75,- eur, vyčísleným
úrokom z omeškania vo výške 223,20 eur a poplatkom za notifikačné SMS správy/email/ poštová
zásielka vo výške 4,- eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1
až 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, § 657, § 658, § 544 ods. 1, 2, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3

nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vzal
za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 300,- eur na základe zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX C. dňa 03.01.2012. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku
splatiť jednorázovo do 31.01.2012 v sume 396,- eur pri ročnej priemernej miere nákladov 3.630,50
% a ročnej úrokovej sadzbe 417,14 %. Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, keď pôžičku nesplatil,
požiadal však o predĺženie splácania, v dôsledku čoho žalobca uzavrel so žalobcom Dodatok k zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 2 dňa 13.04.2012 o ďalších 28 kalendárnych dní, t.j. do 11.05.2012.

Žalovaný napriek tomu svoj záväzok riadne a včas nesplnil s tým, že v zmysle tohto dodatku bola
výška úveru uvedená vo výške 300,- eur, ročná úroková sadzba vo výške 312,86 % a RPMN vo
výške 1.551,27 %, pričom celková výška úveru činila 372,- eur. Súd prvej inštancie po oboznámení
sa s čl. 15 bodom 15.2 Všeobecných obchodných podmienok zistil, že medzi stranami sporu bolodojednané, že ak žalovaný bude v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti alebo poplatku za
pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti musí dodatočne zaplatiť
žalobcovi jednorazovú zmluvnú pokutu za omeškanie plnenia, a to vo výške 25/50/75 eur podľa výšky

poskytnutej pôžičky, a to do výšky 99/199/300 eur. Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd prvej
inštancie posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka keď uzavrel, že aj keď zmluva nie
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch),
je potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch uvedené
v § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému bola

poskytnutá krátkodobá peňažná pôžička, ktorú aj vyčerpal, ale nedodržal podmienky zmluvy, keďže
neuhradil jednorazovú splátku. Vykonaným dokazovaním nepochybne bolo preukázané, že žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur, túto sumu aj vyčerpal, ale nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti,
preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na vrátenie sumy 300,- eur žalobcovi.

4. Z čl. I Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplynulo, že v ňom bola dojednaná ročná úroková sadzba vo

výške 417,14 % a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 3.630,50 %. Žalovaný sa tak zaviazal
zaplatiť sumu vo výške 396,- eur. Z Dodatku č. 2 k predmetnej spotrebiteľskej zmluve vyplynulo, že v
ňom bol dohodnutý úrok vo výške 312,86 eur a RPMN vo výške 1.551,27 %. Z webovej stránky sídla
Ministerstva financií SR (hpp://wwwfinance.gou.sk/Default.aspx?CatID=6783?), na ktorom sa v zmysle
vyhlášky č. 289/2010 Z.z. vedie štatistický register priemerných RPMN poskytovaných bankovými

inštitúciami alebo veriteľmi pri spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie zistil, že priemerná RPMN
na úvery so splatnosťou 3-6 mesiacov, vo výške maximálne 1.500,- eur (vrátane) činila za I. štvrťrok
52,48 %. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých spotrebiteľom v kategórií Nové
obchody, spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou do 1 roka v rozhodujúcom období (t.j. v
čase poskytnutia pôžičky k 03.01.2012) činila výška RPMN 7,94 % ročne, čo bolo zverejnené na

webovom sídle Národnej banky Slovenska(). Z týchto zistení potom
súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ ide o úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov
dojednanú v predmetnej zmluve, tieto sú v zjavnom rozpore s právnymi predpismi (zákon č. 129/2010
Z.z.), ale aj s dobrými mravmi, keď niekoľkonásobne prevyšujú priemerné sadzby, ktoré boli v

rozhodujúcom období poskytované pri obdobných úveroch. Z týchto dôvodov v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie vyvodil, že poskytnutý úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je
právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde aj v prípade, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru

úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009). Nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novo
poskytnuté spotrebiteľské úvery činila 7,94 % a dohodnutá úroková miera medzi účastníkmi konania
činila 417,14 %, resp. v zmysle dodatku 312,86 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje výšku obvyklej
úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rovnakom období, pričom rovnako sa tento záver

týka aj RPMN, ktorý v tom období priemerne činil 52,48 % a podľa zmluvného dojednania 3.630,50 %,
resp. podľa dodatku 1.551,27 %, súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úrokov a RPMN za
absolútne neplatnú. Zároveň uzavrel, že pokiaľ dohodu o úrokoch uzavrel ako neplatnú, nemožno ich
ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery z tohto dôvodu treba považovať za bezúročné a bez poplatkov.
Z týchto dôvodov zamietol žalobu o zaplatenie úroku vo výške 72,- eur.

5. Pokiaľ ideo úroky z omeškania, žalobca v konaní uplatnil dva spôsoby ich výpočtu a to tak, že prvých
30 dní odo dňa splatnosti pôžičky vyúčtoval úroky z omeškania vo výške 2 % denne z dlžnej sumy, čo za
rok činí 730 % z dlžnej sumy. Takúto dohodu súd prvej inštancie považoval v rozpore s dobrými mravmi,
ako aj právnymi predpismi, nakoľko najvyššia prípustná zákonná výška úrokov v tomto období činila

9 %. Na základe týchto úvah považoval v zmluve stanovenú výšku úrokov z omeškania za neplatnú,
preto priznal žalobcovi (len) zákonnú výšku úrokov z omeškania, t.j. 9 % ročne zo sumy 300,- eur od
12.06.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa zaplatenia 223,20 eur, žalobu zamietol.

6. Pokiaľ žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 75,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % z tejto sumy od 13.06.2012 do zaplatenia, žalobu v tejto časti považoval súd prvej
inštancie za nedôvodnú, preto ju zamietol. Uzavrel, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že žalovanému
bola uplatnená zmluvná pokuta vo výške 75,- eur vyúčtovaná a skutočne aj doručená, a ten by samohol dozvedieť o povinnosti ju zaplatiť. Navyše skonštatoval, že žalovaný nemal nijakú možnosť
ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednostranne zo strany žalobcu na vopred
pripravovanom formulári, do ktorého nemal najmenšiu možnosť zasiahnuť, preto tak vytvoril žalobca

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný nemal nijakú možnosť
ovplyvniť výšku paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktorú žalobca uplatňuje celoplošne. V tomto
prípade navyše nedošlo k žiadnej dohode o výške zmluvnej pokuty, ani o spôsobe jej určenia, pretože
dohoda predstavuje dvojstranný právny úkon, spočívajúci v zhode vôle oboch strán smerujúca k
uzavretiu zmluvy, ale aj k jej obsahu. V tomto prípade nebola zmluvná pokuta uzatvorená v súlade

so zákonom, pretože žalobca výšku zmluvnej pokuty určil jednostranne a svojvoľne bez toho, aby
žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s tým, že za aké porušenie zmluvnej povinnosti mu bude
zmluvná pokuta účtovaná. Žalobca ani nepreukázal, či zmluvná pokuta bola vyúčtovaná žalovanému
alebo nie. Preto uzavrel, že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate
vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Žalobcovi totiž dáva

dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty a tým výrazne oslabuje postavenie
druhého účastníka - spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť ovplyvniť jej výšku. Navyše žalobca využil tzv.
typové zmluvy, ktoré sú vopred pripravené a nezohľadňujú individuálnosť každej zmluvy, čím je vážne
narušená zásada rovnosti účastníkov občianskoprávneho vzťahu.

7. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úhradu sumy 4,- eur titulom zaslaných notifikačných SMS správ, emailu
resp. poštovej zásielky, žalobca nepreukázal, žeby upomienky zo dňa 16.05.2012 a 11.06.2012 boli
skutočne žalovanému doručené. Z týchto dôvodov žalobu aj v tejto časti zamietol.

8. Spolu s istinou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania vo výške 9
% ročne od 12.06.2012 do zaplatenia, nakoľko žalovaný s plnením peňažného dlhu bol od tohto dňa
v omeškaní.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a nakoľko obaja účastníci mali v konaní úspech

len čiastočný, rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej istiny
vo výške 674,20 eur bol totiž žalobca úspešný len v sume 300,- eur. Žalovaný pritom nežiadal priznať
náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil ves súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal
na to, že žalovaný podpisom zmluvy v plnom rozsahu akceptoval dojednanie o výške úrokov, ktoré

boli dohodnuté medzi zmluvnými stranami a ktorých sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní. V
prípade, pokiaľ žalobca by mal požičiavať finančné prostriedky bez nároku na odplatu, podnikateľská
činnosť pre žalobcu by stratila akýkoľvek hospodársky zmysel. Suma 72,- eur pri výške úveru 300,-
eur nie je takou, ktorá by bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko predstavuje len 24 %
z požičanej sumy 300,- eur. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozsudok je nepreskúmateľný v tej

časti, ktorou súd zamietol jeho nárok na zaplatenie 223,20 eur, ktorá suma je vyčísleným úrokom z
omeškania vo výške 2 % denne zo sumy 372,- eur od 12.05.2012 do 11.06.2012. Uvedená sankcia
bola priamo dojednaná v zmluve a vo všeobecných podmienkach v zmluve. Zdôraznil, že dojednané
sankcie neporušujú ustanovenie § 3 a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., preto tieto sankcie za
omeškanie žalovaného so splácaním peňažných prostriedkov mal súd prvej inštancie žalobcovi priznať

najmä za situácie, keď ani sám žalovaný tento nárok žalobcu nenapadol. Súd prvej inštancie pochybil
aj pri určení neprijateľnej podmienky, keďže túto vo výroku rozsudku neodcitoval. Následkom určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky je jej neplatnosť, preto je nevyhnutné, aby bola vo výroku odcitovaná.
Nakoľko súd tak neurobil, odňal žalobcovi možnosť dosiahnuť preskúmanie tejto zmluvnej podmienky v
konaní pred Najvyšším súdom SR. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvná pokuta vo výške

75,- eur žalobcovi nepatrí, nepostupoval správne. Odvolateľ tiež namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie
považoval zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, mohol výšku moderovať.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinného
od 01.07.2016 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku v zamietavej časti a výrok o trovách konania, preto len

tieto sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Výrok rozsudku vo vyhovujúcej časti tak nadobudol
právoplatnosť.

14. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania vecne
správny, preto odvolací súd rozsudok v týchto výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.10.2016 o 09.05 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 06.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 CSP:

16.Podstataodvolacíchnámietokžalobcuspočívavnesprávnom posúdenívecisúdomprvejinštanciev
otázke nepriznania dojednaného úroku, dojednaného úroku z omeškania a nepriznania zmluvnej pokuty.

17. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie,zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokjeajriadne

odôvodnený, preto odvolací súd rozsudok v zamietavej časti potvrdil.

19. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v zamietavej časti, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedávaodpoveďnavšetkyargumentyuvádzanéžalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v spore. Preto odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.

21. K odvolacím námietkam uvádza odvolací súd nasledovné:

22. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

23. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

24. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,

čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška dojednanej úrokovej sadzby
a ročnej percentuálnej miery nákladov v predmetnej zmluve nepochybne odporuje zákonu a dobrým
mravom z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne

stotožňuje.26. V prejednávanej veci je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zamerané
na ochranu práv spotrebiteľov. Uvedená právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a ktorú

aplikoval aj súd prvej inštancie, sa preto musí použiť aj v prejednávanej veci.

27. Výška úrokov závisí od dohody účastníkov zmluvy a nepodlieha žiadnemu obmedzeniu.
Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je však taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným

bankami pri poskytnutí úveru. Výška úroku dojednaná medzi stranami sporu vo výške 417,14 %,
resp. v zmysle dodatku vo výške 312,86 % niekoľkonásobne prevyšuje výšku obvyklej úrokovej miery
poskytovanej finančnými inštitúciami v rovnakom období (7,94 % podľa skutkových zistení súdu prvej
inštancie), pritom rovnako tento záver platí o RPMN, výška ktorého podľa zmluvného dojednania činila
3.630,50 %, resp. podľa dodatku 1.551,27 %, čo rovnako prevyšuje priemernú výšku RPMN (52,48 %).
Ust. § 39 Občianskeho zákonníka je aplikovateľné aj na daný zmluvný vzťah uzavretý medzi stranami

sporu, preto dojednanie o zmluvných úrokoch je absolútne neplatné a na takéto dojednanie nie je možné
prihliadať. Úvaha súdu prvej inštancie bola v tomto smere správna.

28. Za neopodstatnenú možno považovať odvolaciu námietku žalobcu, že suma úroku vo výške 72,- eur
pri výške úveru 300,- eur nie je z hľadiska jej vyčíslenia v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie

svoju úvahu o posúdení dojednaného úroku v rozpore s dobrými mravmi podrobne odôvodnil a vysvetlil,
z akých dôvodov dojednanú výšku úroku požadoval za neprimeranú.

29. Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie o zamietnutí časti žaloby týkajúcej sa dojednanej
sankcie za omeškanie žalovaného so splácaním peňažných prostriedkov v podobe úrokov z omeškania

z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. Na
tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že samotný žalovaný nárok v tejto časti nenapadol, keďže
ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo.

30. Jedným z dôvodov, prečo súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty

bolo, že medzi stranami sporu nedošlo k žiadnej dohode o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej
určenia.

31. Dohoda predstavuje dvojstranný právny úkon spočívajúci v zhode vôle oboch strán smerujúcej
jednak k uzavretiu zmluvy, ale aj k jej obsahu. V danom prípade odvolací súd sa zhoduje s názorom

súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute nebola uzavretá v súlade so zákonom.

32. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

33. Z dôkazov predložených žalobcom je nepochybne zrejmé, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi
nimi v čl. 15.1 a 15.2 Všeobecných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXX.

34. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy
písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1 Obč. zákonníka), musí byť v nej určená výška pokuty

alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

35. V prípade dohody o zmluvnej pokute, obligačno-právne účinky zmluvy, vzhľadom na zákonom
predpísanú písomnú formu, nastanú až dňom jej podpísania oprávnenými osobami.

36. V spornom prípade zmluvná pokuta bola dojednaná vo Všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

37. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na VOP
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,

ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

38. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku podobné ustanovenia ako v § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka neobsahuje, okrem ustanovenia § 788 ods. 3 Obč. zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Časťzmluvy, uzavretej podľa Obč.zák., preto (okrem poistnej zmluvy), nemožno určiť púhym odkazom na
VOP.

39. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Obč.
zákonníka je vylúčené, aby sa VOP bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade,
pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania
obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto
pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného

vzťahu podpísané.

40. Pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute, keďže táto musí byť uzavretá v písomnej forme, je
vylúčené, aby bola dojednaná vo VOP, ktoré nie sú podpísané účastníkmi zmluvného vzťahu, pokiaľ ide
o zmluvu uzavretú podľa predpisov občianskeho práva.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej zamietavej
časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom

konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).