Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Csp/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201298
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117201298.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: X. X. J., L.. XX.X.XXXX, J. Š. XXX/XX, D., X. C. Y., L..
XX.XX.XXXX, J. B. XXX, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832
27 Bratislava, IČO:00151653, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 26.1.2017 žalobcovia žiadali uložiť žalovanému zdržať sa akýchkoľvek
úkonov spojených s výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na OÚ Nové Mesto nad
Váhom - katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie B. a to:
- bytu č. X, nachádzajúceho sa na B.. p. bytového domu súp. č.XXX, orientačné č. - vchod č.l, postavený
na parcele CKN č.XXXX/Xvrátane
- spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti -

5219/73906 -in
- bytu č. X, nachádzajúceho sa na B.. p. bytového domu súp. č.XXX, orientačné č. - vchod č.l, postavený
na parcele CKN č.XXXX/X vrátane
- spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti -
4971/73906-in
- bytu č. X, nachádzajúceho sa na B.. p. bytového domu súp. č.XXX, orientačné č. - vchod č.l, postavený

na parcele CKN č.XXXX/X vrátane
- spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti -
6430/73906-in, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Návrh odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností,
žalobca v 1. rade dňa 25.3.2015 podpísal záložnú zmluvu na základe zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX, kde na strane dlžníka vystupoval žalobca v 2. rade a na strane veriteľa Slovenská
sporiteľňa a.s.. Žalobca v 1. rade a dlžník žalobca v 2. rade mali blízky priateľský vzťah a žili v spoločnej
domácnosti v období pred podpísaním zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a záložnej zmluvy
na vyššie citované nehnuteľnosti. Po obdržaní finančných prostriedkov na účet dlžníka žalobcu v 2.
rade, pochádzajúcich z uvedeného splátkového úveru, sa dlžník od žalobcu v 1. rade odsťahoval a svoju
pohľadávku nesplácal a záložca o tejto situácii nebol informovaný, nakoľko sa zdržoval v zahraničí,

čím súčasne nemohol preberať poštové zásielky zo strany záložného veriteľa. Nedisponoval teda
informáciou o tom, že úver nie je splácaný v rozsahu a v časovom slede tak ako to bolo dohodnuté
v zmluve o splátkovom úvere, čím by žalobca predišiel sankcii okamžitej resp. predčasnej splatnosti.
Žalobca v 1. rade sa telefonickým dohovorom so žalovaným (záložným veriteľom) a následne listom
dožadoval možnosti pristúpenia k záväzku, zo strany záložného veriteľa bolo doručené zamietavé
stanovisko.

Predčasnú splatnosť splátkového úveru, bez možnosti pristúpenia záložcu k záväzku a straty
výhody splátok, možno posudzovať za neprijateľnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto koncipované ustanovenie je zjavne neprimerané. Uvedené v
žiadnom prípade nemožno považovať za primerané. Hodnotenie nepriaznivých okolností je výlučne
vo sfére zmýšľania veriteľa - vzhľadom na nejasnosť a neúplnosť je možné vykladať predmetné

ustanovenie zmluvy v neprospech spotrebiteľa a tým založiť nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Uvedené podmienky možno považovať za neprijateľné podľa § 53 ods.
4 písm. a) Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľ sa nemal možnosť s nimi oboznámiť pred
uzavretím zmluvy. Uplatňovanie predmetného ustanovenia jednoznačne môže postaviť spotrebiteľa
do nevýhodnejšej pozície v porovnaní s postavením veriteľa. Je neprijateľné, aby porušenie zmluvnej

povinnosti bolo postihované tou najprísnejšou sankciou ako stratou výhod splátok aj pre záložcu -t. j.
žalobcu aj napriek návrhu o pristúpení k záväzku.
Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva
vlastniť majetok podľa čl.20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa či 19 v spojení
čl.20 ústavy a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého
trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné

vyhlásenie o pravosti, výške a platnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o
tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného
titulu„ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami
- podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu
aký umožňuje slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov,

ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia
súpritomvpozíciiosôb,ktorémajúgarantovaťochranuprávosôbzúčastnenýchnadražobnomprocese.
Nezávislosť a nestrannosť je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré
musia byť kladené na dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Z
dražobnej praxe sú pri tom vážne indície, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a doslova,

že každý záložný veriteľ má „svojho,, dražobníka (v predmetnej veci v jednej osobe). Aj preto sa v
praxi presadzuje názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia,, dlžníkov a neplatičov je dražba a nie je
neobvyklé, že dražba sa (pravidelne), dokonca ako hrozba, vyvoláva pri hrubom nepomere pohľadávky
a hodnoty zálohu. Tento model správania, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych
vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a

prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky
už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú „dobrovoľne,, predať majetok
dlžníkov (záložcov).Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave
„dobrovoľných,, dražieb je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním
inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje

súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri
popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného princípu primeranosti (výkonu práva) a pri
naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek
pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio.
Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v

dražbe „kúpil,, rýchlo a lacnejšie. Ako je naznačené vyššie, výkon práva má v právnom štáte principiálne
limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie
sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb.
Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej
uvedená len samotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade, uvedený

nedostatok má za následok, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.
Žalobcovia majú za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude
protiprávny stav naďalej pretrvávať (už v súčasnosti trvá minimálne od oznámenia o výkone záložného
práva) - a nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva
žalobcu podľa čl.20 Ústavy SR.

3.ZoZmluvyosplátkovomúvereuzavretejdňa25.3.2015medziSlovenskousporiteľňou,a.s.,Bratislava
ako veriteľom a C. Y. ako dlžníkom vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na bývanie
vo výške 65.000,- eur s úrokovou sadzbou 3,09% ročne, úver mal byť splácaný v mesačných splátkach
vo výške 282,03 eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.5.5015, počet splátok 360, konečná

splatnosť 20.4.2045.
Úver mal byť zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy o záložnom práve.4. Zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 25.3.2015 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.
a X. J. ako záložcom vyplýva, že predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
záložcu v prospech banky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky banky, keď banka a

dlžník C. Y. uzatvorlili dňa 25.3.2015 zmluvu o splátkovom úvere na základe ktorej poskytla banka
dlžníkovi úver vo výške 65.000,- eur. Zálohom boli nehnuteľnosti evidované na OÚ Nové Mesto nad
Váhom - katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie B. a to:
- J. Č.. X, L. D. L. B.. G.. J. K. D.. Č..XXX, M. Č.. - E. Č..B., G. L. G. Q. Č..XXXX/Xvrátane
- D. G. L. D. Č., D. X. K. E. E. - XXXX/XXXXX -W.

- J. Č.. X, L. D. L. B.. G.. J. K. D.. Č..XXX, M. Č.. - E. Č..B., G. L. G. Q. Č..XXXX/X E.
- D. G. L. D. Č., D. X. K. E. E. - XXXX/XXXXX-W.
- J. Č.. X, L. D. L. B..G.. J. K. D.. Č..XXX, M. Č.. - E. Č..B., G. L. G. Q. Č..XXXX/X E.
-D.G.L.D.Č.,D.X.K.E.E.-XXXX/XXXXX-W.,atodoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej.

5. Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa

3.11.2016 vyplýva, že banka oznámila žalobkyni v 1. rade, že začína výkon záložného práva predajom
Nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane

uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

7. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

8. Z návrhu vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhajú
s poukazom na neprijateľnú podmienku zmluvy za ktorú považujú vyhlásenie predčasnej splatnosti

úveru bez možnosti pristúpenia záložcu - žalobkyne v 1. rade k záväzku a zároveň odôvodňujú potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu, že
zmluva neobsahuje rozpis splátky.

9. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany

porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa
vyžaduje okamžitý zásah súdu. Je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov (stav vzťahov účastníkov,
ktorý neznesie odklad), alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bolohrozený. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

10. Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľnú
podmienku v zmluve sa považuje také ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia považujú za neprijateľnú zmluvnú

podmienku dojednanie ktorým má byť vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bez možnosti pristúpenia
záložcu- žalobkyne v 1. rade k záväzku.
K uvedenému súd uvádza, že okrem toho, že žalobcovia vôbec neuviedli, o ktoré zmluvné dojednanie
sa jedná a z predloženej zmluvy o úvere uvedené dojednanie vôbec nevyplýva, je súd toho názoru, že
takéto dojednanie v úverovej zmluve medzi veriteľom a dlžníkom by bolo irelevantné a bez akýchkoľvek
právnych účinkov, keď pristúpenie k záväzku je v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka dvojstranným

právnym úkonom medzi veriteľom a treťou osobou, teda je výlučne na rozhodnutí veriteľa či takúto
dohodu uzavrie a v prípade, že ju neuzavrie nie je možné takéto konanie považovať za nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda za neprijateľnú podmienku.

11. Čo sa týka poukazu na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, podľa názoru súdu za daného

skutkového stavu neexistuje súvislosť medzi prípadnou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a
výkonom záložného práva, keď zo samotnej zmluvy je zrejmé, že v čase začatia výkonu záložného
práva v novembri 2016 ešte nebola zaplatená ani istina, keď úver bol poskytnutý vo výške 65.000,- eur,
splátky boli vo výške 282,03 eur mesačne počnúc dňom 20.5.5015. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu
oznámenia o začatí výkonu záložného práva (3.11.2016) by bola v prípade, ak by dlžník riadne splácal

dlh zaplatená iba suma 5.076,54 eur!!! Teda súdu nie je zrejmé čoho by sa domáhali žalobcovia žalobou
vo veci samej, akého nároku.

12. Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol, keď z predmetného všeobecného návrhu
a predložených listinných dôkazov vôbec nie je zrejmé akému nároku sa má poskytnúť predbežná

ochrana.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.