Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221513
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113221513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. XXX/X, Q., zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 61,
proti žalovanému Rapid life, a.s., životná poisťovňa, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zastúpenej JUDr.
Danielom Blyštanom, advokátom, so sídlom, v Košiciach, Rastislavova 68, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
14.10.2015 č. k. 29C/193/2013-217 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v
Košiciach, Alžbetina 41, Košice, pod sp. zn. 3C/624/2012 z 19.1.2012. Žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka žalovaného
uvedená v čl. XV. všeobecných poistných podmienok, ako aj v osobitných zmluvných dojednaniach je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je absolútne neplantá. Tým boli splnené podmienky pre
rozhodnutie súdu o zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 224/2002 Z. z.. Je mylný názor žalovaného, že možnosť podania žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku za podmienok uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní nespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa, keďže poskytuje účinný právny
prostriedok na ochranu ním namietaného porušenia jeho práv za preukázania, že rozhodcovská doložka
žalovaného uvedená vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach

spĺňa všetky kritéria neprijateľnej podmienky. Je zrejmé, že táto doložka je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
práve v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť, a tým aj materiálnu
nevykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie poukázal tiež na ust. §
243dods.1,2Exekučnéhoporiadku.Súdprvejinštanciesanestotožnilanisargumentácioužalovaného,
ktorý poukazoval na vykonanú novelu Exekučného poriadku v § 243d, keď podľa jeho názoru so
zreteľom na toto zákonné ustanovenie žaloba obstáť nemôže. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto

smere je právne významné ust. § 372w O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, z obsahu ktorého vyplýva,
že spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v
spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa
do 1. 1.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajšíchpredpisov. Okrem iného, právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplýva priamo zo
zákona, preto nemožno skúmať splnenie podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu, ale
súd môže skúmať len splnenie podmienok na uvedené konanie podľa zákona č. 244/2002 Z.z.. Žalobu

preto ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení
platnom do 30.6.2016.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný opätovne zdôrazňuje dôležitú právnu

skutočnosť, a síce zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok prestal
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať a poukázal na aktuálne platné znenie Exekučného
poriadku v § 243d ods. 1.. Má za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok márnym uplynutím lehoty
prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Záver súdu a jeho právne posúdenie je celkom
nesprávne. Súd vykladal a aplikoval ust. § 372w O.s.p. nesprávne. Toto zákonné ustanovenie sa
vzťahuje na príslušnosť súdu, resp. súdov, ktoré konajú už v začatých veciach. Je nevyhnutné použiť

aj systematický výklad, na základe ktorého je zrejmé, že toto ustanovenie je novelou procesného
predpisu, ktorý ustanovuje procesný postup v konaní pred súdmi a citované ustanovenie sa týka iba
príslušnosti už konajúceho súdu. Ust. § 372w O.s.p. je iba prechodné ustanovenie v zmene miestnej
príslušnosti v § 88 ods. 2 O.s.p. a zachovanie príslušnosti súdu už v začatých konaniach. Má za
to, že § 243d Exekučného poriadku sa vzťahuje ex lege aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý je

predmetom konania, a preto je nevyhnutné zánik záväznosti vyplývajúci z tohto ustanovenia zohľadniť
a aplikovať aj na prejednávaný prípad, čo však súd prvej inštancie nespravil a neaplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a právne predpisy nesprávne vykladal a v tom dôsledku dospel aj k
nesprávnym záverom. Priamo zákonodarca ex lege v záujme právnej istoty zákonom stanovil, aká
skupina rozhodcovských rozhodnutí nebude spotrebiteľov zaväzovať. Právnu istotu dáva spotrebiteľom

priamo zákon, už ten stanovuje, že tieto rozhodcovské rozhodnutia nezaväzujú a na tom by nič
nezmenilosaanivprípade,akbysúdžalobuzamietol.Niezdôvoduzmenyprávnejúpravy,alezdôvodu,
že žaloba je nedôvodná. Ani prebiehajúce konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nedokáže
nič zmeniť na tom, že tento rozhodcovský rozsudok od 1.4.2015 nikoho nezaväzuje. Nie je potrebné
ani účelné a ani možné zrušovať rozhodnutia, ktoré sú nezáväzné, nezáväzné rozhodnutie je de iure

už zrušené. Zákon umožňuje podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia len proti takému
rozhodnutie, ktoré účastníkov zaväzuje, ktoré má účinky ako rozhodnutie všeobecného súdu. Tým, že
predmetný rozhodcovský rozsudok túto vlastnosť stratil a podľa platných právnych predpisov záväznosť
ani nadobudnúť nemôže, odpadol aj predmet konania - záväzné rozhodcovské rozhodnutie. Právny
poriadok nepozná možnosť žaloby iba pre samotné konanie, ale umožňuje viesť súdne konanie, ktoré je

spôsobilé nejakým spôsobom zmeniť postavenie medzi účastníkmi. Uvedené je aj v súlade so zásadou
efektívneho pôsobenia súdnej moci. Tak ako nemožno vypratať byt, ktorý už bol vyprataný, nemožno
zrušiť rozhodcovský rozsudok, ktorý účastníkov nezaväzuje. § 243d Exekučného poriadku neupravuje
iba postup v Exekučnom konaní, ale výslovne a ex lege stanovuje ako sa menia účinky rozhodcovských
rozhodnutí vydaných pred 1.1.2015. Rovnako možno konštatovať aj zánik vecnej legitimácie účastníkov

konania, keďže žalobcom sledovaný cieľ nebyť viazaný rozhodcovským rozhodnutím už nastal ex
lege v dôsledku uvedenej zmeny právnej úpravy. Žalobca ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že na
prejednávaný prípad aplikoval nesprávny právny predpis, nakoľko zákon č. 244/2002 Z. z. v znení
od 1.1.2015 sa na spotrebiteľské rozhodcovské konania nevzťahuje. Súd nemôže na prejednávaný
prípad aplikovať v§ 40 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom po

1.1.2015, pretože toto ustanovenie sa týka iba rozhodcovských konaní v nespotrebiteľských veciach.
V danom prípade predmetom rozhodcovského konania bol spotrebiteľský spor. Súd prvej inštancie
tak rozhodol na základe právnych predpisov, ktoré sa na prejednávaný prípad nevzťahujú a také
rozhodnutie nemôže byť správne. Súd ďalej v tomto konaní vychádzal zo skutočností zistených v iných
súdnych konaniach, pričom o tom, že z týchto skutočností bude vychádzať účastníkov neupovedomil

a tieto skutočnosti nezistil zákonom stanoveným a dovoleným spôsobom. Konkrétne ide o výpovede
F. B. a V. L. a T. X., keď žalovaný nevedel, že súd vôbec chce a bude vychádzať a prihliadať na
odpovede iných svedkov v iných konaniach. Takýto postup O.s.p. neumožňuje v tom zmysle, aby súd
si svojvoľne vybral nejaké iné súdne konania a dôkazy v nich vykonané vyhodnocoval ako svedeckú
výpoveď v tomto konaní a potom z nich vychádzal. Súd rovnako nesplnil povinnosti podľa § 118

ods. 2 O.s.p., čím porušil právo účastníka na súdne konanie, a teda aj právo žalovaného. Vytýka
ďalej súdu prvej inštancie, že vo výroku rozsudku nie je uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku, a to ani s poukazom na niektoré zákonné ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Táto okolnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť, nevykonateľnosť a nesprávnosť napadnutéhorozsudku. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil, keďže
rozhodcovská doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne, na dôkaz čoho pripojil viaceré
listinné dôkazy. Predovšetkým poukazuje na osobitné zmluvné dojedania č. 1/2007 k danej poistnej

zmluve. Súd sa nedostatočne zaoberal existenciou rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré sú samostatným dvojstranným právnym úkonom. Medzi účastníkmi teda napr. ani
nebolo dohodnuté, že spory medzi nimi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. Dohodnutá
rozhodcovská doložka obsiahnutá v spomínaných osobitných zmluvných dojednaniach takúto dohodu
neobsahuje. Nemôže byť preto správny záver v tom zmysle, že dojednaním rozhodcovskej doložky

bolo akokoľvek bránené spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V rozsudku sa teda
súd riadne nevyporiadal s individuálnym dojednaním rozhodcovskej doložka a jeho rozhodnutie je tak
aj pre tento dôvod nepreskúmateľné. Žalovaný v konaní poukazoval aj na to, že dodatkom zmluvy
bola daná žalobkyni možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým bol akokoľvek
dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Žalobkyňa mala aj následne možnosť odstúpiť od rozhodcovskej
doložky, čo však nevyužila. Súd sa možnosťou odstúpenia od rozhodcovskej doložky na základe

dodatku č. 2 k VPP ani len nezaoberal, na čo však žalovaný v konaní poukazoval. Záver súdu
o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky je nepodložený a nezákonný. Zdôrazňuje, že
rozhodcovskádoložkasovšetkýmipodstatnýmináležitosťamivzmyslezákonaorozhodcovskomkonaní
je uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach, teda ak by aj neplatila časť XV. VPP, tak skutočnosti
uvedené v čl. XV. VPP sa dajú nahradiť zákonnými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní,

nakoľko samotná doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach je platná bez ohľadu na
platnosť, či neplatnosť XV. časti VPP. Absencia riadne podložených záverov súdu o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky v tomto prípade nepochybne súvisí aj s tým, že súd nevykonal test primeranosti
podmienky, ako to vyžaduje Smernica 93/13/EHS, resp. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Aj
inak neprijateľná podmienka nemusí byť neprijateľná, ak nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, pričom však neprijateľnosť podmienky sa vždy posudzuje podľa
okolností v čase uzavretia zmluvy, nie podľa neskoršej, a to hocijako závažnej skutočnosti. Tým,
že súd nevykonal test primeranosti podmienky zaťažil konanie aj rozhodnutie vadou, ktorá má za
následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Súd sa ďalej odmietol zaoberať
aplikáciou 19 ods. Smernice 19/13/EHS, v ktorej sa domáhal, keď uvedené ustanovenie Smernice

má na posúdenie veci rozhodujúci význam. Zmluvné podmienky vymedzené v tomto ustanovení sú
vylúčené spod hodnotenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a v danom prípade podľa žalovaného,
rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet výšky poistného plateného poistníkom, a tak spadá pod v
tomto ustanovení výnimku vymedzenú výslovne pre poistné zmluvy. K tvrdeniam súdu, že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou podmienkou, pretože rokovací poriadok, podľa ktorého prebehlo rozhodcovské

konanie nezaručuje porovnateľné procesné práva zo súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa žalovaný uvádza, že ustanovenia rokovacieho
predpisu nie sú zmluvnou podmienkou dojednanou medzi žalobcom a žalovaným. Rokovací poriadok
rozhodcovského súdu si nedojednali účastníci, ani jeden z nich tento rokovací poriadok nevytváral ani ho
nemôže meniť. Rokovací poriadok je procesný predpisom tretieho rozhodcovského orgánu a v zmysle

zákonaorozhodcovskomkonaníStályrozhodcovskýsúdjeobligatórnepovinnýprijaťrokovacíporiadok.
Zdôrazňuje, že rokovací poriadok rozhodcovského súdu je plne v súlade so zákonom o rozhodcovskom
konaní a neodporuje žiadnemu právnemu predpisu. Podľa žalovaného žalobca mal v rozhodcovskom
konaníobdobnéprávaakobymalvobčianskomsúdnomkonanípredvšeobecnýmsúdom,pričomzákon
takúto požiadavku ani neukladá. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa nevidí odklon od nastolenej judikatúry, ktorú
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, považovali za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v obdobnej právnej veci. Napr. poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6Cdo 1/2012 a 4Cdo 41/2012. Vo vzťahu k tvrdeniu o osobitnom vyjednaní rozhodcovskej doložky
žalobkyňa poukazuje na konštatovanie najvyššieho súdu SR vo veci MCdo 9/2012. Kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné zmeniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice
Rady 93/13/EHS).

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jehovydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a následne o veci aj správne rozhodol.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 26.9.2007, spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravenému návrhu na uzavretie zmluvy.

8. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

9. Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom k
19.1.2012, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

13. Žalobkyňa uzatvorila dňa 26.9.2007 poistnú zmluvu so žalovaným. V konaní nebolo sporné, že
predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

14. Pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so

Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy.

15. Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné dojednania č. 01/2007 k zmluve č.
XXXXXXXXXX.

16. Podľa týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňa so žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju
vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti VPP
s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

17. Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve navrhovateľka podpísala v deň podpisu poistnej
zmluvy. V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta
k poistným zmluvám.

18. V záhlaví predmetného záznamu je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich

zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných
podmienkach platných od 21.05.2007 (XV. časť).

19. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená

a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so
žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV Všeobecných poistnýchpodmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná

a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

20. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci

len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní
nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných
poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa
osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných
poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia

sporovvovšeobecnýchpoistnýchpodmienkachaosobitnýchzmluvnýchdojednaniachnemožnooznačiť
inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

21. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali

takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na

rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

22. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

23. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade
sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1 OZ i zo
smernice nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou
značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v

ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

24. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka

ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej
neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal
byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

25. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom avšeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto

princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického

života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobcoviposkytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

26. Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách

klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným a to zo záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie

dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa
ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k dodatočnej možnosti
danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne
uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy.

27. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či
ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd udáva. Podľa „devätnásteho
odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len
hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je

poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň
však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ
pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z
citovanéhoodôvodneniasmernicenevyplývapretovyňatiepoistnýchzmlúvzvecnéhorozsahusmernice
en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc

rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

28. Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto
porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Ani odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný, nepovažuje
odvolací súd za dôvodnú, lebo dôvody, pre ktoré žalovaný rozsudok za takýto považuje, nemôžu
objektívne založiť následok nepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého

právneho aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá
požiadavke náležitého odôvodnenia.

30. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konanie podľa § 80 písm. c) O.s.p. a teda
sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje

existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa
právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d
Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol
formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov,
legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna

zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania
súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu
spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby podľa 3. časti
O.s.p. súd vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Namargo argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd udáva, že dotknutou
právnou úpravou (§243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej
legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase

vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku
na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu,
že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí
záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže
prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti

rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní
podľa 3.časti O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého
na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s
princípom právnej istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského
rozsudku by bol nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania.

31. Na základe uvedeného odvolací súd zhodnotil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
správny. Žalovaný neuviedol v odvolacom konaní také relevantné odvolacie dôvody, ktoré by boli
spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.

32. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v súlade § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. Žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní, preto jej patrí nárok na náhradu trov tohto štádia
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).