Uznesenie · Judgement · Open Courts

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615010196
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615010196.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanej C. L., pre pokračujúci
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu v Senici zo dňa 29. júna 2016, sp. zn. 2T/78/2015, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 20.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej C. L., nar. XX.X.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Senici bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe
že

1. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 19.10.2013 /sobota, 42. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
2. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 10.11.2013 /nedeľa, 45. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúcehosa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
3. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 16.11.2013 /sobota, 46. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.33 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
4. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 24.11.2013 /nedeľa, 47. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 30.11.2013 /sobota, 48. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

6. ako matka mal. U. L., nar. 01.07.2009, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 14.12.2013 /sobota, 50. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

7. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 25.12.2013 v čase asi od 09.25 h do 09.45 h v L. H., na ul. J. R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila
otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, nakoľko s maloletou len vyšla na dvor,
kde zostali stáť, obv. C. bilčíková sa postavila pred maloletú, H. L. povedala, že sa ho dcéra bojí a že
jej je zima a následne s ňou odišla za dom, čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského

súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011
- 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa 27.08.2013 ktorým bolo určené, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny
týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h bez prítomnosti matky a počas vianočných sviatkov v každý
párny rok 24.12. od 09.30 h do 17.00 h a každý nepárny rok 25.12. od 09.30 h do 17.00 h napriek

tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa
19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou
a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení
s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej
bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a

uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa 05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia
pokuta vo výške 200,- eur,
8. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 28.12.2013 /sobota, 52. kalendárny týždeň roku 2013/ v čase asi o 10.20 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 05.01.2014 /nedeľa, 1. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase o 09.30 h v L. H., na ul. J. R., pri
dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala, čím
nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúcehosa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
10. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 11.01.2014 /sobota, 2. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
11. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 19.01.2014 /nedeľa, 3. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
12. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 25.01.2014 /sobota, 4. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

13. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 02.02.2014 /nedeľa, 5. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
14. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 08.02.2014 /sobota, 6. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
15. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 16.02.2014 /nedeľa, 7. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

16. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 22.02.2014 /sobota, 8. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
17. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 02.03.2014 /nedeľa, 9. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
18. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 08.03.2014 /sobota, 10. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

19. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 16.03.2014 /nedeľa, 11. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
20. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 22.03.2014 /sobota, 12. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 hbez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77

21. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 30.03.2014 /nedeľa, 13. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

22. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 05.04.2014 /sobota, 14. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
23. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 13.04.2014 /nedeľa, 15. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
24. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,dňa 19.04.2014 /sobota, 16. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,

25. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 27.04.2014 /nedeľa, 17. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
26. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 03.05.2014 /sobota, 18. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
27. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 11.05.2014 /nedeľa, 19. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,

pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudloprávoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
28. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 17.05.2014 /sobota, 20. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
29. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 25.05.2014 /nedeľa, 21. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
30. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 31.05.2014 /sobota, 22. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.

R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
31. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 08.06.2014 /nedeľa, 23. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
32. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 14.06.2014 /sobota, 24. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,

čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
33. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 22.06.2014 /nedeľa, 25. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
34. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 28.06.2014 /sobota, 26. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,35. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 06.07.2014 /nedeľa, 27. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa

05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
36. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 12.07.2014 /sobota, 28. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.

bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúceho
sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
37. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 20.07.2014 /nedeľa, 29. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa
27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
38. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 26.07.2014 /sobota, 30. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,
pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h
bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č. k. 8Em 1/2012 zo dňa
13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie rozhodnutia týkajúcehosa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa

uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
39. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 03.08.2014 /nedeľa, 31. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi od 09.25 h do 09.40 h v L. H., na ul.
J. R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
nakoľko s maloletou len vyšla na dvor, kde zostali stáť a následne odišli do domu, čím nerešpektovala
vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-
121 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013,
právoplatným dňa 27.08.2013, ktorým bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou

každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu
od 9.30 h do 17.00 h bez prítomnosti matky napriek tomu, že bola výzvou Okresného súdu Senica č.
k. 8Em 1/2012 zo dňa 13.07.2012, ktorú prevzala dňa 19.07.2012 v L. H. vyzvaná na rešpektovanie
rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica
č. k. 8Em/1/2012-77 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.

9CoE/6/2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove
maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k.
8Em/1/2012zodňa05.08.2013,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa03.09.2013jejbolavkonaníovýkon
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
40. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 09.08.2014 /sobota, 32. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

41. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 17.08.2014 /nedeľa, 33. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase krátko po 09.30 h v L. H., na ul. J.
R., pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení

sa úpravy styku otca s maloletou a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012-77
zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 9CoE/6/2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa
uložená pokuta vo výške 200,- eur a uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8Em/1/2012 zo dňa
05.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 jej bola v konaní o výkon rozhodnutia o

výchove maloletého dieťaťa uložená ďalšia pokuta vo výške 200,- eur,
42. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 23.08.2014 /sobota, 34. kalendárny týždeň roku 2014/ v čase asi o 09.30 h v L. H., na ul. J. R.,pri dome č. XXXX/XX neumožnila otcovi maloletej H. L. styk s mal. U. L. a túto H. L. neodovzdala,
čím nerešpektovala vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 41Co/17/2011-121 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P 102/2011 - 292 zo dňa 08.04.2013, právoplatným dňa

41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 23.11.2013 v čase asi o 10.00 h v L. H., na ul. J. R., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila starým
rodičom maloletej U. E. L. a H. L., nar. XXXX styk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. a H. L., nar. XXXX sú oprávnení stretávať

sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho
v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012
zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu

Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
44. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,

dňa 04.01.2014 v čase krátko po 10.00 h v L. H., na ul. J. R., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila starým
rodičom maloletej U. E. L. a H. L., nar. XXXX styk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. a H. L., nar. XXXX sú oprávnení stretávať
sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou

po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho
v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012
zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.

k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
45. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 15.02.2014 v čase asi o 10.00 h v L. H., na ul. J. R., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila starej

matke maloletej U. E. L. styk s mal. U. L. a túto starej matke neodovzdala, čím nerešpektovala
rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. a H. L., nar. XXXX sú oprávnení stretávať sa s
mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho v

mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012
zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o

výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
46. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 29.03.2014 v čase asi o 10.00 h v L. H., na ul. J. R., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila starýmrodičom maloletej U. E. L. a H. L., nar. XXXX styk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. a H. L., nar. XXXX sú oprávnení stretávať

Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
47. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 10.05.2014 v čase asi od 10.00 h v L. H., na ul. J. R., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila

starej matke maloletej U. E. L. styk s mal. U. L. a túto starej matke neodovzdala, čím nerešpektovala
rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. a H. L., nar. XXXX sú oprávnení stretávať sa s
mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho v

výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,
48. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 21.06.2014 v čase asi o 10.00 h v L. H., na ul. J. R., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila starým
rodičom maloletej U. E. L. a H. L., nar. XXXX styk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím

nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. a H. L., nar. XXXX sú oprávnení stretávať
sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho
v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že

bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012
zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- eur,

49. ako matka mal. U. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola maloletá rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k.
41Co/17/2011-121 zo dňa 05.03.2012 právoplatným dňa 18.04.2012 zverená do osobnej starostlivosti,
dňa 02.08.2014 v čase asi o 10.00 h v L. H., na ul. J. R., pri dome č. XXXX/XX, neumožnila starým
rodičom maloletej U. E. L. a H. L., nar. XXXX styk s mal. U. L. a túto starým rodičom neodovzdala, čím
nerešpektovala rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 27.10.2011 ktorým bolo určené, že E. L. a H. L., nar. XXXX sú oprávnení stretávať
sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00 h počnúc prvou sobotou
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať im ho
v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku napriek tomu, že
bola na rešpektovanie uvedeného rozsudku vyzvaná výzvou Okresného súdu Senica č. k. 7Em/1/2012

zo dňa 03.04.2012, ktorú prevzala dňa 12.04.2012 v L. H. a následne uznesením Okresného súdu
Senica č. k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.
k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 jej bola v konaní o
výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 200,- Eur.

Za to súd obžalovanej podľa § 349 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák., súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 2 /dva/ roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. súd obžalovanej uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojho
obhajcu.. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že napriek rozsiahlosti vykonaného dokazovania

prvoinštančným súdom nebolo preukázané úmyselné konanie obžalovanej, ktoré v zmysle skutkovej
podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia obligatórne vyžaduje. V tomto pripomína, že
platí zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu, nejde teda o trestnú zodpovednosť.
Vykonaným dokazovaním bolo práve naopak preukázané, že obžalovaná vždy riadne a včas pripraví
maloletú U. L. na styk s otcom H. L.. Poukazuje na skutočnosť, že obžalovaná nikdy maloletú
neprogramovala proti otcovi H. L., neodhovárala ju od styku s otcom, prípadne otca pred maloletou

neosočovala. Túto skutočnosť vzhľadom na jej neexistenciu považuje za nepreukázateľnú, pričom
žiadny dôkaz vykonaný v prvoinštančom konaní nepreukazuje úmysel obžalovanej smerujúci k mareniu
výkonu styku maloletej U. L. s jej otcom H. L..
Maloletá U. L. má sama osobitný strach z otca H. L., resp. prechováva k otcovi veľmi zvláštny odstup.
Dôvody tohto konania sú včak na strane maloletej U. L., dané jej vôľou a z jej vlastného rozhodnutia styk

neprebieha, pričom obžalovaná sa na tomto nijako nepodieľa. Maloletá U. L. sama marí styk s otcom
H. L. svojím správaním a obžalovaná jej konanie nijakým spôsobom proti otcovi H. L. nepodnecuje ani
neprogramuje. Maloletá má pravdepodobne len strach, resp. jej vzájomný vzťah s otcom je osobitný,
zrejme najmä z dôvodu, že s otcom trávi minimum času, nepozná otca až tak dobre, a teda maloletá
si vyžaduje neustálu prítomnosť obžalovanej počas styku s otcom, čo však otec odmieta a chce byť s

maloletou sám.
Má za to, že v prípade konania obžalovanej absentuje úmyselné zavinenie, pričom táto obligatórna
náležitosť skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 394 Tr. zák.
nebola v konaní pred prvoinštančným súdom žiadnym dôkazom preukázaná. Obžalovaná sa žiadnym
spôsobom ani komisívne, ani omisívne nepodieľa na marení uskutočnenia styku otca H. L. s maloletou

U. L.. Obžalovaná vždy privedie maloletú U. L. na miesto odovzdania k styku otcovi, avšak samotná
maloletá sa bráni a nepraje si styk s otcom. Maloletá odmieta tráviť s otcom čas, osoby otca sa z jej
známych dôvodov štíti. Za predpokladu, že je maloletá fyzicky odovzdaná otcovi aj násilím, maloletá
je podráždená, plače, kope a následne sa vracia k obžalovanej. Opakovane pripomína, že tento postoj
maloletej U. L. reflektuje aj na neprirodzené správanie otca H. L. počas priebehu výkonu styku. Zároveň

upozorňuje, že nevôľa maloletej U. L. voči otcovi súvisí aj so násilným správaním otca H. L., na ktoré
prvoinštančný súd vôbec neprihliadol.
Prvoinštančný súd pri posudzovaní veci odignoroval existenciu a povinnosť aplikácie princípu ultima
ratio a zásady subsidiarity trestnej represie v predmetnej veci, a teda rozsudok, resp. vôbec
trestnú represiu v tomto nemožno považovať za proporcionálne riešenie s účelom sledovaným

trestným konaním a funkciou, ktorú trestná represia plní. Jednotlivé zložky proporcionality pritom sú
spôsobilosť , nevyhnutnosť a adekvátnosť použitia trestnoprávneho prostriedku ochrany a vyjadrujú
nutnosť zodpovedania otázky, či neexistuje alternatívne riešenie v mimotrestnej oblasti, ktoré by
predstavovalo menšie obmedzenie základných práv určitej osoby. Ingerencia donucovacej moci štátu
v čase, keď neboli vyčerpané všetky zákonné prostriedky, predpokladané právnym poriadkom by bola

neprimeraným zásahom do práv obžalovanej. Trestnoprávna represia obžalovanej pre existenciu
rodinnej situácie , ktorá zdeformovala maloletú U. L., je v prípade obžalovanej nežiadúca, nakoľko
táto rodinná situácia a deformácia maloletej nie je vinnou úmyselného konania obžalovanej ,pričom
účelom skutkovej podstaty trestného činu v zmysle 349 Tr. zák. je ochrana pred úmyselným marením
výkonu rozhodnutia styku s dieťaťom zo strany jedného rodiča a nie trestný postih jedného z rodičov

za existenciu rodinnej situácie , ktorá vznikla dlhodobým vývojom vzťahov. V tomto poukazuje skôr na
v trestnom konaní vyslovené odporúčanie sociálnych pracovníkov obom rodičom maloletej podstúpiť
spoločnú psychoterapiu.
Vzhľadom na dôkaznú núdzu súdu pri preukázaní subjektívnej stránky skutkovej podstaty - úmyselného
zavinenia obžalovanej, upozornila prvoinštančný súd na zásadu in dubio pro reo, na ktorú však tiež

nebolo prihliadnuté. Nakoľko z doposiaľ vykonaného dokazovania nepochybne nevyplýva úmyselné
zavinenie obžalovanej, bolo nevyhnutné, aby prvoinštančný súd skutkový stav zhodnotil v súlade so
zásadou in dubio pro reo. Zásada in dubio pro reo vychádza zo zásady prezumcie neviny, pričom
táto vyjadruje objektívny stav, podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom jehorozhodnutie musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver,
že skutok, ktorý sa dáva v konaní za vinu spáchala obžalovaná. Zásada prezumcie neviny má svoje
odzrkadlenie najmä v dokazovaní, pri ktorom sa vychádza z predpokladu, že obžalovanému sa musí

spáchanie skutku relevantne preukázať, čo sa však v predmetnom trestnom konaní s obžalovanou
nestalo. Pri aplikácii zásady in dubio pro reo je nevyhnutné v trestnom konaní postupovať tak,
že pokiaľ existujú o otázke viny obžalovaného rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť
inými dôkazmi, je súd povinný rozhodnúť v jeho prospech, a teda oslobodiť obžalovaného spod
obžaloby. Uvedené pravidlo sa vždy použije pokiaľ ide o skutkové zistenia - otázky skutkového

stavu. V trestnom konaní obžalovanej však prvoinštančný súd napriek tomu, že sa vykonaným
dokazovanímnepodarilojednoznačnepreukázaťzavinenieobžalovanej,vyniesolodsudzujúcirozsudok,
hoci obžalovanú vzhľadom na hore uvedené mal podľa§ 285 ods. 1 písm. c/ Tr. por. oslobodiť.

Zástupca KP navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania obžalovanej podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že odvolanie
obžalovanej nie je dôvodné.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výsluchom obžalovanej C. L., vypočul svedkov - poškodených H. L. ml., H. L. st., E. L., svedkov Bc. E.
O., B. F., H. J., H. F., C. O., B. H., Mgr. A. B., H. E., U. R., J. R., C. V., vykonal konfrontáciu obžalovanej a
svedka - poškodeného H. L. ml., konfrontáciu obžalovanej a svedkyne - poškodenej E. L., konfrontáciu

obžalovanej a svedka - poškodeného H. L. st., vypočul znalkyňu z odboru Psychológia, odvetvia
Klinická psychológia detí PhDr. Zitu Michlerovú k znaleckému posudku č. 6/2014, znalkyňu z odboru
Zdravotníctvo, odvetvia Psychiatria MUDr. Danielu Martišovú k znaleckému posudku č. 44/2014, prehral
videonahrávky z USB kľúča, ktoré vyhotovila obž. C. L. v termínoch, kedy malo dôjsť k stretnutiu otca s
mal. U., prehral CD nosiče a nosiče DVD zo stretnutia otca s mal. U. v dňoch 28.12.2013 a 30.11.2013,

22.2.2014 a 2.3.2014, 9.8.2014 a 17.8.2014, 3.8.2014 a 31.8.2014, 22.6.2014, 15.2.2014 a 16.2.2014,
8.2.2014, 26.7.2014, 4.1.2014, 16.3.2014, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní, Reportáž Deti
patria rodičom, prečítal listinné dôkazy a to: znalecký posudok znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie
Klinická psychológia detí PhDr. Zity Michlerovej č. 6/2014, znalecký posudok znalkyne z odboru
Zdravotníctvo, odvetvie Psychiatria MUDr. Daniely Martišovej č. 44/2014 a znalecký posudok znalca z

odboru Zdravotníctvo, odvetvie Psychiatria MUDr. Michala Bolehradského č. 9/2014, znalecký posudok
znalkyne PhDr. Zity Michlerovej č. 10/2013 (ZP bol podaný v inej veci, ktorá sa súbežne vedie na
OS Senica, preto je tento oboznámený len ako listinný dôkaz, nie ako znalecký posudok), úradné
záznamy zo dňa 25.1.2014 a 19.10.2013, 19.5.2014, 16.5.2014, 16.5.2014, správy ÚPSVaR Senica zo
dňa 11.12.2013, 24.1.2014, 10.2.2014, 19.5.2014, 26.5.2014, 26.5.2014, 3.3.2014, 13.6.2013, 8.7.2014,

15.7.2014, 4.8.2014, 22.7.2013, 14.8.2013, 16.8.2013, 23.8.2013, 5.11.2013, 16.4.2014, 20.4.2015, ,
lekárske správy zo dňa 13.12.2013, 3.1.2014, 5.12.2013, 14.11.2013, 27.1.2014, 10.2.2014, 16.4.2014,
26.5.2014, 22.7.2014, 25.6.2014, 4.8.2014, 12.8.2014, lekárske správy MUDr. C. L. k skutku č. 5 a k
skutku č. 6, záznam zo služby OR PZ Senica, úradné záznamy polície zo dňa 10.11.2013, 11.1.2014,
25.1.2014, 19.4.2014, 21.6.2014, 6.7.2014, 17.8.2014, 16.3.2014, výpis linky operačného strediska

zo systému ReDat zo dňa 11.1.2014, Správu OZ Deti patria rodičom, lekársku správu MUDr. L. k
skutku č. 17, 18, lekársku správu k skutku č. 21, Úradný záznam z vyťaženia MUDr. L. k skutku č. 22,
lekársku správu k skutku č. 25, lekársku správu k skutku č. 27, výpis hovorov, správu zo systému ReDat,
správy z psychologickej ambulancie Mgr. S. V., výpis dokumentácie z psychologickej ambulancie Mgr.
S. V., správu detskej ambulancie MUDr. L., zápis dychovej skúšky, správu z psychologického posúdenia

akreditovaného subjektu, správu z psychologického posúdenia ORCHIDEA, rozsudok OS Skalica č.k.
1C 5/2011 zo dňa 7.4.2011, rozsudok KS Trnava č.k. 41Co 17/2011 zo dňa 5.3.2012, uznesenie OS
Senica č.k. 8Em/1/2012 zo dňa 16.11.2012, uznesenie KS Trnava č.k. 9CoE 6/2013 zo dňa 7.5.2013,
rozsudok OS Senica č.k. 9P/102/2011 zo dňa 8.4.2013, rozsudok KS Trnava č.k. 23CoP 56/2013 zo dňa
29.7.2013, uznesenie OS Senica č.k. 8Em 1/2012 zo dňa 5.8.2013, rozsudok OS Senica č.k. 7P 9/2011

zo dňa 12.10.2011, právoplatný dňa 27.10.2011, uznesenie KS Trnava č.k. 10CoE 93/2013 zo dňa
27.6.2013, výzvu OS Senica zo dňa 3.4.2012 adresovanú C. L., aby sa podrobila súdnemu rozhodnutiu
a to rozsudku OS Senica č.k. 7P/9/2011 zo dňa 13.10.2011, právoplatný 27.10.2011 o úprave styku
(prevzaté obžalovanou 12.4.2012), uznesenie OS Senica o uložení pokuty 200,- € č.k. 7Em 1/2012 zodňa 16.11.2012, právoplatné dňa 31.7.2013 (prevzaté obžalovanou 22.11.2012), uznesenie KS Trnava
vo veci exekúcie o výchove mal. dieťaťa č.k. 10CoE/93/2013 zo dňa 27.6.2013, uznesenie OS Senica
č.k. 6P/21/2014 o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým bol zakázaný styk otca s

mal. U. L. zo dňa 10.10.2014 z čl. 1325, následne zmenené uznesením KS Trnava č.k. 24CoP/103/2014
zo dňa 17.12.2014, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, správu z psychologického posúdenia ORCHIDEA zo dňa 28.10.2012,
správu ošetrujúcej lekárky MUDr. C. L., služobné záznamy polície, obžalobu na C. L. pre rovnaký
skutok, ktorá je vedená na OS Senica pod osobitným číslom konania, odpis registra trestov, správu

Obecného úradu L. H., výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovanú, výpis z ústrednej
evidencie priestupkov MV SR na poškodeného H. L. ml., rozkaz o uložení sankcie za priestupok OÚ
Senica zo dňa 21.10.2010 H. L. ml., rozhodnutie OÚ Senica o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia,
rozhodnutieOÚSenicazodňa5.9.2011,3.5.2012,4.5.2012,6.6.2012,15.6.2012,19.10.2012,6.6.2013,
13.12.2013, 11.2.2014, spis OS Senica č. k. 6P/1/2014, z uvedeného spisu najmä rozsudok aj znalecký
posudok znalkyne PhDr. Zity Michlerovej č. 10/2013, vyšetrovací spis OR PZ Senica ČVS: ORP-299/

OVK-SE-2013 - trestné oznámenie matky pre zločin týrania blízkej osoby a oboznámil sa aj s ostatným
obsahom trestného spisu.

Pokiaľ ide o vyššie uvedené dôkazy tieto okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi
podrobne a detailne rozvádza preto krajský súd na tieto len poukazuje.

Čo je však dôležité uviesť je skutočnosť že rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 41Co/17/2011-121
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 9P 102/2011-292 zo dňa 8.4.2013, právoplatné dňa
27.8.2013, bolo určené, že otec / poškodený H. L. /je oprávnený stretávať sa s maloletou U. každý
párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do

17.00 hod. bez prítomnosti matky no i napriek tomu obžalovaná neumožnila H. L. styk s mal. U. a túto
mu neodovzdala v dňoch 19.10.2013, 10.11.2013, 16.11.2013, 24.11.2013, 30.11.2013, 14.12.2013,
25.12.2013, 28.12.2013, 5.1.2014, 11.1.2014, 19.1.2014, 25.1.2014, 2.2.2014, 8.2.2014, 16.2.2014,
22.2.2014, 2.3.2014, 8.3.2014, 16.3.2014, 22.3.2014, 30.3.2014, 5.4.2014, 13.4.2014, 19.4.2014,
27.4.2014, 3.5.2014, 11.5.2014, 17.5.2014, 25.5.2014, 31.5.2014, 8.6.2014, 14.6.2014, 22.6.2014,

28.6.2014, 6.7.2014, 12.7.2014, 20.7.2014, 26.7.2014, 3.8.2014, 9.8.2014, 17.8.2014, 23.8.2014.

Obdobne nerešpektovala rozhodnutie rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 7P/9/2011 zo dňa
13.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011, ktorým bolo určené, že E. L. a H. L., nar.
XXXX sú oprávnení stretávať sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00

h počnúc prvou sobotou po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk
pripraviť, odovzdať im ho v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii
styku, s tým, že starým rodičom maloletej E. L. a H. L., nar. XXXX neumožnila styk s mal. U. dňa
23.11.2013, 4.1.2014, 15.2.2014, 29.3.2014, 10.5.2014, 21.6.2014, 2.8.2014.

Obžalovaná v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou mal. U.,
nar. X.X.XXXX, dieťa pochádza z manželstva. Otcom dieťaťa je H. L. ml. Ich manželstvo bolo rozvedené
v marci 2011 na OS Skalica. Mal. U. zveril súd do osobnej starostlivosti matky, bol upravený aj styk otca
s mal. U. a tento mal právo stretávať sa s U. každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu od 09.30
hod. do 17.00 hod. Neskôr došlo na návrh starých rodičov k úprave styku mal. U. so starými rodičmi. Po

rozvode, otec začal pravidelne chodiť v určených termínoch za U., ale vydržal s ňou maximálne hodinu,
keď spolu kočíkovali. Takto to fungovalo do apríla 2011. Na jeseň 2011 otec prestal chodiť za dcérou do
L. H. s tým, že ona má prísť do Senice alebo do Y.- R. s dieťaťom, v čase, keď sa mal realizovať styk. Od
februára 2012 do marca 2012 U. už chodila s otcom bez jej prítomnosti tak, že ju odovzdala pred bránou
domu a utekala sama za otcom, tešila sa. Niekedy v polovici marca 2012 nastal zlom a U. odmietala za

otcom ísť, mala strach. Potom zistila, že U. nechcela ísť na WC, vtedy mala dva a pol roka. Následne
sa od maloletej dozvedela, že ju otec zavrel na WC. Odvtedy sa U. už s otcom nechcela stretávať. Keď
otec prišiel pre U. a videl, že nechce s ním ísť, privolal si policajnú hliadku. Od marca 2012 do decembra
2012 do Vianoc už U. s otcom nechodila do P. s tým, že keď prišla polícia tak H. L. odišiel s políciou
preč a už sa nevrátil za dcérou. V tomto čase dieťa obliekla, pripravila na styk s otcom, s dieťaťom sa

postavila na dvor k bránke, U. tam nechcela s ňou stáť, utekala do vnútra. Keď otec aj s políciou videl,
že U. k nemu nechcela ísť odišiel s nimi. Policajti to riešili vždy tak, že povedali, že oni nemôžu vstúpiť
do dvora, zobrať U. a dať mu ju ako si to predstavoval, že ju násilím odvedú. Takto to prebiehalo až
do Vianoc 2012. Vtedy bývalý manžel prišiel aj s policajtmi do dvora, U. sa schovávala, držala sa jejza nohy, pišťala, kričala o pomoc, otec si ju zobral a odviedol ju do P. za asistencie polície. Vrátil ju v
určenú hodinu, takto to fungovalo stále U. si zobral za asistencie polície. Bolo to tak až do 24.2.2013.
Odvtedy už k takémuto blízkemu kontaktu medzi otcom aj U. nedošlo. Odvtedy prebiehali stretnutia tým

spôsobom, že otec prišiel vždy v určený termín ale U. s ním odísť nechcela. Ona U. vždy pripravila, aby
sa nebála aj volala otca maloletej, aby išiel do dvora pre ňu alebo aby išiel dovnútra k nim za ňou, ale
on nešiel. Potom už s U. nechodila pred bránu ale zostala vo dvore, lebo U. nechcela ísť pred bránu.
Nechcela sa na neho ani pozrieť a mala z neho strach. Ešte pred 24.2.2013, kedy sa prakticky posledný
krát realizoval nejaký bližší kontakt U. s otcom, v septembri 2012 vyhľadala psychológa a to Mgr. S. V. z

H., U. tam povedala, že nechce ísť k otcovi, lebo ju bil po hlave keď plakala za mamou. U. odmietala ísť
na stretnutie aj s jej starými rodičmi z otcovej strany preto, lebo boli pri tom, keď jej otec ubližoval, teda
že ju bil. Starí rodičia sa s mal. U. stretli naposledy v marci 2012. U. sa hrala s babkou v kaviarni. Raz
sa koncom júna 2013 U. stretla so starou matkou v materskej škôlke s tým, že jej stará matka priniesla
tortu. Na druhý deň jej učiteľka opisovala ako to prebiehalo, že U. bola pri učiteľke V., nechcela sa baviť
so starou mamou. Obžalovaná učiteľkám povedala, že U. má zo starých rodičov strach. Nikdy však

učiteľkám nezakazovala, aby neumožnili styk U. s otcom alebo so starými rodičmi. Podľa jej názoru otec
nemá opravdivý záujem sa stretávať s U., povedal jej, že on sa postará o to, aby sa dostala do väzenia
a podáva stále len trestné oznámenia. Jeho záujem je len jej škodiť. Maloletú vždy pripraví na stretnutie,
už v strede týždňa jej hovorí, že príde pre ňu otec a starí rodičia, že ju zoberú do zoologickej záhrady,
ráno ju zobudí, nachystá jej aj občerstvenie. Vždy ju oblečie primerane ročnému obdobiu, vždy má veci

zo sebou. Aj U. na dvore povzbudzuje a nabáda, aby išla s otcom alebo starými rodičmi. Keď zbadá
otca alebo svojich starých rodičov tak sa schováva alebo utečie preč. Ponúkla jej aj, že pri styku s nimi
bude prítomná aj ona, ale maloletá povedala pred pani O. aj B. na ÚPSVaRe, že s otcom nepôjde. To
bolo v apríli 2015. Asi dva roky dozadu jej začal otec nosiť nejaké darčeky, vždy ich zavesil na bránku,
lebo nechcel ísť za ňou do dvora. Niekedy išla po tie darčeky, lebo U. povedala, že to má ísť zobrať. U.

tiež brala niekedy so sebou ale nechcela sa k otcovi priblížiť.

Naproti tomu svedok - poškodený H. L. ml. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že je otcom mal. U. L., nar. X.X.XXXX, ktorá pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené.
U. bola zverená do výchovy matky, bolo to rozsudkom KS Trnava v spojení s rozsudkom OS Senica

a bol zároveň upravený aj styk s U.. Bol oprávnený stretávať sa s maloletou U. každý párny týždeň v
sobou od 9.30 - 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 09.30 - 17.00 hod. Tento styk sa podľa
týchto rozhodnutí nerealizoval. Od roku 2011 mu obžalovaná U. odmietala dávať, prakticky už počas
manželstva to robila, to bola jedna z príčin rozvodu. Keď prišiel do L. H., kde sa zdržovala obžalovaná
s U., tak mu povedala, že mu malú nedá, lebo nie je právoplatný rozsudok. No ani po právoplatnosti

rozsudku sa však styk nerealizoval. Malú videl len cez okno, keď tam prišiel alebo vôbec nie. Obžalovaná
mu mala U. odovzdať, ale ona mu ju vôbec nepriviedla. Brána na rodinnom dome bola zatvorená,
obžalovaná zostala stáť za bránou vo dvore, niekedy s U., niekedy bez nej, oznámila mu, že ona mu U.
nevydá alebo niekedy, že U. s ním nechce ísť, a to bola ešte malé bábo, ktoré ešte nevedelo poriadne
rozprávať, mala dva a pol roka. Naposledy videl U. 24.2.2013, kedy prišiel na stretnutie v určenom čase,

U. chcela s ním ísť, nemala žiadny problém. U. vyzdvihol pri bráne domu, zobral si ju, zobral jej veci a
dal ju do auta do autosedačky, v tom začala obžalovaná kričať na svoju matku a svojho otca, že aké má
návyky, a oni pribehli bola tam aj jeho matka a obžalovanej mama U. R. vytiahla U. bez jeho dovolenia z
auta. Odvtedy U. nevidel, hoci tam pravidelne stále chodí. Niekedy je brána zavretá, niekedy otvorená,
obžalovaná príde s malou 10 metrov vo dvore od brány, niekedy 5 metrov, niekedy príde obžalovaná

sama povie, že U. nechce ísť s ním, že sa ho bojí. Pri stretnutiach nikdy nepoužíva nadávky, len zvýši
hlas, aby ho počuli na tú diaľku. Snaží sa komunikovať s U. ale len na diaľku, nemôže ísť do dvora,
prihovára sa jej, U. ho odmieta a niekedy si ho vypočuje, ale vstupuje do toho už obžalovaná a malá
prestane už na neho reagovať. Potom U. ide dovnútra do domu, obžalovaná za ňou volá, ale ona sa
nevráti a už potom ani neprídu k bránke. On sa do dvora bojí ísť, pretože buď ho tam napadnú jej otec

alebo jej brat, už sa to stalo a to v roku 2010. Nemal nikdy zákaz vstupu do dvora, ale bojí sa. Tak
začal robiť tak, že kontaktuje úrad práce aj políciu, ale tiež si neporadia. Obžalovaná mu malú nedá
ani v tom prípade. Obžalovaná žiadnym spôsobom nepobádala mal. U., aby za ním išla a stretla sa s
ním. Práve naopak, keď malá povedala, že s ním nechce ísť, obžalovaná ju pohladkala a dala jej pusu.
Odmietala aj riešenie, že by išla s nimi spolu s U.. U. mu sama z očí do očí nepovedala, že sa ho bojí.

Vždy zasiahla matka a povedala, že sa ho bojí preto, lebo jej namáčal vlasy do kakaa a že ju bil. Teraz
mu to už U. povie aj sama. Vie, že U. chodí do škôlky v L. H. a navštívil ju v škôlke, povedali mu, že malá
je šikovná, nie sú s ňou žiadne problémy. Keď to zistila obžalovaná a jej matka tak urobili cirkus v škôlke,
že sa informoval na U.. Zároveň aj pani učiteľke V. odovzdal hračky, ktoré pre U. priniesol a hovoril aj sriaditeľkou. To bolo v roku 2015. Na jednej strane obžalovaná tvrdí, že ona nebráni v styku otca s mal.
U. a vedie ju k tomu, aby sa s ním stretávala a na druhej strane dala návrh na zákaz styku otca s U.. On
však nemá žiadny zákaz navštevovať maloletú ani jej škôlku. Okresným súdom v Senici bolo vydané

predbežné opatrenie, v ktorom mal zákaz styku ale toto bolo zrušené. Na Vianoce 2012 obžalovaná
robila obštrukcie, prišla polícia, ktorú zavolal, policajti išli s ním dovnútra, malá bola v obývačke, hrala
a keď ho uvidela rozbehla sa za ním a kričala „tati, tati". Vtedy zobral U. k nemu domov do P., malá
bola šťastná, odtiaľ sú tie fotografie, ktoré dal do spisu. Voči U. sa nikdy nedopustil násilia. Nikdy by si
nedovolil nechať U. zatvorenú na WC. U neho sa WC ani nedá zamknúť, dvere majú kolaudačnú chybu.

V marci 2012 nemala U. žiaden zlom, kúpil jej čižmičky, mala z toho radosť, ukazovala ich matke pri
bránke ich rodinného domu a povedala, že sú lepšie než jej kúpila mama. Pokiaľ bude žiť a dýchať tak
sa bude o U. zaujímať. Kvôli U. urobil aj zmenu v zamestnaní, kde má vyššiu mzdu, aby mohli chodiť
aj na dovolenky.
Svedkyňa - poškodená E. L. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že
styk starých rodičov s mal. U. je upravený na základe rozsudku Okresného súdu Senica a to, že sa

môžu s ňou stretávať každých 6 týždňov v prítomnosti matky a to od 10.00 hod. do 12.00 hod. Tento
styk sa takto nerealizoval. Tento styk od tej úpravy sa zrealizoval čo si pamätá tak jeden krát a to v marci
2012. Vtedy boli aj s obžalovanou - matkou dieťaťa v reštaurácii, kde strávili spolu dve hodiny. Dieťa
ich neodmietalo, všetko bolo v najlepšom poriadku. Keď prišli o nasledujúcich 6 týždňov, tak malá U.
stála ďalej od nich vo dvore, za zatvorenou bránou a nič. Spoza brány sa jej prihovárali ale U. na nich

nereagovala. Asi po 5-tich minútach sa otočila a zobrala U. zo sebou dovnútra. Odvtedy sa už ich styk s
U. vôbec nerealizoval. Na Vianoce 2012 mal syn U. u seba v P., pri tom boli aj oni. Dieťa bolo kľudné, bez
problémov sa s U. pohrali. Obžalovaná nebola prítomná, syn priviezol U., boli pre ňu všetci spolu. Bolo to
23.12.2012, lebo deň predtým sa mali oni- starí rodičia stretnúť s U., ale to sa neuskutočnilo, z dôvodu,
že im ju obžalovaná nechcela dať a ani nechcela ísť na stretávku s nimi. Tak na druhý deň 23.12.2012

prišli spolu so synom pre U., prišla tam aj polícia a syn si U. zobral za účasti polície. Obžalovaná sa
postavila za bránu s U., nevyšla s dieťaťom pred bránu, brána bola zatvorená, syn zavolal políciu, prišiel
policajt Planka z OO PZ Šaštín-Stráže. Policajti vošli do dvora, následne za nimi aj jej syn a zobral si U.
zo dvora bez nejakých problémov. Oni s manželom čakali v aute a potom išla U. s nimi do P.. Nasledujúci
deň 24.12.2012 si zobral syn U. z obývačky zase za asistencie polície. Ona s manželom čakali vonku. S

U. normálne komunikovali, hrali sa s ňou. U. normálne papala, všetko bolo v poriadku. Po tomto U. mal
v P. asi 2-3 krát, medzitým bolo, že U. je chorá, že nemôže ísť, čo akceptovala. U. nikdy neplakala na
žiadnom stretnutí, nehádzala sa o zem. Takto to bolo do februára 2013. Je zarážajúce, že obžalovaná v
roku 2013 po tom, čo sa tieto kontakty dieťaťa s otcom normálne realizovali, dala návrh na zákaz styku
otca s dieťaťom. Sú fotografie, z ktorých je zrejmé, že U. je šťastná s otcom a matka to vedela. Vždy U.

dali hračky a mala radosť. Svoj návrh na zákaz styku odôvodnila tak, že U. sa správa v škôlke agresívne,
aj oni, že sa voči U. správajú agresívne. Vôbec taký posledný bližší kontakt s U. bolo vo februári 2013,
kedy už syn mal U. aj v aute, ona bola so synom, vtedy tam polícia nebola. V tomto prípade obžalovaná
odovzdala U. otcovi, vyšla s ňou von zo dvora. U. usadili so synom do auta, syn jej dal U. na ruky v aute,
pripravoval sedačku, že ju tam usadí. Vtedy obžalovaná vyvolala konflikt, fyzicky ju napadla, zavolala

svoju matku, tá zavolala manžela a spoločne zobrali U. z auta von. Odvtedy už k styku syna s U. nedošlo.
Odvtedy ju nevideli. Jej syn pravidelne každý týždeň chodí za U. na styk ale bezvýsledne. Povie, že U.
nechce ísť, lebo sa ich bojí, lebo ju ževraj bili. V júni 2013 bola po dohode s celou svojou rodinou vyslaná
do MŠ v L. H. s tortou, lebo jej chcela urobiť radosť, aby to mohla osláviť svoje narodeniny s kamarátmi
v škôlke. Ona sa predstavila, pani riaditeľka E. jej dovolila vstúpiť do triedy, vysvetlila jej, prečo prišla.

Deti sa tam hrali, všetky deti vrátane U. boli radi, zvítala sa s U., deťom rozdelili tortu. U. dala aj darčeky,
aby rozdala aj deťom. U. sa opýtala, či si pamätá kto je, vedela kto je a povedala jej, že nejde s ňou
a ona jej povedala, že ju prišla len pozrieť, že ju nikam nezoberie. To bolo asi 5-7 minút. Opýtala sa,
či môže za ňou ešte prísť, povedala, že áno, zakývala jej potom a poslala jej pusu. Aj jej pusu dala,
keď prišla za ňou. Viacej už do škôlky za U. nešla, lebo jej učiteľky povedali, že nechcú mať problémy.

Pýtala sa, či môže ešte niekedy prísť aj so synom. Učiteľka povedala, že nie, sú to ich rodinné problémy
a nechcú to zanášať do škôlky. Tak len do škôlky posielali darčeky pre U.. V júni 2013 sa dozvedeli,
že obžalovaná zobrala U. k psychiatričke k MUDr. H. v Senici, s tým, že stretávky otca prebiehajú tak,
že dieťa odvádza polícia. Toto sa nikdy nestalo a oni U. ani potom už nevideli. Asistovala polícia ale to
bolo v decembri 2012, eventuálne február 2013 ale nie v máji a v júni 2013, kedy oni už U. nevideli a

to až do novembra 2013. Potom ju videli len vo dvore, matka ju nevyviedla pred bránu. Pri stretnutiach
dochádza k zvyšovaniu hlasu, lebo U. stojí ďaleko od nich. K hádkam z ich strany neprišlo. Čo sa týka
stretnutí s U. dňa 10.5.2014, 21.6.2014 a 2.8.2014, oni sa na týchto stretávkach nestretli s U., videli ju
len minútu, dve, zašli potom dovnútra. U. vždy bola oblečená, nebola nahá, nemala veci zo sebou, bránabola zatvorená, nevyviedla U. von pred bránu. Obžalovaná tam mala doslova z toho srandu, že ešte
stále stojí pred bránkou. V júni sa to zopakovalo to isté, tam matka zavolala potom políciu, obviňovala
ju, že jej nadáva, že U. vyhodili do pola. U. oslovovala jej syna tatino. Nikdy sa k nej nesprával hrubo,

nebil ju, nezatváral na WC. U. sa ich vôbec nebála ani jej, keď bola za ňou v škôlke. Nosili jej aj darčeky,
niektoré sa k nej ani nedostali. Potom čo sa nakopili hromadne ich odoslali do škôlky, alebo syn darčeky
vešal na bránku, oni starí rodičia nie, nechcela ich prevziať. Odkazovala, aby to nechali na chodníku
alebo na rozvodovej skrinke. Oficiálne nemali zakázaný vstup na ich pozemok, to im zakázali len rodinní
príslušníci, že tam nesmú ísť, lebo aj ju pán R. vyhnal z pozemku. Skutočnosť, že U. spontánne a sama

pred viacerými osobami ako pracovníčkami úradu práce, psychologičkou, znalkyňou uvádza, že bola
zatváraná na toalete, že bola aj zbitá z tohto dôvodu, že plakala stále za mamou, má naučenú. Matka
to stále šíri, aj že vraj všetkých podplatili aj políciu. Ju to už uráža.
Svedok - poškodený H. L. st. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že
na stretávky chodí spolu s manželkou. Vždy prídu na 10.00 hod., lebo stretávku majú od 10.00 hod. do
12.00 hod. každých 6 týždňov. Toto dodržiavali, stalo sa len výnimočne, že bol služobne vzdialený, vtedy

išla jeho manželka sama. Nikdy sa s ich vnučkou nestretli, vždy bola vo dvore, bola pri nej jej matka, asi
10-15 m od brány, oni stáli vonku na ulici. Stalo sa, že prišli nejakú minútu po určenom čase, mali prísť
o 10.00 hod, prišli 10.05 hod., už im obžalovaná povedala, že už majú po stretávke, že majú prísť na
čas. Kontakt bol s U. len taký, že v roku 2014 ju videli cez bránku, ktorá bola zatvorená a bola ne nej aj
reťaz. Oslovili U. spoza brány, obžalovaná ju hneď spacifikovala, stavala sa pred U., niečo k nej hovorila

a potom sa malá zobrala a išla preč. Čo jej povedala to nepočuli. Keď U. niečo priniesli povedala, aby
to zavesili na bránku. Za toto obdobie, ktoré je v obžalobe nikdy U. nedostali ako starí rodičia, takže vo
fyzickom kontakte s U. neboli. Čo sa týka vizuálneho kontaktu, tak iba z diaľky, že ju videli za bránkou
dvora asi 15-20 m. Obžalovaná im nepovedala, prečo U. nechce za nimi ísť. Takto sa to už ťahá 6 rokov,
čo im nedáva vnučku, obžalovaná ju nechcela dávať ani za trvania manželstva, na základe toho, že

si obžalovaná vymyslela, že ju starí rodičia aj spolu s ich synom bili v perinke, keď sa narodila. Nikdy
obžalovaná nevyšla s vnučkou na ulicu. Nikdy nepovzbudzovala U., aby išla za nimi, keď s ňou stála vo
dvore. Oni to vnímali tak, že keby na dvore nebola jej matka, tak by U. s nimi úplne v pohode išla. Keď
boli u pána L. na vyšetrení, tam s U. rozprávali úplne v pohode. Dávali návrhy, že sa môžu s U. stretnúť
aj inde a matka im to neumožnila. Obžalovaná im hovorí, že majú ísť do dvora, ale to len preto, aby ich

mohlaobviniť,žejejvstúpilinapozemok.U.saichnebojí,stačí,abyjejobžalovanápovedala,žejevonku
babka a dedko, ktorí ju majú radi. V období od novembra 2013 do augusta 2014 ich nevyzývala, aby
vstúpili do dvora. Volala ich do dvora až teraz niekedy. Nepovedala im, že poďte si pre U., ale povedala
len, aby išli do dvora. Jemu jasne bývalí svatovci povedali, že na ten pozemok nemôže vstúpiť, že je
to ich pozemok. Oni to ani nechcú, len chcú, aby s U. vyšla von za bránku a aby im ju dala. Keď jej

priniesli darčeky tak sa U. len pozerala, obžalovaná povedala, aby to zavesili na bránku. Pri stretnutí boli
aj pracovníčky úradu práce aj si to kamerovali ale nič sa nerealizovalo. Obžalovaná s U. bola vo dvore
a vôbec nereagovala, aby išla za bránku. Keď ešte boli manželia s jeho synom, obžalovaná mu nikdy
vnučku nedala ani na ruky, bola stále u nej, nikomu ju nedala do ruky ani synovi. U. bola naposledy u
nich na Vianoce 2012, on ju doviezol, vôbec s U. nebol žiadny problém. Obžalovaná vtedy trhala kľučku

a už vtedy im nechcela dať U. do auta, dostali ju až na základe toho, že policajti ju zadržali, zamedzili jej
vstup do auta a odišli s autom. Tak sa to stalo dva razy, na Vianoce 23 a 24.12.2012. U. bola nadšená,
úplne v pohode. Obžalovaná U. hrotí do hlavičky, že oni sú zlí, že ju budú biť, že otec je zlý a takto jej
vymazáva mozog. Jeho manželka bola za U. aj v škôlke, zobrala jej tam tortu aj sladkosti, nebol problém.
U. bola úplne v pohode. Manželka hovorila, že U. z nej vôbec nemala strach, komunikovala s ňou.

Svedkyňa Bc. E. O. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že tento spis
vedie asi tri roky, takže môže sa vyjadriť ako sociálna pracovníčka. Bol tam upravený styk s otcom aj
so starými rodičmi s mal. U.. Na týchto stretnutiach sa asi 4x osobne zúčastnila. Nikdy sa nepodarilo
otcovi ani starým rodičom dieťa si prevziať. Väčšinou to bolo tak, že otec prišiel v uvedený čas na
stretnutie, matka s dieťaťom prišla niekoľko metrov od bránky, zastala vo dvore aj s matkou, podotýka,

že obidvaja rodičia si toto natáčali na mobilný telefón. Otec bol vonku za bránkou a snažil sa nejako
nadviazať kontakt s dieťaťom. Väčšinou tak, že ju oslovil a že jej niečo priniesol. Takisto to prebiehalo aj
so starými rodičmi a vždy to skončilo hádkou medzi matkou a otcom aj starými rodičmi. Vždy si vyčítali,
že dieťa otcovi nedáva a ona jemu zase, že malá nechce ísť. Nikdy sa nestalo, že by dieťa vyviedla
pred bránku. Vždy bola za bránou vo dvore. Brána bola vždy zavretá. Keď U. prišla pár metrov cca 30

m pred bránku, nikdy nevyšla von, vždy zostala stáť pri matke a nič nehovorila. Po krátkom čase sa
jednoducho zobrala a išla dovnútra. Išla tam ako pozorovateľ, do dvora neišla ale myslí si, že brána
bola odomknutá, lebo matka povedala otcovi, aby išiel dovnútra ale on sa bál, že matka dá na neho
trestné oznámenie za porušenie domovej slobody. Viac krát to tak povedal, za bránku nešiel nikdy. KeďU. priniesol darčeky, nikdy sa mu nepodarilo odovzdať jej ich. Väčšinou ich zavesil na bránku zvnútra
na kľučku, v poslednom období asi v apríli 2015 to už na bránku nedal, povedal, že to chce dať U.
osobne. Keď sa mu to nepodarilo zobral si to domov a zaniesol to do škôlky, to vie sprostredkovane. Ako

sociálna pracovníčka nemôže posúdiť, čo je pravá podstata príčiny, z pozorovania a z kontaktu s rodičmi
U., viac krát navštívili psychologické poradenstvo a nikdy sa rodičia nedohodli, vždy to stroskotalo tak,
že buď jeden z rodičov vôbec neprišiel alebo komunikácia medzi nimi nebola možná. Počas stretnutí
nemala dojem, že sa maloletá otca bojí, lebo to by plakala. Asi niekedy v roku 2014, keď bola na šetrení
k civilnému konaniu v tejto veci, dieťa jej začalo na impulz matky: "tak im to povedz" samé rozprávať,

že sa otca bojí, že jej ubližoval a že k nemu nechce ísť, že ho nemá rada, že ho nechce, že ju bil
po hlavičke, zatváral ju do WC. Nikto sa jej na to nepýtal, začala to sama hovoriť. Bola prekvapená,
lebo keď tam chodila na šetrenie, vtedy jej nechcela nič povedať. Viackrát vykonávali šetrenie v rodine
matky, pretože tam stále prebiehalo nejaké civilné konanie vo vzťahu k otcovi aj k starým rodičom a
súd ich žiadal o šetrenie pomerov, či má matka vytvorené prostredie pre výchovu dieťaťa, podľa povahy
konania. Zo strany škôlky, nebolo nikdy hlásené, že by U. mala problémy so spánkom alebo psychické

problémy. Na stretnutiach, na ktorých bola ona prítomná, nikdy nevidela, že by dieťa malo batôžtek alebo
tašku s oblečením a bola pripravená na styk s otcom. Väčšinou matka s dieťaťom prišla, mala telefón,
všetko si natáčala, s malou nejako nekomunikovala, matka hovorila tak, že poďte si pre ňu a stála vo
dvore za zatvorenou bránou a oni sa báli vstúpiť do dvora. Myslí si, že obžalovaná nekomunikovala s
dieťaťom v zmysle, že by ho povzbudzovala, aby išla U. za otcom a starými rodičmi. Opakovane rodičov

pozývali priamo k psychológovi, ale vždy to zmarili. Bolo aj tak, že dal súd povinnosť rodičov zúčastniť sa
nejakého terapeutického sedenia a tam to tiež stroskotalo, neprišiel jeden alebo druhý, následne druhý
to odmietol, no proste bezvýsledne.

Svedok B. F. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že so súhlasom

matky obžalovanej p. R. boli na Vianoce 2012 vnútri v dome. Prišli na chodbu, keď ich zavolali dovnútra,
spýtali sa obžalovanej prečo mu nechce dať dieťa, povedali im, že malá s ním nechce ísť. Tak to ukončili
a išli preč. Bol tam viackrát na výjazde. Bolo to len raz, kedy pán L. tú malú dostal na návštevu, to bolo asi
na tie Vianoce 2012. Vtedy ich prehovoril, aby mu ju dali. Išiel sa spýtať mal. U., že či chce ísť s otcom a
ona váhala, potom sa L. opýtal pani R., či môže ísť dovnútra, išiel za malou a tam si k nej čupol a zobral

ju na ruky a malá neplakala, nekopala a išla s otcom. Malá bola v obývačke, za kreslom, do obývačky
vošiel len otec mal. U., oni len dohliadali, aby sa tam nestalo niečo, aby sa rodičia dieťaťa vzájomne
nenapadli, alebo keby mal. U. začala hysterčiť. Ale nedošlo k ničomu, otec si dieťa normálne zobral.
Matka nachystala potom veci dieťaťu. V tom momente, keď otec odnášal dcéru, tak sa balili nejaké veci
pre dieťa. Pán L. tam bol sám, nevie, či starí rodičia sedeli v aute. Nakoľko mal službu v ten deň do 19.00

hod. a pán L. mal vrátiť dcéru o 17.30 hod. a pani L. už o 17.31 hod. volala, že jej nevrátil dcéru a na to
pán L. za dve - tri minúty volal, že dcéru odovzdal. Vždy sa riešila návšteva pána L. ml. u tejto rodiny. Išlo
o styk otca s dieťaťom. Na zákroky ich volal pán L.. Robili viac menej asistenciu pri styku otca s dieťaťom.
Stalo sa to, že si dcéru zobral so sebou a odviezol. Potom si už začala pani L. sťažovať aj na zákroky
polície, čím im bolo zakázané vstupovať do ich dvora, nakoľko majiteľom pozemku boli jej rodičia, ktorí

povedali, že si neprajú, aby tam vstupovali. Stretnutia si začali natáčať na mobilné telefóny, potom už
chodili na zákrok, ale to len k bráne. Videli, že obžalovaná stála 10 m od brány vo dvore, komunikovala
s pánom L., dieťa nevie kde bolo, videli, že sa to k ničomu neuberá a išli na OO PZ Šaštín-Stráže spísať
trestné oznámenie, že styk sa opäť nezrealizoval. Oni prišli asi 20 min po tom, čo sa mal styk zrealizovať,
niekedy to bolo viac alebo menej minút. Nepamätá si, že by obžalovaná volala pána L., aby si išiel pre

U.. Pán L. tam nešiel preto, lebo majitelia domu si to neželali. Niekedy bola brána zamknutá. Pán L.
pred nimi skúšal bránu a tá bola zamknutá. Sem tam si nadávali a toho boli svedkami. V roku 2014 bol
svedkom jedného stretnutia, kedy sa dieťa držalo matky okolo nohy, nevie či plakala, predpokladá, že
nechcela ísť, ona sa potom zobrala a išla dovnútra. V tomto prípade boli pred bránkou vonku na ulici.

Svedok H. J. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol svedkom
jedného výjazdu, keď sa mal realizovať styk otca s dieťaťom, niekedy v roku 2013. Normálne ich
obžalovaná zavolala dovnútra aj s pánom L.. Vie, že vtedy si otec dieťa odniesol na rukách do auta.
Šoféroval jeho otec - L. st., dieťa bolo v pokoji. Obžalovaná následne otvorila zadné pravé dvere a
snažila sa dieťa nasilu zobrať von zo sedačky, čo sa jej nepodarilo, lebo zakročila polícia a odsunuli ju

od auta preč. Bol tam určitý afekt z jej strany, nesúhlas s odvedením dieťaťa, dieťa bolo v pokoji celý čas.
Pán L. s dieťaťom odišiel. Na týchto zákrokoch bol niekoľko krát. Vždy postupovali rovnako, povedali, že
tu je súdne rozhodnutie, že sa má realizovať styk s dieťaťom. Väčšina asistencií bola neúspešná, toto
bola prvá o ktorej vie, že sa zrealizovala, lebo tam bol prítomný. Stalo sa, že ho obžalovaná aj pozvaladovnútra, keď bola malá chorá, následne informoval pána L., že malá je chorá, že nechce ísť, ale išiel
aj tak podať trestné oznámenie. Nevie povedať, koľko krát bola chorá, minimálne raz bola U. chorá.
Vnútri bol dvakrát, z tých desať prípadov bola polovicu pri matke vo dvore. Malá niekedy nebola na dvore

vôbec. Raz mu povedala, keď bol vnútri, že nechce ísť s otcom a povedal to pánovi L. a odišli potom preč.
Keď sa ju snažil nejako osloviť, že bola s matkou na dvore, tak zasahovala do toho obžalovaná, malá sa
viac menej schovávala za ňu, nekomunikovala s nimi ani s otcom. Malá neplakala ani sa nesmiala. Pán
L. sa snažil na ňu hovoriť, ale ona mu neodpovedala, nereagovala naňho. Pani L. zasahovala väčšinu
tak, že keď vypočúval jednu stranu aj druhú stranu tak sa začali rodičia L. medzi sebou hádať, zvrhlo

sa to do toho, že sa obviňovali jeden druhého, k ničomu to neviedlo, aj sa tak rozišli. Pán L. pokiaľ
nebol pozvaný dovnútra stál vonku, oni tiež pokiaľ ich nepozvala boli za bránou, obžalovaná bola s
malou za bránou asi 5-10 m vo dvore. Brána v niektorých prípadoch bola odomknutá tak možno jeden z
desiatich prípadov, ale potom bola už vždy zamknutá. Od matky maloletej nepočul žiadny slovný zákaz
adresovaný maloletej, a fyzicky nevidel, že by malá urobila nejaké kroky smerom k otcovi a že by ju bola
matka zastavila. Ale ani ju nijakým spôsobom nepovzbudzovala, aby išla za otcom.

Svedok H. F. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri stretnutiach
s dieťaťom bol pán L. za bránou zvonku, dieťa bolo vo dvore, oslovoval ju, či nechce ísť s ním, že jej
priniesol nejaké hračky, U. nechcela s ním ísť, schovávala sa za obžalovanú, aj hovorila, že nechce ísť.
Pani L. jej hovorila, či chce ísť za tatinom alebo nechcela, aj ju posielala. Či to bolo od októbra 2013 do

24.8.2014 to nemôže potvrdiť. Keď povedal, že ju posielala tak to bolo v roku 2015, keď tam boli ako
polícia. Volala aj pána L., aby išiel do dvora pre malú, ale pán L. nechcel ísť, lebo sa bál, že by podala na
neho nejaké trestné oznámenie, že neoprávnene vnikol do dvora. Obžalovaná uvádzala, že pán L. mal
v minulosti U. zbiť a to mal byť dôvod prečo U. s ním nechce ísť. Pred hliadkou to dosť často spomínala.
Pani L. často hovorila U., „U. povedz, či ťa tato bil". Tá povedala, že po hlave. Párkrát sa rozprával s

maloletou, skôr to bolo o tom, že prečo nechce ísť s tatinom a ona stále opakovala, že s ním nepôjde,
že nepôjde za otcom. To bolo tento rok, čo sa U. pýtal, že prečo nechce ísť za otcom, odpoveď nedostal.

Svedkyňa C. O. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že je priama
suseda s obžalovanou. Má vedomosť o tom, že pani obžalovaná je rozvedená s pánom L.. Vie, že dcéra

obžalovanej U. nechce chodiť s otcom, lebo sa ho bojí. U U. videla zvláštne správanie, keď bola u nej
na návšteve. Všimla si, že nechcela ísť u nej na toaletu, začala plakať, že ona ide iba von, keď predtým
normálne chodila. To pozorovala asi v apríli 2014. Raz, keď bola u nej na návšteve tak U. rozliala,
nasledovala zvláštna reakcia, schúlila sa a začala plakať. Pýtala sa jej, že čo sa stalo a povedala, že
dostala facku. To, že sa U. bojí otca vydedukovala z toho, že U. nejde ani k bránke, keď je tam otec

alebo starí rodičia. Keď prišli otec alebo starí rodičia za U., U. zostala na pol ceste vo dvore, 6-10 m pred
bránou vo dvore. Pani L. bola pri U., nič nehovorila, otec na U. hovoril, U. nepočula odpovedať. Počula
len hlasnejšiu výmenu slov obžalovanej a pána L., nerozumela o čom hovoria. Starí rodičia komunikovali
s U., ale čo hovorili nepočula. Komunikácia bola jednostranná a to zo strany otca a starých rodičov k U..
Vie, že jej podávali nejaké darčeky cez plot, ale ona si ich nešla zobrať. Nepočula, že by boli na ňu hrubí.

Svedkyňa B. H. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pani L. jej
zavolala asi v septembri-októbri 2013, že má problém v stretávaní sa dieťaťa s otcom, či jej nemôžu
poradiť, aby došlo k nejakej náprave, aby dieťa chcelo ísť k otcovi. Komunikovali s obžalovanou
prostredníctvom mailu, telefónu, keď potrebovala, poradili jej. V novembri 2013 im zavolala sestra

obžalovanej, že obžalovanú zadržali. Otec si podal v civilnom konaní návrh na odobratie dieťaťa, toto
riešila ich organizácia s úradom pre ľudské práva s pani J., potom s pani H.. Išlo o to, že keď matku
zadržali, otec si prišiel pre dieťa. Vyriešili to tak, že behom 24 hodín bola obžalovaná prepustená zo
zadržania a dohodli sa, že bude nápomocná pri riešení tohto problému a že sa osobne zúčastní na
styku s otcom a dieťaťa. Takéhoto kontaktu otca s dieťaťom sa zúčastnila dňa 16.3.2014, bola svedkom

toho, že keď vyšli von v určenú hodinu, dieťa matka obliekla, pripravila dieťa, motivovala ju, vyšli na
dvor, pršalo, čakali 15-20 min. kým prišiel otec, vtedy meškal a keď ich zbadal na dvore začal po nej
vykrikovať, že čo tam vôbec robí, že to sa týka ich dvoch, že to je ich dieťa, že tam nemá čo robiť.
Ona povedala kto je a prečo tam je a pokračovalo to tak, že U. zostala stáť na dvore, ona s matkou
pokračovali k bráne. Otočili sa za U.. Pán L. ml. na ňu od brány kričal, aby išla za ním, prečo nebola v

škôlke. Žiadne ahoj, ako sa máš, také nič nepovedal. U. neišla, zostala tam stáť, tak išla za ňou, objala
ju, motivovala ju, že idú pozdraviť otca, držala ju pri tom a kývala hlavou, že nie nie, pozerala sa do
zeme, tiež aj matka jej hovorila, aby išla za otcom. U. sa rozbehla k odparkovanému autu, ktoré stálo
vo dvore a zamkla sa do toho auta. Prosila pána L. ml., aby prišiel do dvora, že skúsia s U. prehovoriť aon jej povedal, že nemôže, lebo má zákaz. Povedala mu, že mu dosvedčí, že vstúpil na jej naliehanie,
ale nešiel. Zavolal policajtov. Po príchode policajtov dala otcovi ďalší návrh, či by pristal na to, aby išli
na neutrálnu pôdu do materského centra, že tam by mohol byť tento kontakt. On chcel posadiť U. do

svojho auta a ona však s tým nesúhlasila. Poškodený najskôr súhlasil so stretnutím na neutrálnej pôde,
sľúbil že tam príde, ale potom povedal, že on si tú malú odtiaľ zoberie domov. Ona mu povedala, že si
ju môže zobrať, ale len v prípade, že bude U. chcieť. Nakoniec neprišlo k tomu, aby sa stretli. Odvtedy
sa už takéto stretnutie neuskutočnilo. Na ďalšie stretnutia otca s dieťaťom už neprišla mala súkromné
problémy s dieťaťom, doteraz tam už nebola. U. bola vtedy na dvore asi 10-15 min, ešte k tomu prirátať

10 min, čo otec meškal. Za ten čas, čo tam otec bol, pripadal jej agresívny, lebo pred U. voči nej vystúpil,
že čo tam robí a U. povedal len pár viet. Obracal sa potom už na matku. U. na otca nijako nereagovala.
Ona sa ani neotočila k bráne, len čupela a hľadela do zeme, aj keď jej hovorila, že ju bude držať za ruku.
U. neplakala pri tom kontakte ani po tom. Kým neprišiel otec videla, že obžalovaná sa snažila maloletú
motivovať, môže potvrdiť, že U. nemá problém reagovať na cudzích ľudí, normálne s ňou komunikovala,
kým ju nezačala matka obliekať.

Svedkyňa Mgr. A. B. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje
na referáte ÚPSVaR Senica ako odborný poradca a klienti jej boli daní ako prípad sociálno-právnej
ochrany, kde sa riešil najskôr rozvod a potom ďalej to pokračovalo. Asi od roku 2013 riešili problematické
stretávanie mal. U. s otcom a jeho rodičmi. V roku 2013 tam prebehol poradenský proces, ktorý

bol avizovaný zo súdu, kde sa pracovalo na tom, aby otec obnovil stretávanie s mal. U., výsledok
nebol pozitívny. Cieľom poradenstva bolo riešiť otázku obnovenia stretávania sa mal. U. s otcom, boli
dohodnuté konzultácie, tých konzultácií bolo asi 16. Na prvej boli spolu, potom už chodili individuálne
bez dieťaťa, najprv matka potom otec. Na jednom poradenstve bola aj mal. U., ktorá vtedy málo
komunikovala. Prišla s ňou len matka, otec tam nebol. S U. sa ťažko komunikovalo. Hovorila, že nechce

chodiť k tatkovi, ale nič bližšie sa od nej nedozvedeli. Na otázky odpovedala viac menej len neviem.
Zdá sa jej, že U. povedala, že otec jej mal buchnúť hlavu o stôl, ale nič bližšie sa od nej nedozvedeli.
Pripadalo jej to tak, že U. vníma to napätie medzi rodičmi. Vyjadrenie U., že mal otec buchnúť jej hlavu
o stôl vyhodnotila ako málo pravdepodobnú, vzhľadom na vek dieťaťa, lebo otec jej ukazoval aj fotky,
kde bol s maloletou. Ako ona poznala otca, môže usúdiť, že nie je agresívny. Otec sa chcel stretávať s

mal. U., chcel sa zúčastňovať aj poradenstva, neskôr to už chcel nechať na právnikoch, asi bol z toho už
unavený. Matka prejavovala záujem s mal. U. chodiť na poradenstvo, ale individuálne, zväčša s dcérou,
asi dvakrát. S otcom nechcela moc spolu, asi sa bála konfliktov. Zo skúseností vie, že po rozvode sú
obaja partneri často zranení alebo jeden z nich a ich vzájomný vzťah býva po rozvode často negatívny,
čo niekedy nechtiac prenášajú na svoje deti. Tak sa jej to javilo aj v tomto prípade. U. tým, že je len v

kontakte s matkou, môže vnímať to, že keď otec pre ňu príde a oni dvaja sa doťahujú, hádajú tak, že
radšej nepôjde k tomu otcovi, aby to matku nezranilo a aby sa nehádali. Takýto antagonistický vzťah,
ktorý je medzi rozvedenými partnermi môže matka prenášať na dieťa aj nevedome, čo sa týka prípravy
dieťaťa na styk s otcom, to musí robiť vedome. Nemôže vylúčiť, že matka by pripravila dieťa na styk a
keď medzi nimi nastane hádka, dieťa si to vyhodnotí a odmietne ísť k otcovi. V každom prípade, keď

matka chce, vždy tam je cesta, aby dieťa bolo s otcom v zmysle usmernenia dieťaťa k otcovi. Toto, že sa
to tak dlho všetko ťahá jej pripadá, že U. už je tak ochladnutá k svojmu otcovi, že už nevníma toho otca
ako svojho otca. Dieťa je dezorientované z celej situácie, keby sa stretávky na začiatku naozaj striktne
dodržiavali, tak by nebol vážny problém. Je pravda, že otec na tie stretávky stále chodil a aj chodí.
Stretávky spočiatku prebiehali normálne aj fotky jej ukazoval aj videá. Otec hovoril, že matka ovplyvňuje

U.. Nevie sa vyjadriť, prečo tam nastal zlom. Vzťah otca k matke bol veľmi negatívny, konfliktný po
rozvode,vyčítalisivecizminulosti,nebolamožnákonštruktívnakomunikácia.Dávalijejrady,matkatvrdí,
že U. pripravuje, ale oni pri tom nie sú. Formálne obžalovaná záujem na riešení styku na poradenstve
prejavila, ale reálne nie. Z videí je zrejmé, že matka pobáda U., aby išla k otcovi ale neverbálne dostáva
iné informácie. Dieťa vníma, počuje ako sa k sebe rodičia správajú, síce matka jej hovorí U. choď, ale

vníma zároveň, že matka otca nemá rada, vyčítajú si tam mnohé veci. Rodičia sa nepozdravia, nepodajú
si ruky ani nič, to tam chýba. Chápe obavu matky, že sa bojí o dieťa, ale naozaj je presvedčená aj zo
znaleckých posudkov, že otec ani starí rodičia nie sú agresívni voči dieťaťu.

Svedkyňa H. E. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v súčasnosti

pracuje ako učiteľka materskej školy, v roku 2013, 2014 pracovala v škôlke ako riaditeľka. S mal. U.
prichádzala do styku ako žiačkou materskej školy. Do škôlky ju vodila obžalovaná, niekedy aj jej rodičia
aj teta. Priamo U. v triede nemala. U. bola tiché, prítulné dieťa, nebola výbojná, skôr sa prispôsobila
kolektívu a hre detí iných, nebola organizátorka, občas bola samotárska. Nepokladá to za to, že by malanejaképroblémy,jednoduchomalatakúpovahu,žebolasamostatná.Osvojejrodinenikdynerozprávala.
Pri aktivitách, ktoré súviseli s rodinou sa nevyjadrovala, nenútili ju. Keď bolo kreslenie tak nakreslila
matku, bratranca S., otca nekreslila. Kreslila toho, koho má rada, ku komu má vzťah. Otec javil záujem

o dieťa, telefonovával ako sa má U.. Nemala vedomosť o tom, že by otec alebo starí rodičia mali zákaz
dieťa v škôlke navštíviť. Starú matku E. L. videla prvýkrát, keď prišla navštíviť U. do škôlky, vtedy jej
do škôlky doniesla tortu, U. mala narodeniny. Stará matka sa dlho s malou nezdržiavala, priniesla tortu,
aby spolu s deťmi oslávili. U. bola dosť ďaleko od starej matky, boli tam aj ostatné deti, neprišlo k
nejakému osobnému kontaktu. Stará matka sa nijako U. nevnucovala, aby jej dala pusu. Nakoniec keď

odchádzala, stará matka sa jej opýtala, či jej U. dá pusu a U. jej bez problémov pusu dala. U. nebola
celkovo komunikatívna, nenadväzovala nejaký rozhovor s ňou, nechcela to siliť. Nevidela, že by U. mala
nejaký strach so starej matky, naopak mala radosť že môže deti tortou obdarovať. V kľude potom aj
spala, návšteva nemala na ňu žiadny zlý vplyv. So starými rodičmi L. v roku 2013, 2014 komunikovali
len telefonicky, a to volala stará mama alebo otec, zaujímali sa ako sa U. má, či je zdravá, sporadicky
posielaliajdarčeky,čoodovzdaliapovedaliodkohotoje.U.sizobraladarčeky,malidovolenétorozbaliť,

bol k tomu pripojený aj lístok, vždy tam bola nejaká sladkosť aj pre ostatné deti. U. nikdy nehovorila
negatívne o starých rodičoch ani o svojom otcovi. Bola taká utiahnutá. Keď aj prečítali lístok U. od otca,
že ju ľúbi, nereagovala na to, neprejavila nejakú radosť z toho. Ale ani pri iných príležitostiach, ktoré
sa netýkali jej rodiny U. neprejavovala nejaké emócie, radosť alebo opačne. Vôbec nepozorovali na U.,
že by mala nejaký problém ísť na toaletu, ani čo sa týka stravy. Žiadny problém s ňou nebol. U. sa

nepocikávala, kolegyne by jej to povedali.

SvedkyňaU.R.vpredmetnejvecivosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedla,žežijevrodinnom
dome v spoločnej domácnosti s manželom, synom, dcérou C. a vnučkou U.. Po rozvode sa vzťah jej
dcéry a exmanžela dcéry veľmi zhoršil, nenávideli sa. C. sa snaží U. nachystať, pomáhajú jej v tom aj

oni ako rodičia, lebo U. neustále odmieta styk s otcom, nahovárajú ju „U. choď", sľubujú jej, že keď pôjde
s otcom, kúpia jej čo bude chcieť, navádzajú ju. Bohužiaľ U. toto všetko odmieta, nechce žiadne hračky,
aby odišla so zlým otcom ako ho začala poslednú dobu nazývať. Naposledy bola s otcom na Vianoce
2012. Potom sa U. zatvorila do izby a nechcela s nikým komunikovať. Keď prišli za ňou plakala, nechcela
povedať prečo. Asi po týždni, po dvoch sa hrala s bábikami, rozprávala im ako sa mala na návšteve.

Že boli zlí na ňu, že plakala za matkou, chcela, aby ju otec zaviezol k maminke. Cestou domov, keď
plakala za maminkou, že ju mali vyložiť za tmy z auta, mala tam byť stará mama a otec, že ju zatvorili do
záchoda. Po tomto zistili, že keď išli niekedy v r. 2013 na nákup alebo na návštevu, U. odmietala chodiť
na WC. Muselo sa s ňou vyjsť von do parku a tam sa vycikala. Ďalej hovorila bábikám, že ju otec udrel
po hlavičke, keď rozliala a že si udrela hlavičku o stôl. Proste stalo sa jej aj doma, že rozliala a bála sa,

že ju bude niekto biť. Potom už U. odmietala ísť k otcovi, nechcela sa obliecť, schovávala sa za kreslá,
behala z izby do izby, vtedy bol aj jej otec u nich v dome, prišiel v sprievode policajtov. Otec si vtedy U.
odniesol na rukách. V marci 2013 ešte boli nejaké návštevy, ani vtedy neišla U. dobrovoľne a to bola
aj jej posledná návšteva. U. sa potom definitívne zaťala natoľko, že tam už nepôjde. Keď im 17.8.2014
poškodený H. L. ml. začal kamerovať ich dom, volala políciu a podala na neho trestné oznámenie. Tiež

volali políciu, keď im vstúpil na dvor, lebo to je ich pozemok, tu ju verbálne osočoval a nadával jej. Dňa
17.8.2014 vstúpil na ich pozemok, na ktorý mal od jeho rodičov zakázaný vstup, nie od nich a to ju
nahnevalo, preto volala policajtov. Odvtedy už na ich pozemok nevstúpil, jedine keď tam prišla polícia
alebo sociálka, sám už nevstúpil. Keď C. chcela pomôcť tak, že U. nejako navedú, aby tam išla, tak jej
U. povedala, že „babko už ani ty ma nemáš rada?", tak sa už do toho nemiešala. Občas U. povie, aby

išla k otcovi, že sa už zmenil otec, že U. je už veľká, ale ona tam nechce ísť. To, že U. nevideli rok alebo
viac, tak to je vymyslené, lebo keď má on návštevu, pravidelne matka L. sa pozerá z okna auta a on
stojí pri bráne s kamerou. U. tam stojí s mamou. Opakuje sa stále to isté dookola. Pri každej stretávke
má malá pripravený ruksak s vodou, ovocie a niečo na zjedenie. Pani L. bola pri stretávkach kľudná ale
jej manžel bol taký ostrý a pani L. ho posielala, aby si išiel sadnúť do auta. Tiež si niečo natáčajú. Od

tej doby pán L. prestal chodiť na návštevy. C. stojí s U. vo dvore, pani L. jej niekedy niečo donesie, U.
povie, že nič nechce, nejde nikam. Dcéra pozýva L., aby išli dovnútra, ale nejdú, nevie prečo.

Svedok J. R. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že styk otca s
dieťaťom pokiaľ bolo dieťa v kočíku tak kočíkovali oni dvaja. Keď U. bola väčšia, tak chodil na návštevu

podľa upraveného styku. Potom sa stalo, že U. prestala s ním chodiť, ale on chodil naďalej. Zo začiatku
nevedeli prečo, ale potom sa žalovala bábikám, že ju tatko bil po hlavičke a zavrel ju na záchode. Od
tej doby nechcela k nim už ísť. Posledná stretávka prebehla koncom zimy 2012 a február, marec 2013.
Potom počuli ako sa žaluje tým bábikám. Čo sa týka stretávok 2013, 2014 tak pokiaľ mu nebránilo nejakozamestnanie, tak chodili na stretávky v termínoch, malá s nimi nechcela ísť. Zostala stáť pár metrov od
brány a nechcela ísť. Vyzeralo to ako zo scenára, tak 10 min. trvalo kým ju volal a keď neišla tak začal
nadávať C., že ju nenachystala, že ju štveme proti nemu. To sa opakovalo vždy rovnako. Spočiatku volal

U. aby išla s ním, niečo jej aj priniesol, mal to v igelitke a s tým, keď sa U. zdráhala tak mu rupli nervy
a začal vystrájať. U. pripravuje cez týždeň tak, že jej povie, že príde babka a otec, ale on nie je veľmi
pri tom, väčšinou píšu úlohy, chodí neskoro z práce. Keď príde návšteva starých rodičov tak je pri tom
sporadicky, ale je to zhruba obdobné, oni nenadávajú, nekričia, ale malá k nim nechce ísť. Je mu ľúto,
že U. na to ešte nezabudla, čo sa jej stalo. Pri stretávkach dcéra motivuje U. na stretnutie ale ďalej,

keď zájdu už nepočuje.
Svedkyňa C. V. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola učiteľkou
U. v mladšej vekovej skupine a je to už asi tri roky dozadu. Učila ju len jeden školský rok. S matkou bola
pravidelne v styku, lebo U. vodila do škôlky a pána H. L. ml. videla len raz stáť na chodbe. To bolo o rok
neskôr. S pánom L. nekomunikovala, len ju pozdravil a ona zavolala pani riaditeľku F. M.. Nepamätá si,
či U. bola vtedy v škôlke. Vôbec nevie aká bola reakcia U., ani nevie, či sa s otcom vtedy stretla. Asi raz

do mesiaca otec U. telefonoval do škôlky aj jej babka. S pani L. sa stretla, keď priniesla do škôlky tortu
U. k narodeninám. Prebiehalo to tak, že niekto zabúchal, ona otvorila a pani sa predstavila, že je L. a že
priniesla U. tortu. Zavolala riaditeľku H. E. a išla do triedy. Potom pani riaditeľka s pani L. vošli do triedy a
pani L. priniesla U. tortu. Deti sedeli za stolom a kreslili si. U. sedela pri treťom stolíku, pani L. podišla ku
nej a spýtala sa U., či ju pozná. U. povedala, že ju pozná. Všetky deti prešli k prvému stolíku, pani L. tam

položila tortu, deti ju obdivovali a po chvíli pani L. odišla. Komunikácia bola zo strany pani L. so všetkými
deťmi a pri odchode sa opýtala U., či jej dá pusu a U. jej dala pusu. U. sa chovala pri návšteve úplne
normálne. Keď niekto z rodičov prinesie niečo deťom, tak deti to uvítajú, tešia sa, aj teraz to tak bolo.
Torta sa potom rozdelila pre všetky deti a až sa naobedovali tak ju jedli, aj U. ju jedla. Nepozorovala,
že by U. mala z pani L. nejaký strach. U. málo komunikuje, sama nenadväzuje reč, ale čo sa pani L. jej

opýtala tak U. odpovedala, nemala pocit, že by tam bol nejaký problém. Do škôlky pre U. vtedy prišla
sestra obžalovanej, tú hneď zastavila a povedala jej, aby sa pozrela, čo U. robí. U. sa hrala, smiala sa.
Až potom jej povedala, že tam bola na návšteve pani L. a priniesla tortu. Sestra obžalovanej zobrala U.
zo škôlky a odišli domov. Nepamätá, či potom na druhý deň, keď priviedli U. do škôlky, či povedali, že
U. mala v noci nejaké problémy z toho stretnutia so starou mamou. Ak by jej niečo také povedali, tak by

si to pamätala. Vždy, keď U. dostala darček, obžalovaná neprejavila žiadny nesúhlas, len poznámku, že
zase niečo poslali. Darček vždy zobrala domov. Starí rodičia alebo otec U. posielali darčeky asi 4x, vždy
k sviatkom, k meninám, narodeninám ale aj k Vianociam. U. povedali, že toto ti otec posiela, zobrala si
hračku, usmiala sa a to bolo všetko. Slovne to nekomentovala, len si to zobrala. Vôbec sa nedá povedať,
že by na U. videli nezvyčajné správanie, naopak deti sú radi, keď niečo dostanú a tak to bolo aj u U..

Nechceli, aby takto chodili za U.. Povedali, aby si to riešili mimo škôlku. U. sa jej v škôlke nepocikávala,
nevie nič o tom, ani keď bola v staršej skupine detí.

Svedok Z. J. v predmetnej veci vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 11.1.2014 bol v
službe a okolo 9.30 hod. bol vyslaný s kolegom F. operačným strediskom na preverenie oznámenia p.

L. do obce L. H., na adresu J. R. XXXX, že mu bývalá manželka odmieta dať dcéru U.. Po príchode na
miesto sedel p. L. v aute pred daným rodinným domom, na dvore rodinného domu neboli žiadne osoby.
P. L. vystúpil z auta a povedal im, že má stretnutie s dcérou a že počas tej doby čo tam je on nikto z
domu nevyšiel, že sa pokúšal aj telefonicky skontaktovať s bývalou manželkou, ktorá mu nebrala telefón
a že má strach, že dcéru U. zobrala jeho bývalá manželka niekam do zahraničia. Ako im to rozprával

tak z domu vyšla p. L., ktorá držala v ruke mobilný telefón, s ktorým si zjavne nahrávala celú situáciu,
zastavila asi 10 metrov od vstupnej bránky do dvora rodinného domu a pýtala sa ich, že prečo prišli, že
prečo tam stoja a že či im p. L. platí za to, že k nim stále chodia. Bolo jej povedané, že p. L. volal číslo
158, že mu odmieta dať dcéru a že sú povinní preveriť každé jedno oznámenie. P. L. sa jej pýtal kde je
dcéra U. a že či je doma a že aby mu ju priniesla. P. L. odpovedala, že bola nachystaná na 9.30 hod.

a že ona nemá čas na neho čakať celý deň. Uviedla, že dcéru mu nedovedie, že je vo vnútri a nechce
ísť von, že sa ho bojí. P. L. trval na tom, aby mu dcéru priviedla. Na to p. L. navrhla, aby sa jeden z
nich išiel pozrieť do rodinného domu na dcéru U., že je v poriadku. On ostal stáť s p. L. pred bránou
rodinného domu a kolega F. išiel dovnútra rodinného domu. Kolega sa vrátil asi po 2 minútach a uviedol,
že U. je v dome, že je v poriadku, že sa jej niečo spýtal a že mu neodpovedala. P. L. sa vrátila k bráne

spolu s kolegom F.. P. L. stále opakoval, aby priviedla U. k bráne a ona mu na to povedala, že mu dcéru
nedovedie a že sa nemá o čom s ním baviť, otočila sa a odišla do domu. P. L. povedal, že chce podať
trestné oznámenie a preto sa presunuli na OO PZ Šaštín - Stráže, kde spísali trestné oznámenie.Svedkyňa Mgr. H. H., PhD. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla,
že vo veci úpravy práv a povinností rodičov k mal. U. na základe rozsudku č.k. 6P/21/2014 bolo
uložené, že rodičia sa majú zúčastniť psychologického poradenstva spolu s U.. Toto poradenstvo sa u

nich realizovalo v apríli 2016 spolu s kolegyňou Mgr. A. B.. Tento týždeň spoluprácu ukončili, pretože
neboli splnené základné podmienky pre poradenský proces, chýbala v tom vzťahu dôvera zo strany
obžalovanej a tiež vznikali obavy, že ich vyjadrenia budú nejakým spôsobom inak interpretované zo
strany obžalovanej. Za takýchto okolností v procese poradenstva nemohli ďalej pokračovať. Sedenia
mali štyri. Predtým si vytvorili poradenský plán práce a snažili sa podľa neho ísť ale nešlo to. Začiatok

mal byť len s rodičmi, na stretnutie matka priviedla aj U., takže od plánu museli upustiť. Druhé stretnutie
už malo byť s U. ale bolo bez U., lebo sa dohodli, keď prišla na prvé stretnutie, tak na druhé nemusí
už prísť. Tretie stretnutie bolo rodičia aj s U. a štvrté stretnutie bolo už bez U., ukončovali spoluprácu,
lebo nie sú splnené základné podmienky. Stretnutia prebiehali tak, že obžalovaná prišla s U., otec sám,
začali spolu rozprávať, ale už videli náznak, že tam chýba dôvera, prejavilo sa to už na druhom stretnutí.
Prvé stretnutie vyzeralo normálne bez problémov. Na prvom stretnutí sa snažili U. odsunúť, aby sa

mohli rozprávať s rodičmi, U. dali do vedľajšej miestnosti, kde sa mohla hrať, kresliť si. U. vyhľadávala
spoločnosť mamy, chodila do miestnosti, kde pracovali s jej rodičmi, chodila si pre vodu, keksíky a tak.
Preto išla kolegyňa A. s U. do vedľajšej miestnosti, zadala jej prácu, aby nakreslila rodinu. Nakreslila ju
bez otca, následne sa jej kolegyňa pýtala, či môže tam nakresliť aj otca, na čo U. spontánne odpovedala,
že môže a dokreslila ho vedľa seba, medzi seba a bratranca. Kresba otca bola očividne iná, inej farby,

túto kresbu si obžalovaná pýtala so sebou a následne nás pri ďalšom stretnutí s ňou konfrontovala.
Vyzeralo to, že obžalovaná s niekým kresbu rozoberala, lebo sa nás pýtala na presný postup ako zadali
úlohu a vlastne vyšlo z toho, že U. sa mala mame vyjadriť, že bola ku kresbe otca donútená. Toto vnímali
ako základný prejav nedôvery voči ich práci. Z toho mali dojem, že U. sa snažila matke zdôvodniť, prečo
tam otca nakreslila, aby mamu nesklamala. Na prvom stretnutí sa kolegyňa pýtala, či môže U. niečo

nakresliť pre otca s tým, že U. povedala, že môže a nakreslila mu ich modré auto Renault a napísala
tam aj venovanie, nevie aké, lebo si kresbu zobral otec. Počas prvej interakcie z toho mali veľmi dobrý
pocit, pretože U. bola pokojná, kľudná, oproti tomu, keď videli nejaké nahrávky predtým urobené a ako
aj skúseností kolegyne B., tak sa im zdalo, že U. matka naozaj pripravila na to sedenie. Boli optimistickí,
že to takto môže ísť ďalej. Druhé stretnutie bolo asi o týždeň s tým, že sa stretli len matka a otec, a

ona s kolegyňou a bavili sa o tom ako budú ďalej riešiť situáciu. Boli tam prezentované videá, aby sa
mali čoho chytiť. Na začiatku tohto stretnutia začala konfrontácia s tou kresbou zo strany obžalovanej,
pani L. prezentovala také veci, že akým spôsobom sa kolegyňa na ňu pozrela a bola tam vyslovene
nedôvera. Na tomto stretnutí prišlo k eskalovaniu vzťahu, konfliktu medzi rodičmi, kde vlastne pán L.
začal osočovať pani L. v dôsledku toho ako boli tie videá prezentované a čo sa medzi nimi dialo. Vznikol

tam spor medzi rodičmi. Na konci prvého stretnutia, sa dohodli, že bude urobená nahrávka z toho, ako
sa bude otec s mal. U. bicyklovať, že sa pôjdu spolu bicyklovať. Bolo to dohodnuté, že to nasledujúce
stretnutie dcéry s otcom bude také, že sa U. pôjde s otcom bicyklovať, aby vyšla von za bránu. To malo
byť v rámci normálnej stretávky. Pritom ako sa toto dojednávalo došlo k nedorozumeniu, lebo otec to
pochopil tak, že U. sa bude bicyklovať a otec s matkou pôjdu za ňou a matka to pochopila tak, že sa

budú bicyklovať všetci traja. Nahrávka potom vyzerala tak, že matka s dcérou mali bicykle a otec nemal
na čo U. vyčítala otcovi, že nemá bicykel. Matka vtedy vyšla sama von pred bránu s bicyklom a U. sa
bicyklovala vo dvore ale nevyšla von. Otec sa riadil ich inštrukciami, nenahrával stretnutie a prišiel s tým,
že nemá nejaké veľké očakávania. Na nahrávke, ktorú urobila matka obžalovanej, nebolo počuť žiaden
rozhovor, nakoniec bicyklovať sa nešli, U. sa vozila vo dvore. Na nahrávke bol významný moment a

to, že pri matke obžalovanej bol bratranec malej U., ktorý, keď pozoroval tú situáciu ako sa matka U. s
otcom aj s U. pri bráne dohadujú tak povedal na adresu otca U., že ho skopne do basy. Asi sa v ňom
vytvára nejaké povedomie a takéto nastavenie môže mať aj U.. Bol tam vyslovene nepriateľský postoj,
vyznelo to ako nepriateľské nastavenie toho bratranca voči otcovi U.. Ukončilo sa to tým, že U. odišla aj s
bratrancom a otec U. odišiel. Fakticky sa stretnutie otca s U. nerealizovalo, ako vždy. Takáto interakcia je

vždysrovnakýmvýsledkom,žeU.sotcomneodíde.NatreťomstretnutímaliprísťrodičiaajsU.stým,že
ÚPSVaR už bol nastavený na to, že to fungovať nebude a chceli riešiť, že ukončia spoluprácu alebo iným
spôsobom upravia dohodu s rodičmi. Mali v pláne, že U. bude časť stretnutia vo vedľajšej miestnosti s
inou kolegyňou, aby ona so B. mohli pracovať s rodičmi. U. odmietla opustiť miestnosť, kde bola matka.
Začala plakať, vrhla sa matke do náručia, keď ju žiadali odísť, nechcela. Matka prijímala U. so správaním

aké mala, otec sa snažil U. prehovárať, aby išla s tetou do inej miestnosti, na čo U. zavrčala na otca, tak
sa pýtali matky, či s tým vie niečo spraviť a matka sa vyjadrila v tom zmysle, že „čo s tým môžem robiť".
Akceptovali to, že U. tam zostane a zmenili plán stretnutia a dohodli sa, že tú časť, ktorú chceli riešiť
s rodičmi bez dieťaťa urobia na inom stretnutí. Potom prebiehala interakcia, kresba priezviska, kde savyskytli situácie s tou nedôverou zo strany obžalovanej, čo vnímali ako spochybnenie ich, ich odbornosti,
ich postupov. Potom keď nakreslila U. priezvisko, matka povedala, že U. im chce niečo povedať, ale
nechce, aby bol pritom otec, čo oni spochybnili. Že chcú hovoriť s U. bez prítomnosti oboch rodičov

alebo v prítomnosti oboch rodičov, lebo ak je prítomný len jeden z rodičov za tejto situácie ako bola
navodená tak to vnímajú ako manipuláciu zo strany matky. Zostali tam teda spoločne, hrali slovné hry,
U. im nepovedala, čo chce povedať ani to nenakreslila. Na začiatku stretnutia, U. im napísala, že chce
alebo že má očakávanie, aby toto stretnutie dopadlo lepšie ako to posledné, kde bola aj ona. Hrali sa
slovné hry, spoločne sa všetci hrali otec, matka, dieťa aj oni. U. bola veselá, bavila sa, spolupracovala so

všetkými, vymyslela jednu hru aj ona, ani sa jej nechcelo hru ukončiť. Jedna situácia bola taká, že otec
ju zavolal, že poď niečo Ti pošuškám, U. prudko vstala akoby vyskočila zo stoličky, evidentne pozitívna
reakciaU.,medziňouaotcomsedelaobžalovaná,nadviazalaU.očnýkontaktsmatkou,matkapovedala
„choď mojenko", U. išla k otcovi, postavila sa k otcovi, on ju objal okolo ramien, niečo si rozprávali, U.
trochu zneistela a išla na miesto a hrali sa ďalej. Ďalšia situácia bola taká, že uprostred hry, U. povedala,
že nám chce niečo povedať, ale nechce, aby tam bol tatino, čo akceptovali, lebo to bolo spontánne

od U., otec išiel mimo a U. prvú vec čo povedala, že sa chce ešte hrať, spustil sa v nás smiech, čo
im prišlo vtipné a potom U. povedala, že nechce, aby pri stretnutiach na L. tato na mamu kričal, keď
bude odchádzať. Potom súhlasila, aby sa otec vrátil a hrali sa ďalej. Bola by sa hrala ďalej, ale museli
hru už ukončiť s tým, že sa dohadovali, že či otec chce pokračovať v týchto stretnutiach na poradni a
vynechal by L., aby ho U. zažila v pozitívnej interakcii, na čo otec povedal, že by nechal U. oddýchnuť

a uspokojil by sa so stretnutiami u nich na poradni, lebo sú pozitívne. Otec s tým súhlasil aj matka s
tým súhlasila, keď sa pýtali U., ktorá si kreslila a nevnímala ich komunikáciu, keď sa jej opýtali, že tatino
nepríde, či to je v poriadku, tak sa prekvapene a sklamane opýtala, že prečo, na čo sa jej opýtali, či
chce aby tatino prišiel, tak odpovedala spontánne, že áno. Keď sa pýtali otca, či toto počul a či príde
tak povedal, že keď to počul tak asi príde, bude sa snažiť. Dali im odporučenia, aby sa na stretnutiach

vyhýbali hádkam, aby nemali veľké očakávania zo stretnutia, aby otec neočakával, že U. hneď s ním
odíde, lebo podľa ich predpokladov z toho prostredia, kde to U. zažíva, dlhé roky tú situáciu, tak z
toho nevie odísť. Skôr, aby očakával, že sa s U. krátko porozpráva, stretne asi 10-15 min. Na štvrtom
stretnutí ukončovali spoluprácu, klienti si čítali správu, hovorili, že prečo končia spoluprácu kvôli tomu,
že tam chýba dôvera, spontánnosť vo vyjadrovaní, sú mylne interpretované interakcie, zaregistrovali to

u obžalovanej, boli napádané, že klamú, že to dobre nerobia, že U. k niečomu nútia tak potom už ani
oni nemajú dôveru pracovať s takým klientom. Z toho, čo pozorovali, U. sa otca nebojí. Ich predpoklad
je, že U. prejavuje symptómy - syndróm zavrhnutého rodiča, tzn., že je nadmieru fixovaná na matku, čo
povedali aj rodičom a odmieta otca. Tým, že je tam taká veľká nerovnováha, že U. od ranného veku žila
s matkou a interakcia s otcom prestala prebiehať, tak je na matku veľmi fixovaná, závislá a akékoľvek

ohrozenie matky vníma ako ohrozenie seba. Je to dlhodobý proces, ktorý tam vznikal celé roky. Sú k
tomu aj súdno-znalecké posudky. Obžalovaná im pustila video, kde boli U. a otec, kedy prichádza na
interakciu, bola tam U. ako behá po dvore, schovávala sa do auta a hrozila otcovi a vlastne mala tam byť
nahrávka, kde sa údajne otec priznáva k tomu, že U. bil. Oni túto nahrávku tak nevyhodnotili, pretože
to, čo tam bolo, bolo to o tom, že U. behá po dvore, niečo otcovi hovorí, otec sa jej pýta, čo od neho

dostala, čo si pamätá a U. hovorila, že nevie, otec na to hovorí, ale to, že som ťa bil, to si pamätáš,
že? U. odpovedá, že áno. V tomto kontexte to nevyhodnotili, že otec by sa priznával, že ju bil. On skôr
navodzuje situáciu, že U. si nepamätá, čo sa udialo v krátkej dobe, ale si pamätá, čo sa malo stať v
jej útlom veku a vnímajú to ako spochybnenie toho, že je navodzovaná, aby si to pamätala. Následne
na toto stretnutie nasledovala sťažnosť obžalovanej na nich, že videli nahrávku, kde sa otec priznáva

k tomu, že fyzicky ubližoval U. a oni to obišli a znegovali, čiže opäť boli napadnuté, ona aj B. a O..
Všetky tri boli toho názoru, že tu nejde o priznávanie s otca, že by mal U. biť. Ak ide o podporu interakcie
U. voči otcovi tak nie je taká intenzívna aká je norma obžalovanej v neverbálnej rovine. Verbálne ona
povie, že bež ale neverbalita je dosť zaostalá za tým neverbálnym priemerom aký má pani obžalovaná.
Tzn., že ona povie (bež, verbálne podporí kontakt dieťaťa s otcom), ale správanie na neverbálnej úrovni

obžalovanej nehovorí to isté, čo hovoria slová. U. žije s mamou a má ju prečítanú, pozná už jej reakcie
a presne pozná, čo reakcia matky môže znamenať, a preto z neverbality U. môže čítať, že to tak mama
nemyslí naozaj, čo hovorí. Jej predpoklad je, že U. sama nemá problém v kontakte s otcom, iba problém
v tom prostredí, kde sa má kontakt realizovať.

Svedkyňa Mgr. S. V. v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola
požiadaná o poskytnutie psychologických služieb vo svojej súkromnej psychologickej ambulancii v H..
Dňa 11.6.2012 ju prvýkrát navštívila pani L. s tým, že chcela pomoc pre seba, pretože po rozvodovom
období zle zvládala situáciu, ktorá nastávala v kontakte s jej bývalým manželom. Uvádzala, že ju uráža,kričí, neprimerane sa správa a že teda prichádza aj k ťažkostiam pri odovzdávaní dcéry. Počas sedení
s ňou ju navštívila dva razy aj s dcérou U., prvýkrát to bolo 24.9.2012, vtedy malo dieťa tri roky s tým,
že chcela, aby jej dieťa porozprávalo, ako sa otec k nemu neprimerane správa. Keďže to bolo malé

dieťa, kontakt bol obťažný, matka nabádala dieťa, aby jej povedalo, že otec ho bil. Dieťa to zopakovalo.
To bolo všetko, dieťa bolo málo spontánne, odpovedalo na indiferentné otázky (netýkajúce sa rodičov),
akonáhle sa spýtala na otca tak dieťa bolo nepokojné, zmätené. Konštatovala, že emočný zmätok, ktorý
je v dieťati vzniká na teréne konfliktov rodičov, tam je ten problém. Druhý raz ju navštívila s U. 25.2.2013,
to bola zároveň posledná návšteva a vtedy chcela matka, aby jej dieťa povedalo ako nesprávne ho učí

otec stravovať sa napr., že mu dáva jesť salám, vtedy malo dieťa 3,5 roka, bol to podobný stav ako
predtým pol rokom. Nemohla s tým nič urobiť, lebo nevidela dôvod, že čo by mohla urobiť. Doporučila
vtedy matke dieťaťa, aby sa dohodli s otcom, že úplne najlepšie pre dieťa je, keď má oboch rodičov, lebo
má na nich právo a tým jej intervencia psychologická skončila. Viac ju obžalovaná nekontaktovala ani ju
nenavštívila. Telesné príznaky o bití či týraní U. žiadne nevidela, len keď má dieťa vypovedať to je jedno,
či malé alebo veľké proti rodičom, je to ťažké a to vyvoláva u dieťaťa zmätok a nepokoj a taká bola aj

U.. Obžalovaná vyslovene dieťa pobádala „no povedz, povedz ako sa to stalo", nakoniec to povedala
obžalovaná a U. to zopakovala.

Znalkyňa PhD. Zita Michlerová v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že
vpredmetnejvecipodalaznaleckýposudokč.6/2014,ktoréhosaplnepridržiavavcelomrozsahu,takisto

podala ešte jeden v roku 2015 v inom konaní. V predmetnej veci vykonala psychologické vyšetrenie
mal. U. L., prebehlo to v jej ambulancii dňa 26.6.2014, po pol hodine vyšetrenia, kedy sa maloletá aj s
matkou nachádzala v jej ambulancii, bol prizvaný aj otec maloletej, ktorý potom po krátkom kontakte z
ambulancie odišiel a vyšetrenie pokračovalo len s maloletou a jej matkou, nakoľko maloletá odmietla
byť sama so znalkyňou v ambulancii. Vyšetrením bolo zistené, že maloletá je primerane psychicky

rozvinutá svojmu veku, že v jej sociálnej adaptabilite sa vyskytuje istá nezrelosť a to hlavne pri kontakte
so svojím otcom a starými rodičmi. Ten problematický kontakt s otcom bol pozorovaný aj počas jeho
vstupu do ambulancie, kedy sa jej otec prihovoril, malá začala kričať, aby išiel preč, že ona s ním do
P. nepôjde. Napriek tomu, že sa jej snažil prihovárať, krik dieťaťa neustal. Krátko na to ako otec odišiel
z ambulancie, dieťa sa upokojilo a bolo schopné pokračovať vo vyšetrení. Bolo zistené, že vzťah k

matke je veľmi blízky, vychováva ju ona sama, je to prirodzené a automaticky preberá vzorce správania
maloletá od matky, čo zasa nie je nič výnimočné v tomto vekovom období. Pozitívny vzťah k otcovi si
maloletá nemala čas vybudovať a dlhodobo žije v atmosfére napätia a strachu, kde otca vníma ako
konfliktného a ohrozujúceho. Na tento vzťah môžu významne vplývať aj okolnosti kontaktu s otcom, tam
sú teda zásahy polície, verbálne osočovanie rodičov, negatívna atmosféra, ktorá vládne v rodine voči

otcovi, v ktorej dieťa vyrastá. Toto môže byť jeden zo základných zdrojov prečo dieťa kontakt odmieta
a prejavuje odpor voči otcovi. Vzťah k starým rodičom nebol nikdy dlhodobejšie pestovaný, dieťa sa s
nimi stretlo len sporadicky. Starých rodičov vníma tak, že patria do sveta otca a tým pádom ich odmieta
ako otca. Mal. U. je dieťa, ktoré nie je schopné vzhľadom na svoj vývinový stupeň urobiť spontánne
rozhodnutie iné než sú rozhodnutia ľudí, ktorí majú významný vplyv na jeho život. V tomto prípade je to

teda matka a rodina, kde vyrastá. Je to obvyklý psychologický jav imitačného učenia, takže v prípade, že
prostredie matky a postoj matky k otcovi je veľmi negatívny, dieťa sa stotožní s takými istými postojmi.
V závere tohto posudku uviedla, že obidvaja rodičia málo adaptívne pristupujú k situácii, problém nie
je v dieťati ale v rodičoch, takže odporučila, aby dieťa nebolo psychologicky vyšetrované a rodičia boli
upozornení, že ak sami nezmenia vzájomný prístup na situácii sa nič nezmení. Rovnako poukázala, že

z tohto dôvodu je maloletá ohrozená na vývine a odporučila systematické sledovanie rodiny. Rovnako
uviedla, že násilné odobratie dieťaťa aktuálne nepovažuje za dobré riešenie pre dieťa a opakovane
otcovi a matke zdôrazňovala, že sa majú pokúsiť vyhľadať odbornú psychologickú pomoc pri riešení
tejto situácie. Myslí si, že je to spôsobené konfliktnou situáciou kontaktu tým, že dieťa dlhodobo žije v
predstave, že kontakt s otcom je pre ňu nebezpečný a nevhodný, takže dieťa preberá ten strach, lebo

matka má obavy, že by sa dieťaťu u otca mohlo niečo stať. Skôr vyzerá taký odpor a hnev u dieťaťa, ktorý
prevažuje nad strachom. Matka pri vyšetrení uviedla, že dieťa počas pobytu u otca a starých rodičov
bola zatvorená pravdepodobne na toalete, že ju mali starí rodičia vysadiť z auta v poli, keď plakala,
že chce ísť za mamou a že otec jej mal udrieť hlavou o stôl, keď rozliala kakao. Toto boli udalosti, na
základe ktorých dieťa podľa matky vykazuje obavy a strach byť s otcom a starými rodičmi, čo považuje

za dôležité je to, že tieto príbehy sa naďalej v mysli tohto dieťaťa živia tým, že sú pripomínané v kontakte
s otcom, kedy dieťa je nahlas dotazované od matky, aby zakričala otcovi nahlas prečo s ním nechce ísť
a dieťa mu potom na diaľku kričí, prečo s ním nechce byť že jej vlasy dával do kakaa. Nepracuje sa s
dieťaťom tak, aby boli tieto situácie neutralizované, opakovane sa živia týmto u maloletej. Za každým jetento stres, nevie čo sa deje u obžalovanej v dome, matka príde na istú vzdialenosť s dieťaťom, znovu si
vymieňajú konflikty rodičia medzi sebou, dieťa to pozoruje, je najjednoduchšie pre dieťa z tohto uniknúť,
lebo vie to dieťa, že bude zase problém. Dieťaťu sa to osvedčilo a robí to tak stále. V záujme dieťaťa

by bolo, aby sa v dieťati neživil tento strach, jedine tým, aby bola motivovaná. Matka sa vyjadrila, že
nemá o otcovi dieťaťu čo pozitívne povedať. Otázka je, či matka má kapacitu a ochotu zmeniť postoj
k otcovi alebo aspoň neprenášať tento negatívny postoj na svoje dieťa. Pokiaľ by sa jej to opakovane
nepripomínalo je možné, že by sa to dieťa s týmto vyrovnalo. Predpokladá, že by správanie U. mohlo
byť iné, ten odpor a vzdor voči tomu otcovi by sa mohol oslabiť. Dieťa na videu zo stretnutia nepôsobí

ustrašeným dojmom. Dieťa skôr pôsobí očakávane, čo sa bude diať a pri jednom tom kontakte, kedy
matka prišla s dieťaťom až k bránke požiadala matku, aby prevzala od otca darček, ktorý jej priniesol,
sama si ho nevzala, ale potom z rúk matky si ho prevzala. Jednoducho dieťa čaká, či dá matka zvolenie
ak preberie ona ten darček, potom si ho preberie aj dieťa. Myslí si, že U. nie je dostatočne pripravovaná
na styk s otcom ani starými rodičmi. Neobjavila žiadnu informáciu o tom, že by dieťaťu bol zdelený nejaký
pozitívny aspekt otca alebo kontaktu s otcom, neboli prítomné ani žiadne neverbálne prejavy matky,

ktoré by smerovali k tomu, aby to dieťa bolo povzbudzované k tomu kontaktu, čiže vo väčšine tých
prípadoch sa mama správala buď pasívne alebo konfliktne, keď sa pohádali s otcom dieťaťa. Atmosféra
negatívneho nastavenia voči prostrediu otca a jeho rodiny je veľmi limitujúca a obáva sa, že aj keby otec
bližšie prišiel, že by sa situácia nezmenila. Dieťa má momentálne takýto postoj, ktorý nedokáže zmeniť
tým, že otec sa priblíži o 10 m bližšie, s dieťaťom sa musí pracovať. Je problematické, že kontakt sa má

udiať v priestore, v akom sa mal realizovať (v ktorom boli pokusy o realizáciu - dvor rodinného domu v
bydlisku obžalovanej). Je to tam konfliktné prostredie, styk by sa mal realizovať úplne niekde inde, mimo
prostredia tohto. Normálny ľudský kontakt nemôže byť na 15 metrov, nemohlo dieťa počuť, čo jej otec
hovorí a naopak. Nemôže prebiehať primeraná verbálna komunikácia. Jedna z vecí, ktoré negatívne
dieťa môžu ovplyvniť voči starým rodičom je aj prejavovaný rešpekt matky počas kontaktu so starými

rodičmi v tom, keď matka vyzvala starú matku, aby zavesila darčeky na bránku a s dieťaťom odišla preč,
čo je teda prejavom dešpektu voči darčeku a ľuďom, ktorí tento darček priniesli pre toto dieťa. Na jednom
z vyšetrení, keď si otec prisadol k maloletej tak potom povedala „di pryč, já s tebú nepújdu do P.", dieťa
vstalo, odišlo k matke, ktorú objalo okolo krku, otec sa snažil prihovárať dieťaťu, dieťa opakovalo, že
nepôjde do P. s otcom. Konkrétne tento prejav reakcie nie je naučený, ale odpor môže byť naučený.

Dieťa je ľahko ovplyvniteľné matkou. To, že sa dieťa v kontakte s otcom a starými rodičmi správa tak
ako sa správa je výsledok dlhodobej životnej situácie a nielen jedného príkazu alebo jedného pobádania
matky. Ak by takýto rodičia prišli na konzultáciu, že ako sa majú správať k dieťaťu tak minimálne by
odporučila matke, aby dieťa vzala za ruku, aby nestála chrbtom k osobe, s ktorou má dieťa komunikovať.
Predpokladá, že ako náhle sa čo len zneutralizuje vzťah dieťaťa s otcom tak automaticky sa zlepší vzťah

dieťaťa aj k starým rodičom. Pani L. uviedla, že nakoľko bol exmanžel na ňu agresívny a prestali sa
stretávať a súd upravil styk s dcérou a tá ho odmieta. Stále hovorí, že tuná nie je prioritný vzťahový
problém dieťaťa k otcovi ale primárny problém je v konflikte medzi jeho rodičmi, teda rodičmi dieťaťa.
Po zhliadnutí video nahrávok zo stretnutí na pojednávaní dňa 31.3.2016 doplnila, že negatívne
nastavenie voči otcovi, ktoré už dlhodobo maloletá prejavuje, čo bolo vidieť aj na tých záznamoch,

nemožno hodnotiť ako strach ale ako odpor a nahnevanosť a odmietanie otca. Tento vzťah, ktorý dieťa
má k otcovi vytvorený, považuje za zrkadlo prežívania prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, čiže matky a
ostatných členov domácnosti, čiže automaticky preberá presvedčenia a intuitívne cíti a stotožňuje sa s
negatívnym postojom matky k otcovi. Na záznamoch, ktoré zhliadla bolo počuť povzbudzovanie matky
ku kontaktu slovami „poď, povedz mu niečo", z hľadiska psychologického považuje toto povzbudzovanie

za formálne a je v rozpore so správaním, ktoré matka počas toho stretnutia produkuje. Matka sa správa
buď pasívne, alebo prejavuje rešpekt voči otcovi, alebo prineseným veciam, alebo vyvolá konflikt. Z
týchto záznamov že zrejmé, že políciu volá matka, doteraz vždy mala informácie, že políciu v prevažnej
miere privoláva otec. Tak ako zdôraznila pri minulej výpovedi to, že dieťa nechce sa kontaktovať s otcom
a so starými rodičmi je významne podmienené vysoko konfliktným vzťahom medzi rodičmi dieťaťa a

dieťa v takomto veku nie je dostatočne psychicky silné na to, aby riešilo túto situáciu nejakým svojim
rozhodnutím, ktoré by nebolo v súlade s osobou, s ktorou má najbližší vzťah, to je teda matka. Čo sa
týka bitia U., nevie zistiť ako to bolo ale je zvláštne, že táto odpoveď je identicky uvádzaná dieťaťom pri
zdôvodnení prečo nechce ísť a často krát neslovné prejavy dieťaťa pritom nezodpovedajú tomu obsahu.
Hovorí o tom, že ju otec bil, vykladal ju z auta a pritom má na tvári úsmev, keď to hovorí. Ak by tomu teda

tak bolo, že sa táto trauma udiala tak by očakávala ako odborník od prostredia, v ktorom dieťa vyrastá,
že sa traumu bude snažiť u dieťa neutralizovať a spracovávať a nie ho opakovane s tým konfrontovať.
V predložených video záznamoch nenašla žiadne vyjadrenia ani správanie zo strany matky, ktoré by
znižovalo alebo pomáhalo prekonávať uvádzaný strach a odpor voči otcovi. Zo žiadnej nahrávky nebolopočuť nič pozitívne alebo aspoň neutrálne na otca, dokonca, keď dieťa sa vyjadrilo vulgárne na starých
rodičov: „mami oni sú sprostí" matka nijako na to nereagovala. Príprava U. zo strany matky na styk s
otcom nie je dostatočná a keď už aj nevedia, čo jej doma hovorí, minimálne v tej príprave nepokračuje v

zahájení toho kontaktu. Myslí si, že možnosti otca sú obmedzené akurát na to, že tam pravidelne bude
chodiť a bude sa pokúšať o kontakt slovný alebo, že jej teda prinesie niečo. Z nahrávok je zrejmé, že sa
jej snaží pripomínať spoločnú minulosť, spomína babku, že ju mali radi ako bábätko, že jej niečo pôjde
kúpiť, keď chce, že pôjdu niekam na výlet, ponúka, že sa môžu stretnúť spolu vonku. Matka neprimerane
zaťažuje dieťa, aby opakovane odpovedalo, že sa nechce s otcom stretnúť. Maloletá nezmení vzťah k

starým rodičom, pokiaľ ho nezmení matka. Myslí si, že k vedomej manipulácií maloletej zo strany matky
neprichádza, ale to, v akom prostredí dieťa žije stačí na to aby to vyzeralo tak ako to vyzerá.

Znalkyňa MUDr. Daniela Martišová v predmetnej veci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedla, že sa plne pridržiava obsahu aj záverov znaleckého posudku, ktorý podala s MUDr.
Bolehradským č. 44/14 (u nej) a 9/14 (u Bolehradského) zároveň uvádza, že predmetné skutočnosti

konzultovali aj s klinickým psychológom MUDr. P.. U obžalovanej zistili emočnú instabilitu v tom zmysle,
že jej emócie sú krajné, tzv. buď pozitívne, negatívne a medzi tým je akési prázdno, buď veci vníma
čierno alebo bielo. Takto má veľmi blízky vzťah od lásky k nenávisti, od vľúdnosti po nepriateľské postoje.
Má výraznú tendenciu svoje negatívne emócie, ktoré značne súvisia s rozvodom manželstva pripisovať
manželovi. Sama trpí obavou, aby o dieťa neprišla, aby si ho manžel neprivlastnil. Práve preto, že toto

je jej vedúca determinujúca tendencia myslenia. Napriek tomu, že tvrdí niečo iné, dieťa chce majetnícky
vlastniť a neumožniť mu kontakt s biologickým otcom, na čo má dieťa právo. V dôsledku toho, že v
nej pretrváva nepriateľský cit voči exmanželovi, každé jeho konanie a každý jeho pokus interpretuje
ako nebezpečný pre jej dieťa. To odmietanie vydania dieťaťa otcovi má charakter žiarlivosti, ktorý v
nej pretrváva ešte od toho rozvodu. Dieťa je manipulované tým, že sa vedome a nevedome prejavuje

voči exmanželovi negatívne. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou najmä, ak sa jedná o 5,6,7 ročné
dieťa. Matka má možnosti a dokonca povinnosť dieťa viesť tak, aby bolo poddajné. Tak ako dieťa
nemôže, alebo bežne neodmietne účasť na školskom vyučovaní alebo na očkovaní, pretože ho matka
k tomu prirodzenou cestou vedie, tak by nemalo ani odmietnuť kontakt s otcom, keby ho matka k tomu
prirodzene viedla. Tento stav je chronický a z hľadiska vzťahu dieťa a otec sa jedná o minúty o dni, aby

bol reparabilný a nie o mesiace o roky, pretože tým svojím správaním môže u toho dieťaťa vyvolať strach
averziu voči otcovi, čo môže mať následky pre budúci vývoj teraz dievčatka v dospelosti vo vytváraní
vzťahov partnerských a materských. Tvrdenie, že dieťa sa otca bojí sa z pohľadu znalcov (všetkých troch
znalcov) javí ako účelové, vykonštruované. V tomto znaleckom posudku vychádzali aj zo znaleckých
posudkov, ktoré boli robené pred nimi, kde znalci z odboru klinická psychológia najmä MUDr. Michlerová

a MUDr. Niňajová, ktoré pri vyšetrení dieťaťa v krátkej dobe pred ich vyšetrením konštatovali, že počas
vyšetreniadieťanemalostrachzotca.Obžalovanánielenžemôžealemalabykorigovaťsvojesprávanie,
pretože disponuje normálnym intelektom a nie je duševne chorá. Jej povahovou vlastnosťou je rigidnosť
názorov - extrémna tvrdohlavosť, kedy ide proti všetkému aj proti sebe, lebo je hnaná emóciami viac
ako rozumom, ktorý má dobrý. Obžalovaná sa bojí opustenia, tak ako bola opustená tým manželom,

lebo on podal žiadosť o rozvod, to je pre ňu dodnes psychotrauma, ktorá tam pretrváva a bojí sa aj o
opustenie zo strany dievčatka. Obžalovaná tvrdí, že nerobí žiadne prekážky pre styk dieťaťa s otcom a
že keby dieťa chcelo k otcovi ísť, tak ju určite pripraví a k otcovi pošle. Absentuje racionálna a citová
príprava dieťaťa na to, že má biologického otca, ktorý má o ňu záujem a má ju rád. Nemôže 5 ročné
dieťa povedať, že nebude chodiť do škôlky. Matka musí nájsť spôsob ako dieťa presvedčiť, že tam má

ísť, že tam bude dobre. To má význam pre jej vývoj. Obžalovaná svoje dieťa miluje takou láskou, ktorá
nepripúšťa, aby sa o ňu delila s otcom. Z anamnézy otca vyplynulo, že je to úplne normálny a zdravý
človek zodpovedný za svoje konanie a správanie, vinu hádže na obžalovanú tak ako obžalovaná na
neho. Je však nesporné, že tiež má svoje dieťa rád a záleží mu na tom, aby mal na ňu výchovný a citový
vplyv. Skutočnosť, že dieťa odmieta ísť k otcovi je účelové a vykonštruované vyplýva zo znaleckého

posudku MUDr. Niňajovej a Michlerovej.

Zo znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej č. 44/14 a MUDr. Michala Bolehradského č. 9/14 z
odboru Zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, o duševnom stave obv. C. L. bolo zistené, že vyšetrením
bola u obvinenej konštatovaná porucha osobnosti emočne instabilná, ktorá je charakterizovaná stálou,

silnou obavou z opustenia - osamelosti, nezmierenesťou so stavom rozvodu s pretrvávajúcou hostilitou
(nepriateľským postojom) až nenávisťou voči exmanželovi, nezmieriteľnosťou s možným dobrým
vzťahom dieťaťa s otcom a strachom z ev. opustenia dieťaťom, konanie obvinenej je determinované
snahou vyhnúť sa ev. opustenosti. Uvedené emócie (nepriateľstvo - nenávisť k exmanželovi a strachzo straty dieťaťa) determinujú všetky psychické funkcie obvinenej: jej emočné rekcie sú krajné -
čierno biele - je schopná len lásky, alebo nenávisti - a ničoho medzi tým, svoje negatívne emócie
projikuje do exmanžela - t.j. pripisuje mu svoje vlastné pocity a snahy (napr. prisvojenie si dieťaťa,

ktorého sa dopúšťa ona), a preto mu vedome zamedzuje kontakt s dieťaťom, v dôsledku mestnania
(pretrvávania)nepriateľstva - nenávisti voči exmanželovi, každé jeho konanie a pokusy vyhodnocuje
ako zlé, nebezpečné pre ňu a pre jej dieťa, má tendenciu negatívne hodnotiť a prekrúcať všetky
pokusy exmanžela (a iných) o racionálne riešenie situácie, svoje dieťa miluje, ale egocentricky si
ho prisvojuje ako svoj majetok ,alebo svoju vec, žiarlivecky odopiera dieťaťu právo na lásku otca

a jeho rodiny a vývinovo-psychologicky dôležitú rolu a model otca napriek tomu, že sú jej známe
výsledky doterajších znaleckých vyšetrení jej dieťaťa, evidentne manipuluje dieťaťom a cez internet
sa pokúša manipulovať aj verejnou mienkou jednostrannými a z kontextu vytrhnutými informáciami
o danej problematike, má výraznú pohotovosť ku kverulačnému chovaniu - zvlášť k ľuďom, ktorí jej
konanie kritizujú alebo sa stavajú proti, nemá záujem, odmieta kompromis a postup či konanie, v
ktorom sa cíti (čo aj len dočasne - prechodne) ohrozená stratou - aj neprítomnosťou dieťaťa, má vyššie

sebavedomie a sebahodnotenie, precitlivelo reaguje na neúspech, očakáva a vynucuje si ohľaduplnosť
- napriek vlastnému bezohľadnému konaniu, vo svojich názoroch (citoch) je rigidná, tvrdo a dlhodobo
na nich zotrváva - aj keď ich nevie zdôvodniť (napr. averziu voči exmanželovi), má slabú toleranciu voči
neúspechu, svoje konanie racionalizuje (falošne zdôvodňuje tak, aby neutrpela morálnu ujmu) napr.
dieťa nechce ísť k otcovi, bojí sa ho, lebo jej v minulosti ublížil a iné, odmieta sa poučiť z vlastných chýb

a zavinenie problémov vidí výlučne u iných. Osobnosť obvinenej má dobrý kontakt s realitou - i keď je
ovplyvnený emóciami. Osobnosť obvinenej je diferencovaná, psychicky i emocionálne je disponovaná
pre výchovu manipulovania s dieťaťom. Nadmernú averziu voči exmanželovi prenáša aj do výchovy
dieťaťa. Nález je celkom negatívny z hľadiska psychotickej či organickej symptomatiky. Obv. C. L. je
disharmonickou emočne instabilnou osobnosťou. U obvinenej nebola znaleckými vyšetreniami zistená

taká psychická porucha, ktorá by mala negatívny vplyv na jej ovládacie rozpoznávacie schopnosti. V
čase spáchania trestného činu vedela rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a vedela
a mohla ovládať svoje konanie.

Zo znaleckého posudku PhDr. Zity Michlerovej č. 6/2014 z odboru Psychológia, bolo zistené, že dieťa

regreduje do symbiotického vzťahu s matkou a aktívne odmieta okolitý svet, stotožňuje sa s riešeniami
najbližších, preberá ich vzorce správania a verbálne vyjadrenia. Nakoľko jej okolie (matka a jej rodina)
majú významne negatívny postoj k osobe otca a k jeho rodine, automaticky tieto vzorce preberá aj ono.
Matka má k osobe otca významne negatívny postoj, čo môže významne pôsobiť ako imitačný vzor pre
dieťa. Dieťa je opakovanie aktérom situácií verbálnej agresivity (nadávky, osočovanie) je pod tlakom

informácií, že bude odobraté matke, že otec chce matku dať do väzenia... Toto sú pre takto malé dieťa
emočne nadhraničné situácie, že je pre neho jednoduchšie stotožniť sa s atmosférou, v ktorej žije a
odmietaotcaajehorodinu.Predieťavtomtovekuavdanejrodinnejkonšteláciijeaktuálnenemysliteľné,
aby urobilo spontánne rozhodnutie, ktoré by nebolo v súlade s rozhodnutím matky a jej blízkych. Dieťa
nemalo možnosť vytvoriť si k otcovi a k jeho rodine silnejšiu pozitívnu citovú väzbu. Kontakt s otcom je

opakovanie spojený s extrémne konfliktnými situáciami (zásahy polície, vzájomné verbálne osočovanie
rodičov), čo významne podmieňuje u dieťaťa správanie vyhýbať sa tejto situácie, toto môže byť jeden zo
základných mechanizmov, prečo dieťa odmieta kontakt. Vzdor a odmietanie spolupráce, komunikácie je
pre dieťa jediným spôsobom ako sa vyhnúť konfliktu. Rovnako negatívne pôsobí aj vedomie dieťaťa, že
bude násilne odobraté matke a že matka pôjde do väzenia. Tento existencionálny strach je významne

stresogénny a môže negatívne vplývať na ďalší vývin dieťaťa. Strach a odmetanie otca možno hodnotiť
len ako „vyhovenie" tlaku okolia. Rozhodnutie, že dieťa sa nechce stretnúť s otcom, lebo sa ho bojí,
považuje za spôsob obrany dieťaťa vo veľmi ťaživej a pre neho neúnosnej situácii. Matka pre svoje
vlastné interpersonálne konflikty málo adaptívne zvláda túto situáciu a tak ako u seba, aj u dcéry vníma
ako jediné riešenie separáciu od otca a nekontaktovanie sa s ním. Otec významne vzťahovačne vníma

situáciu a jediné riešenie vidí v zmene výchovného prostredia (odobratie dieťaťa matke), v asistencii
polície, neochote komunikovať so psychológom maloletej, čo len zhoršuje situáciu. Obidvaja rodičia
málo adaptívne pristupujú k danej situácii a pre svoje osobnostné vlastnosti i antipatiu k sebe, nie sú
schopní riešiť situáciu inak. Celá tiaž situácie je na nich a nie na dieťati, na ktoré sa obidvaja odvolávajú.
Maloletá je schopná primerane vnímať okolitú realitu a reagovať na ňu. Jej sociálna adaptabilita je však

nerovnomerne rozvinutá. Ťažkosti adaptívne sa správať sa objavujú najčastejšie v súvislosti s riešením
rodinnej problematiky. Nie je schopná kontaktu s otcom a jeho rodinou, prejavuje aktívne odmietavé
správanie, ktoré nesie v sebe istý moment strachu, ale v prevahe je odpor a odmietanie. Maloletá
dlhodobo žije v atmosfére napätia a strachu, v ktorom otca vníma ako konfliktného a ohrozujúceho. Vovzťahu k starým rodičom z otcovej strany sa maloletá identifikuje s podobným postojom ako k otcovi a
odmieta kontakt s nimi. O strachu nemožno hovoriť, skôr o odmietaní, ktoré prejavuje k osobám, ktoré
predstavujú otcov svet. Dieťa nemá vybudovaný výraznejší citový vzťah k otcovi a k jeho rodičom, takže

o závislosti sa nedá hovoriť. Dieťa má vytvorený silný emočný vzťah k matke, čo je vzhľadom na vek a
doterajšiu jeho životnú históriu zrozumiteľné. V symbiotickej naviazanosti na matku automaticky preberá
jej presvedčenia a intuitívne cíti negatívnu väzbu matky na otca. Dieťa regresívne, nadmerne závisle
sa správa vždy, ak je nastolená téma rodinných vzťahov, kontaktu s otcom resp. témy otca všeobecne.
MaloletáU.jedieťaohrozenénasvojomvývinevplyvomdlhotrvajúcejvysokokonfliktnejrodinnejsituácii,

na ktorej nesú podiel ako rodičia, tak i širšia rodina dieťaťa. Táto dlhotrvajúca záťaž môže priniesť zmeny
do osobnostného vývinu v podobe emočných ťažkostí, neschopností budovať dôverné sociálne vzťahy
a v slabej korekcii vlastného správania. Násilné odobratie dieťaťa k otcovi nepovažuje aktuálne za dobré
riešenie pre dieťa.

Zo správy z psychologického posúdenia akreditovaného subjektu Orchidea n.o. vyplýva, že pri

opakovaných osobných stretnutiach i z predchádzajúceho monitorovacieho obdobia je zjavné, že matka
mal. je výrazne pod vplyvom svojej matky a obe sa snažia účelovo brániť v styku otca s maloletou.
Maloleté dieťa sa javí nástrojom na eliminovanie tenzie matky voči exmanželovi. Správanie matky
maloletej sa javí účelové, manipulatívne, matka vedome bráni stretávaniu sa otca s maloletou. Na
základe ich psychologického pozorovania zistili, že matka pozitívne psychicky nepripraví maloletú na

stretnutie s otcom. Dieťa nie je nastavené k stretnutiam s otcom, následne jej tenzia z pravidelného
záujmu otca je prenášaná na dieťa i ostatných dospelých, čo môže v budúcnosti výrazne negatívne
ovplyvniť formovanie jej osobnosti. Výsledkom ich vyšetrenia je, že matka ako povinná osoba marí výkon
rozhodnutia súdu, nakoľko výzva súdu je bezvýsledná, miesto výkonu určené v rozhodnutí súdu v mieste
bydliska matky nemá základy reálnej podpornej realizácie výkonu styku pre stranu otca a teda realizácia

styku otca s dieťaťom na základe takto stanovených pravidiel súdom ostane i naďalej neúspešná. Otec
akopovinnáosobasavýkonuvzmyslerozhodnutiasúduzúčastňuje,rozhodnutieurčenésúdomvplnom
rozsahu plní, zúčastňuje sa, pričom otec má všetky predpoklady zvládnuť starostlivosť o dieťa, zručnosti
otca k motivácii maloletého sa javia primerane osvojené.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Senica ČVS: ORP-299/OVK-SE-2013 bolo zisené, že trestné oznámenie
matky C. L. na otca H. L. ml., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Senica, pod sp. zn. ČVS: ORP-299/OVK-SE-2013 SK zo
dňa 22.9.2013 odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania pre uvedený zločin ani
postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Proti uzneseniu obžalovaná C. L. podala sťažnosť dňa 06.10.2013,

o sťažnosti rozhodla Okresná prokurátorka v Senici uznesením 1Pn 309/13 zo dňa 7.11.2013 tak, že
sťažnosť C. L. zamietla, pretože sťažnosť nie je dôvodná.

Zo spisu OS Senica č.k. 6P/21/2014, v ktorom sa viedlo konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s
mal. U. súd konštatuje, že bol návrh matky zamietnutý a bolo tam nariadené psychologické poradenstvo,

ku ktorému bola na hlavnom pojednávaní vypočutá Mgr. H. H.. V uvedenom spise bol podaný znalecký
posudok Mgr. Martina Balku znalca z odboru klinická psychológia detí a dospelých č. posudku 39/2015,
ktorý vychádzal i z psychologickej správy Mgr. S. V. zo dňa 13.12.2012 a 14.03.2013, z návštev matky
s mal. U. u tejto psychologičky v jej ambulancii. V týchto správach sa uvádza, že ambulanciu navštívila
maloletá v sprievode matky, prežíva napätie a emočný zmätok z konfliktných situácií, ktoré vznikajú

medzi rodičmi, dieťa v takýchto prípadoch preberá na seba pocit viny, keďže po rozvode rodičov sú
nedorozumenia medzi nimi z jej pohľadu najmä kvôli nej, vzhľadom na vek je maloletá citovo silnejšie
naviazaná na matku, má strach, aby nestratila jej pozornosť, k otcovi je odmietavá, pravdepodobne si ju
nedokáže získať primeranými prostriedkami a správaním. Doporučuje, aby rodičia v záujme zdravého
vývinu maloletej spoločne absolvovali psychologické poradenstvo, zamerané na starostlivosť a výchovu.

Stretnutia v ambulancii sa uskutočnili v dňoch 24.9.2012 a 25.2.2013.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 1C/5/2011-52 zo dňa 7.4.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 41 Co/17/2011-121 zo dňa 5.3.2012, právoplatný dňa 18.4.2012, súd
rozviedol manželstvo H. L., nar. X.X.XXXX a C. L., nar. XX.X.XXXX a mal. U., nar. X.X.XXXX zveril do

osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživné na mal .U. vo výške 110,- € a upravil styk otca
s maloletou tak že, navrhovateľ bol oprávnený stretávať sa s maloletou v každý párny týždeň v roku
v sobotu od 9.30 h do 12.30 h a v každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 12.30 h bez
prítomnosti matky a počas vianočných sviatkov v každý párny rok 24.12. od 9.30 hod. do 17.00 hod. av každý nepárny rok 25.12. od 9.30 hod do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú odovzdať
otcovi v mieste bydliska a otec je povinný maloletú odovzdať odporkyni v mieste bydliska.
Uznesením Okresného súdu Senica č.k. 8Em/1/2012-77 zo dňa 16.11.2012, právoplatné dňa 24.5.2013

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoE/6/2013-124 zo dňa 7.5.2013, súd uložil
povinnej C. L., nar. XX.X.XXXX pokutu vo výške 200,- €, nakoľko povinná neumožňuje otcovi styk s
maloletou v zmysle rozhodnutia súdu.

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 9P/102/2011-292 zo dňa 8.4.2013, právoplatný dňa 27.8.2013

vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.k. 23CoP/56/2013-358zodňa29.7.2013,súdzamietol
návrh otca na zverenie maloletej U. do jeho osobnej starostlivosti a upravil styk mal. U. tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.30 h do 17.00 h a každý
nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.30 h do 17.00 h bez prítomnosti matky a počas vianočných sviatkov
v každý párny rok 24.12. od 9.30 hod. do 17.00 hod. a v každý nepárny rok 25.12. od 9.30 hod do 17.00
hod. s tým, že matka je povinná dieťa odovzdať otcovi v mieste jej trvalého bydliska, pričom odovzdanie

bude prebiehať bez prítomnosti rodičov a súrodencov zo strany matky a otca maloletej. Tým sa zmenil
rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 1C/5/2011-52 zo dňa 7.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č.k. 41 Co/17/2011-121 zo dňa 5.3.2012 v časti úpravy styku otca s maloletou.

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 7P/9/2011-87 zo dňa 13.10.2011, právoplatný dňa 27.10.2011,

bol upravený styk starých rodičov E. L., nar. XX.X.XXXX a H. L., nar. XX.X.XXXX s mal. U. tak, že starí
rodičia sú oprávnení stretávať sa s mal. U. jedenkrát za 6 týždňov v sobotu v čase od 10.00 h do 12.00
h počnúc prvou sobotou po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na styk
pripraviť, starým rodičom odovzdať v mieste bydliska dieťaťa a starí rodičia sú povinní dieťa matke vrátiť
riadne v čas v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku.

Uznesením Okresného súdu Senica č.k. 7Em/1/2012-38 zo dňa 16.11.2012, právoplatné dňa 31.7.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/93/2013-68 zo dňa 27.6.2013, súd uložil
povinnej C. L., nar. XX.X.XXXX pokutu vo výške 200,- €, nakoľko povinná neumožňuje starým rodičom
styk s maloletou v zmysle rozhodnutia súdu.

Zo spisu 8P/34/2013 vyplýva, že rozsudkom č. 8P/34/2013-180 zo dňa 11.2.2016 došlo k rozšíreniu
styku starých rodičov s mal. U. tak, že mal. U. sa môže stýkať so starými rodičmi bez prítomnosti matky
v určených dňoch v určenom čase, rozsudok je právoplatný od 10.3.2016.

Na základe takto vykonaného dokazovania aj krajský súd dospel k záveru že skutok ktorý je obžalovanej
kladený za vinu sa stal a vina obžalovanej bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Obžalovaná
nepochybne svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky žalovaného trestného činu vrátane úmyslu,
ktorý je zásadným spôsobom obžalovanou spochybňovaný v dôvodoch odvolania.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že obžalovaná C. L. nie je duševne chorá nakoľko zistená
porucha znalcami z odboru psychiatrie - disharmonicky emočne instabilná osobnosť, nie je duševnou
chorobou ani poruchou. Obžalovaná teda vedela rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a vedela aj
svoje konanie primerane ovládať, ktoré skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku znalcov z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Michala Bolehradského.

Obžalovaná konala s plným vedomým, keď premyslene neumožňovala otcovi dieťaťa, ktorý má na to
plné a zákonné právo realizovať styk aspoň v tej miere ako styk bol upravený rozhodnutím súdu, ktoré
rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a ktorým rozhodnutím je aj ona plne viazaná a vedomá si toho
že jeho nerešpektovanie môže mať i trestnoprávne následky.
Tu treba zdôrazniť že týmto rozhodnutím je upravené právo otca podieľať sa na výchove svojho dieťaťa,

zároveň povinnosť matky mu toto právo umožniť. Čo je treba tiež zdôrazniť je právo dieťaťa na oboch
rodičov, nielen na toho rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, ale aj na rodiča, ktorému bolo
aspoň v tejto minimálnej miere, upravenej súdom umožnené podieľať sa na jeho výchove. Matka je
povinná to otcovi umožniť a nie mu toto právo pod rôznymi zámienkami odopierať. Otec má teda nielen
právo podieľať sa na výchove dieťaťa ale zároveň aj povinnosť výchovne vplývať na dieťa. Tým, že

matka znemožňuje otcovi toto právo uplatňovať, zároveň znemožňuje otcovi plniť si svoju povinnosť
na výchovnom procese k dieťaťu. Treba vidieť to, že ako má otec upravený styk s dieťaťom, je oproti
matke, ktorá je s dieťaťom neobmedzene len minimálna miera, v akej môže otec na dieťa reálne
výchovne vplývať. Preto je tak dôležité, aby sa styk otca s dieťaťom aspoň v tomto obmedzenom rozsahuuskutočňoval. Bez tohto kontaktu sa nevytvoria potrebné citové väzby medzi otcom a dieťaťom, čo
má ďalekosiahle negatívne dôsledky z hľadiska zdravého psychického vývinu dieťaťa. To isté platí aj
pre širšiu rodinu otca dieťaťa, na ktorú má dieťa právo, aby k tejto širšej rodine, do ktorej sa počítajú

prirodzene starí rodičia z otcovej strany, aby si dieťa mohlo k týmto vytvoriť prirodzený vzťah. Nie je
v najlepšom záujme dieťaťa, ak sa vytváranie týchto citových väzieb, pod rôznymi zámienkami úplne
neopodstatnenými znemožňuje.

Z dokazovania vyplynulo, že obžalovaná už počas trvania manželstva s otcom dieťaťa, bránila otcovi

neprirodzeným spôsobom, aby dieťa zobral v kočíku na prechádzku alebo aby dieťa zobral k starým
rodičom. Vyplynulo to z výpovede otca i starých rodičov. Z ich výpovedí ďalej vyplynulo, že obžalovaná
odmietala už vtedy dieťa dať s tým, že ho budú biť, čo starí rodičia, ako aj otec, označili za chorý výmysel
obžalovanej čo v konečnom dôsledku viedlo otca dieťaťa práve k tomu že z toho dôvodu podal návrh na
rozvod., že mu matka už počas trvania manželstva odopierala dávať dieťa. Domnieval sa, že po rozvode
súd určí, aby aspoň v minimálnej miere mohol svoje právo na dieťa uplatniť, ale ukázalo sa, že matka

rozhodnutie o styku otca s dieťaťom nerešpektuje.

Styk otca s dieťaťom sa spočiatku po rozvode, i keď s určitými ťažkosťami, často za asistencie polície,
predsa len nejakým spôsobom realizoval, čo trvalo do februára 2013, kedy otec mal naposledy kontakt
s dieťaťom, dieťa bolo už v aute otca, keď matka z auta dieťa otcovi vytiahla. Už predtým na Vianoce

2012 sa kontakt otca s dieťaťom uskutočnil za asistencie polície, vtedy si otec dieťa zobral do svojho
bydliska, pričom dieťa s otcom bolo v úplnej pohode o čom svedčia aj fotografie, ktoré otec z Vianoc 2012
predložilsúduknahliadnutiu(vzhľadomnato,žefotografiesatýkaliobdobia,ktoréniejepredmetomtejto
obžaloby ale je predmetom obžaloby v konaní, ktoré predchádza na tomto súde a ešte nie je ukončené,
vedené pod sp. zn. 1T/34/2014, tieto fotografie súd po nahliadnutí otcovi vrátil).

K samotným námietkam obžalovanej, že dieťa sa otca alebo starých rodičov bojí, sa vyjadrili poškodení
ktorí takéto tvrdenia obžalovanej považovali za absolútne neopodstatnené. Napriek tomu obžalovaná na
tomto tvrdení zotrvávala, pričom išla až tak ďaleko, že obvinila otca s fyzického násilia voči dieťaťu, keď
tvrdila, že otec mal. U. v minulosti (keď mala cca 2,5 roka) bil po hlave, keď vyliala kakao, keď plakala, že

chceísťzamatkou,juvysadilvtmevpoliazatváraljunazáchode.Tietotvrdeniaobžalovanejotecastarí
rodičia odmietli, pričom ani podľa názoru krajského súdu tieto tvrdenia obžalovanej nie sú preukázané
žiadnymi relevantnými dôkazmi. Výpoveď svedkyne C. O. - sesternici obžalovanej ktorá mala pozorovať
keď bola U. u nej doma, že táto sa bála ísť na WC, stojí osamotene proti celému radu dôkazov, ktoré
tieto tvrdenia vyvracajú bez ďalších potvrdzujúcich dôkazov a preto správne okresný súd tento dôkaz

vyhodnotil ako účelový. V súvislosti s týmto je potrebné poukázať predovšetkým na na výpovede
poškodených, otca a starých rodičov L., ale aj na výpovede znalcov a závery znaleckých posudkov z
odboru psychiatrie znalcov MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Michala Bolehradského, ako aj znalkyne z
odboru klinickej psychológie PhDr. Zity Michlerovej. Títo znalci tvrdenie obžalovanej o údajnom fyzickom
násilí otca, prípadne starých rodičov voči dieťaťu, ktoré malo v tom čase cca 2,5 roka, označili za veľmi

nepravdepodobné,jednak,žeotomniesúžiadnerelevantnédôkazy,ženadieťatibolospáchanéfyzické
násilie a je nepravdepodobné, aby dieťa si mohlo toto pamätať a toto dokola opakovať. Tieto dôkazy
tvrdenia obžalovanej na hlavnom pojednávaní ale vyslovené i v dôvodoch odvolania v dostatočnom
rozsahu vyvracajú. Tvrdenia obžalovanej c tomto smere sú dostatočne vyvrátené i tým ,že obžalovaná
podala trestné oznámenie na políciu o fyzickom násilí otca, ktoré sa ukázalo ako neopodstatnené, o

čom svedčí spis polície sp. zn. ČVS:ORP-299/OVK-SE-2013, z ktorého vyplýva, že obžalovaná podala
trestné oznámenie dňa 14.8.2013 na H. L. ml. z dôvodu, že tento mal biť a týrať maloletú U., nar.
X.X.XXXX. Tohto konania sa mal dopustiť v čase od 18.2.2012 do 10.3.2012. U. sa jej mala sťažovať, že
otec ju bil po hlave, keď plakala a pýtala sa za ňou, pričom pri stretnutiach ako aj pri odovzdávaní v tom
čase mala byť prítomná i matka poškodeného E. L.. Z odstupom času, po niekoľkých mesiacoch sa jej

dcérka priznala, že bola na WC zatvorená a po tme, keď bola u otca v P.. Navštívila s dcérkou z dôvodu
pretrvávania problému aj odborníka Mgr. S. V. z ambulancie detskej psychológie, ktorej to údajne mala
U. povedať. Zo spisu ďalej vyplýva, že trestné oznámenie vo veci podozrenia zo zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustil H. L., nar. X.X.XXXX v
uvedenom čase, bolo odmietnuté, nakoľko nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania alebo na

postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že tvrdenia oznamovateľky
sa ukázali ako absolútne neopodstatnené.Z výsluchu svedkyne Mgr. S. V., psychologičky súkromnej psychologickej ambulancie Malacky, vyplýva
že ju obžalovaná požiadala o poskytnutie psychologických služieb prvý krát dňa 11.6.2012 s tým, že
chcela pomoc pre seba, pretože po rozvodovom období zle zvládala situáciu, ktorá nastávala v kontakte

s jej bývalým manželom. Vtedy jej nehovorila nič o týraní mal. U.. Následne ju navštívila ešte dva razy
aj s dcérou U., prvý krát to bolo 24.9.2012, kedy mala U. tri roky s tým, že chcela, aby jej mal. U.
porozprávala,akosaotecknejneprimeranespráva.KeďžeU.bolaeštemalédieťa,kontaktbolobtiažny,
matka nabádala dieťa, aby jej povedalo, že otec ho bil. Dieťa to zopakovalo po matke. Vôbec nebolo
časovo ohraničené, kedy sa to malo stať, len že sa to malo stať, keď bolo dieťa u otca na návšteve. Ako

náhle sa psychologička spýtala na otca, tak dieťa bolo nepokojné, zmätené. V zápise konštatovala, že
emočný zmätok, ktorý je v dieťati, vzniká na teréne konfliktov rodičov. Druhý raz obžalovaná navštívila
psychologičku aj s U. dňa 25.2.2013, to bola zároveň posledná jej návšteva, vtedy chcela matka, aby
jej dieťa povedalo ako nesprávne ho učí otec stravovať sa, napr., že mu dáva jesť salám, vtedy malo
dieťa 3,5 roka, bol to podobný stav ako predtým pol rokom. Psychologička s tým nemohla nič urobiť,
lebo nebol dôvod, aby s tým niečo robila. Doporučila vtedy matke dieťaťa, aby sa dohodli s otcom, že

úplne najlepšie pre dieťa je, keď má oboch rodičov, lebo má na nich právo a tým jej psychologická
intervencia skončila. Viac obžalovaná v jej ambulancii nebola. Psychologička ďalej uviedla, že na U.
nevidela žiadne stopy po fyzickom násilí, iba emočný zmätok. Pamätala si, že, keď sedeli vedľa seba
matka a U., obžalovaná vyslovene dieťa pobádala „no povedz, povedz ako sa to stalo", nakoniec to
povedala obžalovaná a U. to len zopakovala.

Ani z tohto dôkazu nevyplýva, že otec by bol U. v minulosti ubližoval, hoci obžalovaná tvrdila, že to bola
práve svedkyňa psychologička V., ktorej to mala U. ako prvej povedať o fyzickom násilí otca voči nej. Z
jej výpovede vyplynulo, že obžalovaná opakovane U. nabádala, aby povedala o nejakom fyzickom násilí
zo strany otca, z ktorého dôvodu sa otca bojí, pričom o násilí hovorí len obžalovaná.

Z manipulácie s maloletou je obžalovaná usvedčovaná i znalkyňou PhDr. Zitou Michlerovou , vyjadrenia
ktorej nezodpovedajú tomu, ako sa dieťa pri návštevách otca (za bránou) k otcovi chová. Podľa nej
dieťa síce memoruje, po intervenciách obžalovanej, že nechce ísť za otcom a to preto, že ju bil, keď bola
ešte „malé bábenko", pričom mal. U. to hovorí s úsmevom, resp. s úškrnom. Neverbálna komunikácia

dieťaťa nenasvedčuje, nezodpovedá tomu, že by dieťa malo z otca strach. Táto neverbálna komunikácia
skôr nasvedčuje tomu, že dieťa má hnev, vzdor k otcovi ale nie strach. I tieto okolnosti aj podľa názoru
krajského súdu v dostatočnej miere usvedčujú obžalovanú z manipulácie dieťaťa čo rozhodne je možno
kvalifikovať ako úmyselné konanie.
Uvaha okresného súdu v tomto smere je plne opodstatnená keď vychádza z toho že Obžalovaná si je

veľmi dobre vedomá, že nedbalostné konanie nie je z hľadiska tohto prečinu, trestne postihnuteľné a
preto sa vyhýba tomu, aby priamo, t.j. aktívnym konaním bránila v styku,. Robí to však skryte, tak že sa
s dieťaťom v určenú hodinu postaví vždy na miesto vo dvore rodinného domu patriaceho jej rodičom,
ktoré je od brány vzdialené 10-15 metrov, pričom poškodený H. L. ml. spoza brány z chodníka ulice
je nútený hlasne hovoriť na mal. U., keď chce, aby ho počula a to už využíva obžalovaná k tomu, aby

vyvolala konflikt s poškodeným a styk končí bez toho, aby poškodený sa mohol dieťaťa čo len dotknúť.

Toto konanie aj podľa názoru krajského súdu nemožno označiť inak ako účelové zo strany obžalovanej,
v snahe znemožniť styk otca s U., čo sa jej aj doposiaľ darí. Dôsledkom tohto správania obžalovanej je,
že dieťa sa vzďaľuje od otca a citové väzby medzi otcom a dieťaťom sa nemôžu ani vytvoriť.

Nezanedbateľnou okolnosťou na ktorú správne poukázal okresný súd je i fakt, že súd rieši styk otca s
dieťaťom za obdobie od 19.10.2013 do 2.8.2014, kedy mal. U., nar. X.X.XXXX mala cca 4 roky. Obdobie,
ktoré tomuto obdobiu predchádzalo, rieši sa súčasne v inom trestnom konaní na tunajšom súde. Dnes
má U. 7 rokov a žiaden pokrok vo veci realizácie styku otca a starých rodičov s U. nenastal. Vyplýva

to zo správy z psychologickej poradne psychologičiek Mgr. B. a Mgr. H. a opäť z týchto správ vyplýva,
že nebolo zistené, že by dieťa malo z otca strach, a to sú úplne čerstvé správy. Príčinu toho, že sa
nerealizuje styk dieťaťa s otcom aj psychologičky tejto poradne, vidia na strane matky.

Obžalovaná síce tvrdí, že ona nabáda U., aby išla s otcom eventuálne starými rodičmi, toto znalkyňa

PhDr.ZitaMichlerováoznačilalenakoformálneprejavyzostranyobžalovanej,keďtomutonezodpovedá
neverbálna komunikácia obžalovanej, ktorá naopak sa prejavuje voči otcovi dieťaťa a starým rodičom
nepriateľsky. Dieťa z tohto môže byť jedine zmätené, čo prejavuje hnevom a odmietaním otca ako aj
starých rodičov. Obžalovaná nenabáda U., aby išla za otcom, ale ju nabáda k tomu, aby otcovi povedala,prečo za ním nechce ísť. Je to celkom evidentné z videí, ktoré dokonca predložila sama obžalovaná a
ktoré videá ju priamo usvedčujú z toho, že je to obžalovaná, na ktorej záleží, či sa styk otca s dieťaťom
zrealizuje alebo nie. Obžalovaná tvrdí, že otec sa pri jednom stretnutí, bolo to v roku 2015 (teda mimo

obdobia, ktoré je žalované) na jednej zo sekvencií týchto videí mal priznať, že U. bil, že si to nemôže U.
pamätať, lebo bola vtedy veľmi malá. Je až absurdné ako obžalovaná využije všetko, čo sa jej hodí. V
tomto prípade vôbec nemožno hovoriť o priznaní sa poškodeného - otca k násiliu voči dieťaťu. Ide len
o jeho konštatovanie rovnakého charakteru ako konštatovali aj znalkyne, že ak by to aj bola pravda, tak
vzhľadom na vek dieťaťa si dieťa nemôže toto pamätať, ak by sa jej to stále dokola nepripomínalo, to

neznamená, že sa to stalo, ale dieťaťu sa opakovane niečo predostiera. MUDr. H. vo svojej výpovedi to
prirovnala k sto krát opakovanej lži, ktorá sa stane pravdou. Motív konania obžalovanej, ak odhliadneme,
čo tvrdí poškodený a starí rodičia L., že je to výlučne v jej rukách, či sa styk uskutoční alebo nie,
lebo dieťa nemá z nich strach, nebojí sa ich, vyplýva z výsledkov znaleckého dokazovania, najmä z
vyšetrenia duševného stavu obžalovanej, ktoré šetrenie vykonali znalci z odboru psychiatrie MUDr.
Daniela Martišová a MUDr. Michal Bolehradský a ktorí zistili u obžalovanej, že táto trpí na poruchu

osobnosti, že ide u nej o disharmonickú, emočne instabilnú osobnosť a vyjadrili sa k charakteristickým
rysom takejto osobnosti.

Z hľadiska ustálenia skutkového stavu a samotného úmyslu obžalovanej je potrebné poukázať
predovšetkýmnaznaleckýposudokktorýpodľanázorukrajskéhosúdjemožnépovažovať zaobjektívny

dôkazaokresnýsúdtentodôkazznalcovzodborupsychiatrievyhodnotilakorelevantnýdôkaz,zktorého
zistil motív konania obžalovanej. Je to charakteristika jej osobnosti, ktorá je za tým, že styk otca s
dieťaťom, ako aj styk starých rodičov s dieťaťom, sa doteraz nerealizuje a to napriek všetkým sankciám,
ktoré boli v občiansko-právnom konaní voči obžalovanej použité, pokuty a aj súčasne bežiace civilné
konania, z ktorých väčšina je už skončená, v ktorých konaniach obžalovaná žiadala úplne zakázať styk

otca s dieťaťom, v ktorom nebolo jej návrhu vyhovené a ďalšie súvisiace konania, v ktorých zo žiadneho
nevyplynulo, že problém neuskutočňovania styku dieťaťa s otcom a jeho rodinou, by bol v dieťati, ale
ten je taký, že rodičia dieťaťa nedokážu spolu komunikovať.

Z vykonaného dokazovania mal i krajský súd za jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý je

predmetomobžalobyjejednýmpokračujúcimkonaním,ktorýmbolinaplnenépojmovéznakyžalovaného
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., keďže bolo preukázané, že
obžalovaná po tom, čo sa proti nej bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní
smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu, marila výkon takéhoto rozhodnutia. Zavinenie obžalovanej, dané
priamym úmyslom obžalovanej, spôsobiť svojím konaním následok, ku ktorému jej konanie zákonite

smerovalo, bolo jednoznačne preukázané vykonaným dokazovaním, pričom obranu obžalovanej bolo v
konfrontácií s týmito dôkazmi, ktoré obžalovanú usvedčovali z manipulácie dieťaťa, bolo treba hodnotiť
len ako účelovú obranu obžalovanej, učinenú zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Je až zarážajúce, že
napriek niekoľkonásobným znaleckým posudkom, napriek výpovediam znalcov o nutnosti zmeniť svoje
správanie a otcovi umožniť realizovať styk s dieťaťom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa na jeho

výchove podieľali obaja rodičia, doteraz tak neurobila.
Neobstoja preto námietky obžalovanej vyslovené v dôvodoch odvolania nakoľko tieto s poukazom
na rozsah vykonaných dôkazov ich náležité vyhodnotenie postačujú k vysloveniu nepochybných
záverov o vine obžalovanej, ktorá svojim konaním rozhodne naplnila všeky zákonné znaky žalovaného
prečinu .Ostatné námietky či už ide o princíp ultima ratio ako i zásadu in dubio pro reo alebo výnimku

zo zákazu retroaktivity sú neakceptovateľné nakoľko okresný súd v rámci svojich úvah dáva i na tieto
námietky dostatočné odpovede pričom krajský súd sa v celom rozsahu týchto úvah pridržiava a v
podrobnostiach na tieto poukazuje.

Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu a obžalovanej uložil

trest v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák. Pri ukladaní trestu správne vzal do úvahy jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., t.j. že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život
s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. a rovnako správne prihliadol i na okolnosti daného
prípadu a na osobu obžalovanej, a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, pričom výkon trestu
bol obžalovanej v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/, §50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú

dobu dva roky.Súd v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. uložil obžalovanej povinnosť podrobiť sa
v skúšobnej dobe psychoterapii za účelom zlepšenia vzťahu k manželovi, k jeho rodičom, ako aj
predchádzaniu v pokračovaní páchania ďalšej trestnej činnosti.

Takto uložený trest považoval i krajský súd za dostatočný a zodpovedajúci zákonu.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom smere,
odvolanie obžalovanej Adriany Bilčíkovej ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 11, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Uznesenie , Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016