Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010037
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616010037.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému M. I. a spol., pre zločin
porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák., o
sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu v Senici zo dňa 17. 6.2016, sp. zn.
2T/20/2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.1.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. rozhodol, že trestná vec sa proti obž. M.
I. , nar. X.X.XXXX v H. - E., trvale bytom E., D. XXX/XX a obž. H. E., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom
E., T. XXXX/X pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 ,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v obžalobe prokurátora č. Pv 665/15/2205,

ktorí mali spáchať tým, že dňa 14.08.2015 v čase asi o 11.00 h v H. - E., na ul. K. č. XXX/X, bez súhlasu
vlastníčky H. Z., nar. XX.XX.XXXX, spoločne vošli do jej bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí
bytového domu, pričom obv. H. E. do bytu vošla aj napriek tomu, že vedela, že má zakázané doňho
vstupovať a následne od poškodenej v byte žiadali vydanie peňazí, prsteňa a osobných vecí jej druha H.
I. a za tým účelom otvárali skrine, chladničku, prehľadávali hrnčeky a hoci ich H. Z. opakovane vyzývala,
aby prestali a odišli z jej bytu preč, na tieto výzvy nereagovali, naďalej byt prehľadávali a postupne si za

cca 15 minút z priestorov bytu pripravili a zbalili viaceré osobné veci H. I. a následne s týmito odišli preč,
pričom odniesli i pánsku pruhovanú košeľu tmavej farby, veľkosti 44-45, čím H. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. - E., K. č. XXX spôsobili škodu vo výške 10,- eur,
postupuje
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. v
znení neskorších predpisov o priestupkoch na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Skalici.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že podľa názoru okresného súdu nebolo preukázané,
že by obžalovaní svojim konaní naplnili pojmové znaky trestného činu porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1,ods. 3 písm. a/ Tr. zák. ale ich konanie naplnilo len zákonné
znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb.
v znení neskorších predpisov o priestupkoch.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorým sa domáhal

zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Z písomných dôvodov sťažnosti vyplýva, že okresný prokurátor poukazuje
predovšetkým na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že obaja obžalovaní naplnili
svojimkonanímzákonnéznakyžalovanéhotrestnéhočinu,pričompoukázalinato,žeobžalovanívedeli,
že poškodená je osobou vyššieho veku a zdravotne indisponovaná, túto okolnosť subjektívne spájali s
menším odporom alebo slabšou odvetou poškodenej, a preto podľa jeho názoru konanie obžalovaných

naplňuje i kvalifikačný znak uvedených v § 194 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Tiež poukázal na to, že okresný
súd rozhodol v rozpore so zákonom, nakoľko nezákonným spôsobom aplikoval ustanovenie § 10 ods.2 Tr. zák. - materiálny korektív, ktorý podľa jeho názoru v danom prípade nemohol byť použitý, nakoľko
tento sa výlučne vzťahuje na prečiny.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať
sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť
okresného prokurátora nie je dôvodná.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že okresný prokurátor v Senici dňa 11.2.2016 pod s. zn. Pv
665/15/2205-12podalna OkresnýsúdvSeniciobžalobunaM.I.a H.E.prezločinporušovaniadomovej

slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe
uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
Okresný súd na základe podanej obžaloby na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaných , poškodenej H. Z., svedkov F. Z., Y. L., R. H., Y. D., oboznámil znalecký posudok znalcov
MUDr. Eleny Žigovej na základe čoho potom dospel k záveru, že výsledkami vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, že by obžalovaní naplnili zákonné znaky žalovaného trestného činu.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané najmä výpoveďou poškodenej H. Z., že táto
dobrovoľne vpustila obžalovaných do bytu svojho druha - ich otca, potom, ako sa obžalovaný predstavil ,
nakoľko si poškodená myslela, že sa vracia jej druh od lekára. Je tiež možné stotožniť sa s názorom
okresného súdu v tom smere, že obžalovaní napriek viacerým opakovaným výzvam poškodenej, aby
opustili byt, v byte zotrvali, ešte nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu porušovania domovej

slobody , nakoľko nebol preukázaný úmysel porušiť domovú slobodu, ale smeroval k tomu, aby im
poškodená vydala veci ich otca. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sa jednalo o osobné -
rodinnévzťahymotivovanéajmajetkovýmpodtextom,pričomnebolopreukázané,žebyobžalovanímali
akýkoľvek úmysel poškodenej ublížiť. Ich záujem smeroval len k tomu, aby si mohli zobrať veci svojho
nebohého otca čo je možné považovať za prirodzené, v rámci čoho potom došlo k výmere názorov

medzi nimi a poškodenou, avšak ani tu nebolo preukázané, že by došlo k nejakému násilnému konaniu
zo strany obžalovaných.
Tiež je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o zákaz vstupu obžalovanej H. E. do bytu poškodenej, tento
nebol obžalovanej uložený rozhodnutím súdu, ale jednalo sa len o ústny zákaz , ktorý bol iba želaním
poškodenej prenesený na obvinenú prostredníctvom iných ľudí, pričom bol oznamovaný v čase života

nebohého otca obžalovanej, ktorý v inkriminovanom byte býval, a pokiaľ on návštevu dcéry akceptoval,
nemožno hovoriť o protiprávnom vstupe do bytu, aj keby jeho družka a vlastníčka bytu mala iný názor.
Skutočnosť, že sa nejednalo o násilné konanie zo strany obžalovaných potvrdili výpovede svedkov Z., L.
a E., ktoré síce počuli nejaký krik, ale jednalo sa len o hádku. Nikto z uvedených svedkov nepovažoval
za potrebné do danej situácie zasiahnuť alebo poskytnúť poškodenej nejakú pomoc - formou privolania

polície, čo tiež nasvedčuje tomu, že intenzita sporu medzi obžalovanými a poškodenou nebola nijak
vážna. V súvislosti s tým je potrebné poukázať i na samotnú skutočnosť, že poškodená Z. nepodala
trestné oznámenie ihneď po danom incidente čo v prípade, že by sa jednalo o vážny konflikt by určite
urobila, ale až po piatich dňoch, kedy k danému skutku prišlo, aj to až po tom, čo ju na to naviedli
susedky. Následne urobila i písomné vyhlásenie o tom, aby obžalovaní neboli trestaní , nakoľko sa jej títo

ospravedlnili. K samotnej poškodenej H. Z. je potrebné uviesť, že bol vypracovaný znalecký posudok , z
ktorého vyplýva, že napriek svojmu vyššiemu veku táto bola schopná v čase skutku vnímať jeho priebeh
a následne bola schopná ho hodnoverne reprodukovať, pričom zo záverov znaleckého posudku vyplýva,
že poškodená H. Z. netrpí demenciou, nemá narušený úsudok ani závažnejšie poruchy pamäti.
Pokiaľ ide o námietku okresného prokurátora ohľadom postúpenia veci za súčasného aplikovania

ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. materiálneho korektívu je potrebné uviesť, že krajský súd v danom
prípade uvedenú námietku nemohol akceptovať, nakoľko okresný súd bez ohľadu na to, že v dôvodoch
uznesenia na nenaplnenie materiálneho korektívu poukázal je potrebné zdôrazniť , že takáto okolnosť
vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, nie je ani podstatnou pričom je potrebné zdôrazniť, že
rozhodujúcou v tomto smere je práve skutočné, že obžalovaní svojim konaním nenaplnili ani zákonné

znaky prečinu , pričom okresný súd v dostatočnej miere vysvetľuje z akých dôvodov bolo potrebné
konanie obžalovaných kvalifikovať ako priestupok. Podľa názoru krajského súdu ide o nesprávnu
formuláciu zo strany okresného súdu , ale z hľadiska vyššie uvedených dôkazov ide o nepodstatnú
okolnosť. Dôležitou v tomto smere sa javí skutočnosť, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
konanie obžalovaných považoval za nemorálne a neetické konanie, ktoré vzhľadom k samotnému

priebehu a okolnostiam nemožno považovať za trestný čin, avšak v ich konaní je možné vidieť
naplnenie pojmových znakov len priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d/ priestupkového zákona v zmysle ktorého sa predmetného priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianskej spolunažívanie, vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivýmobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Takéto hodnotenie konania
obžalovaných krajský súd považoval za postačujúce a plne akceptujúce a vychádzajúce z výsledkov
vykonaného dokazovania, a keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového

rozhodnutia, sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.