Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/708/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413209994
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4413209994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanému: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.,
O. XXXX/XX o zaplatenie 1 373,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 1 100,- eur od 31.08.2010 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 826,93/1 373,07.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 1 373,07 eur
s príslušenstvom titulom nesplateného úveru.

2. Na pojednávanie konané dňa 29.11.2016 sa strany sporu nedostavili, doručenie
predvolania mali vykázané a preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dôkazov, zmluvy
o poskytnutí pôžičky, všeobecných obchodných podmienok, žiadosť o poskytnutie pôžičky, upomienky,
zásielky, zmluvy o postúpení pohľadávok, prílohy, priemerných úrokových mier z úverov a ďalších a zistil
tento skutkový a právny stav:

Dňa 29.03.2010 bola spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok
doručená žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky, v ktorej žiadosti boli vymedzené osobné, majetkové

a príjmové pomery žiadateľa. Žiadosť zároveň obsahovala už aj predschválenú výšku pôžičky do 1
600,- eur s výškou splátky 53,70 eur, ako aj bankové spojenie na žiadateľa (žiadosť o poskytnutie
pôžičky). Dňa 29.03.2010 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie
12, Kežmarok ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky,
predmetom ktorej bola pôžička 1 100,- eur pri celkovej sume pôžičky 1 771,20 eur pri dohodnutých
48 mesačných splátkach po 36,90 eur a s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 28,95 %, RPMN
28,95 %, priemernej hodnoty RPMN 48,66 % a celkových nákladov spotrebiteľa 671,20 eur. Splátky

mali byť splácané z bežného účtu. Súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky sú všeobecné obchodné
podmienky, ktoré obsahujú 15 bodov: 1. definícia výkladové pravidlá, 2. úvodné ustanovenia, 3. konanie
a preukazovanie totožnosti, 4. zmluva, 5. základné práva a povinnosti, 6. podmienky splácania, 7.
zabezpečenie, 8. RPMN, 9. poukázanie platby a započítanie, 10. uzatvorenie zmluvy na diaľku, 11.zodpovednosť, 12. poplatky, pokuty, sankčné úroky, 13. skončenie zmluvy, 14. zabezpečovanie, 15.
všeobecné ustanovenia. Je nutné zdôrazniť, že celý obsah všeobecných obchodných podmienok je
vyhotovený miniatúrnym a mimoriadne ťažko čitateľný, prakticky až nečitateľným písmom. Listom zo

dňa 20.08.2010 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok vyzvala
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to výške 1785,96 eur, najneskôr do troch
dní. Predžalobná upomienka bola adresovaná žalovanému na adresu Andovce 154, pričom zásielka sa
vrátila odosielateľovi s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
Dňa 18.10.2013 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12,

Kežmarok ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej je aj pohľadávka uplatnená v tomto sporovom konaní (zmluva o postúpení pohľadávok
a jej príloha).
Podľa prehľadu úrokových sadzieb za spotrebiteľské úvery a ostatné úvery vystavených Národnou
bankou Slovenska, predstavovala výška spotrebiteľského úveru splatného od jedného roka do piatich
rokov k mesiacu marec 2010 - 12,66 %.

4. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „OZ“ ) v znení od 01.01.2008
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení od 01.01.2008 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení od 01.01.2008 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení od 01.01.2008 do 31.05.2010 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné

úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení od 1.6.2010 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „OZ“ ) v znení od 01.01.2008 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení od 01.01.2008 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení od 1.6.2010 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Poslednúzmenuznenia§53ods.6OZpriniesolzákonč.129/2010Z.z.,ktorýmsazaviedlanováúprava
spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od prechádzajúceho znenia sa limitácia výšky odplaty za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi týka už všetkých zmlúv o odplatnom poskytovaní peňažných

prostriedkov,tedavrátanezmluvyospotrebiteľskomúvere.Od1.6.2010(§879mOZ)prevšetkyzmluvy
oodplatnomposkytovanípeňažnýchplneníspotrebiteľomplatí,žeodplatanesmiepodstatneprevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxiide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch, a to bez ohľadu
na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky.

5. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti.
Vo veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 29.03.2010, z ktorej žalobca vyvodzuje uplatnené
nároky. Spotrebiteľský charakter veci vyplýva z povahy účastníkov právneho vzťahu, pretože právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pričom
charakteristika ich postavenia je bližšie rozvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Bolo preto

nutné na túto zmluvu aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 v znení účinných v čase vzniku právnych vzťahov
ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.03.2010. Na

jej základe veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, resp. pôžičku 1 100,- eur, žalovaný mal
povinnosť poskytnutý spotrebiteľský úver splatiť v 48 splátkach po 36,90 eur mesačne a teda mal uhradiť
celkovo 1 771,20 eur. V skutočnosti však neuhradil, ako je zrejmé z úverového účtu žalovaného a z
potvrdenia žalobcu vôbec nič. Zároveň je ale potrebné dodať, že úverová zmluva bola vyhotovená
na vopred pripravenom tlačive, formulári, po vyplnení identifikačných údajov právneho predchodcu

žalobcu a osobných údajov žalovaného. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo
pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné
odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostane do
omeškania s peňažným plnením (§ 517 ods. 2 OZ). Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, ani iné
právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky,

ktoré sú (teda) predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však
neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon
práv a povinností, vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere, sú všeobecne považované
za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným

princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi
je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii
sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje
voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe

dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn.
5 Cdo 26/2011). Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uvádza, že dohodnutá výška úrokov z úveru
28,95 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú v praxi peňažných ústavov v čase uzavretia
úverovej zmluvy, t.j. 29.03.2010 (12,66 % ročne); z tohto dôvodu je táto dohoda v rozpore s dobrými

mravmi, a je teda neplatná podľa § 39 OZ. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky
spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., ktoré pre drobné písmo nie sú čitateľné. Všeobecné
obchodné podmienky zmluvy majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemôžu, ale slúžiť na to, aby
sa do nich často v neprehľadnej, mimoriadne zložitej formulácii a malými písmenami zmluvný partner

spotrebiteľa snažil ukryť dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých zmluvný partner
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak robí, ako sa to stalo aj v tomto prípade,
spreneverí sa princípu dôvery spotrebiteľa v poctivé a slušné konanie veriteľa. Takéto konanie veriteľa
možno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré
dojednanie bude uvedené v zmluve a ktoré budú v úverových podmienkach, je iba zdanlivá, keďže obe

listiny vo formulárovej podobe pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa, teda veriteľ, ktorý ukryl dohodu
o zmluvnom úroku, sankčnom úroku a zmluvnej pokute do úverových podmienok zmluvy bez toho, aby
v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu upozornil spotrebiteľa.
Žalobcovi nie je možné priznať úroky a poplatky, o ktoré je navýšený úver z dôvodu, že tieto nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to s poukazom na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom ku
dňu 29.03.2010. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, povinnosť žalovaného hradiť poplatky za
poskytované služby a uhrádzať úroky z poskytnutého úveru bola zakotvená v článku 12 Všeobecných
obchodných podmienok. S názorom, že podpisom zmluvy o poskytnutí pôžičky sa všeobecné obchodnépodmienky stali súčasťou zmluvy, a tým sú záväzné pre obe zmluvné strany, súd nesúhlasí. Obchodný
zákonník v § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné ustanovenie ako v § 273 ods.
1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v prípade poistnej
zmluvy. Časť zmluvy, uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže
byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je

svojou povahou zmluvou občianskoprávnou. Z vyššie uvedeného vysvitá, že v (ostatných) prípadoch
zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa
všeobecnéúverovépodmienkybezďalšiehostalisúčasťouzmluvy.Ztohopotomvyplýva,že(vprípade),
pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania
obsiahnutévoVOP,tietosanemôžu,bezichpodpísaniazmluvnýmistranamistaťsúčasťouzmluvy,preto
pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného

vzťahu podpísané. V súdenej veci všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Consumer Finance
Holding a.s. neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, a preto sa nestali súčasťou zmluvy. Ako
už bolo konštatované, v úverovej zmluve neboli dojednané žiadne poplatky alebo úroky (okrem vyššie
spomínaného), a tak žalobca má nárok iba na zaplatenie istiny vo výške 1 100,- eur, pozostávajúceho
z poskytnutej pôžičky. Bezdôvodná je žaloba žalobcu aj v časti nepriznania zmluvnej pokuty, lebo

vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uzavretie dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme
podľa § 544 ods. 2 OZ. Zmluvnú pokutu strany, resp. právny predchodca žalovaného a žalovaný
nedojednali v úverovej zmluve, ktorá je oboma účastníkmi podpísaná, ale táto je uvedená iba vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré však nie sú podpísané účastníkmi konania. Takto nie
je splnená podmienka písomnej formy dohody o zmluvnej pokute. Z týchto dôvodov nebolo možné

žalovaného zaviazať na zaplatenie zmluvnej pokuty. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 4 citovaného zákona ).
Keďže v úverovej zmluve neboli dojednané poplatky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal v zmysle
§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 10.11.2009, nebolo možné
zaviazať žalovaného ani na zaplatenie ďalších poplatkov a sankčných úrokov.Z týchto dôvodov bolo

žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 1 100,- eur vyhovené a v zostávajúcej časti istiny bola žaloba
zamietnutá.

6. Podľa § 517 ods. 2 OZ sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po zaslaní predžalobnej upomienky zo dňa 20.08.2010 ho žalovaný mal zaplatiť ešte právnemu

predchodcovi žalobcovi okamžite, najneskôr do troch dní. Podľa poštového doručovateľa bola zásielka
uložená na pošte dňa 27.08.2010 a preto, ak žalobca požaduje úroky z omeškania od 31.08.2010, tak
voči takto určenému dňu omeškania súd výhrady nemá. Výška uplatnených úrokov z omeškania nie je
v rozpore s § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,

a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

8. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 19.04.2013, Občiansky súdny poriadok (ďalej

aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý
zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda
na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p.
je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie

sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom
vychádza z ustanovení § 255 až 256 C.s.p. a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania
podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 C.s.p.. Žalobca vo veci mal
čiastočný úspech. Úspech žalobcu predstavuje 1 100/1373,07, úspech žalovaného 273,07/1373,07,takže celkový úspech žalobcu je 826,93/1373,07. Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom
doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou
náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).