Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201246
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201246.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného H.. R. Č., proti žalovanej:
H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX J.-X. Š., o zaplatenie 5 248,43 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 22.01.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia

? istiny - 5248,43 €,
? úrokov - 190,77 €,

? úrokov z omeškania - 3,01 €,
? úrokov vo výške 13,90 % ročne zo sumy 5248,93 od 20.11.2015 do zaplatenia,
? úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5248,93 € a zo sumy 190,77 € od 20.11.2015
do zaplatenia,

na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný poskytnutý úver

riadne a včas nevrátil.

Žalovaný sa k predmetu konania vyjadril v tom zmysle, že je v ťažkej finančnej situácii a preto nemohol
úver splácať.

Súd rozhodol na základe dokazovanie vykonaného listinami predloženými žalobcom a zistil nasledujúce:

Prima banka ako veriteľ uzavrela dňa 12.06.2014 so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu č.
0000000000134684 za nasledujúcich podmienok:
· výška úveru 6000 €,
· splatnosť 1. splátky - 15.07.2014,
· lehota splatnosti do 15.06.2020,

· mesačná anuitná splátka 124,15 €,
· počet splátok 72,
· výška úrokovej sadzby 13,90 % p.a.,
· RPMN 17,34 % p.a.,
· priemerná RPMN - 17,94%,
· celková čiastka na zaplatenie - 9238,80 €.Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovanej s

platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.

Listom zo dňa 08.02.2016 vyzval súd žalobcu okrem iného, aby

a) preukázal súdu doručenie upomienok a výziev,

b) zaslal súdu VOP v čitateľnej veľkosti,
c) preukázal, na základe akého zmluvného dojednania došlo k predčasnému zosplateniu úveru,
d) zaslal súdu rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky.

Výzvou zo dňa 15.03.2016 požiadal súd žalovaného, aby
e) zaslal súdu doklady, na základe ktorých preveroval bonitu žalovaného.

Podanímdoručenýmsúdudňa16.03.2016upresnilžalovanýakodospelksumeuplatnenejistiny,úrokov
a úrokov z omeškania.

Na požiadavku uvedenú v bode a) žalobca reagoval tak, že uvedené preukázať nevie.

Na požiadavku uvedenú v bode b) reagoval žalobca zaslaním VOP v čitateľnej podobe.

Na požiadavku uvedenú v bode c) žalobca uviedol ustanovenie VOP, ktoré predčasné zosplatnenie
úveru umožňovalo.

Na požiadavku uvedenú v bode d) žalobca nereagoval.

Na požiadavku uvedenú v bode e) žalobca súdu zaslal listinu s názvom „Sociálna poisťovňa - report“.
Predmetom tejto listiny sú otázky týkajúce sa zamestnania žalovaného a odpovede „áno, nie a nie je

známe“. Z otázok a odpovedí sa však bonita žalovaného zistiť nedá a o niektorých odpovediach možno
oprávnene pochybovať (napr. otázka č. 13, či žalovaný je poberateľom starobného dôchodku riadneho
alebo predčasného - odpoveď znie „áno“. Vzhľadom na rok narodenia žalovaného - 1976, nemôže byť
táto odpoveď správna.).

(Ne)platnosť predčasného zosplatnenia úveru.

Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že k predčasnému zosplatneniu úveru a teda k strate
výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nepreukázania postupu podľa § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka. Doručenie upozornenia na možné zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s
jeho splácaním totiž žalobca súdu nepreukázal. Súd zastáva názor, že dôležité písomnosti (ktorou je

nepochybne aj výzva predchádzajúca zosplatneniu a zosplatnenie umožňujúca) je potrebné zasielať s
doručenkou, aby ich doručenie bolo možné v prípade sporu preukázať. V prejednávanej veci žalobca
súdu nepreukázal ani len odoslanie takejto písomnosti na adresu žalovaného.

Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

Skúmanie bonity žalovaného.

Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.Ods.1 - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú

sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie
spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými
papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 .

Ods.2 - Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať
informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 ,

nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver

veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

V prejednávanej veci podľa toho, čo súd za prispenia žalobcu zistil, je zrejmé, že žalobca

- overoval bonitu žalovaného iba dopytom na Sociálnu poisťovňu,
- nezisťoval ďalšiu úverovú zaťaženosť žalovaného prostredníctvom príslušných databáz a registrov,
- nezisťoval výšku výdavkov žalovaného za účelom, či bude schopný splácať splátky vo výške 124 €.

Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď

z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.

Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný

získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanejvýške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Ak by v prejednávanej veci žalobca postupoval vyššie uvedeným spôsobom a neobmedzil sa iba na
nič nehovoriace údaje z listiny „Sociálna poisťovňa - report“, dospel by k záveru, že žalovaný splátky

vo výške 124 € mesačne nie je schopný splácať, potvrdením o čom je aj ďalší postup žalobu, ktorý sa
snažil úverovú zmluvu už po 1 roku jej existencie ukončiť, pričom konečná splatnosť bola stanovená
na rok 2020.
Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca konaním hrubo odporujúcim odbornej
starostlivosti neskúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, je nevyhnutné dospieť k
záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov a platne predčasne zosplatnený aj z tohto

dôvodu nebol.

Nepriznanie plnenia

Vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj o neplatnosti predčasného
zosplatnenia znamenajú, že žalobca by mal právo na zaplatenie istiny dlžnej ku dňu rozhodovania súdu.
Za týmto účelom však bolo potrebné, aby súd mal k dispozícii rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky,
z ktorého by zistil aká istina je dlžná ku dňu jeho rozhodovania, nakoľko každá splátka mala výšku istiny

rôznu.

Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil, že
súd nemohol jeho žalobe v prípadne dôvodnej časti vyhovieť, nakoľko nebolo možné zistiť aká je suma
istiny v jednotlivých nezaplatených splátkach a teda aká je dlžná suma istiny a úrokov z omeškania ku

dňu jeho rozhodovania.

Z rovnakého dôvodu nemohol súd vyhovieť žalobe ani v časti úrokov z omeškania, pretože zo žalobcom
predloženého výpočtu vyplýva, že v rozpore so zákazom anatocizmu (úročenia úrokov) vypočítal tieto
úroky z omeškania z celej dlžnej splátky a nielen z jej istiny vytrvalo poukazujúc na rozhodnutie KS v

PO sp. zn. 4Cob/62/2007, ktoré však ďalšou súdnou praxou bolo už prekonané.

K prejednávanej veci súd ešte uvádza:

Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že

pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za
to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.

Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v

konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou

účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri

nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť

záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
V prejednávanej veci žalobca napriek výslovnej požiadavke súdu na predloženie dôkazov v jeho
prospech, tomuto nevyhovel, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, aj keď by
sa to čiastočne javilo ako dôvodné.

Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný
nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať. Zároveň súd vyjadruje počudovanie nad
tým, že žalobcovi spôsobuje problémy preukázať odôvodnenosť uplatneného nároku, napriek poučeniu
súdu o jeho právnom názore a o tom aké listiny predložiť treba a ktoré má zároveň výhradne k dispozícii
iba žalobca.

Ďalšie vyzývanie a „nútenie“ banky, aby svoj nárok preukázala už možné nebolo, pretože by
predstavovalo porušenie rovnosti účastníkov konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že neúspešný žalobca na ich náhradu
právo nemá, a úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.