Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202043
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115202043.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: M. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. E. XX, D., t. č. D. XX, D., právne zast. JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom, so sídlom ul
Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zdržanie sa dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25C/36/2015-71 zo dňa 28.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.02.2012. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
vo výške 373,38 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52a, § 53, § 54, § 551 Občianskeho zákonník, § 5 ods.
1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1, § 17 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 497 Obchodného zákonníka.

3. V dôvodoch rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že dňa 22.02.2012 žalobkyňa so žalovaným
uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov
vo výške 300 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala veriteľovi túto sumu, zvýšenú o poplatok vo výške 288 Eur,
zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 49 Eur. Ďalej konštatoval, že v predmetnej zmluve nie je
uvedená úroková sadzba, za akú sa úver poskytuje, a rovnako nie je uvedená ani RPMN. Rovnako

poukázal na skutočnosť, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené
zo strany veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
pritom uzatvorená na osobitnej listine v ten istý deň. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní ďalej
primárne skúmal, či medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, či je v
konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobkyni ako spotrebiteľke a či nároky, ktoré si žalovaný
voči žalobkyni uplatňuje z dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade so zákonom. Po vykonanom
dokazovaní mal za preukázané, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom

úvere. Aj napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v roku 2012, kedy ochrana spotrebiteľov zo strany
štátu, ako aj súdov už bola na značnej úrovni a množstvo tak právnych predpisov, ako aj rozhodnutí
súdu ukladalo dodávateľom, akým spôsobom majú byť uzatvárané zmluvy a čo môžu a nemôžu robiť
pri uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľmi, žalovaný úplne ignoroval či už právne predpisy, aleboustálenú judikatúru a uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere ktorá nespĺňa náležitosti zákona č.
129/2010 Z. z. Navyše, mimo iného zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. e,

h, i zákona č. 129/2010 Z. z.). S poukazom na tieto skutočnosti potom súd prvej inštancie vychádzal z
toho, že uzatvorená zmluva je síce platná, ale bezúročná a bez poplatkov, v dôsledku čoho je žalobkyňa
povinná zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostala. Záverom poukázal na hrubú ignoranciu
žalovaného vo vzťahu k náležitostiam zmluvy, keďže žalovaný ignoroval aj zákaz zabezpečenia jeho
splnenia zmenkou a so žalovanou uzatvoril zmenku, ktorej uzatvorenie bolo už v tom čase zákonom

vyslovene zakázané. Podľa súdu prvej inštancie sa žalovaný z takto neprípustne vystavenej zmenky
domáhal, síce prípustným právnym inštitútom - dohodou o zrážkach zo mzdy, ale neprijateľného plnenia.
So zreteľom na konanie žalovaného, ktorý sa svojim nekalým konaním snažil obísť ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch a zabezpečiť si poskytnutý úver neprípustným spôsobom, nebolo dôvodné
a zákonné poskytnúť súdnu ochranu žalovanému a ponechať mu tak možnosť, aby si vymáhal od
žalobkyne finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvej

inštancie mal za to, že je namieste poskytnúť žalobkyni ochranu a uložiť žalovanému povinnosť, aby sa
zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená k úverovej zmluve zo dňa 22.02.2012.
Výroko trováchkonaniaodôvodnilvsúladesust.§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčinného
do 30. 06. 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 373,38 Eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú: 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia,
žaloba, účasť na pojednávaní dňa 28.09.2015) - 193,62 Eur (3 x 64,54 Eur), 1 úkon právnej pomoci
(návrh na nariadenie predbežného opatrenia) - 32,27 Eur, režijný paušál vo výške 33,56 Eur (4 × 8,39
Eur), odmena a režijný paušál sú tak spolu vo výške 259,45 Eur. Súd prvej inštancie priznal právnemu

zástupcovi žalobkyne aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v
znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla za cestu Svidník - Prešov a späť
(134 km) na pojednávanie dňa 28.09.2015 vo výške 16,75 Eur a náhradu za stratu času cestou Svidník
- Prešov a späť vo výške 34,95 Eur (5 polhodín × 13,98 Eur × uplatnená 1). Keďže právny zástupca
žalobkyne je platcom DPH, súd prvej inštancie mu priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky

aj túto daň vo výške 62,23 Eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli
žalobkyni, sú vo výške 373,38 Eur, na ktorých náhradu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného, pričom
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť ich na účet jej právneho zástupcu.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom

rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie poukazujúc na to, že súd prvej inštancie
nepreukázal a neodôvodnil žiadne tvrdenia o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovaným. Dotknutá zmluva o úvere nikdy za neplatnú vyhlásená
nebola. Zmluva nepredstavuje bezúročný a bez poplatku spotrebiteľský úver a žalobkyňa nemá status
spotrebiteľa.Vodvolaníďalejuviedol,žedohodaozrážkachzomzdypredstavujesamostatnýdokument,

ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho
pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá na spotrebiteľský alebo
iný charakter nie je vylúčená. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobkyňa preukázala,
že by nebola o následkoch uzatvorenia tejto dohody osobitne poučená. To, že dohoda o zrážkach
zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o

úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá, a síce dodatok precizujúci použitie žalovaným
poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Zároveň nie je pravdou, že
v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa
vzhľadom k tomu, že a/ zákonný predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit
výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu

rozhodnutia, b/ predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať
zarážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy, c/ ak by sa stalo, že platiteľ mzdy
zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi,
veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť. Ak zákonodarca
podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zakázal použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v

spotrebiteľských vzťahoch (zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti) a pri ostatných mlčí, použitím
výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch
právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Výkladom a contrario možno vyvodiť, že dohoda
o zrážkach zo mzdy ako forma zabezpečenia je pre spotrebiteľské úvery prípustná. Odvolateľ namietal,že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
a nestotožňuje sa ani s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel

postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.01.2017 a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie a za správny
považuje aj ním prijatý právny názor o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu pre
rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“). Odvolací súd si osvojuje tento záver a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti

s odvolacími dôvodmi dopĺňa nasledovné.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 22.02.2012
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

10.Dohodaozrážkachzomzdyjeformulár,ktoréhozneniebolovopredpripravenézostranyžalovaného
veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne
súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez
súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka za poplatok za poskytnutie úveru, u ktorého

nie je známe žiadne také plnenie pre spotrebiteľa, ktoré by bolo pre neho potrebným. Evidentne ide o
poplatok, ktorý je v prevažnej miere v záujme dodávateľa (porov. rozsudok BGH z 13. mája 2014 - XI
ZR 405/12).

11. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie

každázmluvamedzidodávateľomaspotrebiteľom(§52ods.1Občianskehozákonníka).Žalovanýpodľa
údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a
žalobkyňa nesledovala použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

12. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

13. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,

Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).14. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,

bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

15. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje
vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda

zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie
cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúcikukončeniupoužívanianekalýchpodmienokvzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostrany
predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis,
C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 41).

16. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu

náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa

možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok

C-106/77 Simmenthal).

18. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

19. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:
„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v

zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.
Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia

uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

20. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidielmorálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

21. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na
poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor
s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§
53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam

ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

22. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné
(kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a i), resp. súd môže uložiť povinnosť zdržať sa použitia takéhoto
právneho úkonu. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam
bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje
siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

23. Odvolateľ namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy.

24. Zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti.
„Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z

jehomzdy.Navyše,určovanieneplatnostipredmetnejdohodysaodvíjaodposúdenianeprijateľnostitejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujempriamozozákona.Právežalobcaajehomajetkovásférajevohrozeníneprimeranejvýškyzrážok
zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred
súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť,

apretojenamiesteprávetátourčovaciažaloba.Vopačnomprípadežalovanávýškusvojhonároku,ktorú
si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má
zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce
z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou

je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v otázke náhrady trov konania
podriadil ich režim ustanoveniu § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto súd

prvej inštancie rozhodol správne, keď úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

26.Vovzťahukvýpočtunáhradytrovsúdomprvejinštancienebolizostranyodvolateľapodanénámietky,
preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod výšku trov určených súdom
prvej inštancie preskúmavať.

27. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v
súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

28.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP

tak, že úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v plnom rozsahu.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.