Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205852
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216205852.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: A. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H., o zaplatenie sumy 592,38 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 592,38 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 592,38 € od 25.1.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.4.2016 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 592,38 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na
tom skutkovom tvrdení, že jeho právny predchodca (obchodná spoločnosť Tatra banka, a.s.) uzatvoril so
žalovaným dňa 15.1.2013 úverovú zmluvu č. XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 650,- €, ktoré sa zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach.
Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, preto veriteľ ku dňu 18.1.2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Podanou žalobou si uplatnil na zaplatenie dlžnú istinu vo výške 592,38 € ako aj úrok z

omeškania z dlžnej sumy počnúc od 25.1.2014 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil
na zaplatenie súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci vydal dňa 22.6.2016 platobný rozkaz č.k. 14C/179/2016-42, ktorý však pre nemožnosť
jeho doručenia do vlastných rúk žalovanému uznesením č.k. 14C/179/2016-48 zo dňa 13.7.2016 zrušil.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

4. Tunajší súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci
po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom, a to všeobecnými
obchodnými podmienkami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.1.2014, zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0001929015 zo dňa 15.1.2013,
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 8.10.2015, výpisom z bankovej knihy, podacím hárkom, špecifikáciou pohľadávky, prehľadom
finančných transakcií, podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015 ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Tatra banka, a.s. dňa 6.10.2015,žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0001929015 zo dňa 15.1.2013
celkove vo výške 624,54 €. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené právnym predchodcom

žalobcu písomným podaním zo dňa 8.10.2015.

6. Ako vyplynulo zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby
č. 00-0001929015, túto uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu dňa 15.1.2013. Na
základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 650,- €, ktorý sa

žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 12,73 € v období 72 mesiacov od 19.2.2013.
Žalovaný sa v zmluve tiež zaviazal uhrádzať poistné vo výške 0,14 € mesačne. Celková čiastka
splatná spotrebiteľom bola v zmluve vyčíslená vo výške 1.132,56 €. V zmluve bol medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 3,- € mesačne. Úroková sadzba
bola v zmluve ustálená vo výške 11,9 % ročne, RPMN vo výške 22,45 % pri priemernej RPMN vo
výške 28,04 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Z prehľadu

finančných operácií mal súd preukázané, že žalovaný veriteľovi titulom poskytnutého úveru uhradil
sumu vo výške 57,62 €, keď poslednú úhradu vykonal v mesiaci august 2013. Ako vyplynulo z výpisu
z bankovej knihy, žalovaný mal voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplatený peňažný záväzok vo
výške 624,54 € (ktorá suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 592,38 € a dlžných úrokov vo výške
31,85 €). Právny predchodca žalobcu pre neplnenie zmluvných podmienok žalovaným ku dňu 18.1.2014

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom dlžnú sumu k tomuto dňu vyčíslil vo výške 623,09 € (z toho
dlžná istina vo výške 592,38 € a dlžný úrok vo výške 30,71 €). Predmetné oznámenie bolo žalovanému
odoslané dňa 20.1.2014.

7. Predmetom konania v tejto veci je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 592,38 € (titulom dlžnej

istiny) s príslušenstvom.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkovna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.9. Vdanomprípadesúdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,žežalobabolazostranyžalobcu
podanávcelomrozsahudôvodne.Predmetomkonaniavtejtovecibolzáväzokžalovaného,ktorývznikol
zo zmluvy o úvere riadiacej sa ustanoveniami § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však

súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,

že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený

zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.1.2013 mal súd preukázané, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 650,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať

pravidelnými mesačnými splátkami v trvaní 72 mesiacov vo výške 12,73 € mesačne spolu s poistným
vo výške 0,14 € mesačne. Z prehľadu finančných operácií mal súd preukázané, že žalovaný svoju
povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o úvere riadne a včas neplnil, keď poslednú úhradu titulom
úveruvykonalvmesiaciaugust2013(pričomcelkoveveriteľovititulomúveruuhradilsumu57,62€),preto
právny predchodca žalobcu ku dňu 18.1.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Svoju pohľadávku

vyčíslil na sumu vo výške 592,38 € (táto suma predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorá bola žalovanému
poskytnutá (650,- €) a sumou, ktorú už uhradil (57,62 €)). Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný
skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne existencie a výšky dlhu nepopieral a v konaní tiež nepreukázal, že
došlo k zániku záväzku splnením alebo iným spôsobom, súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného
zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd taktiež priznal

žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 25.1.2014 do zaplatenia, keď zo strany žalobcu
bol úrok z omeškania uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a žalovaný ku dňu 25.1.2014 už bol v omeškaní s
úhradou dlžnej sumy. Súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu ešte uvádza, že i prihliadnuc na
ochranu spotrebiteľa v takomto type konania je žaloba v plnom rozsahu dôvodná, nakoľko pre absenciu

zákonnýchnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere(§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.)bolopotrebné
úver považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov
a teda veriteľ v danom prípade má nárok len na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo mu bolo poskytnuté
a tým, čo už žalovaný uhradil, čo predstavuje sumu 592,38 € - teda to, čo si aj žalobca uplatnil v tomto
konaní.

11. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď
žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
tohto súdu po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

12. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.