Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200107
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing.

Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: D. F., nar. XX. T.
XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., zast.: JUDr. Martinom Friedrichom, advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8
-10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č. k. 7Sd/6/2014 - 50 zo dňa 16. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.7Sd/6/2014 - 50 zo dňa
16. januára 2015 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2013 (ďalej v tomto rozsudku len „rozhodnutie
odporkyne"), ktorým odporkyňa priznala navrhovateľke od 28.08.2013 invalidný dôchodok v sume
195,80 Eur mesačne, zvýšený od 01.01.2014 na sumu 200,30 Eur mesačne.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v tomto rozsudku
len „zákon o sociálnom poistení"), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej v tomto rozsudku len „miera poklesu") 45 % a túto mieru
poklesu zhodne konštatovali všetky lekárske posudky. Rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom
a zisteným skutkovým stavom veci, preto ho ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v tomto rozsudku len
„O.s.p.").

Proti rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie proti všetkým
výrokom rozsudku, a navrhla zmeniť rozsudok krajského súdu, zrušiť rozhodnutie odporkyne a vrátiť vec
odporkyni na ďalšie konanie; na inom mieste odvolania navrhla zrušiť rozsudok krajského súdu (avšak
s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f) v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnila tým, že posudkový lekár, ktorý vyhotovil tento odborný posudok, nemal kvalifikáciu

v odbore psychiatria a nevyžiadal si žiadnu odbornú správu od psychiatričky, ktorá navrhovateľku
dlhodobo lieči. Podľa posudku inej ošetrujúcej psychiatričky trpí navrhovateľka najzávažnejšou
psychickou poruchou - schizoaktívnou poruchou F25. Keďže v tomto prípade môže byť stanovenie
miery poklesu hraničné medzi stredne ťažkou a ťažkou formou, navrhovateľka sa domnieva, že sijej zdravotný stav žiadal dôkladné preverenie posudkovým lekárom odporkyne s príslušnou odbornou
kvalifikáciou. Odporkyňa síce vykonala po vydaní rozhodnutia odporkyne nové odborné posúdenie
zdravotného stavu v prítomnosti psychiatra, avšak týmto sa podľa navrhovateľky nemení fakt, že

odporkyňa vydala napádané rozhodnutie na základe nedostatočného lekárskeho odborného posudku.
Ďalej navrhovateľka namietla, že v rozsudku sa súd nevysporiadal s protirečiacimi lekárskymi správami
a ani na ne nepoukázal v rozsudku. Napokon vyjadrila názor, že súd sa nedržal zásad riadneho
odôvodnenia rozsudku a nevychádzal dôsledne zo zásad súdneho prieskumu.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky označila uvádzané dôvody za
neopodstatnené. Posúdenie zdravotného stavu a jeho dopady na schopnosť fyzickej osoby vykonávať
zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti. Podľa názoru skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými
lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a

vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Vo vzťahu k tomu,
že navrhovateľka v odvolaní žiadala o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukázala na povinnosť preukázať
skutočnosti rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník povinný
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Podľa odporkyne navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu
odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.)

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zákonač.757/2004Z.z.)dospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľkyniejedôvodné.Rozsudokverejne
vyhlásil dňa 1.decembra 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www. nsud.sk najmenej päť dní

vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stavmápoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickou
osobou (ods.1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov
zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých
sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou

dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach

sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia
príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho
zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu t.j., že odporkyňa

napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2013 podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce
zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľke od 28.08.2013 invalidný dôchodok v sume 195,80
Eur mesačne, zvýšený od 01.01.2014 na sumu 200,30 Eur mesačne.Podkladom pre uvedené rozhodnutia bol posudok posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice, zo dňa 29.10.2013, podľa ktorého navrhovateľka bola v rokoch 1999 a
2005 hospitalizovaná s diagnózou schizoafektívna porucha - depresívny typ, okrem toho je pravidelne

raz mesačne kontrolovaná psychiatrom. Ide o dlhotrvajúce psychiatrické ochorenie schizoafektívna
porucha - depresívny typ, stredne ťažkú formu, dlhodobo zvládnutú ambulantnou liečbou, bez porúch
správania a suicidiálnych tendencií. Bola uznaná za invalidnú ku dňu ukončeniu výplaty nemocenského
(28.08.2013), s mierou poklesu 45 % - diagnóza F25.1, v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení
kapitola V., položka 2., písmeno a). Ostatné diagnózy nevykazujú závažné zdravotné postihnutia.

Na základe navrhovateľkou podaného opravného prostriedku bol jej zdravotný stav posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, vysunutého pracoviska v Košiciach dňa
20.03.2014 a potom na požiadanie súdu na základe novo doložených lekárskych správ, ako aj
vznesených námietok zo strany navrhovateľky, opätovne tým istým posudkovým lekárom, v prítomnosti
odbornej lekárky z odboru psychiatria, dňa 17.09.2014. Aj podľa týchto posudkov, ktoré zohľadnili i vtedy
aktuálne lekárske správy, je navrhovateľka invalidná s mierou poklesu 45 %, bez výraznejších zmien.

Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje
rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne
vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala
pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia

napadnutého rozhodnutia odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho
zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s právnym záverom odporkyne, považoval tento jeho
názor odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a
v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľky, a odvolací súd s prihliadnutím
na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.

Námietky navrhovateľky uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa naznačujúce
pochybnosti o náležitom posúdení jej nepriaznivého zdravotného stavu odvolací súd nepovažoval za

dôvodné a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým krajský súd dospel a náležite obsažným
a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že
nemožno považovať za porušenie práva účastníka skutočnosť, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje
rozhodnutia podľa jeho predstáv.

Na námietku, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nedostatočného lekárskeho posudku,
keďže posudkový lekár pri prvom posudku nemal kvalifikáciu v odbore psychiatria, odvolací súd
neprihliadol s poukazom na § 153 ods. 5 a 8 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých a contrario
sa pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkovým lekárom príslušnej pobočky nevyžaduje
prítomnosť prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. V zmysle § 250i

ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady
konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Prvý
posudok vypracovaný posudkovým lekárom, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie odporkyne,
odvolací súd nepovažuje za rozporný so zákonom. Navyše odvolací súd konštatuje, že k zhodnému
posúdeniu z hľadiska určenia miery poklesu i určenia druhu zdravotného postihnutia dospel i najnovší

posudok, vypracovaný v prítomnosti psychiatra.

K námietke nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolací súd podotýka, že krajský súd práve na
základe lekárskej správy predloženej pred pojednávaním požiadal o nový, v poradí tretí posudok, ktorý
sa zaoberal aj touto lekárskou správou. To sa konštatuje i v odôvodnení rozsudku krajského súdu na s.

3 a odvolací súd tento postup považuje za primeraný a dostatočný.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v odvolacom súdnom konaní nepreukázala nové
skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, prípadne konštatujúce iné diagnostické
závery ako boli zistené v správnom konaní a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii

novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by
nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky, ako bol v čase rozhodovania
odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by inak prijatý záver spochybňovali.Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska
skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov
predloženými navrhovateľkou, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných

rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a ani navrhovateľkou uvádzané výčitky nezakladajú
podľa názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti resp. objektívnosti posudkových
lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľky o tom,
že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len
jej subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti

skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Nebol preto v tomto štádiu konania daný dôvod na
prípadné ďalšie dokazovanie. Pokiaľ by však došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, nič
jej nebráni podať novú žiadosť.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané
rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.
O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho

rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.