Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/453/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215234606
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215234606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľky F. M., C. Q., W.. X.X.XXXX, M. F. U. V. - V.L. W. G. F. Č.. X, zastúpenej Mgr. Tomášom
Čerepánom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 27 v Košiciach a manžela
navrhovateľky, ktorý nepodal návrh (ďalej len manžela navrhovateľky) L. M., W.. XX.X.XXXX, M. F. U. V.
- V. W. G. F. Č.. X, zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom
na ulici Floriánskej č. 16 v Košiciach a v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. H. E. L., I. W..
X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie č. 9, Košice, deti rodičov F. M., C. Q., W.. X.X.XXXX E. L. M., W.. XX.X.XXXX, v konaní o

rozvode manželstva a o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov L.C. M., W.. XX.X.XXXX, E. F. M., C. Q., W.. X.X.XXXX, uzavreté H. XX.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. Č. V. - R. U. A. XX, C.V. XXXX, W. L. XXX, T. T. Č.
XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté deti M. H. , W.. X.X.XXXX E. L., W.. X.X.XXXX, do
osobnej starostlivosti manžela navrhovateľky, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloleté deti osobne

starať.

Obaja účastníci majú právo a povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Zaväzuje navrhovateľku prispievať na výživu maloletého H. výživným vo výške po 95 € mesačne a na
výživu maloletého L. výživným vo výške po 95 € mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna,
ktoré výživné je navrhovateľka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám
manžela navrhovateľky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 25.11.2015 návrh, ktorým žiadala o rozvedenie
manželstva účastníkov, na čas po rozvode ktorého žiadala zveriť obe maloleté deti účastníkov do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a z tohto dôvodu výživné zo strany rodičov neurčovať,
ktorý návrh odôvodňovala tým, že už niekoľko mesiacov manželia nežili v spoločnej domácnosti, jej styk
s deťmi bol dosť obmedzený, manžel nesúhlasil, aby deti boli v jej starostlivosti, pričom ona sa chcela

na výchove detí podieľať.

2. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13.1.2016 s rozvedením
manželstva účastníkov súhlasil, nesúhlasil so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti, detinavrhoval zveriť do jeho výlučnej starostlivosti, s jeho právom sa o maloleté deti starať, zastupovať
ich a spravovať ich majetok, navrhoval určiť výživné zo strany matky na každého zo synov vo výške
po 115 € mesačne, ktorý návrh zdôvodňoval tým, že dôvodom rozpadu manželstva účastníkov bola

mimomanželská známosť navrhovateľky, kvôli ktorej sa táto v júli 2015 odsťahovala zo spoločnej
domácnosti účastníkov, pričom ich manželské spolužitie dovtedy hodnotil ako v zásade dobré,
navrhovateľka bola na materskej dovolenke po dobu 7 rokov, v roku 2014 nastúpila do pracovného
pomeru v spoločnosti V. U. V., kde v decembri 2014 nadviazala spomínaný mimomanželský pomer, ku
ktorému sa manželovi priznala v júni 2015, následne na jeho výzvu sa odsťahovala k rodičom za účelom

prehodnotenia daného stavu, po dobu 2 mesiacov sa neozvala ani maloletým deťom, následne ju on
telefonicky kontaktoval za účelom jej stretnutia sa s deťmi a v čase letných prázdnin s nimi bola 2-krát po
pol dni, v septembri 2015 sa vzájomne dohodli, že navrhovateľka bude pomáhať deťom pripravovať sa
do školy, prvé 3 týždne chodievala za deťmi každý deň, postupne sa jej príchody k deťom zhoršovali, po
čase opätovne stratila záujem aj o starostlivosť o deti. V čase podávania jeho vyjadrenia navrhovateľka
deti kontaktovala raz za 3 - 4 dni telefonicky, na výživu detí neprispievala s výnimkou toho, že od

septembra 2015 začala platiť úhrady za obedy v školskej jedálni po 20 € mesačne na každé z detí a
poplatok za družinu po 15 € na každé z detí. V tom čase býval s maloletými deťmi v rodinnom dome
svojho brata spolu s rodičmi, ktorí mu pomáhali finančne, aj osobnou starostlivosťou o maloletých a
začiatkom roka 2016 mal byť kompletne dokončený rodinný dom, taktiež vo vlastníctve brata manželky
navrhovateľa, v ktorom mal následne manžel navrhovateľky s maloletými deťmi samostatne bývať.

Namietal, že v rodinnom dome u rodičov navrhovateľky bývalo 6 ľudí, navrhovateľka mala k dispozícií
jednu izbu, v ktorej by deti s ňou museli bývať v prípade striedavej starostlivosti, z jej miesta bydliska
by deti museli kvôli dochádzke do školy skoro vstávať a tvrdil, že by ich matka nevedela z družiny ani
vyberať kvôli jej pracovnej dobe. Ďalej poukázal na zdravotné problémy navrhovateľky.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 9.3.2016 vzhľadom na výsledky
vykonaných šetrení odposlal rodičov na Referát poradensko-psychologických služieb úradu práce v
snahe pokúsiť sa o obnovenie motivácie k spolupráci na rekonštrukcii ich vzťahu a taktiež v rámci
konzultácií so psychológom objasniť si ich predstavy v súvislosti s osobnou starostlivosťou o deti do
budúcna.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, manžela navrhovateľky, kolízneho opatrovníka,
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.

5. Manželia uzavreli manželstvo H. XX.X.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu

Y. Č. V. - R. U. A. XX, C. XXXX, W. L. XXX, T. T. Č. XXX. U oboch manželov ide o manželstvo prvé, obaja
majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, obaja majú ukončené stredoškolské vzdelanie
s maturitou. Ich predmanželská známosť trvala po dobu dvoch rokov, dôvodom uzavretia manželstva
bola vzájomná citová náklonnosť a očakávanie narodenia maloletých detí.

6. Navrhovateľka je zamestnankyňou spoločnosti K. K. L..C..I.., u ktorého zamestnávateľa je
zamestnaná od 25.10.2013 a u ktorého dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 639,5 €.

7. Manžel navrhovateľky je zamestnancom spoločnosti C. Z. L..C..I.. V., od 20.10.2015, u ktorého
zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 590,50 €.

8. Navrhovateľka od rozchodu manželov od júla 2015 býva v rodinnom dome u svojich rodičov, kde má k
dispozícií jednu izbu, ktorým na náklady na spoločnú domácnosť prispieva sumou 100 - 150 € mesačne,
hradí si úhradu za mobilný telefón 20 € mesačne, na cestovné do práce vynakladá cca 60 € mesačne.
Okrem týchto maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

9. Začiatkom tohto roka sa manžel navrhovateľky spolu s maloletými synmi účastníkov presťahoval do
rodinného domu jeho brata, kde býva s deťmi sám, v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné náklady
126 €, za odvoz odpadu uhrádza ročne 36 €, za mobilný telefón si platí úhradu 14 € mesačne, hradí
životné poistenie 16,33 € mesačne.

Ani manžel navrhovateľky okrem detí z tohto manželstva iné vyživovacie povinnosti nemá.

10. Účastníci sú spoluvlastníkmi áut Ford Galaxy, rok výroby 2001, Toyota Yaris, rok výroby 2004,
Renault Master, rok výroby 2000, v súvislosti s ktorými autami sú hradené platby poistného polročnespolu 324 € a v nedávnej minulosti navrhovateľka cestou leasingovej spoločnosti sa stala držiteľkou auta
Toyota Yaris, rok výroby 2011, v súvislosti s ktorým hradí leasingové splátky 150 € mesačne.

11. Maloletí synovia účastníkov H. E. L. v školskom roku 2015/2016 ukončili tretí ročník základnej školy, v
škole bol hradený poplatok ZRPŠ 10 € raz za 4 mesiace, navrhovateľka maloletým uhrádzala mesačné
platby za obedy v školskej jedálni 20 €, za pobyt v školskom klube hradila 11 € mesačne na každé z detí,
v škole bol hradený doplatok na učebnice anglického jazyka 15 € pre každé dieťa, boli hradené poplatky
v súvislosti so školou organizovanými aktivity, maloletí navštevujú futbalový krúžok, kde bol pôvodne

hradený poplatok 4 € mesačne, po prestupe do terajšieho klubu je tento poplatok 10 € za 4 mesiace
na dieťa, v súvislosti s ktorou aktivitou súvisia výdavky na výstroj, uvedené manželmi, v priemere 180
€, príkladmo uviedli výdavky na botasky 50 €, výdavky na tašky, dresy a podobne. Zdravotné problémy
maloletí nemajú. Deti majú ináč potreby primerané ich veku. Z výpovedí manželov taktiež vyplynulo, že
s úhradami mimoriadnych výdavkov detí manželovi navrhovateľky pomáha aj známy, ako aj jeho brat,
z tohto dôvodu navrhovateľka namietala jej manželom navrhované výživné a navrhovala určiť výživné

z jej strany na každé z detí v sume 80 € mesačne.

12. Súbežne s týmto konaním na súde je vedené konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností, začaté na návrh otca, ktoré je vedené pod sp. zn. 23P 386/2015, v ktorom konaní bolo
nariadené znalecké dokazovanie, vypracovaním ktorého posudku súd poveril PhDr. Vieru Truskovú,

PhD., znalkyňu z odboru Psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, ktorá
znalecký posudok vypracovala T. Č. XX/XXXX, zo záverov ktorého vyplýva, že obe maloleté deti majú
pozitívny citový vzťah k matke obojstranne aktivovaný, väzby medzi matkou a maloletými sú vysoko
pozitívne, emocionálne saturované v rámci optimálneho vzorca správania matka - dieťa; rovnako medzi
otcom a maloletými je znalkyňou konštatovaný pevný citový vzťah, vzájomné rešpektovanie sa, ich

vzťah je tvorený na báze porozumenia, lásky, dôvery, osobnej skúsenosti, deti sa o otcovi vyjadrujú
veľmi pekne, s úctou a pozitívne, majú k otcovi vytvorené obaja silné emocionálne puto posilňované
prakticky denným režimom a spoločným zdieľaním jednej domácnosti, ich vzájomné väzby sú praktické,
stimulované pozitívne v smere zdravého psychického a fyzického vývoja oboch maloletých; u žiadneho
z detí nebolo zistené psychologickým vyšetrením preukázanie znakov negatívneho ovplyvňovania toho-

ktorého maloletého voči niektorému z rodičov; u oboch bolo zistené optimálne fungovanie, ich dobrá
psychickáafyzickákondícia,žiadnezdetínejavížiadneafektívneporuchy,obajamaloletísúosobnostne
zrelí, vyvážení; u oboch rodičov znalkyňa konštatovala, že sú osobnostne vyvážení, zrelí, u matky
konštatovala neurostabilnú štruktúru s trendom sociálnej žiadúcnosti, bez tendencie javiť sa v lepšom
svetle, u otca konštatovala mierne neurolabilnú štruktúru, čo môže byť uňho spôsobené pretrvávajúcim

sociálnym tlakom z okolia - rozpadávajúce sa manželstvo, výchova dvoch maloletých synov, neistota, u
oboch rodičov znalkyňa konštatovala vysokú vnímavosť a citlivosť na prežívanie emócií a citové prejavy,
u maloletých L. E. H., obaja rodičia majú dobré štrukturované osobnostné predpoklady vhodné na
výchovu oboch maloletých; pokiaľ ide o otázku súdu, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady
pre výchovu detí, k tomuto znalkyňa poukázala na to, že aj u matky, aj u otca sú dobré a vhodné

osobnostné predpoklady na výchovu maloletých; ako podstatnú skutočnosť uviedla to, že matka po
opakovaných problémoch s manželom a jeho rodinou opustila spoločnú domácnosť, tým sa automaticky
znevýhodnila vo vzťahu k výchovnému procesu u detí, obaja maloletí sa pri klinickom rozhovore vyjadrili,
že chcú ostať u otca nastálo, za domov považujú ich nový rodinný dom U. V., pričom k matke chcú chodiť
tak ako doteraz, aj s ňou chcú byť v čo najčastejšom kontakte; zo zistení znalkyňa vyvodila, že vzhľadom

na zdravý fyzický a psychický vývin oboch maloletých má lepšie osobnostné predpoklady na výchovu
detí toho času otec, ktorý v súčasnosti dokáže vytvoriť z citového hľadiska s dôrazom na schopnosť
venovaťsamaloletýmpriučení,vprípadeichzdravotnýchproblémov,vovoľnomčase,akinaschopnosť
viesť ich k morálnym hodnotám; znalkyňa zdôraznila, želanie oboch maloletých detí zostať u otca s
tým, že nejde o prejav neschopnosti matky vytvoriť za istých podmienok rovnaký prístup k maloletým

z jej strany, čo toho času nie je schopná realizovať, keďže býva u rodičov, má „nižší príjem,“ pracuje
v zamestnaní, ktoré má presne stanovenú pracovnú dobu; znalkyňa ďalej konštatovala, že striedavá
osobná starostlivosť nie je možná z dôvodu, že obaja maloletí vnímajú svoj domov u otca, a aj ich
zázemie je tvorené osobou otca, k čomu sa jasne obaja vyjadrili, deti navštevujú 3. ročník základnej
školy, majú rôzne krúžky v škole, aktívne sa klubovo venujú futbalu, zmena prostredia, ako aj jeho

striedanie, by výrazne narušilo ich komfort pri plnení si povinností, ako i záujmovej činnosti, keďže matka
detí býva U. F. u rodičov, čo okrem vyššie uvedeného predstavuje aj vyššiu regionálnu vzdialenosť; ako
najoptimálnejšiu formu styku matky s maloletými doporučila určiť každú stredu v čase od 17.00 do 19.00
hod., každý druhý víkend v mesiaci od piatku od 19.00 hod. do nedele 17.00 hod., skonštatovala,že obaja maloletí vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť sú schopnými vyjadriť osobne svoj názor
ohľadne ich zverenia a posúdenia, ktorý typ starostlivosti je v ich najlepšom záujme, čo potvrdili aj svojim
prianím, že domov majú U. V. u otca a na návštevu chcú chodiť k mame H. F..

13. Na pojednávaní vo veci obaja manželia zhodne žiadali zveriť obe maloleté deti do osobnej
starostlivosti otca detí - manžela navrhovateľky a styk matky detí - navrhovateľky, s maloletými
rozhodnutím súdu neupravovať. Na výške výživného zo strany navrhovateľky na deti sa manželia
nevedeli dohodnúť.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať
navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.
(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností

obmedzený alebo pozastavený.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený

právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 32 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie.
(2) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, (1) súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu,
(2) skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku (CMP), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

14. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo
účastníkov rozviedol, keďže, ako obaja účastníci zhodne na pojednávaní uviedli, ich manželstvo je

dlhodobo a vážne rozvrátené a v súčasnosti žiadne z nich nie je ochotný manželské spolužitie obnoviť,
manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2015, z uvedeného súd vyvodil, že v tejto časti je
dôvodné návrhu navrhovateľky vyhovieť.

15. Zároveň vzhľadom na aj súhlasné prednesy oboch rodičov detí, účastníkov konania, naväzujúc

aj na závery v súbežne prebiehajúcom konaní vypracovaného znaleckého posudku, súd zveril obe
maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti sa od rozchodu rodičov detí maloletí
nachádzajú, keďže súd dospel k jednoznačnému záveru, že takéto zverenie detí do starostlivosti
manžela navrhovateľky, ako otca detí, je toho času jednoznačne v ich záujme, keďže otec starostlivosť
o ne zabezpečuje dlhodobo, navrhovateľka ako matka detí, od rozchodu rodičov neprejavila skutočný

záujem o spolupodieľanie sa na výchove maloletých, otec, manžel navrhovateľky, deťom vytvoril stabilné
rodinné zázemie a to ako po citovej, tak i materiálnej stránke, preto súd deti zveril do jeho osobnej
starostlivosti.V súlade s ustanovením § 28 Zákona o rodine, súd rozhodol o práve a povinnosti oboch rodičov maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok.

16. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými
potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym
i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom
súd prihliadol na pomernú časť plnenia si tejto vyživovacej povinnosti zo strany manžela navrhovateľky,
ako otca detí, formou osobnej starostlivosti o ne, na vyplácané rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom

štátu určeným na úhradu potrieb maloletých detí, na skutočnosť, že žiaden z rodičov okrem týchto
dvoch maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a zároveň súd zohľadnil majetkové, osobné i
zárobkové pomery na stranách oboch rodičov detí a to na strane manžela navrhovateľky, ako otca detí,
to, že tento s nimi žije sám v domácnosti a preto sám hradí všetky náklady s touto domácnosťou spojené,
navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, v ich rodinnom dome, čím sa jej náklady
na domácnosť pomerne znižujú; zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že účastníci sú spoluvlastníkmi

motorových vozidiel, uvedených vyššie, na skutočnosť, že žiaden z nich okrem týchto dvoch detí ďalšie
vyživovacie povinnosti nemá a zohľadnil príjmové pomery na stranách oboch rodičov, predovšetkým na
strane navrhovateľky ako povinného rodiča, ktorá dosahuje príjem tak, ako je uvedené vyššie, ktorý je
v priemere o 50 € mesačne vyšší než je príjem na strane manžela navrhovateľky; zároveň na strane
navrhovateľky súd musel zohľadniť, že táto pravidelne mesačne vynakladá sumu 150 € na splácanie

leasingových splátok, ktorý výdavok na jej strane nie je výdavkom nevyhnutným a v žiadnom prípade
nemá prednosť pred jej vyživovacou povinnosťou voči maloletým deťom a teda tieto finančné prostriedky
navrhovateľka prednostne má použiť na úhradu potrieb svojich maloletých detí.

17.O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporovéhoporiadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.