Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Tos/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010710
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010710.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Moniky
Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.1.2017, v trestnej
veci proti obvinenému F. V., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. spáchaného v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák., o sťažnosti obvineného F. V. proti uzneseniu Okresného súdu O. sp. zn. 3T/129/2016

zo dňa 23.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. p r i j í m a písomný sľub obvineného F. V., nar. XX.XX.XXXX
na nahradenie väzby.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. n a r i a ď u j e dohľad probačného a mediačného úradníka nad
obvineným F. V., nar. XX.XX.XXXX

a obvineného F. V., nar. XX.XX.XXXX, p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.

Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. u k l a d á obvinenému povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo
súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Podľa § 82 ods. 1 písm. e/ Tr. por. obvinenému u k l a d á primerané obmedzenie, a to zákaz vzďaľovať
sa z miesta pobytu O., A. XXXX/X, okrem účasti na úkonoch vykonávaných orgánmi činnými v trestnom
konaní a súdom na základe predvolania týmito orgánmi.

Podľa § 82 ods. 1 písm. f/ Tr. por. obvinenému ukladá povinnosť dostaviť sa osobne dňa 11.1.2017 o
09.00 hod. na Okresný súd Humenné pred probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 82 ods. 1 písm. h/ Tr. por. obvinenému u k l a d á primerané obmedzenie, a to zákaz styku
so spoluobvineným K. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, okr. O..

Podľa § 82 ods. 4 Tr. por. nariaďuje obvinenému kontrolu technickými prostriedkami.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 73 ods. 6 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods.
1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. vzal obvineného F. V. do väzby. Návrh obvineného na nahradenie účelu väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným zamietol. Väzba u obvineného začala

plynúť dňom 22.12.2016 od 15:30 hod.Proti tomuto uzneseniu podal hneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do
zápisnice o svojom výsluchu obvinený a obhajca sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti obvinený F.
V. uviedol, že napadnutým uznesením, ako aj postupom súdu pred jeho vyhlásením boli hrubo porušené

jeho zákonné práva. Jeho zatknutiu bezprostredne opakovane predchádzalo zadržanie, prvýkrát dňa
18.8.2016 po výkone trestu odňatia slobody, do ktorého nastúpil sám a dobrovoľne 24.6.2016 do ÚVTOS
A. a druhýkrát po jeho prepustení z väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn. 2Tp 53/2016
z 22.12.2016, ktorý väzbu nahradil zárukami podľa § 80 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. s konštatovaním, že
sa proti nemu vedie konanie na Okresnom súde O.. Okresný súd A. - okolie ho prepustil na slobodu dňa

22.12.2016 cca o 10:00 hod., ZVJS dostali príkaz na jeho prepustenie, v ústave si pobalil veci, podpísal
zdravotnú kartu a boli mu vydané osobné veci zo skladu. Službukonajúci príslušník hu umiestnil do cely
pri skrinkách príslušníkov ZVJS, po dvanástej mu priniesli obed, bolo mu to čudné, potom zazrel rozruch
pri okne riaditeľa smeny a dožadoval sa, prečo ho neprepúšťajú a potom mu povedali, že musí čakať,
lebo volali z polície v O., že ho majú zadržať, že sa na neho pripravuje príkaz na zatknutie. O 15:30 si po
neho prišli príslušníci OR PZ v O.. Domnieva sa preto, že bol porušený zákon v jeho neprospech, a to

tým, že bol po prepustení neoprávnene zadržiavaný. Ďalej namietal, že obžaloba v predmetnej veci bola
podaná dňa 22.8.2016 na Okresný súd O., od tejto doby nebol vytýčený termín hlavného pojednávania,
teda ani reálne nemohol dať súdu zámienku, aby príkaz na zatknutie bol potrebný. Ďalej v dôvodoch
sťažnosti uviedol, že bol vzatý do väzby pre pokračujúci trestný čin krádeže, čiže do opätovnej väzby,
pretože v trestnej veci v A. bol stíhaný pre skutok, ktorý sa mal stať v období od 4.4.2015 do 7.4.2015 a v

O. pre skutky, ktoré sa mali stať 14.5.2015 a 5.4.2015. Namietal, že súd sa nevysporiadal s možnosťami
nahradiť väzbu. Podľa jeho názoru by sa mal súd stotožniť s dôvodmi prepustenia Okresného súdu A. -
okolie,prijatímpísomnéhosľubuobvineného,dohľadomprobačnéhoamediačnéhoúradníka,prísľubom
nástupu do zamestnania a prehlásením jeho družky, s ktorou má maloletú dcéru.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosťvýrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonanietýmto
výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k nasledovným záverom.

V prípravnom konaní bol dňa19.5.2016 na obvineného F. V. vydaný príkaz na zatknutie, ktorý bol

následne dňa 8.7.2016 zrušený, nakoľko dôvody, pre ktoré bol predmetný príkaz na zatknutie vydaný,
pominuli. Bolo tomu tak z dôvodov, že obvinený dňa 24.8.2016 sám na základe výzvy na nástup výkonu
trestu odňatia slobody nastúpil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody v A.. Dňa 13.6.2016 bol na obvineného vydaný rovnako európsky zatýkací rozkaz,
ktorý bol rovnako z dôvodu nástupu obvineného na výkon trestu odňatia slobody odvolaný.

Dňa 26.8.2016 prokurátor Okresnej prokuratúry O. podal na Okresný súd O. obžalobu na tam uvedenom
skutkovom základe proti obvinenému F. V. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr.
zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. spáchaného v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu v rozsahu zodpovedajúcom rozhodnutiu o väzbe
obvineného dospel aj sťažnostný súd k názoru, že doposiaľ zistené skutočnosti vyplývajúce z
dôkazov, o ktoré opiera prokurátor podanú obžalobu, odôvodňujú vo svojom súhrne, s takým stupňom
pravdepodobnosti, ktorý zodpovedá tejto fáze trestného stíhania, záver, že skutok, pre ktorý bola aj na

obvineného F. V. podané obžaloba, sa stal, tento napĺňa znaky zločinu krádeže v súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody a na jeho spáchaní sa mal podieľať aj obvinený F. V.. Vzhľadom na obsah
skutočností plynúcich z výpovede obvineného K. B., ktorý tak obvinených G. Z. i F. V. zo žalovanej
trestnej činnosti priamo usvedčuje, ale i výpovede obvineného G. Z., ktorý sa k spáchaniu skutku
priznal, popísal priebeh trestnej činnosti a uviedol, že popísané skutky spáchal s dvomi osobami, ktorých

mená nateraz nechcel uviesť, ale aj ďalších doposiaľ v prípravnom konaní zadovážených dôkazov,
ktoré s výpoveďami týchto svedkov korešpondujú, je aj podľa názoru krajského súdu možné urobiť
záver o tom, že doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo obvinenému
vznesené obvinenie sa stali, tie majú znaky stíhaných trestných činov a sú dôvody na podozrenie,
napriek skutočnosti, že obvinený svoju účasť na žalovanej trestnej činnosti popiera, že ich spáchal aj

obvinený F. V..

Na tomto mieste sa žiada uviesť, že rozhodovanie o väzbe nepredpokladá nevyhnutnosť zhromaždenia
takého objemu dôkazov, ktoré by so stopercentnou istotou, bez akýchkoľvek pochybností, preukazovalovinu obvineného. Postačí ak je tu dôvodné podozrenie; preukázanie viny, či neviny obvineného bude
vecou ďalšieho dokazovania.

Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu, aj krajský súd, dospel k záveru, že u
obvineného F. V. existujú dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por.

Z konkrétnych skutočností, majúcich svoj podklad najmä v skutočnosti, že obvinený sa v priebeh
prípravného konania vyhýbal trestnému stíhaniu svojím pobytu v G. republike, za týmto účelom bol na

neho vydaný príkaz na zatknutie a európsky zatýkací rozkaz, ktoré boli zrušené, resp. odvolané až z
dôvodu jeho
dobrovoľného nástupu na výkon trestu odňatia slobody, tu naozaj aj naďalej existuje dôvodná obava,
že by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Svojím konaním
teda maril bezprieťahový priebeh trestného konania. Dôvody útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 Tr. por.,
ktoré si zapríčinil svojím správaním v priebehu trestného konania sám, sú preto naďalej dané. Za tieto

skutky majúce znaky zločinu krádeže je možné podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody
vo výmere tri až desať rokov.

Obavu, že obvinený v prípade ponechania na slobode bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti
odôvodňuje najmä povaha stíhanej trestnej činnosti tak, ako to správne konštatuje súd prvého stupňa.

Obvinený je totiž dôvodne podozrivý zo spáchania pokračujúceho zločinu krádeže pre desať dielčich
skutkov. Niet preto záruky, že v prípade prepustenia na slobodu by v takejto činnosti ďalej nepokračoval,
keďže z jeho odpisu z registra trestov vyplýva, že už bol predtým sedemkrát súdne trestaný za prevažne
majetkovú trestnú činnosť a súčasne sa vedie trestné stíhanie na Okresnom súde A. okolie rovnako pre
majetkovú trestnú činnosť. Z uvedeného dôvodu je preto konštatovanie, že dôvody preventívnej väzby

u obvineného existujú aj naďalej, správne.

K väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. je potrebné najprv uviesť, že rozhodovanie
o tzv. kolúznej väzbe sa vždy odohráva iba v rovine pravdepodobnosti vo vzťahu k následkom, ktoré
môžu nastať, ak obvinený nebude držaný vo väzbe. Pre naplnenie tohto dôvodu sa preto nevyžaduje,

aby obvinený pôsobil na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností
významných pre trestné stíhanie, ale postačí z konania obvineného alebo z ďalších skutočností
vyplývajúca dôvodná obava z takéhoto kolúzneho správania. V predmetnej veci súd prvého stupňa iba
konštatoval k naplneniu daného dôvodu väzby, že hrozí obava, že ak by bol prepustený na slobodu,
mohol by pôsobiť na osoby, ktoré je potrebné v tejto trestnej veci vypočuť alebo by mohol ináč mariť

objasňovanie skutočnosti dôležitých pre trestné konanie. Podľa názoru krajského súdu však z obsahu
spisu nevyplýva dôvodná obava z kolúzneho konania a táto skutočnosť nevyplýva ani z vydaného
príkazu na zatknutie. Príkaz na zatknutie je odôvodnený, pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods.
1 písm. b/ Tr. por. tým, že obvinený K. B. bol viackrát ovplyvňovaný zo strany blízkych osôb F. V.,
aby tento zmenil účelovo v jeho prospech výpoveď a tak je dôvodná obava, že tento sám bude ďalej

pôsobiť na spoluobvineného K. B., prípadne aj svedkov, aby zmarili objasňovanie predmetnej trestnej
činnosti. Sťažnostný súd preto konštatuje záver, že dôvod kolúznej väzby v tomto štádiu trestného
stíhania nie je daný, nakoľko priama obava z ovplyvňovania svedkov obvineným F. nie je podopretá
žiadnymi dôkazmi a naviac v prípravnom konaní bolo ukončené vyšetrovanie, v ktorom boli vypočutí
všetci svedkovia, vrátane spoluobvinených K. B. a G. Z.. Na tento účel bolo obvinenému F. V. uložené

primerané obmedzenie, a to zákaz styku so spoluobvineným K. B., ktorým možno obavu z takého
konania čiastočne eliminovať.

Väzba však nie je obligatórnym, ale vždy len fakultatívnym zabezpečovacím inštitútom. Plynie to zo
znenia zákona, z ktorého vyplýva, že obvinený môže byť vzatý do väzby, nie musí, pričom samotný

zákon umožňuje, aby bola väzba za určitých podmienok nahradená niektorým z inštitútov zákonom
upravených v § 80
ods. 1 písm. a/, b/ c/ Tr. por. prípadne v § 81 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní celého spisového materiálu nemohol krajský súd opomenúť, že obvinený sám

dobrovoľne nastúpil výkon nariadeného nepodmienečného trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody v A., s družkou má maloleté dieťa, o ktorého prejavuje záujem sa osobne starať,
ktoré bude mať len jeden rok, aj s poukazom na zlý psychický stav družky, ktorá sa o maloleté dieťasama osobne stará, pričom jej jediný príjem je len materský príspevok a má želanie pokrstiť maloleté
dieťa za prítomnosti oboch rodičov.

S poukazom na uvedené skutočnosti sťažnostný súd skúmal, či intenzita zásahu do osobnej slobody
obvineného v podobe uvalenia väzby nie je zjavne neprimeraná k miere zvýšenia rizika naplnenia
konania, ktoré zakladá niektorý z väzobných dôvodov. Je potrebné totiž vychádzať v zásade z toho,
že osobná sloboda (v najširšom slova zmysle) je jednou z najvyšších hodnôt v hodnotovom rebríčku
jednotlivca aj štátu (porov. čl. 12 ods. 1 a čl. 17 ods. 1 ústavy). Potom ale treba i uloženie viacerých

povinností a obmedzení, ktoré môžu predstavovať pre obvineného určitý zásah do niektorých aspektov
jeho osobnej slobody, prípadne do iných jeho práv, považovať za miernejšie a primeranejšie než úplné
zbavenie osobnej slobody v podobe väzby.

Všetky zákonné prostriedky umožňujúce nahradiť väzbu je nutné vnímať ako protihodnotu za
ponechanie na slobode (prepustenie na slobodu), t.j. sú svojou podstatou "výmenou za väzbu". Úlohou

týchto alternatívnych inštitútov, vyžadujúcich od obvineného, prípadne inej osoby (napr. pri kaucii a
prevzatí záruky za ďalšie správanie sa obvineného) určité aktívne konanie, resp. zdržanie sa presne
konkretizovaného konania, ktoré v dostatočnej miere nahrádza účel väzby, t.j. zabezpečiť zákonom
požadované "správanie sa" obvineného, u ktorého je daný niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 Tr. por.,
a to aj bez potreby obmedzenia jeho osobnej slobody najzávažnejším opatrením, akým väzba je.

S poukazom na tieto skutočnosti vo svojom súhrne dospel krajský súd k záveru, že väzbu obvineného
je možné v tomto štádiu trestného konania nahradiť jeho písomným sľubom v kombinácii s dohľadom
probačného a mediačného úradníka, ale predovšetkým prostriedkami, ktoré budú posilnené kontrolou
pohybu a pobytu obvineného, teda technickými prostriedkami a takými primeranými povinnosťami a

obmedzeniami, ktoré maximálne vytvoria podmienky, aby zo strany obvineného nehrozila obava, že ujde
alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a že bude pokračovať v páchaní
trestnej činnosti a tak vo svojom úhrne účel väzby naplnia.

Pri rozhodovaní o nahradení väzby je primárna úvaha sudcu „o dostatočnosti“ ponúkaného písomného

sľubu v tom smere, či charakter konkrétnej trestnej činnosti a osoba obvineného za daného (dovtedy
zistenej dôkaznej situácie, keď nedošlo k zoslabeniu podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú
bolo vznesené obvinenie) stavu dovoľujú nahradenie väzby. Za situácie, že obvinený ponúkol písomný
sľub a za súčasného uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka, primeraných obmedzení
a nariadenia kontrolou technického zariadenia má sťažnostný súd za to, že všetky tieto skutočnosti vo

svojom súhrnne svedčia záveru, že písomný sľub je dostatočnou zárukou, že povedie riadny život a
splní obmedzenia.

Základným zmyslom dohľadu probačného a mediačného úradníka ako opatrenia nahradzujúceho väzbu

obvineného je ovplyvniť životné postoje obvineného, prispieť k urovnaniu jeho osobných pomerov a
hlavne kontrolovať jeho chovanie tak, aby nemaril účel prebiehajúceho trestného stíhania a nedopustil
sa ďalšej trestnej činnosti. Na tento účel bola väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného
úradníka, ktorý je preventívno (zabezpečovacím) opatrením.

V záujme predchádzania trestnej činnosti je vhodné vylúčiť prípadný kontakt obvineného so
spoluobvineným K. B., preto bolo obvinenému uložené obmedzenie zákazu styku s ním.

V záujme toho, aby bolo obvinenému znemožnené, aby sám vyhľadával bezprostredné kontakty, ktoré

by mohli vytvoriť prostredie na to, aby sa dopúšťal trestnej činnosti, krajský súd mu uložil primerané
obmedzenie, a to zákaz vzďaľovať sa z miesta z miesta pobytu O.4, okrem účasti na úkonoch
vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom na základe predvolania týmito orgánmi. Túto
výnimku musí ohlásiť vopred probačnému a mediačnému úradníkovi.

Sťažnostný súd uložil obvinenému tiež povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý
vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.Krajský súd teda prijal písomný sľub obvineného, ktorým prezentoval záujem viesť riadny život a
dodržať uložené povinnosti a obmedzenia, pričom probačný a mediačný úradník bude sledovať, či svoje
vyhlásenia obvinený F. V. skutočne dodrží a bude kontrolovať ich splnenie prostredníctvom technických

prostriedkov, kontrola ktorými bola zároveň nariadená, keďže ako vyplýva z probačnej správy o výsledku
šetrenia, u obvineného sú splnené podmienky uloženia obmedzenia podľa § 82 ods. 1 písm. e/ Tr.
por. zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu O., A. č. XXXX/X s možnosťou uloženia kontroly technickými
prostriedkami.

Na základe uvedeného potom krajský súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté
uznesenie zrušil, podľa § 80 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. prijal písomný sľub obvineného a nariadil dohľad
probačného a mediačného úradníka s uložením primeraných povinností a obmedzení vrátane použitia
technických prostriedkov a obvineného prepustil na slobodu. Zároveň mu podľa § 80 ods. 2 Tr. por. uložil
povinnosť oznámiť súdu každú zmenu miesta pobytu.

Obvineného je pritom v zmysle ust. § 80 ods. 3 Tr. por. potrebné poučiť, že akékoľvek porušenie ním
daného písomného sľubu alebo neoznámenie zmeny miesta pobytu, alebo oznámenie probačného a
mediačného úradníka, že
dohľad neplní svoj účel, či porušenie niektorej z uložených povinností a obmedzení obvineným,
oprávňuje súd vziať obvineného opätovne do väzby.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.