Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/858/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213202378
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213202378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.

SilvieHýbelovejaMgr.FedoraBenku,vprávnejvecižalobkyne:O..R.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomS.,T.
XXX/X,zastúpenáadvokátom:JUDr.JurajHadrbulec,AKsosídlomBratislava,Riečna2,protižalovanej:
Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, zastúpená splnomocnencom: JUDr.
Martin Timcsák, advokát, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocké schody 2/A, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 20. januára
2015, č.k. 7C/47/2013-279, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný
Arbitrážnym súdom Košice, so sídlom Alžbetína 41, Košice, v konaní pred rozhodcom JUDr. Bohumírom
Zaujecom zo dňa 19.01.2012, č.k. Sp: 2C 2847/2012. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1.056,09 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyni.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 53 ods. 1, 4, § 54 Občianskeho
zákonníka, § 40 ods. 1, 2, 3, 4, § 41, § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., § 142 ods. 1 O.s.p.,
keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané,
že osobitné dojednanie vyplývajúce zo zmluvy v bode č. 2 o rozhodcovskej doložke je neplatné.
Nakoľko ide o spotrebiteľský spor rozhodcovská doložka mala byť dojednaná na osobitnej listine. Táto
požiadavka nebola splnená a nič na tom nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné
strany na predtlačenom formulári poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na

rozhodcovskú doložku . Toto dojednanie je nevyvážené a je v neprospech spotrebiteľa preto súd je
toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a preto Arbitrážny súd v Košiciach nemal
právomoc bez ďalšieho rozhodovať v danej veci. Ďalší dôvod úspešnosti žalobkyne je odvodený od
neprijateľnej zmluvnej podmienky č. XVII ods. 7a zmluvy. Z tohto ustanovenia vyplýva, že odmena za
sprostredkovanie poistnej zmluvy ako provízny náklad nie je konkretizovaný a žalobkyňa ako spotrebiteľ
nemohla vedieť za čo a v akej výške má platiť. V spise sa nenachádza ani doklad o preukázaní
týchto províznych nákladov. V zmysle tohto dojednania mal žalovaný ako splatnú pohľadávku si

uplatniť pri ukončení poistného vzťahu a odpočítať v konečnom finančnom vyrovnaní ku dňu zániku
poistenia teda ku dňu 30.3.2010. V oznámení zo dňa 5.2.2010 bol preplatok žalobkyni určený na
sumu 1567,35 eur. Ako sám žalovaný uviedol, jedná sa o konečný stav finančného plnenia poistnej
zmluvy ku dňu zániku poistenia. Arbitrážny súd Košice rozhodol nesprávne, keď návrhu poisťovneo zaplatenie 113 € s prísl. vyhovel na základe nepriateľnej podmienky a na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, preto súd žalobkyni podľa §43 ods. 1 zák č 244/2002 priznal úspech. Podľa
§ 142 ods. 1 súd priznal žalobkyni náhradu trov konania , ktoré vznikli jej účelným uplatnením svojho

práva a to za právne zastúpenie nasledovne: Mgr. Janke Krakovskej, advokátke patrí odmena podľa
vyhl. 655/2004 Z.z. za vykonanie nasledovných právnych služieb: prevzatie a príprava ä 60,07 eur +
paušál 7,81 eur , podanie návrhu (60,07 + režijný paušál 7,81 eur), vyjadrenie k odvolaniu ( 60,07
eur + režijný paušál 7,81 eur,) vyjadrenie k prerušeniu konania 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur a
účasť na pojednávaní dňa 2.12.2014 61.87 eur + režijný paušál 8,4 eur. Právnej zástupkyni prináleží

aj náhrada cestovných nákladov z Košíc do Dunajskej Stredy a späť v sume 223,81 eur + náhrada
za stratu času 294,80 eur , za účasť na pojednávaní dňa 2.12.2014. Celkom náhrada trov právneho
zastúpenia pre advokátku Mgr. Janku Krakovskú predstavuje 862,07 eur. Súd nepovažoval za účelné
náklady prítomnosť právnej zástupkyne na vytýčenom pojednávaní dňa 30.9.2014 nakoľko včas bola
emailom informovaná o odročení pojednávania a jej tvrdenie, že nemala prístup počas dvoch dní k
internetu nie je akceptovateľné. Celkovo za tento deň spolu s cestovnými náhradami a stratou času si

účtovala advokátka 588,52 eur , ktorá suma z vyššie uvedeného dôvodu jej nebola priznaná. JUDr. Juraj
Hardbulec si vyčíslil náklady trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu a účasť na pojednávaní
dňa 20.1.2015 vo výške 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur , spolu 130,82 eur, náhradu cestovného a
stratu času si vyčíslil správne, preto mu bola súdom priznaná. Spolu celkom 194,2 eur.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom

svojho právneho zástupcu a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a), za použitia § 221 ods. 1 písm. e)
O.s.p.. Namietala nepreskúmateľnosť rozsudku spočívajúci v nesplnení náležitostí § 157 ods. 2 O.s.p..
Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy s konštatovaním, že
rozhodcovská zmluva má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedla, že súd zrušil rozhodcovský
rozsudok, avšak z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe ktorého zákonného dôvodu. Súd

len všeobecne odkázal na § 40 ods. 1 ZRK avšak neuviedol explicitne, ktorý dôvod uvedený v §
40 ods. 1 písm. a) až j) bol dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Z
uvedeného teda znamená, že súd mal presne uviesť, podľa ktorého písmena ustanovenia § 40 ods.
1 ZRK vyhovel podanej žalobe. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobkyňa podpísala rozhodcovskú zmluvu
a mala možnosť ju v zmysle VPP v lehote 30 dní odmietnuť písomne, čím by dojednanie anulovala.

Napriek tomuto dojednaniu súd prvej inštancie tomuto nevenoval pozornosť, nevyporiadal sa s týmto v
dôvodoch písomného rozhodnutia, preto je rozhodnutie v časti o nedostatku individuálneho dojednania
rozhodcovskejdoložkynepreskúmateľné.Žalobkyňapodpísalapoistnúzmluvu,VPPaosobitnézmluvné
dojednanie k poistnej zmluve. Preto musela vedieť o možnosti rozhodcovského konania. Za vadu
rozhodnutia ďalej žalovaná považovala opomenutie aplikácie správnej právnej normy na zistený

skutkovýstavvpodobeaplikovaniarozhodnutiaESDC-478/99naustanovenievnútroštátnehoprávneho
poriadku (§ 53 a nasledujúce OZ). Poukázala na rozhodnutie ESD C-342/13 zo dňa 03.04.2014, v
zmysle ktorého rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou. Ďalej namietala nevykonanie
dokazovania výsluchom svedka Ing. H., nesplnenie povinnosti stanovenej v ustanovení § 118 ods. 2
O.s.p., ktoré viedli k odňatiu možnosti konať pred súdom. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že v danom

prípade súd vyhovel žalobe žalobcu s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, aj keď
súd to v odôvodnení rozsudku neuviedol, citoval len všeobecné ustanovenie § 40 ods. 1 ZRK, čo je
neprípustné a zakladá to nepreskúmateľnosť rozsudku. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že
vzhľadom na prekluzívnu lehotu danú § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. je neprípustné, aby zmena
návrhu žaloby v časti petitu bola pripustená súdom po uplynutí tejto lehoty. Žalovaná ďalej uviedla, že

v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, všeobecný súd nemá právomoc preskúmavať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku
nemôže posudzovať, či rozhodcovský súd rozhodol správne alebo nesprávne, ale môže skúmať len to,
či sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyplývajúce z ustanovenia § 40 ods. 1
písm. a) až j) ZRK a pritom je viazaný petitom žaloby.

4. K odvolaniu žalovanej zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa v ktorom uviedla, že žiada odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatňuje náhradu
trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 61,87 eur a režijný paušál 8,04 eur,
teda spolu 69,91 eur. Nestotožňuje sa s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní žalovanej a považuje ich

za účelové, nezakladajúce sa na pravde. Žalobkyňa je toho názoru, že súd prvej inštancie sa vecou
zaoberal dostatočne, dostatočne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru. Rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za riadne odôvodnený a tvrdenie žalovanej, že nie je zrejmé, na základe
akých dôvodov súd zrušil rozhodcovský rozsudok sa javia ako účelové. Z rozhodnutia súdu prvejinštancie je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok bol zrušený najmä z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky. Vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku je zrejmé, že rozhodcovský súd nemal právomoc
rozhodovať v tejto veci a teda dôvodne sa žalobkyňa domáhala toto rozhodnutie zrušiť. Taktiež tvrdenie

žalovanej, že návrh nebol podaný riadne v prekluzívnej lehote sa nezakladá na pravde, pretože návrh
na začatie konania podala žalobkyňa riadne a včas a návrh obsahoval všetky povinné náležitosti, ktoré
vyžaduje zákon, keď súd ju nevyzval na odstránenie vád návrhu a riadne vo veci konal.

5. Podaním zo dňa 07.07.2015 žalovaná zaslala súdu prílohu k odvolaniu vo veci samej, ktorá obsahuje

oznámenie o právne významnej skutočnosti a to, že novelizáciou zákona č. 233/95 Z.z. v rámci zákona
č. 335/2014 Z.z. bod 49 sa za § 243c vložilo nové ust. § 243d, ktoré je platné a účinné od 01.01.2015,
čo znamená že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy (rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) danej v ustanovení § 243d Exekučného poriadku sa
právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského
rozsudku - žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou mu rozhodcovským rozsudkom a žalovaný

nemôže uplatňovať nárok rozhodcovským rozsudkom priznaný. Na základe uvedeného preto žiada, aby
súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP,

akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201
a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel

k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým

by súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice v konaní pred rozhodcom
JUDr. Bohumírom Zaujecom, zo dňa 19.01.2012, č.k. 2C 2847/2012 a to z dôvodu, že rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka nachádzajúca sa v poistnej zmluve č. 4366490105 zo 17.06.2007 je
neprijateľná.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené

odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:11. Predtým, ako odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, skúmal žalovanou namietané
odňatie možnosti konať pred súdom spočívajúce v nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p.,
nevykonania výsluchu svedka Ing. H. a v nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup súdu ktorý znemožnil účastníkovi
občianskeho súdneho konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva právny poriadok. O
zmätočnosťideibavtedy,keďjedôsledkomprocesnéhopostupu,ktorýjenesprávny vtomzmysle,žepri
ňom nebola zachovaná právnym poriadkom stanovená procedúra prejednania veci. Nie každá procesná

nesprávnosť, ku ktorej dôjde v občianskom súdnom konaní, ale dosahuje intenzitu, ktorú považuje
za relevantnú uvedené ustanovenie. Judikatúra Najvyššieho súdu už dávnejšie dospela napríklad k
záveru, že k odňatiu možnosti pred súdom konať nedochádza v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia
dokazovania (pozri R 42/1993 ale aj viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu napr. sp. zn. 1 Cdo 85/2010,
1 Cdo 18/2011, 3 Cdo 268/2012, 4 Cdo 314/2012, 6 Cdo 104/2010 atď.). Konštantne sa v nej uvádza,
že k procesnej vade tejto povahy nevedie ani to, keď súd nevykonal všetky navrhované dôkazy (pozri

R 125/1999, R 6/2000). Najvyšší súd stabilne judikuje, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a úvaha, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.)
a nie účastníkov konania (pozri napr. sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 3 Cdo 212/2012, 6 Cdo
36/2011 atď.). Pravidelne sa v rozhodnutiach Najvyššieho súdu uvádza, že možnosť pred súdom konať
sa účastníkovi konania neodníme ani vtedy, keď súd vec nesprávne právne posúdi (pozri R 54/2012

a taktiež ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu napr. sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo
53/2011, 4 Cdo 68/2011, 6 Cdo 41/2011 atď.). Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou
písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorá má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a
z akých dôvodov sa žalobca domáha, ako sa vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval
súd za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako

vec právne posúdil (pozri § 220 ods. 2 CSP).

13. Žalovaná namietala nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti ust. § 181 ods.2
CSP). Povinnosťou súdu podľa tohto ustanovenia nie je komentovať a hodnotiť dôkazy predkladané
účastníkmi v priebehu súdneho konania, ale vyjadriť sa zhodným a sporným právne významným

skutkovým tvrdeniam účastníkov a oznámiť, ktoré z účastníkmi navrhnutých dôkazov súd nevykoná.
Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto
porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Podľa obsahu zápisnice, ktorá
bola nahlas protokolovaná a voči nej neboli zo strany účastníkov vznesené žiadne námietky, súd prvej
inštancie rešpektoval príkaz obsiahnutý v tomto ustanovení a oznámil účastníkom a rozhodol uznesením

o tom, že dôkaz navrhnutý žalovanou výsluchom svedka L.. H. nevykoná.

14. Súd mal podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ( v súčasnosti ust. § 177 ods. 1CSP a § 178 ods. 1 CSP) povinnosť
predvolať na pojednávanie aj účastníkov, ale účasť na pojednávaní nie je povinnosťou účastníka, iba
jeho právom (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných prostriedkov (§

131 ods. 1 O.s.p., v súčasnosti ust. § 195 CSP). Skutkový stav môže súd zisťovať aj prostredníctvom
iných dôkazných prostriedkov (§ 125 O.s.p. v súčasnosti ust. § 187 CSP ) alebo si podľa § 120
ods. 3 O.s.p. (v súčasnosti ust. § 186 ods. 2 CSP) osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov. Skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci mohol súd zistiť z listinných dôkazov
predložených účastníkmi, najmä zo všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednané Prvou

československou poisťovňou RAPID, a.s. a rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2847/2012
z 19.01.2012, zrušenia ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Pre správne zistenie skutkového
stavu nebol potrebný výsluch sprostredkovateľa poistenia, ani konfrontácia výpovede žalobkyne s
obsahom záznamu o potrebách klienta z dôvodu, že záver súdu prvej inštancie a naplnením zákonných
podmienok § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. pre zrušenie rozhodcovského rozsudku závisel

od právneho vyhodnotenia dojednanej rozhodcovskej doložky vo všeobecných poistných podmienkach,
od ktorej si rozhodcovský súd odvodil právomoc vydať rozhodcovský rozsudok. Odvolacie dôvody podľa
§ 205 ods. 2 písm. a) a c) teda neboli uplatnené dôvodne.

15.Odvolacísúdsataktiežnestotožnilsnázoromžalovanej,žerozhodnutiesúduprvejinštancienespĺňa

náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti ust. § 220 ods. 2 CSP), pretože súd prvej inštancie uviedol
skutkový stav a právne normy, ktoré vyložil v súlade zo zisteným skutkovým stavom. Ani odvolaciu
námietku žalovanej, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú,
lebo dôvody, pre ktoré žalovaná rozsudok za takýto považuje, nemôžu objektívne založiť následoknepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho aj skutkového
posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke náležitého
odôvodnenia.

16. Odvolací súd tak nezistil vady konania namietané žalovanou a preto vec prejednal meritórne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

19. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec právne posúdil po právnej stránke,
pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, ako mu to ukladá ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. (v
súčasnosti § 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku. Na zdôraznenie správnosti odvolací
súd uvádza, že v ustanovení § 47 ods. 1 zákona spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa ustanovuje

ďalší postup v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku.

21. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k poistnej zmluve
dojednaná vo všeobecných poistných podmienkach v časti osobitné zmluvné dojednanie č. 1/2007 v
súlade s čl. XV upravujúce rozhodcovské konanie, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju

právomoc, je platná. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktičnosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, a všeobecných poistných podmienok. V čl. XV všeobecných poistných
podmienok je uvedené, že všetky vzájomné spory a sporné nároky sa poisťovňa a poistník dohodli riešiť
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

22. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, všetky spory budú riešené v rozhodcovskom konaní. Z
pohľadu spotrebiteľa je totiž dôležité, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania
mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený
pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý

mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Prvoinštančný súd správne
v súlade s ust. § 53 ods. 2 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za
individuálne dojednanú, vyhodnotil ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, absolútne neplatnú.

23. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou

nielen súdu, ale i rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť
náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu,
že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto
iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov
a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v

spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v
Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva kzáverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú
obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ

mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odcudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v
zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho
a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Evidentne je možné
konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ
nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane odporcu je dôkazné bremeno preukázať, že

spotrebiteľ - navrhovateľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené
žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy.
Nie žalobkyňa má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovanú zaťažovalo dôkazné
bremenotútosituáciupreukázať.Akbysižalobkyňaindividuálnevyjednalarozhodcovskúzmluvu,potom
by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. Žalovaná si dôkazné bremeno
o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnila. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe

rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú
o tom žiadne dôkazy.

24. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmi konania individuálne dojednaná. Žalovaná s odbornou starostlivosťou musela vedieť, že

nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.

25. V konaní bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v
osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4366490105 je neplatná, pretože
nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Z osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 k poistnej

zmluve vyplýva, že toto je súčasťou všeobecných poistných podmienok a práve toto osobitné dojednanie
odkazuje na časť XV všeobecných poistných podmienok, v ktorej časti je upravené rozhodcovské
konanie. Z uvedeného je evidentné, že žalobkyňa sa nemohla podieľať na tvorbe rozhodcovskej doložky,
pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky na závere, že je to pre spotrebiteľa jediná
možnosť ako celok a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. Odvolací

súd v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za dôležité reagovať práve na tie, ktoré obhajujú
platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o
rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd
zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej zmluvy
či už doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za

takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o
podnikateľom vopred nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa
spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy či doložky. Čo do dôsledkov by
sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto
situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie

priečiace sa dobrým mravom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania
zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je aj dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho, aby
spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovanej, že prostredníctvom sprostredkovateľa
bola žalobkyňa poučená o svojich právach v zázname o potrebách klienta. Odvolací súd poukazuje

na tento záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4366490105 podpísaný
dňa 17.06.2007, z ktorého vôbec nevyplýva tvrdenie žalovanej, že žalobkyni boli vysvetlené všetky
skutočnosti vo všeobecných poistných podmienkach a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy, ako aj o
spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou popísanou v čl. XV všeobecných poistných podmienok.
Práve odkazy v takýchto listinách, či už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej

zmluve,alebovosobitnýchzmluvnýchdojednaniachč.01/2007kpoistnejzmluvenačl.XVvšeobecných
poistných podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie, robí takúto dohodu o rozhodcovskej
zmluve pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko
listín a na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách, značne sťažujú orientáciu v

zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. V osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť jej časť XV všeobecných poistnýchpodmienok týkajúcich sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné
zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcu zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo

všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak
ako zo zavádzajúcu. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala,
nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo sa podrobiť všeobecným poistným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému
dodávateľom. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom

v prípade sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka i zo smernice nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

26. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalovanej, že žalobkyňa si neuplatnila svoj návrh na súde
riadne a včas v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého žalobu
o zrušení rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

27. Z obsahu spisu, ku ktorému bola pripojená kópia kompletného spisu Arbitrážneho súdu Košice,
vedeného pod sp. zn. 2C/2847/2012 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
zo dňa 19.01.2012, č.k. 2C/2847/2012-23 bol doručený žalobkyni dňa 01.02.2012, ktorá skutočnosť
vyplýva z vlastnoručného uvedenia dátumu prevzatia písomnosti žalobkyňou, avšak na dennej pečiatke

dodacej pošty v Šamoríne vyplýva, že na tejto sa nachádza dátum 01.02.2013. Žalovaná prevzala
tento rozhodcovský rozsudok dňa 12.10.2012. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala
návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresný súd Dunajská Streda dňa 13.02.2013. Na
základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa podala návrh resp. žalobu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku riadne v zákonnej lehote 30 dní, keďže rozhodcovský rozsudok jej bol

doručený dňa 01.02.2013 a nie 1.2.2012, ako to žalobkyňa nesprávne pri podpisovaní doručenky
uviedla, pretože aj z dodacej dennej pečiatky Pošty Šamorín vyplýva, že táto zásielka bola pošte
doručená dňa 01.02.2013. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu riadne v zákonnej 30-
dňovej lehote t.j. do 01.03.2013.

28. Keďže odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ďalšie
námietky žalovanej týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia považoval za bezpredmetné, pretože
ako z vyššie uvedeného vyplýva, vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorého z
účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v súdnom konaní (§ 47 ods. 1 zákona

č. 335/2014 Z.z.).

29. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa ustanovenia § 80 písm. c)
O.s.p., a teda sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa
vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to

podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d
Exekučného poriadku ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol
formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov,
legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna
zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie

konania súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Neexistuje žiadny zákonný
dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na margo argumentu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne
odvolací súd udáva, že dotknutou právnou úpravou nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku
vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku

nazákladevčaspodanejžaloby,bolobyneprípustnéodmietnuťposkytnúťspravodlivosťlenzdôvodu,že
zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Dokončenie konania
začatého na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade
s princípom právnej istoty.30. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť

č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalšie proti Francúzsku z
19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I., uznesenie Ústavného súdu
SR z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

31. S poukazom na uvedené pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrhu žalobkyne v
celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľa s použitím § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok vrátane správneho
závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.

32. Žalovaná má voči žalobkyni podľa § 225 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).