Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 13, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010059
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817010059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.03.2017, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Mgr. Ivety Polákovej a Júlie Bačovej, v trestnej veci
obžalovaných ml. H. S. a spol., takto

r o z h o d o l :

1.Obžalovaný ml. H. S., F.. XX.XX.XXXX R. S., Q. T. S.,
S. T. XXX,

2. Obžalovaný ml. P. G., F.. XX.XX.XXXX R. S., Q. T. S., W. XX,

3. Obžalovaný ml. E. U., F.. XX.XX.XXXX R. S., Q. T. S.,
S. T. XXX,

s ú v i n n í,

že dňa 19.06.2016 v čase okolo 13.00 hod. v Rožňave - Rožňavskej Bani, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode sa vlámali do oploteného a uzamknutého areálu útulku pre psov tak, že preskočili oplotenie a
zo stola v altánku, z tam odloženej igelitovej tašky odcudzili mobilný telefón zn. Apple iPhone 6s, 16 GB,
Gold a dámsku koženú peňaženku s finančnou hotovosťou 30,- €, bankomatovými kartami a osobnými
dokladmi, čím majiteľke odcudzených vecí, Ľ. D. spôsobili škodu vo výške najmenej 650,- €. Krátko po
krádeži poškodená zistila, že jej boli veci odcudzené, preto vec oznámila polícii,

a obžalovaný ml. H. S. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu

Rožňava, sp.zn. 3T/5/2016 zo dňa 17.02.2016 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a)
Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní6 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na
skúšobnú dobu 12 mesiacov,

t e d a

obžalovaný ml. H. S.
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, a uvedený
čin spáchali závažnejším spôsobom konania -vlámaním a uvedený čin spáchal hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

obžalovaní ml. P. G. I. E.. E. U.spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, a uvedený
čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný ml. H. S.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona zločin krádeže podľa § 212 ods.1,3 písm.b), ods.4
písm.b) Trestného zákona

obžalovaní ml. P. G. a ml. E. U.

vspolupáchateľstvepodľa§20Trestnéhozákonazločinkrádežepodľa§212ods.1,4písm.b) Trestného
zákona
a súd ich za to

o d s u d z u j e :

Obžalovaného ml. H. S. podľa § 212 ods.4 Trestného zákona s použitím § 117 ods.1, § 38 ods.2,4, § 37

písm.m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 117 ods.4 Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu pre
mladistvých.

Obžalovaného ml. P. G. podľa § 212 ods.4 Trestného zákona s použitím § 117 ods.1, § 38 ods.2,3 , §
36 písm.j) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a) Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa §
119 ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Obžalovaného ml. E. U. podľa § 212 ods.4 Trestného zákona s použitím § 117 ods.1, § 38 ods.2,3 , §
36 písm.j) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a) Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa §

119 ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na ml. H. S., E.. P. G. I. E.. E. U. pre spolupáchateľstvo
zločinu krádeže podľa § 20, § 212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona a u obžalovaného ml. H. S. aj
podľa ods.3 písm.b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to popísané vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Všetci traja obžalovaní na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku
o možnosti urobiť vyhlásenie o vine, vyhlásili, že sú nevinní a taktiež každý z nich využil práva
nevypovedať, a preto ich výpovede z prípravného konania v zmysle § 258 ods.4 Trestného poriadku na

návrh prokurátora boli prečítané.

Z prečítanej výpovede obžalovaného ml. H. S. zo dňa 14.09.2016 vyplynulo, že tento bol vypočutý
za prítomnosti obhajkyne a sociálneho kurátora a k veci vypovedal, že proti uzneseniu o vznesení
obvinenia sťažnosť nepodáva, tejto možnosti sa výslovne vzdal. Tvrdil, že kritického dňa sa stretol so

spoluobžalovanými U. a G.Ľ. na zastávke na Rožňavabani a títo sa ho pýtali, či nevie predať telefón, načo im povedal, že vie. Práve vtedy autom šiel jeho kamarát H. Á., ktorého požiadal, aby ich odviezol na
ulicu Zlatú. V aute si Á. prezrel telefón, ktorý mu on ukázal a tento mu povedal, že vie ho predať. Na
ulici Zlatej šiel k E. O., lebo vedel, že jej frajer chce telefón, U. a G. ho čakali na ihrisku. Na ihrisko prišli

policajti, ktorí zobrali U. a vtedy mu G. povedal, že telefón je kradnutý. Keď sa to dozvedel utiekol najprv
k starej mame a potom domov. Neskôr šiel s rodičmi na políciu. Tvrdil, že nevedel, že U. s G. ukradli
aj nejaké peniaze. Tu je potrebné poznamenať, že zo obžalovaný ml. H. S. zo strany vyšetrovateľky
nebol vypočutý na obsah uznesenia, ktorým mu bolo vznesené obvinenie. Obžalovaný ml. H. S.R. bol
následne vypočutý dňa 22.12.2016, kedy však využil právo nevypovedať.

Z prečítanej výpovede obžalovaného ml. P. G. zo dňa 14.09.2016 vyplynulo, že tento bol vypočutý
za prítomnosti obhajkyne a sociálneho kurátora a k veci vypovedal, že proti uzneseniu o vznesení
obvinenia sťažnosť nepodáva a tejto možnosti sa výslovne vzdáva. Tvrdil, že kritického dňa sa stretol
s obžalovaným ml. E. U., ktorý mu povedal, aby šiel s ním k útulku, lebo tam má pán H. - strážnik na
predaj nejaké reproduktory. V altánku vo vnútri areálu útulku si všimli, že je položená kabelka, tak ich

napadlo, že túto zoberú. Bol tam ohnutý konár a za pomoci tohto konára si pritiahli kabelku a keďže plot
mal veľké otvory, tak prepchali ruku a z kabelky vybrali mobilný telefón a peňaženku. Kabelku potom
naspäť odstrčili. Spolu šli na autobusovú zastávku, prezreli peňaženku, v ktorej bolo 20,- € a nejaké
doklady. Peniaze vybrali a peňaženku s dokladmi hodili pod betónovú kocku. Potom šli po ceste do
mesta, cestou stretli obžalovaného ml. H. S. a opýtali sa ho či nevie predať telefón. Cestou zastavili Á.,

ktorý šiel autom a tento ich zobral na Vargové pole. V aute ukázali Á. telefón, no tento im povedal, aby
ho odniesli na políciu, lebo vie komu patrí. Na Vargovom poli vystúpili a H. S. odniesol telefón k E. O. a
on s U. ho čakali na ihrisku na ulici Zlatej. Neskôr tam prišli policajti, ktorí E. U. zobrali a neskôr aj jeho.
Keď policajti zobrali E. U., vtedy povedal S., že telefón je kradnutý, S. a zľakol a utiekol, no neskôr prišiel
sám na políciu. Ľutoval čo urobil, bol ochotný nahradiť spôsobenú škodu. Následne bol vypočutý dňa

16.12.2016, kedy však využil právo nevypovedať.

Z prečítanej výpovede obžalovaného ml. E. U. zo dňa 14.09.2016 vyplynulo, že tento bol vypočutý za
prítomnosti obhajkyne a sociálneho kurátora a k veci taktiež vypovedal, že proti uzneseniu o vznesení
obvinenia si sťažnosť nepodáva, tejto možnosti sa výslovne vzdáva. Tvrdil, že kritického dňa sa stretol

s obžalovaným P. G., ktorému povedal, že ide k útulku pre psov, kde sa mal stretnúť so strážnikom H.,
ktorý mu mal predať nejaké reproduktory. G. šiel s ním, keď tam prišli však nikto tam nebol a v altánku
v areáli útulku si všimli, že je položená kabelka. On zlomil konár, ktorý bol v blízkosti a týmto konárom
pritiahol kabelku, z ktorej vybral mobilný telefón zn. Apple a peňaženku, kabelku potom odsunul naspäť
do altánku. Utekali na zastávku, pozreli do peňaženky, v ktorej bolo 20,- €, tieto zobrali a peňaženku

hodili pod betónovú kocku. Cestou do mesta stretli obžalovaného ml. H. S., ktorého sa pýtali, či nevie
predať telefón. Tento im povedal, že vie predať, pritom náhodou išlo okolo auto, ktoré S. poznal, opýtal
sa vodiča, či by ich neodviezol na Vargové pole. Na Vargovom poli vystúpili a S. im povedal, aby ho
počkali na ihrisku, že on skúsi predať ten telefón. Neskôr na ihrisko prišiel za nimi, povedal im , že musia
počkať na peniaze. Ako tam čakali prišli policajti, zavolali jeho meno, prišiel k nim, policajti ho prehľadali,

dali mu putá a odviezli na obvodné oddelenie. Ľutoval čo spravil, prisľúbil, že viackrát sa už takého
nedopustí bol ochotný nahradiť škodu. Dňa 16.12.2016 využil práva nevypovedať.

Vina obžalovaných, mimo vlastného doznania sa v prvotných výpovediach, bola nepriamo preukázaná
aj výpoveďami svedkov, ako aj dôkaznými listinami.

Obžalovaní v prvotných výpovediach zhodne vypovedali, že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia nepodávajú, pritom týmto uznesením sa im kládlo za vinu spáchanie zločinu krádeže v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona a skutku sa mali dopustiť
v podstate tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obvinenie obžalovaným bolo

vznesené na základe podaného ich vysvetlenia a na základe trestného oznámenia poškodenej. I keď
samotné podanie vysvetlenia obžalovanými nemožno považovať ako dôkaz o ich vine, ich vinu však
možno vyvodiť z ich výpovedí, keď zhodne vypovedali za prítomnosti obhajkyne a sociálneho kurátora,
že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodávajú.

Poškodená Ľ. D. vypovedala, že vypomáhala v útulku a v kritický deň tašku s vecami si nechala na
stole v altánku, ktorý sa nachádza pri plote. Okolo 11.00 hod. videla, ako sa okolo útulku potulujú traja
Rómovia a potom jeden z nich šiel za vrátnikom. Neskôr zistila, že jej bola odcudzená peňaženka, v
ktorej mala 30,- € a osobné doklady a tiež jej bol odcudzený mobil zn. Apple. Na hlavnom pojednávanívypovedala, že v prípravnom konaní vyšetrovateľovi aj ukázala, kde mala položenú kabelu a bolo to aj
odfotené. Bola vykonaná previerka jej výpovede, za prítomnosti obhajkyne a tvrdila, že pri previerke jej
výpovede boli prítomní aj obžalovaní G. a U.. V rámci tejto previerky sa zisťovalo, či k odcudzeniu vecí

došlo tak, že niekto preskočil oplotenie útulku, alebo sa taška pritiahla cez otvor v plote. Pri previerke
výpovede sa zistilo, že pritiahnutím kabely sa nedalo z nej vybrať mobil a peňaženku, pretože tieto veci
boli veľké a cez otvory v plote sa nedali tieto veci vybrať.

K jej výpovedi sa vyjadril obžalovaný ml. E. U., ktorý tvrdil, že plot nepreskočil, ale taška bola pritiahnutá

k plotu a z tašky vybratý mobilný telefón a peňaženka. Bol ochotný to ukázať aj na mieste samom ako
pritiahol tú tašku.

Svedok Q. Z., policajt OO PZ Rožňava vypovedal, že v kritický deň ako člen hliadky bol vyslaný do útulku
pre psov na Rožňavabani, kde mala byť odcudzená peňaženka a mobil. Keď prišli na miesto SBS-kár im
hovoril, že mal to urobiť U.Q., preto šli za ním, našli ho na multifunkčnom ihrisku na ulici Zlatej, zobrali

ho do auta, no po ceste im povedal, že to bol G., ktorý ukradol veci. Potom prišli pre G. na ihrisko a
tento im povedal, že to bol práve obžalovaný H. S.. Keď vypočúvali G. tento im povedal, že všetci traja
sa dohodli, že tašku, ktorú videli v útulku na stole v altánku, ukradnú. Obžalovaní G. s U.Q. vypovedali,
že S. preskočil plot a zobral tie veci. Svedok tvrdil, že vypočúval všetkých troch za prítomnosti sociálnej
kurátorky a všetci traja sa ku krádeži priznali. Samotný priebeh toho, ako sa zmocnili týchto vecí oni

sami popísali. Keď prišli na miesto samé SBS-kár im povedal, že museli preskočiť plot, pretože útulok
bol zavretý. Obžalovaní k výpovedi svedka sa nevyjadrili.

Svedok Bc. S. P. , policajt OO PZ Rožňava vypovedal, že kritického dňa mal dennú službu s kolegom Z.
a operačným dôstojníkom boli vyslaní na Rožňavabaňu do útulku pre psov, kde malo dôjsť ku krádeži.

Keďprišlinamiestobolatamprítomnápoškodenáavrátnik.Títoimpovedali,ževidelitamtrochchlapcov
v blízkosti útulku. Prehliadli okolie, potom šli do areálu Základnej školy na Zlatej ulici, kde je polyfunkčné
ihrisko, odtiaľ zobrali niektorého z prítomných obžalovaných , no ten povedal, že on to nebol, povedal,
že to bol druhý a že je na ihrisku, preto sa tam vrátili, zobrali aj jeho, no ten povedal, že veci ukradol
obžalovaný H. S.. Znovu sa vrátili na ihrisko, no tam nebol. Šli za ním na Rožňavabaňu no matka im

povedala, že nie je doma, povedali jej, aby mu odkázali, aby prišiel na OO PZ. Chlapci sa priznali, že
peňaženku skryli pod betónový preklad, že telefón už nemajú. Potvrdil, že pred ním sa chlapci priznali,
že vecí sa zmocnili tak, že preskočili oplotenie útulku a z altánku zobrali veci.

Svedkyňa I. P., pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vypovedala, že bola

prítomná pri výsluchu obžalovaného ml. H. S., tento pri výsluchu potvrdil, že všetci traja sa dohodli, že z
útulku odcudzia veci. Tvrdila, že k odcudzeniu malo dôjsť tak, že jeden z nich preskočil oplotenie útulku.
Peňaženku ukryli pod betónovým panelom a dohodli sa, že mobilný telefón predajú. Na obžalovaného
ml. H. S. zo strany policajtov nebol vyvíjaný žiaden nátlak, vypovedal dobrovoľne.

Svedok R. H., strážnik v areáli priemyselného parku vypovedal, že v kritický čas videl pri útulku viacerých
Rómov, ktorých sa pýtal, či nechcú kúpiť reproduktory. Obžalovaný E. U. sa ozval, že on by kúpil, preto
šli spolu k hlavnej bráne. Keď sa asi o hodinu vrátil poškodená mu povedala, že jej boli odcudzené z
altánku veci.

Svedok H. Á. vypovedal, že obžalovaných v kritický deň zobral autom do mesta, pritom obžalovaný ml.
H. S. mu v aute ponúkol mobilný telefón. Keď ho zapol hneď zistil, že patrí matke jedného jeho známeho
a povedal im, že ho treba vrátiť. Obžalovaný ml. H. S. mu na to povedal, aby sa do toho nestaral, že to
nie je jeho vec a že on sa pokúsi telefón predať.

Z odborného vyjadrenia na čl. 50 vyplýva, že mobilný telefón zn. Apple iPhone 6S 16 Gb Gold, ktorý bol
odcudzený bol zakúpený za 800,- € a jeho zostatková hodnota je 600,- €.

Z potvrdenia o zaistení veci na čl. 51 vyplýva, že obžalovaný ml. E. U. vydal peňaženku a z potvrdenia
o zaistení veci na čl. 53 vyplýva, že P. T. vydal mobilný telefón.

Z prečítanej zápisnice o previerke výpovede na mieste samom na čl. 111-116 vyplynulo, že dňa
29.12.2016 v zmysle § 158 Trestného poriadku bola vykonaná previerka výpovede obžalovaného ml. E.
U., ktorej cieľom bolo zistiť spôsob, akým si dňa 19.06.2016 konárom pritiahol od altánku k plotu tašku -kabelku poškodenej Ľ. D., z ktorej následne odcudzil peňaženku a mobilný telefón. K samotnej previerke
nedošlo, pretože využil právo odopretia výpovede.

Z prečítanej zápisnice o previerke výpovede na mieste samom a to poškodenej Ľ. D. na čl. 170-182
vyplynulo, že dňa 29.12.2016 okrem iného za prítomnosti obhajkyne obžalovaných bola vykonaná
previerka výpovede poškodenej Ľ. D., cieľom ktorej bolo zistiť miesto, kde mala položenú svoju tašku
- kabelku, z ktorej dňa 19.06.2016 odcudzili mobilný telefón spolu s peňaženkou. Z fotodokumentácie
vyplynulo, že poškodená mala položenú tašku na konci stola, smerom do vnútra útulku v altánku.

Vzhľadom na rozmery peňaženky bolo zistené, že cez otvory v plote nebolo možné peňaženku vybrať.
Poškodená aj na hlavnom pojednávaní predložila túto peňaženku, pritom boli zistené jej rozmery a to
19,8 cm dlhá a široká 10,2 cm. Pritom oká v plote sú o rozmeroch 10x10 cm, ako to vyplýva zo zápisnice
o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie na čl. 178-189.

Z odborného vyjadrenia na čl. 183 vyplýva, že hodnota odcudzenej peňaženky činí 20,- €.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 3T/5/2016, rozsudku na čl. 204 bolo zistené,
že obžalovaný ml. H. S. bol týmto rozsudkom uznaný vinným zo spolupáchateľstva prečinu krádeže
podľa § 20, § 212 ods.2 písm.a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť 17.02.2016.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 2 ods.12 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 278 ods.2 Trestného poriadku,
podľa ktorého súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na

hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané dospel k
záveru, že bolo nepochybne dokázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto
rozsudku a obžalovaní popísaným konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty krádeže v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona a obžalovaný ml. H. S., keďže v
predchádzajúcich24mesiacochbolzatakýčinodsúdenýajpodľaods.3písm.b)Trestnéhozákona.Totiž

výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne, tvoria ucelenú reťaz nepriamych dôkazov,
z ktorých je možné vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní spáchali skutok tak, ako je popísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona zločinu krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm.e) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie
trestného činu vlámaním. Podľa § 122 ods.4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak

páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej
zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že brána do útulku bola uzamknutá, útulok je ohradený
plotom a práve preskočením tohto oplotenia, teda zabezpečovacej prekážky došlo k zmocneniu sa vecí

uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku. Samotné preskočenie plotu sa právne posudzuje ako
vlámanie.

Znak vlámania v zmysle tohto ustanovenia môže byť naplnený troma spôsobmi vniknutia páchateľa do
uzavretého priestoru:

a) nedovoleným prekonaním uzamknutia, napr. použitím pravých kľúčov, duplikátov alebo tzv.
univerzálnym kľúčom,
b) prekonaním inej zabezpečovacej prekážky za použitia sily, napr. preskočenie plotu, rozbitie okna,
c) ľsťou.

Podľa názoru súdu aj prípadné pritiahnutie tašky konárom, ako to tvrdili obžalovaní U. a G. treba
považovať za prekonanie zabezpečovacej prekážky , ktorou v danom prípade bol drôtený plot s okami
o rozmeroch 10x10 cm, za vlámanie.Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaní sa zmocnili telefónu a peňaženky, čím
spôsobili škodu vo výške najmenej 650,- €, teda škodu nie malú, ktorou v zmysle § 125 ods.1 Trestného
zákona je škoda nad 266,- € a to tým, že preskočili oplotenie a zo stola v altánku z tašky odcudzili

tieto veci. Dokazovaním bolo preukázané, že zmocniť sa týchto vecí nebolo možné tak, ako to pôvodne
popisoval vo výpovedi obžalovaný U. v prípravnom konaní, vzhľadom na samotné rozmery peňaženky
a otvory v plote.

Súd obranu obžalovaného ml. H. S., spočívajúcu v tom, že on sa krádeže nedopustil hodnotil len ako

účelovú, v snahe sa vyhnúť nepodmienečnému trestu, nakoľko si je dobre vedomý, že trestnú činnosť
kladenú mu za vinu spáchal v dobe podmienečného odsúdenia. K trestnej činnosti kladenej mu za vinu
sa v podstate doznal už pri výsluchu v prípravnom konaní, keď vyslovene uviedol, že sa vzdáva sťažnosti
proti uzneseniu, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre spolupáchateľstvo zločinu krádeže podľa §
20, § 212 ods.1,4 písm.b) Trestného zákona. Jeho vinu nepriamo dokazuje predovšetkým svedkyňa I.
P., ktorá potvrdila, že za jej prítomnosti sa doznal k trestnej činnosti popísanej vo výrokovej časti tohto

rozsudku. Potvrdili to aj svedkovia Q. Z. a Bc. S. P.. Súd nemal dôvod už aj vzhľadom na výpoveď
obžalovaného ml. H. S. v prípravnom konaní, keď proti uzneseniu o vznesení obvinenia sa vzdal práva
podať sťažnosť, teda v čase, keď dobre vedel, čo sa mu kladie za vinu, pochybovať o hodnovernosti
ich tvrdení.

AjtvrdeniaobžalovanýchU.aG.,ževecísazmocnili„pritiahnutímtašky“abezprítomnostiobžalovaného
H. S. súd hodnotil len ako účelové, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti a pomôcť obžalovanému
H. S.W.. Ich obrana bola nepochybne vyvrátená výpoveďami vyššie uvedených svedkov. Nakoniec
sami odmietli na hlavnom pojednávaní, ale obžalovaný U. aj v prípravnom konaní doplniť dokazovanie
vyšetrovacím pokusom, ktorým by bolo možné overiť pravdivosť ich tvrdení.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmery trestov u obžalovaných postupoval v zmysle ustanovenia § 97
ods.1, § 117 ods.1, § 49 ods.1, § 38 ods.2 Trestného zákona.

V zmysle zásad uvedených v § 97 Trestného zákona účelom trestu u mladistvého je predovšetkým

vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť predchádzanie protiprávnych činov
a primerane chrániť aj spoločnosť.

Podľa § 117 ods.1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa
u mladistvých znižujú na polovicu. V danom prípade trestná sadzba podľa ustanovenia § 212 ods.4

Trestného zákona je v rozpätí od 3 do 10 rokov, no u mladistvých, keďže sa skracuje o polovicu, trestná
sadzba je v rozpätí 18 mesiacov až 60 mesiacov.

Podľa ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí
súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa ods.1

citovaného ustanovenia na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby. V tomto ustanovení je upravená konkurencia okolností, ktoré môžu byť súčasne
zákonnými znakmi základnej skutkovej podstaty, kvalifikovanej skutkovej podstaty, ale tiež okolnosťami

poľahčujúcimi, priťažujúcimi alebo okolnosťami odôvodňujúcimi použitie nižšej alebo vyššie trestnej
sadzby. V prípade takejto konkurencie je ustanovená zásada, podľa ktorej prednosť má použitie určitej
okolnosti len ako kvalifikačného znaku základnej skutkovej podstaty pred jej iným použitím.

Obvinený ml. H. S. doposiaľ bol raz súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn.

3T/5/2016zodňa17.02.2016,boluznanývinnýmzprečinukrádežepodľa§212ods.2písm.a)Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní
1 roka t.j. do 17.02.2017. Z registra priestupkov vyplýva, že od roku 2014 do 12.01.2016 bol 6-krát
priestupkovoriešenýprepriestupkyprotimajetkuaprotiobčianskemuspolunažívaniu. Vmiestebydliska
je hodnotený všeobecne. Podľa správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave žije s rodičmi,

rodina žije usporiadaným spôsobom života, rodičia riadne zabezpečujú jeho starostlivosť. V školskom
roku 2014/2015 ukončil povinnú školskú dochádzku na Katolíckej základnej škole v Rožňave, v škole
dosahoval slabý prospech, mal zníženú známku zo správania pre neospravedlnené vyučovacie hodiny.
V školskom roku 2016/2017 mal pokračovať na SOŠ v Rožňave v učebnom odbore murár, no podľaudania samotného obžalovaného do školy nechodí. V registri sociálnej kurately je vedený od roku 2012
z dôvodu, že sa dopustil konania so znakmi trestného činu, no pre nedostatok veku bolo trestné stíhanie
zastavené.

Súd v zmysle vyššie uvedeného obžalovanému ml. H. S. ukladal trest v zmysle ustanovenia § 212
ods.4 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 117 ods.1 Trestného zákona, teda v rámci
trestnej sadzby 18 mesiacov až 60 mesiacov. Poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona
zistená nebola, bola zistená len priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm.m) Trestného zákona, keďže

posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil v dobe podmienečného odsúdenia a teda trest ukladal v
súlade s ustanovením § 38 ods.2,4 Trestného zákona, podľa ktorého dolná hranica trestnej sadzby
sa zvyšuje o 1/3-inu, keďže prevažuje pomer priťažujúcich okolností, t.j. o 14 mesiacov a takto
obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov nepodmienečne, t.j. na dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby, mal za to, že len takýto trest, vzhľadom na osobu obžalovaného môže
zabezpečiť jeho prevýchovu a nápravu a zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov v

budúcnosti a tým chrániť aj spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti. Keďže trest ukladal súd podľa
§ 212 ods.4 Trestného zákona samotné predchádzajúce odsúdenie nemá vplyv na posúdenie konania
obžalovaného v zmysle citovaného ustanovenia, teda okolnosť, že bol odsúdený nie je zákonným
znakom ustanovenia § 212 ods.4 Trestného zákona.

Obžalovaného v súlade s ustanovením § 117 ods.4 Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu pre mladistvých.

Obžalovaný ml. P. G. doposiaľ súdne trestaný nebol, v registri priestupkov má zaznamenaný jeden
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a to z decembra 2014. Pochádza z rodičov U. P. a D.

G., ktorí t.č. žijú spolu a spoločne zabezpečujú starostlivosť o deti. V školskom roku 2014/2015 ukončil
základnú školskú dochádzku v 8. ročníku, kde dosahoval slabý prospech, o učenie nejavil záujem
vykazoval neospravedlnené vyučovacie hodiny. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne.

Obžalovaný ml. E. U. doposiaľ súdne trestaný nebol. Ako vyplýva z registra priestupkov nedopustil sa ani

priestupku.Pochádzazmimomanželskéhovzťahu,rodičiaspolunežijú,zverenýboldovýchovymatky.V
školskom roku 2015/2016 bol žiakom 9. ročníka základnej školy, v škole nevykazoval neospravedlnené
vyučovacie hodiny, k pedagógom a spolužiakom sa správal slušne, v školskom roku 2016/2017 bol
prijatýnaSOŠ,Hviezdoslavova5vRožňavevučebnomodboreautomechanik,doškolyvšaknenastúpil,
je nezamestnaný.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc z vyššie uvedených zásad pri ukladaní
trestov obom obžalovaným, keďže doposiaľ súdne trestaní neboli, s prihliadnutím na poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm.j) Trestného zákona, priťažujúca okolnosť zistená nebola, uložil im tresty
na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 20 mesiacov, mal za

to, že takto uložené tresty zabezpečia ich prevýchovu a nápravu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)

· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c),atovneprospechobžalovaného(§308/1).Akjepoškodenýmprávnickáosoba,odvolaniemôže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.