Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/199/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211622
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211622.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Constulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
H. E., bytom T. XXX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie sumy 1.200,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/236/2013-41 zo dňa 27.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/236/2013-41 zo dňa 27.03.2014 z r u š u j e a
v r a c i avec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou sa žalobca
domáhal podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny 1.200,13 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny
1.200,13 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 1.200,13 Eur od 06.09.2010 do
zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny 4,- Eurá a na náhradu trov konania. Žalobca uviedol,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 18.12.2009,
indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ nezaplatil nič.

Okresný súd vyzval žalobcu tlačivom B na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky v časti uvedenia
skutkových okolností vystavenia zmenky na žalovanú istinu, právneho titulu a skutkových okolností
vzniku záväzku žalovaného zabezpečeného vystavenou zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej istiny a na
odôvodnenie počiatku uplatneného zmenkového úroku. Žalobca bol tiež okresným súdom vyzvaný na

predloženie listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Na túto výzvu žalobca reagoval podaním
svojho právneho zástupcu doručeným okresnému súdu dňa 22.10.2013, kde uviedol, že okresnému
súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na
zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca uplatňuje majetkové právo zo zmenky
a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné údaje alebo
listiny, ktoré okresný súd vyžadoval.

Okresný súd mal preukázané, že zmenka bola vystavená v Liptovskom Mikuláši dňa 18.12.2009
vystaviteľom H. E., ktorý sa zaviazal za zmenku pri jej predložení na rad Pohotovosť s.r.o., Bratislava,
zaplatiť sumu 1.200,13 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 01. júna 2010. Zmenka je splatná bez
protestu,naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia.Vpravomhornomrohujezmenkaopatrená
údajom o čísle zmluvy 501100002. Okresný súd ďalej z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, sp.zn. 10Er/462/2011 zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie úveru poskytnutéhoveriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, žalovanému vo výške 500,- Eur s poplatkom 484,- Eur (dlžník
mal celkovo vrátiť 984,- Eur) na základe úverovej zmluvy č. 501100002, uzavretej dňa 18.12.2009.

Okresný súd s odkazom na ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, s odkazom na
ustanovenia Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernice 2005/29/ES o
nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, Zákona zmenkového a šekového a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, žalobu žalobcu zamietol. Ako dôvod zamietnutia okresný súd uviedol, že žalobca napriek výzve
okresného súdu návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplnil a neopravil nielen v rámci určenej lehoty,
ale ani doteraz, tak ako ho na to okresný súd vyzval. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-76/10
vo veci Pohotovosť s.r.o. má vnútroštátny súd v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má k
tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Okresný súd vo veci

aplikoval spotrebiteľské právo a vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. Z
pripojeného exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu
na začatie konania, bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom
Pohotovosť s.r.o., Bratislava, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, a to dlžníkovi - nepodnikajúcej
fyzickej osobe H. E.. Výška úveru bola stanovená na 500,- Eur s poplatkom 484,- Eur. Podľa § 25

ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo
spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších
predpisov,teda§4ods.6zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Tátoprávnaúpravazakazuje
splnenie dlhu od spotrebiteľa zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytnutím úveru. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide

o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 30 % z istiny 500,- Eur poskytnutého úveru,
teda 150,- Eur. Žalobca však uplatňuje právo na zaplatenie sumy 1.200,13 Eur istiny, čo znamenalo
podľa citovaného zákonného ustanovenia pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na

požiadanie dlžníkovi vydať, pričom táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky. Ohľadom
zmenky ako cenného papiera treba podľa okresného súdu rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie
podmienok (podstatné náležitosti) podľa zák. č. 191/1950 Zb., od neplatnosti dojednania o vystavení a
vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľských právnych vzťahov pre rozpor
s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úverov. Žalobca na výzvu okresného súdu relevantným

spôsobom nereagoval, a preto okresný súd musel návrh zamietnuť, pričom o tomto procesnom dôsledku
bol žalobca poučený. O trovách prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 OSP tým, že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca uviedol, že nie je možné súhlasiť s postupom okresného súdu, ktorý vyzýval žalobcu na
doplnenie či opravu návrhu, ktorá pre prejednávanú vec nebola relevantnou, a splnením takejto výzvy

podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak z dôvodu nedoplnenia návrhu došlo k zamietnutiu návrhu, ide
o odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol
na základe indosamentu, a žiadne iné informácie či dokumenty k zmenke nemá a podľa právneho
poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol práva s týmto cenným papierom spojené uplatňovať.

V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950
Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Žalobca v konaní uplatnil nárok výlučne zo zmenky
a nie z iného záväzkovo-právneho vzťahu. Okresný súd však posudzoval a rozhodol vec, akoby išlo

o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie. Žalobca zásadne nesúhlasil
s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah.
Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať prejednávanú vec z hľadiska zmluvných vzťahov, ktoré
s danou vecou nesúvisia. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľomzmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám
vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nie je účastníkom
tohto konania, a žalovaným mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho

konania. Okresný súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby žalobca preukázal. Súd môže v
sporovom konaní rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi
konania, a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto nie sú výsledkom
dokazovania. Okresný súd ignoroval § 17 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch

k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v
sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Za určitých okolností
je možné uplatňovať kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie

je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba proti vôli žalovaného prevzal súd. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008 podľa
ktorého pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu (povinného)
na navrhovateľa (oprávneného). Ak žalovaný nevzniesol námietky voči zmenke, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením.

Samotný súd nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Žalovaný sa žiadnej obrany nedovolával a uplatnenú pohľadávku
nerozporoval. Okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie v prospech uplatnenej pohľadávky, čím
neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Okresný súd síce poukázal na predpisy Európskeho i
vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadneho z citovaných ustanovení právnych predpisov

nevyplýva odôvodnenosť nesúhlasu okresného súdu s názorom žalobcu o tom, že významnou pre
konanie je výlučne zmenka. Okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením úverovej
zmluvy, exekučného spisu a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca ani žalovaný dokazovanie
takýmito listinnými dôkazmi nenavrhli. Dokazovanie je pritom v sporovom konaní ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom zmenkovým a šekovým. Ust.
§ 120 ods. 1 OSP síce umožňuje, aby súd v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ako navrhnuté
účastníkmi, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci a ak nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd vo veci nemôže rozhodnúť. V

danej veci však okresný súd mal a mohol rozhodnúť o práve len z predloženej zmenky. Okresný súd
svoj postup ohľadom ďalšieho dokazovania vôbec nezdôvodnil a z vykonaného dokazovania vyvodil
záver o postavení žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa však takejto obrany nijakým spôsobom
nedovolával, pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Správanie okresného
súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny

proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Okresný súd vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, že žalovaný so
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere a že zmenka je zabezpečovacou zmenkou a
tiež z tvrdenia, že žalovaný zmluvu o úvere uzatvoril ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Účastníci sa k týmto skutočnostiam nikdy

nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by okresný súd mohol dospieť k záveru o ich nespornosti.
Ak na týchto údajne nesporných skutočnostiach okresný súd založil svoje meritórne rozhodnutie,
je toto rozhodnutie poskytnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca v odvolaní
spochybnil tiež odkaz na rozhodnutie nemeckého súdu z roku 1965 a záver prvostupňového súdu
ohľadom neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky v podobe zmenkového úroku 0,25 % denne.

Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/79/2013, ktoré bolo vydané v
skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, v zmysle ktorého sa v prejednávanej veci nejedná o prípad
uplatňovania pohľadávky zjavne neopodstatnenej ani o podanie zjavne neprípustného návrhu. Krajský
súd v Prešove tiež dospel k záveru, že pokiaľ neboli uplatnené námietky zo strany žalovaného ako
dlžníka,neexistujedôvod,nazákladektoréhobysúdmoholopodstatnenevykonaťdokazovanietýkajúce

sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu zmenky. Obdobným spôsobom rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 43CoZm/10/2013, pričom konštatoval, že okresný
súd nebol oprávnený vyzývať žalobcu na preukázanie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie
doplňujúcich informácií. Žalobca konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako také porušenímNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny
spor. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a uplatnenej pohľadávke žalobcu v
celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221

ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej
zo zmenky vystavenej žalovaným, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej

len „Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanému a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s
posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadeniaasohľadomnacharakteruplatnenéhonárokutiežpríslušnéustanoveniazákonač.191/1950
Zb., Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), navrhovateľ začne európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I,
a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným

prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie
začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol

navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako

je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak
navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty,
návrh sa zamietne.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd

alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní

od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ

túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne a odvolanie podané
žalobcom je dôvodné. Krajský súd konštatuje, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe
podľa Nariadenia a tiež k porušeniu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keď okresný súd
nepostupoval v súlade s § 120 OSP pri vykonávaní dokazovania.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že nárok uplatnený žalobcom je nárokom zo zmenky, ktorý
žalobca ako zahraničná právnická osoba uplatnil podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“). Žalobca podal v súlade s Nariadením návrh na tlačive A a k návrhu pripojil originál
zmenky, ktorej zaplatenie je predmetom konania. Žalobca v tlačive A spôsobom popísal uplatnený

nárok ako nárok na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku 0,25 % denne, úroku 6 % ročne a
zmenkovej odmeny spolu s náhradou trov konania, pričom uviedol, že zmenku nadobudol ako indosatár,
opísal zmenku vystavenú žalovaným s tým, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný na
zmenku nič nezaplatil. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca bol povinný v návrhu - Tlačivo A, oddiel
7 vyplniť len tie údaje, ktoré mu ukladá Nariadenie, a to údaje o požadovanom peňažnom nároku,

nákladoch konania a úroku a v oddieli 8 uviesť odôvodnenie nároku a označiť dôkazné prostriedky na
jeho preukázanie.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle
Nariadenia (Tlačivo B) vyzýval žalobcu, aby uviedol na základe akých skutočností bola zmenka

vystavená na uvedenú sumu, na základe akého právneho titulu a z akých skutkových okolností vznikol
záväzok, ktorý bol zabezpečený zmenkou, vyzval žalobcu špecifikovať zmenkovú istinu s uvedením jej
položiek, s uvedením ich výšky, dátumu a dôvodu vzniku, odôvodniť počiatok uplatneného 6% ročného
úroku a predložiť príslušné listinné dôkazy. Z návrhu podaného žalobcom je však podľa krajského súdu
nepochybné, že žalobca uplatnil nárok výlučne na základe predloženej zmenky vystavenej žalovaným.

Zmenka je pritom cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o
záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky
má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie
formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a

ani na hospodárske dôvody vzniku zmenky. S abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo
citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho
zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky
na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné len to, že je vlastníkom zmenky. Nemá
dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka

samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú a
je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje
námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je tiež záväzkom samostatným,
ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový záväzok nemá pôvod v
predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov.

Vprípadevystaveniazabezpečovacejzmenkypotomexistujúvedľasebadvazáväzky,záväzokpôvodný
apopriňomzáväzokzmenkový.Účelomzabezpečovacejzmenkyje,abyvprípadeomeškaniasplnením
záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo zmenky; avšak aj záväzok z
takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nebol daný
dôvod, aby okresný súd žalobcu dodatočne vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku,
ktorýviedolkvystaveniuzmenky,aninapreukazovaniespôsobuvýpočtuapoložiek,zktorýchpozostáva
uplatnená zmenková suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky spríslušenstvom žalobcovi postačuje predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca
podal v čl. 8. návrhu na uplatnenie pohľadávky. Nepredloženie okresným súdom požadovaných dôkazov
ani poskytnutie okresným súdom požadovaných informácií tak nemôže byť dôvodom na zamietnutie

návrhu v celosti zo strany okresného súdu. Pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu nie je relevantné
to, že žalobca ako majiteľ zmenky nepreukázal skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky a ani
okolnosti ohľadom kauzálnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej účastníkom mal byť žalovaný v postavení
dlžníka. Odvolací súd je toho názoru, že pre postup okresného súdu, ktorý tlačivom B vyzýval žalobcu
na doplnenie skutočnosti a predloženie ďalších dôkazov ohľadom uplatneného nároku, nebol daný

žiadny Nariadením stanovený dôvod. Žalobca presne určil nárok ako nárok zmenkový, ktorý riadne
doložil originálom zmenky, čo na jeho preukázanie postačuje. Okresný súd tak nebol oprávnený vyzývať
žalobcu na predloženie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií z dôvodu
preukazovania existencie základného spotrebiteľského vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným, nakoľko takéto dôkazy nie sú pre posúdenie žalobcom uplatneného
nároku relevantné. Posúdenie takýchto okolností by bolo relevantné výlučne v prípade, ak by žalovaný

ako dlžník vzniesol v rámci súdneho konania námietky voči uplatnenému zmenkovému nároku. Ak na
takúto výzvu žalobca požadované skutočnosti a dôkazy nedoplnil, nemôže byť táto okolnosť dôvodom
preto,abyokresnýsúdnávrhžalobcupodanývsúladesNariadenímzamietolprenesplnenietejtovýzvy,
nakoľko doteraz poskytnuté informácie uvedené v návrhu žalobcu a ním pripojené dôkazy umožňujú
postup súdu podľa čl. 5 ods. 2 až 5, čl. 7 a čl. 9 Nariadenia. Ak okresný súd z dôvodu nedoplnenia

tlačiva žalobcom v takomto prípade uplatnený návrh žalobcu zamietol, v rozpore s Nariadením odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a tiež právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Krajský súd uvádza, že okresný súd mal postupovať podľa Nariadenia a zaslať žalovanému tlačivo

C na odpoveď a následne, s prihliadnutím na skutočnosť, či žalovaný na uplatnený nárok žalobcu v
Nariadením stanovenej lehote odpovie alebo nie, určiť ďalší procesný postup. Vykonávať dokazovanie
je možné len v súlade s Nariadením, pričom čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu,
ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu
nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov

predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento
záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov
doručením odpovede žalovanej strany. Vykonávanie dôkazov pritom upravuje čl. 9 Nariadenia tak,
že súd je povinný určiť spôsob a rozsah vykonania dôkazov potrebných na rozhodnutie, a to podľa
pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci vykonať

takéto dokazovanie a okresný súd takéto dokazovanie vykonal bez toho, aby zo strany žalovaného boli
vznesené akékoľvek námietky, ktoré by mohli takýto postup okresného súdu primárne odôvodniť.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu neboli naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov
nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania podľa § 120 ods. 1 OSP. Žalobca v danom

prípade v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným majiteľom zmenky, ale
je indosatárom. Vo vzťahu k týmto dostatočným tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie, s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným súdom
nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, nakoľko žalovanému okresný súd ani nedal
možnosť k uplatnenému nároku žalobcu sa vyjadriť. Okresný súd napriek tomu vykonával dokazovanie

úverovouzmluvouaďalšímilistinamizískanýmizexekučnéhospisu,ktoréprerozhodnutieouplatnenom
nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na posúdenie
a rozhodnutie o uplatnenom nároku, vzhľadom na jeho charakter, postačovala samotná v origináli
predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
499/2012, a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné, pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k
pojmu dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania,
dospel k názoru, že okresný súd znemožnil žalobcovi uplatniť jeho práva zo zmenky. Účelom tohto

práva účastníka konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne
známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve
od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možnoočakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného
účastníka. Okresný súd dospel z listinných dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k
inému skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu.

Rozsudok okresného súdu vydaný na základe skutkového stavu zisteného z dôkazov, o ktorých
vykonávaní účastníci konania nemali žiadnu informáciu, nepochybne vykazuje pre žalobcu znaky
prekvapivého rozhodnutia. Okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k takému skutkovému základu
pre súdne rozhodnutie, o ktorom účastníci konania nemali vedomosť. Žalobca vo vzťahu k týmto
zisteniam okresného súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal

možnosť reagovať na posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku
vyplývajúceho zo spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Krajský súd sa nestotožnil ani s postupom okresného súdu, ktorý z (ex offo) pripojeného exekučného
spisu bez ďalšieho konštatoval, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru a
vo veci aplikoval spotrebiteľské právo, pričom žalovaný ani nemal možnosť voči uplatnenému nároku

žalobcu vzniesť námietky. Žalobca v konaní uplatnil záväzok žalovaného zaplatiť sumu, ktorú do zmenky
doplnil pôvodný majiteľ zmenky, avšak okresný súd napriek tomu posudzoval žalobcom uplatnený nárok
ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky. Je potrebné
zdôrazniť, že predmetom žalobcom uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok
zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky

na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný vzniesol voči
majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musel zároveň preukázať.

Krajský súd nesúhlasí ani s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k § 4 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné toto
ustanovenie citovať.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu vystavenia
zmenky žalovaným 18.12.2009), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby

sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

V zmysle citovaného § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak sa jednalo o zmenku zabezpečovaciu
a zmenková suma bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že v danom

prípade zmenková suma vyplnená do zmenky túto maximálnu zmenkovú sumu podľa ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. presahovala, mohla mať, podľa názoru krajského súdu, za následok len
vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody
o vyplnení zmenky. Samotný zákon č. 258/2001 Z.z. totiž porušenie ust. § 4 ods. 6 nesakcionoval
úplnú neplatnosťou zmenky, či neplatnosťou dohody o jej vyplnení, ale vznikom zodpovednosti veriteľa

za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením povinnosti podľa ods. 6 veriteľom. V dôsledku porušenia
tohto zákonom ustanoveného obmedzenia tak prípadne mohol žalovanému vzniknúť výlučne nárok
na náhradu škody voči pôvodného veriteľovi, teda voči spoločnosti pohotovosť, s.r.o., ktorá zmenku
vystavenú v rozpore s týmto ustanovením od žalovaného ako dlžníka prijala. pohotovosť, s.r.o. však nie
je účastníkom tohto konania a v dôsledku porušenia tejto zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden

nárok žalovanému ako dlžníkovi voči žalobcovi, ktorý nie je veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovaným, pričom žalobca

podľa doterajšieho stavu v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho
vzťahu a ani ďalšie skutočnosti, na základe ktorých okresný súd doteraz dospel k záveru o nedôvodnosti
uplatneného nároku. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky, ktorý nie je právnym nástupcom pôvodného
majiteľa, nemá povinnosť preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovaným. Okresný súd bude postupovať v súlade s čl. 5 a nasl. Nariadenia, doručí žalovanému

Tlačivo C na odpoveď a v závislosti od toho, či žalovaný využije svoje právo na odpoveď alebo nie,
určí okresný súd ďalší postup v konaní, len ak žalovaný v odpovedi uplatní voči nároku žalobcu
námietky, okresný súd tieto námietky vyhodnotí a v prípade potreby vykoná dokazovanie v súlade s
Nariadením. Ak žalovaný v Nariadením stanovenej lehote voči uplatnenému nároku žalobcu neuplatní
žiadne námietky, nie je okresný súd bez námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie
ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom

spotrebiteľským. Keďže predmetom konania je výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude
okresný súd tento nárok primárne posudzovať podľa zákona zmenkového a šekového, pričom bude
vychádzať z právneho názoru krajského súdu v tom smere, že žalobcom predložená zmenka je platnou
zmenkou spĺňajúcou všetky zákonom zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti. Pokiaľ v rámci
nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci,

bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Pri prieskumnej činnosti neušlo pozornosti krajského súdu, že v rozpore s ust. §-u 157 ods. 1 OSP
absentuje v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku meno a priezvisko sudcu, ktorý vo veci rozhodol.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.