Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9P/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209382
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616209382.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. Š. H., V..

XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, dieťa rodičov: P.. D. T., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Z., C..X.R. XXX/X, štátny občan Slovenskej
republiky a R.. Š. H., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Z., V. T. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, o návrhu
matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/500/2009-51, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27.10.2009 vo výroku o výživnom tak, že výživné na maloletého T. Š. H., V.. XX.XX.XXXX, určené vo
výške 120,- Eur mesačne z v y š u j e na výživné vo výške 180,- Eur mesačne, počnúc od 01.09.2016.

Otec j e p o v i n n ý výživné zasielať k rukám matky vždy mesačne predom do 25.dňa toho ktorého
mesiaca.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka dieťaťa podala na Okresnom súde Lučenec dňa 20.07.2016 návrh na zvýšenie výživného na
maloletého T. Š. H., nar. XX.XX.XXXX.

2. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 25.09.2009 č.k. 11P/500/2009-51 tunajší
súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 120,- Eur mesačne počnúc od 01.09.2009. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2009. Od posledného určovania vyživovacej povinnosti nastala
podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa. Syn prešiel výrazným telesným a duševným
vývojom. Počnúc od 01.09.2016 nastupuje do deviateho ročníka Základnej školy vo Fiľakove. Intenzívne
sa pripravuje na ďalšie štúdium pre výkon budúceho povolania. Maloletý T. Š. H. sa aktívne venuje
basketbalu. Finančne náročnejšie sú výdavky spojené s nákupom školských pomôcok, návštevou

kultúrnych a iných podujatí, ktoré sú organizované školou. V súčasnom období je zamestnaná ako
opatrovateľkavRakúsku.Hrubýmesačnýpríjemdosahujevovýške868,-Eur.Platísiodvodyacestovné
náklady, takže jej čistý mesačný príjem činí 600,- Eur mesačne.

3. Súd určil termín pojednávania na deň 31.08.2016. Matka trvala na svojom návrhu a žiadala zvýšiť
výživné na 350,- Eur mesačne počnúc od 01.06.2016. Zdôraznila, že výdavky spojené s výchovou syna
sú vysoké. Otec sa o jeho výchovu nezaujíma. Pretože v Rakúsku pracuje v priebehu mesiaca dva

týždne, pomáhajú jej pri výchove syna rodičia, u ktorých maloletý T. Š. H. býva, počas jej neprítomnosti.

4. Otec vypovedal tak, že nesúhlasí so zvýšením výživného. Počnúc od 1.decembra 2015 je
poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 698,48 Eur. Naposledy bolo určované výživné namaloletého T. Š. H. v roku 2009. V čase rozhodovania jeho priemerný čistý mesačný príjem činil 698,-
Eur. Primeraným výživným, ktoré zodpovedalo jeho príjmu, je suma 120,- Eur mesačne. V januári 2016
mubolavyplatenásumavovýške14.000,-Eurztituluodchodného.Ztejtosumyvyplatilpôžičkyfyzickým

osobám v celkovej výške asi 8.000,- Eur. Platí mesačne za byt, elektrinu, internet, telefón. Platí synovi
poistné. Vlastní osobné motorové vozidlo a garáž.

5. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné, pretože nastala podstatná zmena pomerov na strane
maloletého T. Š. H.. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu.

6. Dokazovanie súd vykonal prečítaním listinných dôkazov, rodného listu dieťaťa (č.l. 10 súdneho spisu),
potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2015 (č.l. 11, 12, 13, 14, 15), potvrdenia Stavebného
bytového družstva Fiľakovo (č.l. 16), rozhodnutia Mesta Fiľakovo (č.l. 17), faktúry č. 1629 (č.l. 18),
príjmového pokladničného dokladu (č.l. 19), dokladmi za platbách za byt, rozhlas a televíziu, o platbách
poistného (č.l. 20), správy Mesta Fiľakovo (č.l. 34), Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec

o prešetrení pomerov (č.l. 35, 36), rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská
Bystrica zo dňa 22.12.2015 (37, 38, 39), mzdového listu otca na november 2015 (č.l. 40) a pripojeného
spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P/500/2009.

7. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/500/2009-51 zo dňa 25.09.2009, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 27.10.2009, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. Š. H., V..
XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, počnúc od 01.09.2009.
V odôvodnení súd konštatuje, že matka v čase rozhodovania poberala nemocenské dávky vo výške
157,20 Eur. Nevykonávala živnosť. Priemerný čistý mesačný príjem otca bol vyčíslený sumou 698,- Eur.
Maloletý T. Š. H. bol žiakom druhého ročníka základnej školy.

8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vypracoval správu, z ktorej vyplýva, že matka býva
v byte, ktorý pozostáva z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva. Za užívanie dvojizbového bytu platí
mesačne 140,- Eur. Domácnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku.

9. Matka dieťaťa pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. V priebehu mesiaca vykonáva práce dva týždne.
Hrubý príjem matky činí 868,- Eur, z ktorého platí odvody a cestovné náklady. Stavebné bytové družstvo
Fiľakovo potvrdzuje, že od 01.01.2016 určilo mesačné zálohové platby 122,10 Eur. Matka dieťaťa má
výdavky s platením za rozhlas a televíziu 4,64 Eur mesačne, za mobilný telefón, platí poistné.

10. Otec dieťaťa počnúc od 01.12.2015 poberá výsluhový dôchodok vo výške 698,48 Eur mesačne,
ktorá skutočnosť bola preukázaná z rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo
dňa 22.12.2015. Pred nástupom na výsluhový dôchodok, mzda ktorú dosahoval u zamestnávateľa v
novembri 2015, činila 1.069,27 Eur. V januári 2016 mu bolo vyplatené odstupné vo výške 14.000,- Eur.
Platí za byt 125,- Eur mesačne, elektrinu 33,- Eur mesačne, internet, telefón, poistné. Vyživovaciu

povinnosť má len k jednému dieťaťu.

11. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú
veci ustanovené v tomto zákone.

12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 111 písmeno b) Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých, súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 120 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa
§ 111 písmeno b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

15. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv
a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.16. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov,
ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak
mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

23. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú
právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

24. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné
prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

29.Podľa §62ods.4Zákonaorodinepriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

34. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

35.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

36. Súd skúmal či došlo k takej výraznej zmene pomerov či už na strane rodičov alebo na
strane maloletého dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku o výživnom. Predpokladom

zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Od posledného
určovania vyživovacej povinnosti rozsudkom č.k. 11P/500/2009-51 zo dňa 25.09.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť 27.10.2009, nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého T. Š. H.. V roku
2009 bol žiakom druhého ročníka základnej školy. Od 02.09.2016 je žiakom 9.ročníka základnej školy.
Výdavky spojené s ošatením, stravovaním, ale ak kultúrnym a športovým vyžitím sú podstatne vyššie.

Matka má výdavky s kúpou školských potrieb, literatúry, športových potrieb, pretože maloletý T. Š.
aktívne športuje. Náklady spojené s výchovou dieťaťa, ktoré má osem rokov a výchovou dieťaťa, ktoré
27.10.2016 dovŕši vek 15 rokov, sú neporovnateľné. Na zvýšených výdavkoch spojených s výchovou
maloletého T. Š., sa musia podieľať obidvaja rodičia, nielen matka. Súd nemohol zohľadniť v konaní o
zvýšenie výživného, že vzťahy medzi otcom a synom nie sú dobré.

37. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane rodičov. V roku 2009 matka nepracovala, boli jej
vyplácané nemocenské dávky vo výške 157,20 Eur mesačne. V súčasnosti je zamestnaná. Pracuje
ako opatrovateľka v Rakúsku. Jej priemerný čistý mesačný zárobok činí 600,- Eur.

38. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca dieťaťa, ktorý od 01.12.2015 poberá výsluhový
dôchodok vo výške 698,48 Eur mesačne. Výška výsluhového dôchodku je rovnaká ako príjem, ktorý
dosahoval otec dieťaťa v roku 2009. V januári 2016 bolo otcovi vyplatené odchodné vo výške 14.000,-
Eur.

39. Obidvaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou
povinnosťou rodičov. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej
starostlivosti, formou poskytovania vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a formou
platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní si vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie,

strava, nákup ošatenia a podobne. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určí súd rešpektujúc zákonné kritérium schopností, možností a majetkových pomerov
(§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

40. V možnostiach a schopnostiach otca je podieľať sa na zvýšených výdavkoch spojených s výchovou

maloletého tak, že výživné bude platiť od 01.09.2016 vo výške 180,- Eur mesačne. Súd zohľadnil,
že otcovi dieťaťa bolo vyplatené odstupné vo výške 14.000,- Eur v januári 2016. Otec vedel, že má
vyživovaciu povinnosť k maloletému T. Š. H., V.. XX.XX.XXXX, takže s odchodným má hospodáriť
tak, aby si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu mohol plniť. Pokiaľ otec vypovedal tak, že z odstupnéhovrátil fyzickým osobám celkom sumu okolo 8.000,- Eur, súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred
takými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a preto ich súd nemusí brať do úvahy (§ 62 ods.
5 Zákona o rodine). Pred nástupom na výsluhový dôchodok bol otec dieťaťa riadne zamestnaný a zo

mzdového listu, ktorý otec predložil bolo preukázané, že jeho mzda činila 1.069,27 Eur. Nebolo teda
nevyhnutné, aby si otec dieťaťa požičiaval finančné prostriedky od iných fyzických osôb. K podstatnej
zmene pomerov na strane dieťaťa došlo najmä od 01.09.2016, pretože v tomto školskom roku začne
od 02.09. navštevovať deviaty ročník základnej školy. Výživné súd zvýšil od 01.09.2016.

41. Pokiaľ žiadala matka dieťaťa zvýšiť výživné na 350,- Eur mesačne, takto navrhované výživné
by nezodpovedalo veku dieťaťa, ale aj možnostiam a schopnostiam otca, ktorý v súčasnosti poberá
výsluhový dôchodok 698,48 Eur, platí bežné výdavky spojené s bývaním, sám má základné životné
náklady. Na druhej strane matka je zamestnaná. Dosahuje pravidelný mesačný príjem, takže chýbajúce
finančné prostriedky môže doplniť zo svojej mzdy.

42. Zároveň súd rozhodol o spôsobe platenia výživného.

43. Výrok o trovách súd založil na ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom
konaní prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.