Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2011

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/240/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406201820
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková_o

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2011:5406201820.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou v právnej veci navrhovateľa: ČSOB

Poisťovňa, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/B, IČO: 313 25 416, zast. JUDr. Richard Hulín, advokát,
Bratislava, Velehradská 33, proti odporcovi: K. F., bytom R., ul. S. J. XXX/XX, 2, zast. Mgr. Igor Palider,
advokát so sídlom Zubrohlava, Klinec II, č. 215, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 151 700, v konaní
o zaplatenie sumy 2 041,95 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.041,96 eur spolu so 7 % úrokom z omeškania
od 13.03.2006 do zaplatenia, a to v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 971,06 eur, ktoré trovy konania
je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa.

III. O trovách pojednávania zo dňa 30.11.2010 súd rozhodne samostatným uznesením.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 13.3.2006 navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 2.041,96 eur spolu so 10 %
úrokom z omeškania od 1.6.2004 do zaplatenia, ako aj trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj nárok
navrhovateľ opieral o regresný nárok z titulu náhrady škody, ktorá škoda bola navrhovateľom vyplatená
poškodenej p. J. na základe poistnej udalosti zo dňa 12.3.2004, kedy pri páde snehu a namrznutého
ľadu zo strechy budovy patriacej odporcovi a susediacej s budovou poškodenej p. J. došlo k poškodeniu

nosných častí altánku ako aj zariadenia a zásob nachádzajúcich sa v altánku. Na základe hlásenia
škodovej udalosti zo strany poškodenej K. Kyškovej, ktorá mala s navrhovateľom uzavretú poistnú
zmluvu, navrhovateľ vyplatil dňa 31.5.2004 poškodenej ako svojmu poistenému subjektu poistné plnenie
vo výške 2.041,96 eur, ktorú sumu spolu s prísl. teraz žiada nahradiť od odporcu s poukazom na ustn.
§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca na jeho výzvu zo dňa 7.6.2004 na náhradu
spôsobnej škody nereagoval.

Okresný súd Dolný Kubín v danej veci vydal na základe návrhu navrhovateľa prvotne platobný rozkaz
č.k. 5Ro/290/2006-28 zo dňa 25.5.2007, ktorý však bol v plnom rozsahu zrušený, nakoľko voči tomuto
vedľajší účastník na strane odporcu podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že budova -
altánokpoškodenejapoistencanavrhovateľavjednejosobe-MárieKyškovej bolapostavená vblízkostinehnuteľnosti patriacej odporcovi a v rozpore s povolenými parametrami, čím došlo k svojvoľnému
vystaveniu sa poškodenej vzniku škody, a preto by odporca nemal niesť zodpovednosť za vzniknutú
škodu na tejto nehnuteľnosti- viď čl. 30 spisu.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa ďalej vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.11.2010, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť,
čo odôvodňoval tým, že za vzniknutú škodu nenesie zodpovednosť, pretože poškodená poistená
nehnuteľnosť bola postavená v rozpore s vydaným stavebným povolením, keďže p. J. nedodržala pri jej

výstavbe bezpečné odstupové vzdialenosti od stavby, ktorá bola v jeho vlastníctve- viď čl. 78 spisu.

K vyššie uvedeným námietkam odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho strane navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v súčasnosti neexistuje právny predpis, ktorý by
určoval vzdialenosti medzi stavbami, poukazoval na to, že v prípade sporného altánku bola správnym
orgánom vykonaná obhliadka na základe ktorej potom došlo k vydaniu súhlasu na dostavbu altánku, tiež

že odporca ohrozil majetok jeho poistenca (poškodenej p. J.) tým, že odmietol namontovať zachytávače
snehu na strechu svojej stavby. Na tomto vyjadrení právny zástupca navrhovateľa zotrval aj na
pojednávaní dňa 7.4.2011, ktorého jediného sa zúčastnil- viď čl. 198 až 209 spisu.

Odporca na pojednávaní dňa 7.4.2011 uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a tento žiada

zamietnuť. Vo svojej výpovedi poukazoval na tú skutočnosť, že altánok, ktorý patril poškodenej p. J. bol
dostavovaný až po právoplatnosti stavebného povolenia a to tak, že roh altánku sa nachádza len 1
m od jeho budovy a okap altánku len 47 cm od budovy. Ďalej uvádzal, že v skutočnosti u poškodenej
nastali, pokiaľ ide o sporný altánok a pád namrznutého ľadu z jeho budovy až dve poistné udalosti, a to
prvá niekedy v roku 2002 alebo 2003 a druhá v roku 2004 (ako tá ktorá je predmetom toho súdneho

konania). Tiež, že on po celú dobu od výstavby altánku poukazoval na to, že nie sú dodržané stavebné
rozmery a vzdialenosti altánku od jeho budovy, ako aj že ďalej na túto skutočnosti upozornil poisťovateľa
poškodenej pri prvej poistnej udalosti, čo malo mať za následok, že daná poisťovňa s poškodenou p.
J. rozviazala poistnú zmluvu.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní ďalej založil obranu odporcu aj na tej skutočnosti, že altánok,
ktorý bol poistnou udalosťou poškodený nebol jednoznačne predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy,
a teda plnenie navrhovateľa poškodenej bolo bezdôvodné.

Obrana vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní zase spočívala v jeho tvrdeniach o

bezdôvodnosti nároku navrhovateľa z dôvodu spoluzavinenia, resp. výlučného zavinenia, poškodenej
pri poistnej udalosti z dôvodu nedodržania vzdialenosti altánku od budovy odporcu, ako aj v rozporovaní
výšky uplatňovaného nároku (rozsahu spôsobnej škody).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj svedkyne - poškodenej K. J. a

oboznámením sa s listinnými dokladmi, ako aj s fotodokumentáciou nachádzajúcimi sa v spise, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

Poškodená K. J., ktorá bola v tomto konaní vypočutá ako svedok dňa 30.12.2003 uzatvorila ako
podnikateľka podnikajúca pod obchodným názvom - K. J.- U. s právnym predchodcom navrhovateľa

poistnú zmluvu č. 8001094011 na dobu neurčitú, s dňom účinnosti od 1.1.2004, predmetom ktorej
boli podľa bodu 2. článku I poistnej zmluvy veci umiestnené na adresách: Závodná 124 Tvrdošín,
ako aj Radničná č. 98, Tvrdošín. V Čl. I bod 1. bolo ďalej uvedené, že sa poisťujú budovy, súbor
neživých vecí hnuteľných a zásoby, ku ktorým má poistený vlastnícke právo a sú uvedené v čl. II
poistnej zmluvy. "Altánok" (presnejšie stavba sezónneho občerstvenia) poškodenej p. Kyškovej bol

postavený v záhrade poškodenej na adrese Závodná 124 v Tvrdošíne, pričom k tomuto altánku v zmysle
Rozhodnutia č. 2000/20065 vtedy príslušného stavebného úradu- Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor
životného prostredia bolo vydané dodatočné povolenie na jeho výstavbu zo dňa 19.2.2001 z dôvodu,
že stavba altánku bola zahájená len na základe ohlásenia napriek tomu, že táto vyžadovala vydanie
stavebného povolenia. Odporca, ktorý v tomto správnom konaní vystupoval ako účastník správneho

konania v ňom namietal odstupovú vzdialenosť vtedy rozostavenej stavby altánku z hľadiska požiarnej
ochrany a ochrany jeho stavby pred povrchovou vodou z rozostavenej stavby pozdĺž jeho stavby, pričom
jeho námietke z pohľadu dopracovania požiarneho projektu, ako aj úpravy spevnenia a odvedenia
dažďových vôd bolo vyhovené - viď čl. 223 spisu. Ďalší účastník tohto správneho konania- manželpoškodenej požadoval v rámci správneho konania na strechu odporcu osadiť lapače snehu, táto
námietka však bola v rámci daného konania zamietnutá, nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode.
Krajský úrad v Žiline dňa 29.5.2001 pod č. 2001/06691/18D vydal rozhodnutie, ktorým vyššie uvedené

rozhodnutie Okresného úradu v Tvrdošíne zo dňa 19.2.2001 potvrdil, pričom v obsahu okrem iného
poukázal na to, že po uskutočnenej obhliadke stavby altánku /presnejšie sezónneho občerstvenia/
možno konštatovať, že vzdialenosť altánku od stavby odporcu je 2,7 m a tohto neobmedzuje pri údržbe
jeho stavby - viď čl. 186-189 spisu.
Dňa 25.6.2001 Okresný stavebný úrad v Tvrdošíne vydal pod č. 2000/15914 kolaudačné rozhodnutie

k predmetnému altánku, ktorým povolil užívanie stavby: Sezónneho občerstvenia Tvrdošín ako
jednoduchej stavby, ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe reštauračného zariadenia ZONA súp.
č. 124 v Tvrdošíne, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2001-viď čl. 225 spisu.
Zo Všeobecných poistných podmienok , všeobecná časť čl. 4 veta prvá vyplýva, že " ak bolo dohodnuté
poistenie súboru vecí, vzťahuje sa poistenie i na veci, ktoré sa stali súčasťou poisteného súboru po
uzavretí poistnej zmluvy. Zároveň podľa čl. 11 bod 53 týchto podmienok bol súbor klasifikovaný ako

"veci, ktoré majú podobný alebo trvalý charakter alebo sú určené k rovnakému hospodárskemu účelu.
Ak je poistený súbor vecí, poistenie sa vzťahuje na všetky veci, ktoré k súboru prináležia." Pod živelnou
udalosťou podľa čl. 11 bod 77 písm. m/ sa rozumela aj "tiaž snehu alebo námrazy, ak poistenou budovou
bola budova" - viď čl. 137 až 140 spisu.
Z vyššie uvedených skutočností s poukazom na ustn. poistnej zmluvy a charakter poškodeného

altánku tak mal súd preukázané, že poistná zmluva zo dňa 30.12.2003 uzavretá medzi K. a právnym
predchodcom navrhovateľa sa vzťahovala aj na stavbu sezónneho občerstvenia - inak povedané
altánok, ktorý dala dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy postaviť poškodená p. J. na adrese Závodná
124, vo svojej záhrade vedľa hlavnej vlastnej budovy reštaurácie zvanej ZONA.
V konaní bolo ďalej zistené a táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná, a bola potvrdená aj

výpoveďou svedkyne v tomto konaní p. J., že dňa 12.3.2004 nastala poistná udalosť v podobe zosuvu
namrznutého ľadu zrejme vo forme cencúľov zo strechy odporcu na vyššie uvedený altánok stojaci v
záhrade poškodenej p. J.. V dôsledku tohto zosuvu došlo k poškodeniu nosných častí ako aj zariadenia
altánku, ktorá skutočnosť tiež nebola v konaní medzi účastníkmi sporná, ako aj zásob nachádzajúcich
sa v altánku, kde však už výšku a rozsah vzniknutej škody na zásobách namietal vedľajší účastník na

strane odporcu.
Súd mal ďalej preukázané, že poškodená poistnú udalosť zo dňa 12.3.2004 riadne ohlásila právnemu
predchodcovi navrhovateľa- poisťovni ERGO- viď čl. 9, 10 spisu, tiež že tejto riadne predložila aj faktúru
č. 24400010 zo dňa 6.4.2004 na sumu 19.698 Sk, fa. č. 24400011 z toho istého dňa na sumu 4.418
Sk, ako aj fa. č. 24400009 zo dňa 6.4.2004 na sumu 39.114 Sk, kde ako dodávateľ a odberateľ bola

označená sama poškodená- viď čl. 16, 17, 18 spisu. V neposlednom rade z predloženého likvidačného
spisu navrhovateľa bolo zistené, že tento nahlásenú poistnú udalosť riadne vylikvidoval a poškodenej
p. J. dňa 31.5.2004 poskytol poistné plnenie vo výške 61.516 Sk (2.041,95 eur) už po odpočítaní
spoluúčastívovýške1.000Sk(33,19eur)-viďlistinnédoklady vpodobelikvidačnejsprávy,výpočtového
listu, likvidačného protokolu, oznámenia o ukončení poistnej udalosti a zázanu o prevode fin. čiastky z

čl. 11 až 15 spisu.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.
V Občianskom zákonníku sú upravené tak všeobecná zodpovednosť (ako povinnosť zákonná alebo
zmluvná) za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je založená na súčasnom splnení

štyroch podmienok - 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. vzťah príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti a škodou a na 4. prezumovanom zavinení, ako aj všeobecná povinnosť (tzv.
generálna prevencia) podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ukladajúca každému počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a na iných hodnotách. Nedodržanie tejto povinnosti je
rovnako porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda jedným

zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu.
Na základe vyššie zisteného skutkového stavu mal súd za to, že návrh navrhovateľa je pokiaľ ide o
nárok v časti uplatnenej istiny v plnom rozsahu dôvodný. V konaní bolo bezpochyby preukázané, že
zosuv namrznutého ľadu formou cencúľov zo strechy odporcu bol rozhodujúcou príčinou poškodeniastrechy altánku svedkyne p. J., ako aj že odporca mal o tvorbe a vzniku cencúľov, resp. namrznutého
snehu na streche svojej nehnuteľnosti v zimnom období vedomosť. V zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka mal odporca povinnosť vykonať všetky dostupné opatrenia tak, aby v dôsledku existencie

týchto "klimatických snehových foriem" eliminoval na čo najnižšiu mieru vznik škody na majetku. Podľa
názoru súdu bolo povinnosťou odporcu (pravidelne) odstraňovať vhodným spôsobom buď namrznutý
sneh na streche jeho nehnuteľnosti, ako aj cenúľe visiace z okapov jeho nehnuteľnosti, obzvlášť v
prípade ak k podobnej udalosti vo forme pádu namrznutého snehu alebo visiacich cenúľov zo strechy
jeho nehnuteľnosti na susediaci altánok už raz došlo v roku 2002 alebo 2003 ako sa vyjadril samotný

odporca vo svojej výpovedi. Ak odporca túto preventívnu povinnosť nesplnil porušil tak usn. § 415
Občianskeho zákonníka a potom v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá aj za
následne vzniknutú škodu na altánku svedkyne p. J.. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že altánok sa
mal postaviť v rozpore s vydaným stavebným povolením, tiež že po právoplatnosti stavebného povolenia
na vydaný altánok sa mali jeho rozmery smerom k budove patriacej odporcovi "priblížiť", v tomto smere
neprodukoval žiadne dôkazné bremeno, netvrdil a ani nepreukázal, žeby sa voči tejto skutočnosti

nijakým spôsobom bránil (okrem vyššie uvedenej vzdialenostnej námietky v správnom konaní, o ktorej
však bol preukázaný opak), či už návrhom na preskúmanie správnosti rozhodnutia správneho orgánu /
Krajského úradu v Žiline/ alebo inak. Súd opätovne poukazuje na to, že ak odporca vo svojej výpovedi
uviedol, že namrznutý ľad už pred touto poistnou udalosťou spadol z jeho budovy na altánok p. J.,
a to niekedy v roku 2002- 2003, pričom už vtedy bola spôsobná škoda vo výške okolo 50.000-60.000

Sk, ktorá škoda bola uhradená z poistky, ktorou bolo kryté poistenie jemu patriacej nehnuteľnosti, tak
potom odporca mal vedomosť už v tomto období o reálnej hrozbe v podobe pádu namrznutého ľadu,
príp. snehu z jeho budovy a bol povinný preventívne uskutočňovať také úkony, ktoré by takúto hrozbu
buď odstránili, príp. jej vznik znížili a nespoliehať sa na, že napr. manžel poškodenej by ohrozujúce
cencúle visiace z budovy odporcu mohol sám odstrániť, resp. ešte aj tvrdiť, že visiace cencúle jemu

nevadilianikohoneohrozovali.Súd tiežpoznamenáva,žesamotnéodporcovooznámeniepracovníkovi
poisťovne,sktoroumalauzavretúpoistnúzmluvu poškodená,atopoprvejpoistnejudalosti(vroku2002
príp. 2003), a teda že odporca má strach aj v budúcnosti o pád ľadu zo strechy jeho budovy na poistený
altánok nemožno považovať za prevenčnú činnosť v zmysle ustn. § 415 Občianskeho zákonníka. Ďalej
pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu odporcu a teda, že stavba dreveného altánku postavená na

parc. č. 98 v k.ú. Tvrdošín, ktorý bol poistnou udalosťou poškodený nebola jednoznačne predmetom
poistenia podľa poistnej zmluvy, ktorú mala poškodená uzavretú s navrhovateľom, tak poistenie altánku
ako súboru veci patriacej k hlavnej stavbe mal súd naopak preukázané zo Všeobecných poistných
podmienok poistnej zmluvy tak ako to bolo uvedené súdom vyššie.
Rovnako obrana vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že u poškodenej p. J. poistenej u

navrhovateľa došlo k vzniku škody jej výlučným zavinením, resp. jej spoluzavinením, keďže táto mala
altánok postaviť v tesnej blízkosti nehnuteľnosti odporcu nebola v konaní preukázaná. Naopak z
listinných dokladov predložených p. J., ktorá bola vypočutá v tomto konaní ako svedkyňa mal súd
preukázaný opak, a teda že altánok k poškodeniu ktorého a jeho zariadenia došlo dňa 12.3.2004 pádom
namrznutého ľadu formou cencúľov z budovy odporcu, bol postavený v súlade s vydaným dodatočným

stavebným povolením Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor životného prostredia zo dňa 19.2.2001, v
spojení s Rozhodnutím Krajského úradu v Žiline zo dňa 29.5.2001 a kolaudačným rozhodnutím zo dňa
25.6.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2001. V neposlednom rade pokiaľ ďalej vedľajší
účastník rozporoval výšku spôsobnej škody, ako aj tú skutočnosť, že škoda bola uhradená poškodenej
právnym predchodcom navrhovateľa na základe faktúr, kde ako odberateľ aj ako dodávateľom bola

uvedenásamapoškodená, súdmal zato,že anitietoskutočnosti neodôvodňujúzamietnutiežaloby,tak
ako to odporca a vedľajší účastník na jeho strane požadovali. Navrhovateľ podľa názoru súdu v konaní
dostatočne preukázal skutočnú výšku škody, ktorú si uplatňoval vo výške 2.041,95 eur. Skutočná škoda
zodpovedá majetkovej ujme poškodeného, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom v tomto
smere navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno vzhľadom na obsah likvidačného spisu a predložených

faktúr vystavených poškodenou, ktorá pokiaľ tieto faktúry vystavila s tam uvedeným obsahom (najmä
pokiaľ išlo o demontáž, montáž, opravu poškodeného zariadenia) nekonala v rozpore s predmetom jej
podnikania v tej dobe, a to vzhľadom na obsah predmetu jej podnikania vyplývajúci z jej úplného výpisu
zo Živnostenského registra. Vzhľadom na obsah likvidačného spisu predloženého navrhovateľom ako
aj na výpoveď svedkyne mal súd preukázané, že na navrhovateľa prešlo s poukazom na ust. § 813 ods.

1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody spôsobnej poistnou udalosťou zo dňa 12.3.2004 až
do výšky poistného planenia, ktoré ako poistiteľ poskytol dňa 31.5.2004 poškodenej, preto súd návrhu
navrhovateľ, pokiaľ tento požadoval zaplatenie istiny 2.041,95 eur. eur vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

S poukazom na ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd potom priznal navrhovateľovi aj uplatnený

úrok z omeškania, no len vo výške 7 % z dlžnej sumy od 13.3.2006, teda od podania návrhu na Okresný
súd Dolný Kubín, pričom vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania jeho nárok ako nedôvodný
zamietol. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať 10% úrok z omeškania z dlžnej sumy od 1.6.2004 v tomto
smere súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že odporcu na úhradu dlžnej sumy skutočne aj vyzval.
Navrhovateľ to síce v podanom návrhu tvrdil a teda, že odporcovi zaslal výzvu na náhradu spôsobnej
škody zo dňa 7.6.2004, takýto listinný doklad sa však v spise nenachádza a navrhovateľ ho súdu ani

na základe výzvy na predloženie celého likvidačného spisu nepredložil- viď predvolanie s výzvou z čl.
111 spisu.

Vedľajší účastník konania ako aj odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali, aby im
boli priznané trovy pojednávania zo dňa 30.11.2010, ktoré pojednávanie malo byť zamarené z dôvodu

dostatočne neospravedlnenej neúčasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na tomto pojednávaní.
O týchto trovách pojednávania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.3OSPapriznalnavrhovateľovi,ktorýmalneúspechlen
v nepatrnej časti konania /v časti úroku z omeškania/ trovy konania potrebné na úspešné uplatňovanie

jeho práva voči odporcovi. Tieto trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný
návrh vo výške 122,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 848,56 eur, celkovo tak trovy konania
v výške 971,06 eur. Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil v súlade s
ustanoveniamivyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov zaposkytovanieprávnych
služieb (ďalej len "Vyhláška"), pričom tieto priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 4 úkonov

právnej služby- prevzatie a príprava na pojednávanie dňa 13.3.2006, podanie návrhu na súd dňa
13.3.2006, vyjadrenie k veci zo dňa 26.11.2010 a účasť na pojednávaní dňa 7.4.2011, jeden úkon á
91,28 eur x 4= 365,12 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a, c/ a d/ vyhlášky. Ku každému úkonu
právnej služby si advokát správne vyúčtoval režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ako aj 19% a
20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a to k prvým dvom úkonom z roku 2006 režijný paušál vo výške

5,44 eur ku každému úkonu, k úkonu v roku 2010 vo výške 7,21 eur a ku úkonu z roku 2011 vo výške
7,41 eur. Spolu režijný paušál 25,50 eur a DPH 75,21 eur. Advokát preukázal, že bol platiteľom DPH od
doby ako si túto uplatnil. Súd ďalej priznal advokátovi aj náhradu za stratu času advokáta stráveného
cestou na pojednávanie dňa 7.4.2011 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za 14 začatých polhodín po 12,35 eur
x 14=172,90 eur k tomu 20% DPH potom 207,48 eur, nakoľko sídlom advokáta je Bratislava, ako aj

náhradu cestovného z Bratislavy do Námestova a späť osobným motorovým vozidlom zn. Opel Vectra,
ku ktorému advokát riadne predložil aj technický preukaz MV spolu vo výške 175,25 eur s DPH podľa
§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky/ a to za 1 cesta z BA do NO a späť 2x 568 km , pri spotrebe 5,7
l/100 km a cene nafty 1,353 eur/1 liter a amortizácii MV 0,18 eur/. Tieto trovy právneho zastúpenia je
odporca povinný s poukazom na § 149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).