Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 2, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010257
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116010257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní v

Trenčíne dňa 02.08.2016 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
G. T., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom N. nad H., V. II XX/XX,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry

Trenčín sp. zn. 1Pv 852/15/3309-31 ako trestný čin prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, že v presne nezistený deň v mesiaci august 2015 v byte číslo XX, ktorý sa nachádza na
5. poschodí bytového domu č. XX/XX na ulici V. II v N. nad H. vyhrážal po predchádzajúcej slovnej hádke
svojej manželke M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom detto, že ju vyhodí z balkóna ich bytu, následne ju chytil
pod krk, dotiahol ju k balkónu, naklonil jej hlavu von a taktiež jej chytil nohu a násilím jej ju preložil cez
balkónové zábradlie a hrozil sa jej vyhodením z balkóna, na čo po jej prosbách upustil od svojho úmyslu,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný G. T. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je nevinný. Vo svojej výpovedi uviedol,
že podľa neho to nebolo v auguste 2015, ale koncom roka 2014 alebo začiatkom roka 2015 keď bola
zima. Vtedy už s manželkou bývali sami na byte. Vtedy v nej prepuklo také holdovanie alkoholu, čo jemu
osobne vadilo. V ten deň to bolo tak, že ju vlastne, ona bola pod vplyvom alkoholu, a iba ju dotlačil na
balkón, aby tam vytriezvela. To bolo všetko. Ona sa tam schúlila na zem, padla na zem na balkóne,
on odišiel. Opäť prišla po nejakom čase naspäť do izby a začala ho opäť napádať slovne, fyzicky. To

je všetko. Na otázky prokurátora uviedol, že na ňu neútočil, iba ju chytil a dotlačil na balkón. Nič jej
pri tom nehovoril, aby vytriezvela. Videl ju aj piť, videl fľašu a bolo z nej cítiť. On vtedy nepil, prišiel z
práce. Ich manželstvo fungovalo dobre, pokiaľ bývali u jej rodičov, keď bola pod dohľadom rodičov. Ako
sa osamostatnili, bývali sami, začala piť alkohol, dá sa povedať na dennom poriadku. Vtedy sa začali
prvé nezhody. V ten deň to bol obyčajný konflikt, hádka, žiadne násilie. Balkón nezavrel. Vtedy tam nikto
nebol. Je to možné, že to počuli susedia. Raz sa stalo, že im zvonili. Fyzicky manželku nikdy nenapadol.
Na otázky obhajcu uviedol, že manželia sú od januára 2012 a začali sami bývať na dome jeho rodičov na

konci roku 2014. Keď poškodenú prvý krát doviedol domov rodičia mu povedali, že to dobre nedopadne.
Kvôli jej povesti, jej rodiny, jej babka a mama sú ťažkí alkoholici. Holdujú alkoholu, na každej oslave
prvé musí byť fľaša na stole. Jej rodinu kontaktoval niekoľkokrát so žiadosťou o pomoc. Povedali, že
si to majú vyriešiť sami medzi sebou. Jej rodičia keď jej dohovárali asi to nebrala do úvahy. Keď mámanželkavypitéjeagresívna,vulgárna,urážajehoajjehomatku.Nadruhýdeňakobysiničnepamätala,
ospravedlňuje sa. Na otázku samosudcu uviedol, že v auguste 2015 si poškodená napríklad podrezala
žily, nebolo to vážne.

Svedkyňa poškodená M. Hudečková vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že si
nepamätá presne ako bola tá hádka, nepamätá si presne čo sa stalo potom. Povedala, že to bolo v
letnom období, dobre možno sa pomýlila, pretože fakt netuší, bolo to dávno, nevie kedy presne to bolo.
Má pocit, že nebolo chladno, preto povedala, že to bolo v letnom období, ale ak to bolo na jar, fakt si
nepamätá presne kedy. Pohádali sa, jej manžel ju chytil pod krk a dovliekol ju na balkón. Na tom balkóne

ju držal. Ona ho držala zavesená okolo jeho krku a povedala mu niekoľkokrát, aby to nerobil, že ho prosí.
Potom ju pustil na zem a to bolo všetko. Držal ju ako svoju manželku. Keby jej nechcel spraviť niečo zlé,
tak by ju možno na tom balkóne nedržal. V byte ju chytil pod krk následne ju vyvliekol na balkón, chytil ju,
nohu mala na parapete, držal ju a povedala nech to nerobí, ona ho držala tiež okolo krku. Určite jej niečo
hovoril, ale... Plakala, po niekoľkých minútach ju pustil. Prestalo to. Každý si robil svoje. Nenechal ju na
balkóne. On odišiel, vstala, išla dovnútra, každý si robil svoje. Verila, že to nespraví, že jej neni schopný

ublížiť. Nebránila sa, len sa ho pevne držala. Keď podávala trestné oznámenie, tak to bolo tak, že sa
hádali s tým, že raz sa k nemu vrátila, že, on jej povedal, že sa rozvedú bez slova, keď to ešte skúsia,
že to nebude fungovať potom odíde, sa rozvedú. Bol preč s U., bolo Mikuláša boli na námestí, zbalila si
veci s tým, že po nej predtým húkal, balila si veci, že to nefunguje. Chcela odísť. Vtedy ho to nahnevalo.
Povedala, že ten incident s rozbitou perou, že nebola otočená priamo na neho, on sa mohol len nejako

otočiť, nevie možno lakťom, ani nie je presvedčená, že to spravil naschvál. To trestné oznámenie, prišla
k rodičom mala tie ústa rozbité a mamina jej povedala, že takto to už nemôže byť, keď viac krát od neho
odišla, že jej ubližuje viac ako keď bola malá, keď jej dal tatko po riti. Rozbité ústa mala iba raz. Raz
mala modrinu na krku, okrem toho nikdy nič nemala. Niekedy pije. Odkedy je od obžalovaného alkoholu
sa ani nedotkla, ak sa nepočíta keď ide sa rodičmi na pivo, že si dá pivo, ide domov. To je všetko. Nepije

žiadny tvrdý alkohol. Niekedy raz za týždeň, niekedy raz za dva týždne. Predtým pila, nepila každý deň,
nepila často. Možno keď prišla na ňu nejaká úzkosť, že je stále doma sama. Opila sa aj tak, že nevedela
čo robí v tom čase. Keď sa stal ten skutok nebola tak opitá. Obžalovaný tiež pil, niekedy si otvoril pivo
ráno, niekedy nepil nevie koľko v kuse. Nevie či mal vtedy vypité. Keď boli incidenty alebo hádky, stalo
sa to aj keď mal vypité aj za triezva. Hádky vznikali väčšinou kvôli alkoholu, ale vznikali aj kvôli tomu,

že keď mu vyčítala, že si kúpil niečo nové a v priebehu týždňa to doniesol svojmu bratovi, ktorý má toho
milión päťsto. Pretože povedal, že futbal možno nebude pozerať, ale prvé čo bolo bol futbal a on utekal
pozerať futbal. Hádky boli aj kvôli jej rodičom, pretože povedala, že ide k rodičom a on jej povedal načo,
že tam už bola. Nikdy ju nezbil päsťačkami, fackou, nikdy do nej nekopol. Áno sotil. Nevyhrážal sa jej,
že jej ublíži. Keď bol vo väzbe písala mu, že ju to mrzí, že jej je to ľúto. Nikdy nechcela, aby sa dostal

do väzenia, nikdy nešla so žiadnym úmyslom, aby sa tam dostal. Keby vedela, že z tohto vznikne to,
že bude sedieť vo vezení, tak by to určite neurobila. S dcérou má fantastický vzťah. Pomáhal jej, varil,
upratal. Keď podávala trestné oznámenie mala jedno dve pivá. Nemôže povedať, že by mala strach o
svoj život, lebo vedela, že jej neublíži. To čo uviedla pri trestnom oznámení, to povedala v hneve. Na
otázku samosudcu uviedla, že detaily čo kto hovoril si nepamätá, v obývačke ju chytil za krk, vyniesol ju

na balkón, jednou rukou ju držal za chrbát, druhou rukou ju držal dole za nohu, jednu nohu mala zvesenú
a jednu nohu mala na parapete a rukami sa ho držala okolo ramien, krku. Nevie či sa jej pýtal, že ju
vyhodí. Keby povedala presne čo povedal, tak by klamala, lebo nevie. Vie, že ho prosila a on ju pustil.
Nepamätá si presne čo kto hovoril. Bola to situácia z hnevu, bolo to určite v hneve. Možno ho niečím
nahnevala, on zase ju. Povedala určite niečo ona, určite niečo on povedal. Určite to bola hádka, že si

nenechala ani ona ani on. Tým to vyhrotilo do hnevu, do jeho amoku, že ju chytil pod ten krk a že to
spravil. Nevie to vysvetliť. Už povedala, že nepociťovala priamo strach, že by sa bála o svoj život. Tak
to nebolo. Skôr to bolo, že prečo jej to robí. Nebol to strach o život lebo vedela, že aj keď je teraz takýto,
že urobil to a to, že by nebol schopný ju proste z toho balkónu vyhodiť. Aj keď bol nervózny v tej chvíli,
že ju dokázal tam zdvihnúť, vie, že by to proste nedokázal ju odtiaľ vyhodiť.

Svedkyňa K. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn. Tvrdí stále,
že sa tam nedalo nič robiť, lebo ich nevesta sústavne požívala alkohol, od samého začiatku. Nevie o tom,
že by boli veľké problémy. Len tam bol sústavne a sústavne alkohol a fajčenie. Na otázky prokurátora
uviedla, že v poslednej dobe zopár ráz keď obžalovaný prišiel bol hotový, vyriadený, plakal a hovoril,
že sa to už nedá vydržať. Pýtala sa ho čo sa stalo. Zase bola opitá a vyvádza, to povedal. Keď to bolo

vyše razy tak povedala, tam nepomôže nič iné, nech si zbalí veci, podaj si o rozvod a hotovo. Keby to
bol spravil nemuselo k všetkému tomuto prísť. S poškodenou mala dobrý vzťah ako s osobou. Predtým
bývali v Nemšovej u rodičov poškodenej. Jej mama a babka sú alkoholičky. Preto im nechali ich byt,
myslela si, že keď nebude pod vplyvnom v Nemšovej, že sa tie vzťahy urovnajú. O skutku nič nevie,nehovorila jej o tom ani ona, ani on. Počula to prvý krát keď ho zavreli. Potom sa o tom rozprávali, nie je to
pravda. Na otázky obhajcu uviedla, že svojich synov vychovala dobre, obžalovaný nie je žiadny násilník,
alkohol nepožíva. Jeho dcérka doteraz keby ste sa jej spýtali kto ju prebaľoval, kto ju kŕmil, kto jej varil,

kto k nej v noci vstával, kto ju kúpal, kto sa o ňu staral, tatinko, tatinko, tatinko. Všetky veci vykonával
tatinko. M. si bola vedomá toho, že sa môže na neho vždy spoľahnúť. Malá bola vychovávaná iba ním.
Svedok G. T. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný je jeho syn a vypovedal v
podstate zhodne ako svedkyňa K. T.. Svedkom skutku nebol.
Svedkyňa G. T. a svedok G. G. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedli, že sú kamaráti

obžalovaného. Svedkami skutku neboli. Potvrdili problém poškodenej s alkoholom.
Znalkyňa PhDr. Elena Fuseková vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že vypracovala
znalecký posudok vo veci svedkyne M. T.. Na jeho záveroch zotrváva. Svedkyňa poškodená M.
T. je osobnosť adolescentná, to znamená nachádzajúca sa v období ešte celkového dospievania.
Je osobnosť emočne nezrelá, asertívna, sebapresadzujúca a je osobnosť majúca problematický
vzťah k alkoholu. Disponuje intaktnými, to znamená chorobnými procesmi netknutými kognitývnymi

kompetenciami v myslení, rozumom, pamäťou, pozornosťou, vnímaním. To znamená, že je schopná
správne vnímať a zopakovať udalosti tvoriace predmet vyšetrovania. To je k všeobecnej psychologickej
vierohodnosti. K špecifickej psychologickej vierohodnosti, t.j. miera psychologickej pravdepodobnosti,
s ktorou možno predpokladať, či sa konkrétna vec stala, ako sa stala a či konkrétne posudzovaná
výpoveď konkrétnej osoby zodpovedá realite, teda nerovná sa hodnoteniu dôkazov, ale je to len

miera psychologickej pravdepodobnosti, na základe 10 hodín trvajúceho znaleckého dokazovania
môže povedať, že menovaná hypersenzitívne, to zn. precitlivene spracúva udalosti tvoriace predmet
vyšetrovania, netrpí syndrómom týranej osoby. Na otázky obhajcu uviedla, že počas podrobného
vyšetrovania sa snažila identifikovať a vypreparovať, to zn. obnažiť anxióznu zložku v prežívaní
obžalovanej. To znamená ako úzkostne, ako zo strachom, ako s obavami reagovala na svojho

manžela. Počas tohto dlhotrvajúceho vyšetrenia absolútne žiadnu prítomnosť anxiózne-depresívnej
zložky nezistila. Podľa jej odborného názoru sa nebála svojho manžela. Nestratila schopnosť obrany
vlastných práv. Poškodená podávala trestné oznámenie vtedy keď došlo k poslednému incidentu, to
znamená chcela odísť a manžel nechcel, to znamená tá hádka, pri ktorej sa podoťahovali, tá hádka,
pri ktorej došlo k poraneniu pery, tá hádka, ktorú pertraktovala doma, tá hádka, po ktorej jej matka

povedala,ženechidenapolíciu,tobolbezprostrednýpodnetpodaniatrestnéhooznámenia,ničiné.Bola
ovplyvniteľná svojou matkou. Ako povedala je osobnosť ešte nezrelá, vydávala sa strašne mladučká
19 ročná, obžalovaný má predsa len o 10 rokov viac, toto manželstvo je v podstate vzťahovo veľmi
nevyvážené. Medzi manželmi sa stane všeličo, ale menovaná často odchádzala riešiť svoje problémy
domov a tak bolo tomu i dňa 6.12.2015 po 19 hodine. Pokiaľ sa jedná o tú konkrétnu inkriminovanú

udalosť na balkóne, opakovane sa pani svedkyňa poškodená vyjadrila jednak pri jej vyšetrení jednak
teraz, že došlo medzi manželmi k hádke, v rámci tej hádky ju v podstate chytil ako nevestu, lebo tak
jej to ukazovala, chytil ju do náručia, vyniesol ju na balkón. Ona ho držala oboma rukami okolo krku
a hovorila nechaj ma, pusti ma. Z aspektu klinicko-psychologického ak sa strašne bojím, že môžem z
piateho poschodia skončiť na betóne dole, tak toto nerobím. Jej samotný popis správania nevypovedal

o tom, že by prežívala akútny stresový stav. To je po a). Po b) keď sa vrátili z balkóna naspäť opäť
toto zaznelo, každý si pokračoval vo svojej činnosti. Po zážitku bezprostredne hroziacej smrti, musia
byť tzv. vegetatívne prejavy, búšenie srdca, strach, obavy, snažím sa zmiznúť do bezpečia, aspoň do
inej izby alebo buchnúť dverami a odísť von. Podľa jej odborného názoru poškodená povedala pravdu.
Že je tam prirodzený úbytok pamäťového materiálu, to je normálne. Tento incident ale nebol dôvodom,

pre ktorý utekala na políciu. Povedala to, čo sa podľa jej videnia (poškodenej) stalo, popísala tú udalosť
autenticky, v súlade s realitou. Manželstvo je zaťažené nesúladom pováh. Špecifickú vierohodnosť
výpovede poškodenej oslabuje hypersenzitívne spracovanie udalostí tvoriacich predmet vyšetrovania.
Určite si nemohla dotvoriť niektoré veci. To nie je to isté ako hyporsenzitívne spracovať udalosti tvoriace
predmet vyšetrovania. Keď je niekto nahnevaný, napätý, trpí pocitom krivdy, hnevu tak udalosti, ktoré

naozaj prežil interpretuje skreslene, ale nie s vedomým úmyslom. Preto je to hypersenzitívne. Skrátka
ich emočne popíše v tom stave duševného rozpoloženia inak. Preto sa úplne bežne radí, všetci poznajú
takýto trik aj bez psychologického vzdelania, keď ste veľmi nahnevaný chytíte papier, napíšete tam
všetko a potom samozrejme ho radíme hneď aj roztrhať. Toto je presne to isté. V čase podania trestného
oznámenia bola v stave afektívnej lability.

Z dychovej skúšky obžalovaného v čase zadržania vyplýva, že nebol pod vplyvom alkoholu.
Z priestupkovej správy OO PZ Dubnica nad Váhom vyplýva, že obžalovaný od roku 2010 nemá žiadny
záznam.Z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že v roku 2011 bol riešený za porušenie pravidiel
cestnej premávky a bola mu uložená pokuta 20 EUR.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že v registri nemá žiadny záznam.

Na základe takto vykonaného dokazovania na podklade dôkazov predložených súdu stranami dospel
súd k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že by sa skutok vôbec stal.
V zmysle skutkovej vety obžaloby je obžalovanému kladené za vinu, že sa mal poškodenej vyhrážať,
že ju vyhodí z balkóna ich bytu, následne ju chytil pod krk, dotiahol ju k balkónu, naklonil jej hlavu von a
taktiež jej chytil nohu a násilím jej ju preložil cez balkónové zábradlie a hrozil sa jej vyhodením z balkóna,

teda sa inému mal vyhrážať smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú
obavu, čím mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona.
Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že obžalovaný vyniesol svoju manželku na balkón, čo potvrdil
vo svojej výpovedi aj samotný obžalovaný a poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že v obývačke
ju obžalovaný chytil za krk, vyniesol ju na balkón, jednou rukou ju držal za chrbát, druhou rukou ju
držal dole za nohu, jednu nohu mala zvesenú a jednu nohu mala na parapete a rukami sa ho držala

okolo ramien, avšak vykonaným dokazovaním nebolo absolútne preukázané, že by sa obžalovaný
poškodenej vyhrážal, že ju vyhodí z balkóna a že by jej hrozil vyhodením z balkóna. Túto skutočnosť
obžalovaný vo svojej výpovedi poprel, pričom ani poškodená túto skutočnosť vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní nepotvrdila.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodená nevie určiť nielen obdobie kedy sa mal skutok stať,

ale nevie ani uviesť, čo jej mal obžalovaný hovoriť, lebo ako sama povedala detaily čo kto hovoril si
nepamätá a klamala by.
Aj keď obžalovaný teda poškodenú podľa vykonaného dokazovania vyniesol na balkón, vykonaným
dokazovaním nebolo absolútne preukázané, že by sa poškodenej vyhrážal tak, ako mu je kladené za
vinu v zmysle skutkovej vety obžaloby, teda spôsobom, ktorý právna veta trestného činu nebezpečného

vyhrážania predpokladá.
Súd navyše uvádza, že obžalovaného mal zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania
usvedčovať iba jediný dôkaz a to prvotná výpoveď poškodenej na polícii pri podávaní trestného
oznámenia, v ktorej mala uvádzať, že sa jej obžalovaný mal vyhrážať spôsobom ako je mu kladené
za vinu v skutkovej vete obžaloby. V tejto súvislosti súd poukazuje na podrobnú a zrozumiteľnú

výpoveď znalkyne PhDr. Eleny Fusekovej na hlavnom pojednávaní, z ktorej jednoznačne vyplýva, že
poškodená bola v čase podávania trestného oznámenia v stave afektívnej lability, pričom jej špecifická
psychologická vierohodnosť je znížená v dôsledku hypersenzitívneho spracovania udalostí tvoriacich
predmet vyšetrovania, v dôsledku čoho môže skreslene (nie s vedomým úmyslom) interpretovať
udalosti, ktoré naozaj prežila.

Na základe uvedených skutočností nemôže súd prvotnú výpoveď poškodenej, urobenú s výrazným
časovým odstupom a v súvislosti s úplne inou vecou vyhodnotiť inak ako nedôveryhodnú.
Z výpovede znalkyne vyplýva, že pokiaľ sa jedná o tú konkrétnu inkriminovanú udalosť na balkóne,
opakovane sa poškodená vyjadrila jednak pri jej vyšetrení jednak na hlavnom pojednávaní, že došlo
medzi manželmi k hádke, v rámci tej hádky ju v podstate obžalovaný chytil ako nevestu, lebo tak jej to

ukazovala, chytil ju do náručia, vyniesol ju na balkón. Ona ho držala oboma rukami okolo krku a hovorila
nechaj ma, pusti ma.
Znalkyňa zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že počas dlhotrvajúceho vyšetrenia absolútne žiadnu
prítomnosť anxiózne-depresívnej zložky u poškodenej nezistila. Poškodená nestratila schopnosť obrany
vlastných práv.

Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že povedala určite niečo ona, určite niečo on povedal. Určite to
bola hádka, že si nenechala ani ona ani on. Následne si každý robil svoje.
Tento incident ako je nepochybné nebol podnetom na podanie trestného oznámenia a začal byť riešený
ako je nepochybné s výrazným časovým odstupom v súvislosti s úplne iným incidentom, ktorý však
následne nebol riešený zo strany polície ani ako priestupok ani ako trestný čin.

Pozhodnotenívyššieuvedenéhodospelsúdkzáveru,ževyneseniepoškodenejobžalovanýmnabalkón
bolo súčasťou manželskej hádky, v ktorej si každá strana nič nenechala, ktoré konanie obžalovaného
a poškodenej vykazuje známky ľudovo povedané tzv. talianskeho manželstva, avšak podľa názoru
súdu nie je dôvod túto časť konania obžalovaného, ktorá bola vykonaným dokazovaním preukázaná
(balkónový incident) za daných okolností kvalifikovať ako iný trestný čin alebo priestupok.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že by sa
skutok nebezpečného vyhrážania tak, ako je obžalovanému kladené za vinu v zmysle skutkovej vety
obžaloby stal, podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa

ho výslovne vzdal.