Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 14, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202800
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816202800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak
Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Bratislava, Malý trh č. 2/A, právne zastúpeného Havel,
Holásek & Partners, s.r.o., IČO: 36 856 584, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy
č. 49, proti žalovanému: M.f N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. T. č. XXX/X, o zaplatenie 655,65 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n a v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 07.03.2016 uplatnil voči žalovanému nárok
o zaplatenie 655,65 eura so zmluvným úrokom 13,30% ročne zo sumy 591,79 eura od 28.03.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 591,79 eura od 28.03.2014 do zaplatenia,
ako i nárok na náhradu trov konania. Žalovaný uzatvoril dňa 28.06.2006 so Slovenskou sporiteľňou,

a.s. Bratislava zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie
povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej
sporiteľne pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým
osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. Žalovanému bola ďalej vydaná Platobná karta,
prostredníctvom ktorej mohol realizovať transakcie s prostriedkami na účte, táto bola modifikovaná
ku dňu 12.08.2009, 10.09.2009 a ku dňu 29.09.2009. Veriteľ umožnil čerpať žalovanému úver tak,

že realizoval príkazy na prevod alebo výbery v hotovosti, a to aj v prípade ak neexistovala pohľadávka
žalovaného voči sporiteľni z účtu, ktorá vzniká v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech
účtu alebo vkladom v hotovosti na jeho účet. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť najneskôr v deň
konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka sporiteľne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná
formou započítania pohľadávky proti pohľadávke žalovaného z účtu vždy v momente vzniku pohľadávky
žalovaného z účtu v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle zmluvy, Všeobecných
obchodných podmienok a Úverových podmienok bola dohodnutá výška úrokovej sadzby ako odplata

za poskytnutý úver vo výške 13,30 % ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá
a platná v deň podpisu zmluvy. Žalovaný podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, dostal sa
do omeškania so splácaním vyčerpaných prostriedkov, sporiteľňa ho na túto skutočnosť opakovane
upozorňovala. Listom zo dňa 06.03.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. vypovedala Zmluvu a požadovala
splatenie celého úveru s príslušenstvom. Výpoveď nadobudla účinnosť dňom jej doručenia žalovanému.
Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči žalovanému vo výške 655,65 eura, pričom istina

z úveru po splatnosti predstavuje 591,79 eura, riadny úrok 0,16 eura, debetný úrok z nepovoleného
prečerpania vo výške 32,60 eura, zákonný úrok z omeškania 31,10 eura ku dňu postúpenia pohľadávky
dňa 27.03.2014. Dňa 27.03.2014 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, uvedenú skutočnosťoznamovala Slovenskasporiteľňa,a.s.žalovanémuoznámením zodňa01.04.2014,ktorýmbolvyzvaný
aj na okamžitú úhradu pohľadávky.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk nevyjadril. Pri výsluchu na pojednávaní dňa
14.10.2016 žalovaný potvrdil, že mal založený účet v Slovenskej sporiteľni a.s. v dobe, keď pracoval v
Yazaki a na tento účet mu chodila výplata. Mal tam aj povolené prečerpanie a kreditnú kartu. Je pravdou,
že finančné prostriedky aj vyčerpal, do sústavného mínusu sa dostal dňa 11.05.2010, pretože v tom
čase bol nezamestnaný a už mu nechodil žiadny príjem. Následne mu bol aj zrušený účet, o čom bol

riadne vyrozumený a mohlo to byť v roku 2013. Na splatenie zostatku na účte nezaplatil nič, chcel sa
dohodnúť na splátkovom kalendári, avšak nebolo u to umožnené.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, žalovaného, listinnými dôkazmi - výpisom z
obchodného registra na žalobcu, zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2006,
zmluvouovydaníapoužívaníplatobnejkartyzodňa28.06.2006,zmluvouovydaníapoužívaníplatobnej

karty zo dňa 12.08.2009, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 10.09.2009, zmluvou
o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 29.09.2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami od
01.01.2006, odstúpením od zmluvy zo dňa 06.03.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
01.04.2014, doručenkou, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 11.07.2016, transakciami na účte, na
základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 28.06.2006 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalovaný zmluvu o bežnom
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou a poskytnutie Povoleného
prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre
poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám

nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. Dňa 28.06.2006 bola uzatvorená aj zmluva o vydaní a
používaní platobnej karty Visa Electron s dohodnutými operáciami na účte vykonávaných platobnou
kartou, zároveň s dohodnutým hotovostným limitom 15.000,- Sk denne, bezhotovostným limitom
45.000,- Sk denne, celkovým limitom denne 60.000,- Sk. Dňa 12.08.2009 uzavreli zmluvné strany
ďalšiu zmluvu na vydanie a používanie karty Visa Electron čip so stanovením limitov používania

platobnej karty, dňa 10.09.2009 zmluvu na typ platobnej karty Visa Electron čip s dohodnutým limitom
používania platobnej karty a dňa 29.09.2009 uzavreli zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty
Maestro čip k číslu účtu žalovaného, s dohodnutými operáciami na účte vykonávanými platobnou
kartou a dohodnutým limitom používania platobnej karty. Súčasťou zmlúv boli Všeobecné obchodné
podmienky od 01.01.2006, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne a.s. platný od

15.04.2006.

5. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 06.03.2013 v súlade s obchodnými podmienkami
upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán odstúpila od zmluvy, ktorou bol poskytnutý balík/
Bankové produkty v Balíku č. XXXXXXXXX/XXXX, a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia,

ďalej od zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu, pričom
pohľadávka ku dňu vyhotovenia oznámenia predstavuje 629,30 eura. Žalovaný bol vyzvaný na
zaplatenie dlhu do 7 dní od doručenia oznámenia.

6.Listomzodňa01.04.2014oznamovalaSlovenskásporiteľňa,a.s.žalovanémupostúpeniepohľadávky

na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej pod č. XXXX/XXXX/CE dňa
27.03.2014, oznámenie bolo doručované žalovanému na adresu A., T. č. XXX/X.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 bližšie špecifikoval žalovanú pohľadávku s
poukazom na právnu úpravu, podľa ktorej ku dňu uzavretia zmluvy bolo povolené prečerpanie vyňaté z

pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Čerpanie poskytnutého povoleného prečerpania, výšku
a dátum účtovania úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov dostatočne špecifikuje priložená transakčná
história a výpis z úveru č. XXXXXXXXXX od 11.03.2013 do 26.03.2014. Z dôvodu sústavného
prečerpania žalovaného banka zosplatnila úver ku dňu 11.03.2013 a následne ku dňu 26.03.2014
jednotlivé položky úveru odpísala. Žalovaný sa dostal do sústavného mínusového stavu od 11.05.2010.

Celková istina 591,79 eura predstavuje jednotlivé výbery žalovaného, keď šiel do mínusu - debetu,
úroky, poplatky po započítaní úhrad žalovaného na istinu. Pripojil celkový prehľad výberu žalovaného
v čase od 11.05.2010 do 13.09.2011 v celkovej sume 3.899,48 eura, pričom išlo o výbery kartou,
bezhotovostné výbery trvalým príkazom, platby kartou. Žalovaný bol povinný platiť zmluvné úroky zčerpaných peňažných prostriedkov, ktoré vyčíslil za dobu od 31.05.2010 do 06.03.2013 v sume 213,28
eura. Žalovaný bol povinný podľa VOP platiť aj poplatky v zmysle sadzobníka, a to poplatok za
účtovnúpoložku, poplatokzakartovúoperáciu, zazmenualebozrušenie TP, poplatokzavedenie účtu,

pričom výška poplatkov za dobu od 11.05.2010 do 28.02.2013 predstavovala 151,27 eura. Žalovaný
vykonal úhrady za dobu od 13.05.2010 do 06.03.2013 v celkovej sume 3.672,24 eur. Posledná úhrada
žalovaného na účet bola 12.09.2011 v sume 317,57 eura. Ďalej žalobca špecifikoval vyčíslený úrok z
omeškania za dobu od 11.03.2013 do 26.03.2014 v celkovej výške 63,86 eura. Z výpisu z účtu za dobu
od 30.09.2011 do 11.03.2013 vyplýva účtovanie len poplatkov za vedenie účtu, riadneho debetného

úroku, kartového poplatku, ku dňu 11.03.2013 bolo zaúčtovanie prevod z úveru - čerpanie v sume
591,79 eura. Od 17.09.2011 boli na účte nezrealizované transakcie, ktorých popis a prehľad vyplýva z
výpisu z účtu, pričom išlo o trvalý príkaz na úhradu v sume 34,06 eur.

8. Žalobca v priebehu konania zotrval na uplatnenom nároku, potvrdil, že žalovaný sa od 11.05.2010
dostal do mínusového stavu, Slovenská sporiteľňa, a.s. v marci 2013 odstúpila od predmetnej zmluvy

o bežnom účte ako aj o povolenom prečerpaní, následne postúpila pohľadávku na žalobcu.

9. Žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy o bežnom účte so Slovenskou sporiteľňou a.s., mal dojednané
povolené prečerpanie na účte, do mínusového stavu sa mohol dostať v máji 2010, následne mu
peniaze na účet nechodili, pretože bol nezamestnaný.

10. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

11. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať

zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

12.Podľa§710Obchodného zákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

13. Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia

zmluvy, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty
(§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania

zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a aplikujúc
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, súd žalobu žalobcu zamietol
z dôvodu premlčania. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným mal vzniknúť dňa 28.06.2006, kedy žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s.
zmluvu o bežnom účte a zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorej čerpal
peňažnéprostriedkyajvrámci povolenéhoprečerpanianaúčte.Žalovanýmalmožnosťčerpaťpovolené
prečerpania do výšky úverového rámca počas platnosti zmluvy, úverové prostriedky splácal priebežneautomatickým započítaním peňažných prostriedkov, ktoré boli pripísané na účet. Je nepochybné, že
žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený vzťah dopadá právna úprava

tohto zákona, pretože povolené prečerpanie peňažných prostriedkov z bežného účtu bolo poskytované
a čerpané formou platobnej karty, čo vyplýva zo zmluvných dojednaní o zriadení zmluvy o bežnom účte
a vydaní platobnej karty a nakoniec aj z jednotlivých bankových operácií z výpisu z účtu žalovaného /
§ 1 ods. 3 citovaného zákona/. Veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť
podmienky upravené v § 3 ods. 6 citovaného zákona. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaný

ako spotrebiteľ bol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola
zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnení a o spôsobe a zániku
alebo ukončenia zmluvy. Ani právnym nástupníctvom sa povaha predmetnej veci ako spotrebiteľskej
nemohla zmeniť. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom
a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy.
Úver poskytovaný formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte je síce absolútnym

obchodom a dopadá na neho tretia časť Obchodného zákonníka, avšak predmetná vec sa týka
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Úverovanie spotrebiteľov patrí
medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo /viď napr. rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009, IÚS 402/2013 z 19.6.2013, v obdobnej veci aj KS

TN 17Co 653/2014 z 29.4. 2015/. Preto i pre účely posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné

bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva

od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. V danej veci podľa názoru súdu je právo žalobcu premlčané. Žalobca v konaní tvrdí a preukazuje,
že dňa 06.03.2013 odstúpila Slovenská sporiteľňa a.s. od úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo
poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu, a to s účinnosťou od doručenia oznámenia

a žalovaný bol vyzvaný k zaplateniu 629,30 eura. Uvedené odstúpenie od zmluvy bolo doručené
spôsobom ako vysvetľuje žalobca podľa bodu 10.3 VOP, žalovaný nakoniec nedoručenie odstúpenia
od zmluvy ani nenamietal. Samotné odstúpenie od zmluvy mali účastníci dojednané v bode 7.6.1 VOP,
podľa ktorého ak je klient v omeškaní so splácaním splátky istiny, úrokov, poplatkov je v súlade s
týmto ustanovením banka oprávnená buď vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Z listu

Slovenskej sporiteľne a.s. jednoznačne vyplýva, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a nie k vypovedaniu
ako sa snaží preukazovať žalobca. Predmetom postúpenia preto následne mohol byť len nárok z titulu
odstúpenej zmluvy, teda nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu
aj na odstúpenie od zmluvy treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Pokiaľ VOP obsahujú dojednanie,
že odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej
príslušenstva, uvedené zmluvné dojednanie je platné len pokiaľ sa týka vrátenia skutočne vyčerpanej
úverovej istiny. Akékoľvek iné dojednanie je v neprospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 OZ). V súlade s §457 Občianskeho zákonníka preto patrí veriteľovi len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré sa premlčuje podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej
dobe a podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v trojročnej objektívnej premlčacej dobe.

Pokiaľ teda veriteľ odstúpil od zmluvy dňa 06.03.2013 a účinky odstúpenia nastali doručením odstúpenia
žalovanému tri dni po jeho odoslaní, došlo k účinnému odstúpeniu najneskôr koncom mesiaca marca
2013. Keďže žaloba bola podaná dňa 07.03.2016, je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr koncom marca 2015. Pokiaľ ide počiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby, táto evidentne začala plynúť účinkami odstúpenia, pretože vtedy

veriteľ vedel, že mu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v akom rozsahu a aj voči
komu.

20. Iný výklad o počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo zrušenej zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy by neprípustne predlžoval premlčaciu dobu. Súd
preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

21. Uvedený právny názor vyjadruje rozhodovaciu prax vyšších súdov, napr. rozhodnutie KS v TN
zo dňa 11.03.2015 sp. zn. 17Co/880/2014, podľa ktorého dôsledky odstúpenia od úverovej zmluvy,
ktorá je inak zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, treba posudzovať podľa § 457
Občianskeho zákonníka, pretože je tento výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Formulárová zmluva,

ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, musí byť v súlade s
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O rozpor s týmto ustanovením by išlo vtedy ak by sa postavenie
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom
na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre
spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Ďalej napr. i rozsudok KS v TN zo dňa 25.03.2015 sp. zn.

5Co/733/2014.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný
žalovaný, preto by mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v celom rozsahu.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný si trovy konania neuplatnil, tieto mu preukázateľne ani nevznikli, súd

rozhodol, že mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach
maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým

dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.